Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sa-24-2022.pdf
PDF · 111.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/24/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX. mája XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX A., právne zastúpeného Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom 29.augusta 8, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. októbra 2022 Číslo: 640 520 6346 0 na základe podanej správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov a prehľad administratívneho konania
Preskúmavaným rozhodnutím Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako príslušný správny orgán na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie pána A. B. ako účastníka konania podané proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19.09.2022 zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2022 potvrdil.
Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný citáciou príslušného ustanovenia § 218 ods. 1, 2 zákona a zároveň poukázal na prvostupňové rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie po posúdení zdravotného stavu účastníka konania na základe žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 23.08.2022 vydala rozhodnutie zo dňa 19.09.2022 č. XXX XXX XXXX X, ktorým účastníkovi konania podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona zamietla žiadosť o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad z 23.08.2022 nie je účastník konania invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Na základe podaného odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, v ktorom účastník konania namietal, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný v neprítomnosti, pričom poukázal na
nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu nedovoľuje zaradiť sa do pracovného procesu a zároveň žiada o posúdenie zdravotného stavu v jeho prítomnosti. K odvolaniu pripojil kópiu napadnutého rozhodnutia z 19.09.2022.
Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj posúdil dôvody odvolania a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto je potrebné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 19.09.2022 potvrdiť.
Zároveň žalovaný citoval príslušné ustanovenie § 153 ods. 5 zákona, podľa ktorého lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu a to na základe vyšetrenia z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Ďalej žalovaný citoval príslušné ustanovenia zákona, konkrétne § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9.
Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania posúdený opätovne posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 29.09.2022, ktorý nevyhovel odvolaniu, zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. Tento opätovne posúdil zdravotný stav účastníka konania a to 13.10.2022, pričom zdravotný stav účastníka konania posúdil v jeho neprítomnosti v súlade s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákonník práce na základe dostupnej lekárskej dokumentácie a uviedol nasledovné:
Účastník konania dňa 21. apríla 2020 po páde (bližšie informácie o mieste, ako aj charaktere úrazu – pracovný, nepracovný, športový, prípadne iný – nie sú v lekárskych správach uvádzané) utrpel zlomeninu distálneho predkolenia dolnej končatiny vľavo, ktorá bola riešená operačne dňa 11. mája 2020 na Traumatologickom oddelení Krajskej nemocnice v Liberci OS materiálom. Kontrolné traumatologické vyšetrenia uvádzajú postavenie OS materiálu bez posunu, bez porúch neurocirkulácie. Bola mu doporučená rehabilitácia ambulantnou formou a postupné zaťažovanie končatiny. V dňoch od 22. februára 2021 do 22. marca 2021 absolvoval kúpeľnú liečbu v Lúčkach. Pre pretrvávanie bolestí a obmedzenie hybnosti v oblasti ľavého členka bolo realizované aj vyšetrenie s odporučením liečby v ambulancii chronickej bolesti (dňa 27. apríla 2021). Aj napriek komplexnej liečbe je prítomné obmedzenie hybnosti v oblasti ľavého členka (nie úplné stuhnutie) – dorzálna flexia 20 st. (norma 20-30 st.) plantárna flexia 20 st. (norma 40 – 5é st.) s pretrvávaním bolesti. Na základe záverov odborných vyšetrení posudkovo je stav hodnotený s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %. Účastník konania posudkovému lekárovi sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade nedoložil žiadne nové vyšetrenia, ktoré by podmieňovali zmenu v posudkovom hodnotení, ktoré previedol posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad. Posudkový záver posudkového lekára vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 13. októbra 2022, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia. Po zohľadnení lekárskych správ a odborných nálezov, posudkový lekár sociálneho poistenia potvrdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú viaceré zlomeniny predkolenia, ktoré zaradil do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, položky 53 – stav po zlomenine vonkajšieho a vnútorného členka, písmeno b) – zhojená v nepriaznivom postavení s porušenou funkciou pohybu v končatine, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, z percentuálneho rozpätia od 30% do 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Zároveň žalovaný citoval príslušné ustanovenie § 70 ods. 1, ako aj § 71 ods. 1 zákona, podľa ktorého nárok na invalidný dôchodok je podmienený invaliditou poistenca, teda tým, že má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodne stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40 %. Nakoľko účastník konania nie je invalidný, napadnutým rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 19.09.2022 bolo o nároku účastníka konania na invalidný dôchodok rozhodnuté v súlade s§ 70 ods. 1 a § 71 zákona.
Žalovaný zároveň v odôvodnení rozhodnutia citoval príslušné ustanovenie § 153 ods. 5 zákona a s dôrazom na jeho obsah uviedol, že sú rozhodujúce závery posudkových lekárov sociálneho poistenia pri rozhodovaní o nároku na invalidný dôchodok, ktorých podkladom sú lekárske vyšetrenia ošetrujúcich lekárov, špecialistov v odbore. Posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich odborných lekárskych posudkoch posúdili zdravotný stav účastníka konania komplexne na základe zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, svoje závery dostatočne odôvodnili.
Žalovaný v závere rozhodnutia argumentuje tým, že námietka týkajúca sa posúdenia zdravotného stavu neprítomnosti účastníka konania nie je dôvodná, nakoľko jeho neprítomnosť na posúdení zdravotného stavu nemá medicínsky ani právny vplyv na posúdený zdravotného stavu, vyhotovenie odborného posudku o invalidite a následné rozhodnutie. V súvislosti s výskytom diagnostikovaných prípadov ochorenia COVID-19 a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z. bolo pristúpené zo strany posudkových lekárov k posúdeniu zdravotného stavu bez účasti účastníka konania. Na základe uvedených skutočností žalovaný v osobe generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredia rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia.
II.
Žalované dôvody
Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.10.2022 č. XXX XXX XXXX X a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania.
V dôvodoch podanej žaloby poukazuje na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj na odvolanie a rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.10.2022. V žalobe cituje príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., konkrétne § 195 ods. 1, § 209 ods. 1, ods.4.
Zároveň žalobca poukazuje na to, že Sociálna poisťovňa nepostupovala pri svojom rozhodovaní v súlade s ustanoveniami zákona a ďalšími právnymi predpismi a jej rozhodnutie je nesprávne a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie by taktiež malo obsahovať podľa žalobcu odôvodnenie, ktoré poskytne zrozumiteľné, logické a presvedčivé odpovede na všetky podstatné otázky, najmä z akých dôvodov nepriaznivý zdravotný stav žalobcu nezakladá invaliditu. Žalobca je toho názoru, že v posudzovanom prípade odôvodnenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne nie je dostatočné a presvedčivé, vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a nedáva odpovede na všetky podstatné otázky. Poukázal pritom žalobca na odborný posudok z 13.10.2022, kde by mali byť jasne a zrozumiteľne vysvetlené dôvody rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pričom argumentuje tým, že posudkoví lekári sociálneho poistenia stanovili mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných lekárskych nálezov, ktoré žalobca doložil do konania. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že posúdenie jeho zdravotného stavu prebehlo v jeho neprítomnosti, čo však nepovažuje žalovaná za dôvodné. Žalobca má po trieštivej vnútorno-kĺbovej zlomenine dolného konca píšťaly a ihlice vážne zdravotné ťažkosti, nemôže dlhšie stáť a zároveň mu bráni toto poranenie v chôdzi. Zároveň má vážne kožné problémy, psoriázu, ktorá taktiež zhoršuje jeho zdravotný stav. Pre daný úraz nemôže vykonávať svoju prácu z minulosti a to robotníka na stavbe. V súčasnosti je nepoužiteľný, diskvalifikovaný. S rozhodnutím Sociálnej poisťovne nesúhlasí a považuje ho za nesprávne a nespravodlivé.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
Písomným stanoviskom zo dňa 20.01.2023 sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutiach a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa vyjadril, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.
IV.
Replika žalobcu
K vyjadreniu žalovaného sa písomným stanoviskom zo dňa 17.02.2023 vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, pričom uviedol, že po oboznámení sa s obsahom podaného vyjadrenia s vyjadrením nesúhlasí a zároveň sa vyjadril k tomu, že na nariadení pojednávania vo veci netrvá.
V.
Závery správneho súdu
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v zmysle príslušných ustanovení, ktorého správny súd v danej veci postupoval pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov na základe podanej žaloby.
Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je invalidita poistenca.
Za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 1 poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 citovaného zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona, Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9 citovaného zákona, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
S poukazom na príslušné ustanovenie § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. zdôrazňuje správny súd, že lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, pričom posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného podľa predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré má posudkový lekár k dispozícii. Posudkový lekár na základe uvedených skutočností vypracováva posudok, ktorý je hodnoverným podkladom pre rozhodnutie základnej zložky sociálnej poisťovne a to pobočky, ktorá vydáva ako organizačná zložka rozhodnutie, ktoré je náležite odôvodnené s poukazom na príslušné ustanovenia § 209 ods. 1 až 6 citovaného zákona. Rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne pritom musí obsahovať odôvodnenie, ako aj skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, pričom správny orgán uvedie, akými úvahami bola vedená organizačná zložka pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodovala (§ 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení).
Podľa § 153 ods. 3 citovaného zákona, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
Podľa § 153 ods. 5 citovaného zákona, lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia sociálnej poisťovne, ktorý úzko spolupracuje s odbornými lekármi v súlade s poskytnutými odbornými lekárskymi nálezmi.
Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo, nielen prechodne podľa poznatkov lekárskej vedy spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere nad 40%.
Správny súd v predmetnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo s poukazom na vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj na odborné lekárske správy predložené žalobcom, ako aj obsah dávkového a posudkového spisu s poukazom na preskúmavané rozhodnutie žalovaného. Pri preskúmaní uvedených listinných dôkazov sa zaoberal aj posúdením a posudkovými závermi posudkových lekárov ohľadom zdravotného stavu žalobcu, ktoré vlastne boli podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a to posúdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 23.08.2022, ako aj posúdenia následne po podaní odvolania posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad a to dňa 29.09.2022 a následne posúdenia posudkového lekára ústredia so sídlom v Poprade zo dňa 13.10.2022.
Z uvedených posúdení posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad, ako aj ústredia so sídlom v Poprade bezpochyby vyplýva, že u žalobcu došlo k posúdeniu zdravotného stavu na základe predložených lekárskych odborných nálezov, ako aj zdravotnej dokumentácie bez prítomnosti samotného žalobcu a to z dôvodu pretrvávajúcej pandémie COVID-19 na území Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 66/2020 Z. z., z ktorého bezpochyby vyplýva, že podľa predpisov a ustanovenia § 153 ods. 5 zákona, ktorý je účinný od 04.04.2020, zdravotný stav posúdený na základe zákonom stanovených podmienok v neprítomnosti na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie a to aj v spojení s ustanovením § 293eu zákona umožňuje posudkovým lekárom posúdiť zdravotný stav bez prítomnosti účastníka konania na pojednávaní a to na základe predloženej zdravotnej dokumentácie. Na základe tejto skutočnosti správny súd v prvom rade argumentuje v predmetnom rozhodnutí tým, že žalobná námietka žalobcu, že bol jeho zdravotný stav posúdený nezákonne v jeho neprítomnosti, nie je dôvodná, pretože ako vyplýva z vyššie citovaného postupu Sociálnej poisťovne posudkových lekárov, ktorí sú zodpovední za posúdenie zdravotného stavu, došlo k tomuto za prísnych zdravotných podmienok a to v súlade so zákonom. Preto uvedenú žalobnú námietku považuje správny súd za nedôvodnú.
Podľa celkového posudku, ako vyplýva, ide o XX-ročného účastníka konania, ktorý ukončil odbornú školu v odbore inštalatér, v minulosti pracoval na pozícii robotníka a dňa 21.04.2020 došlo k úrazu po páde pri práci, pričom utrpel zlomeninu distálneho predkolenia dolnej končatiny vľavo, ktorá bola riešená operačne dňa 11.05.2020 na traumatologickom oddelení Krajskej nemocnice v Liberci OS materiálom. Ako vyplýva ďalej z kontrolných vyšetrení, postavenie OS materiálu bolo diagnostikované bez posunu, bez porúch neurocirkulácie. Ďalej bola odporúčaná rehabilitácia ambulantnou formou a postupne zaťažovanie končatiny. Ako ďalej vyplýva zp zdravotnej dokumentácie žalobcu, v dňoch 22.02.2021 až 22.03.2021 absolvoval kúpeľnú liečbu v Lúčkach. Podľa prepúšťacej správy vyplýva, že pre pretrvávanie bolesti a obmedzenie hybnosti v oblasti ľavého členka bolo realizované aj vyšetrenie s odporúčaním liečby v ambulancii chronickej bolesti a to 27.04.2021 po absolvovaní kúpeľnej liečby a zároveň napriek komplexnej liečbe je prítomné obmedzenie hybnosti v oblasti ľavého členka, nie úplné stuhnutie, dorzálna flexia 20 stupňov, pričom norma je od 20 – 30 stupňov, plantárna flexia 20 stupňov (norma je 20 – 50 stupňov), s pretrvávaním bolesti. Na základe uvedených záveroch odborných vyšetrení posudkovo je stav hodnotený s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40 %. Účastník konania posudkovému lekárovi ústredia nedoložil žiadne nové vyšetrenia, ktoré by podmieňovali zmenu v posudkovom hodnotení, ktoré previedol posudkový lekár pobočky. Na základe výroku posudku z 13.10.2022 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40 %. Uvedené zdravotné postihnutie ako rozhodujúce bolo posudzované podľa kapitoly XV. – choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G – postihnutie končatín, položka 53 – stav po zlomenine vonkajšieho a vnútorného členka, písm. b) – zhojená v nepriaznivom postavení s porušenou funkciou pohybu končatiny, ktoré umožňovalo určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 30 – 40 % a na základe posúdenia posudkových lekárov
tak Sociálnej poisťovne pobočky, ako aj Sociálnej poisťovne, ústredie v Poprade bolo stanovené na najvyššiu možnú mieru a to na 40 %.
Ako vyplýva z celkového posudku posudkový lekár tak Sociálnej poisťovne pobočky, ako aj Sociálnej poisťovne, ústredia v Poprade vyhodnotil zdravotný stav na základe predložených lekárskych odborných nálezov, ktoré mal k dispozícii v čase posúdenia a to jednak v čase posúdenia z augusta 2022, ktoré bolo základom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj v čase rozhodovania o odvolaní a to pri posúdení zdravotného stavu žalobcu z 29.09.2022, ako aj pri posúdení zdravotného stavu žalobcu dňa 13.10.2022. K podanému odvolaniu voči prvostupňového rozhodnutiu správneho orgánu nedoložil žalobca žiadne iné odborné lekárske nálezy, s ktorými by mohol posudkový lekár tak Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad, ako aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Poprade posúdiť zdravotný stav inak, ako tomu bolo pri prvotnom posúdení z 23.08.2022.
Záver posudkového lekára tak pobočky, ako aj ústredia, ktorý mal ako podklad pre vydanie rozhodnutia doloženú zdravotnú dokumentáciu a odborné lekárske nálezy, ako to vyplýva z dávkového a posudkového spisu z lekárskej prepúšťacej správy z hospitalizácie z traumatologického oddelenia Krajská nemocnica Liberec a.s. od 06.05.2020 do 19.05.2020, ako aj prepúšťaciu správu z kúpeľnej liečby Kúpele Lúčky a.s. od 22.02.2021 do 22.03.2021, ako aj lekársku správu z algeziologického vyšetrenia Valéria s.r.o. z 27.04.2021 a z lekárskej správy z traumatologického vyšetrenia Nemocnica Poprad a.s. zo 14.04.2021. Z uvedených záverov odborných lekárov a ich správ vykonal tak posudkový lekár pobočky, ako aj ústredia so sídlom v Poprade posúdenie na základe podaného odvolania žalobcom v súlade s obsahom týchto odborných lekárskych záverov. Čo sa týka samotného odôvodnenia posudkového lekára tak Sociálnej poisťovne pobočky ako aj ústredia v Poprade, správny súd musí konštatovať, že tento vychádzal z obsahu odborných lekárskych nálezov a posudzoval zdravotný stav na základe týchto predložených odborných lekárskych správ. Ostatné dokumentovanie onemocnenia, na ktoré poukazoval žalobca až v žalobe a uviedol, že má vážne kožné problémy psoriázu, uvedené zdravotné postihnutie nebolo žiadnym spôsobom zo strany žalobcu deklarované a neboli predložené lekárske správy ani v čase podania odvolania, ani ako súčasť podanej žaloby. Správny súd argumentuje v prvom rade tým, že žalobca má právneho zástupcu, ktorý je v súlade s plnomocenstvom zo dňa 16.12.2022 oprávnený na zastupovanie žalobcu, ako aj na podávanie kvalifikovaných podaní a v súlade so zdravotným stavom, na ktorý žalobca poukazuje, aj predloženie potrebnej zdravotnej dokumentácie. Preto žalobca nemôže argumentovať nesprávnosťou a nespravodlivosťou zo strany správnych orgánov, pretože tieto disponovali len takými lekárskymi správami, ktoré im žalobca predložil a z obsahu týchto vychádzali.
Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní, resp. počas konania, ktoré prebiehalo na základe podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu posudkovému lekárovi nedoložil žiadne iné lekárske správy odborných lekárov, mal možnosť posudkový lekár tak pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Poprade dňa 29.09.2022, ako aj posudkový lekár ústredia so sídlom v Poprade dňa 13.10.2022 vychádzať iba z lekárskych správ, ktoré mu boli predložené v rámci konania zo strany žalobcu.
Podľa správneho súdu sa dostatočným spôsobom posudkový lekár tak pobočky ako aj ústredia zaoberal jednak mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu, čo sa týka rozhodujúceho zdravotného postihnutia a určil správnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40 %, čo vlastne odôvodňovalo následné nepriznanie invalidného dôchodku žalobcovi, pretože nesplnil jednu zo základných podmienok a to existenciu invalidity. Z uvedeného lekárskeho odborného nálezu, ktorý bol pre posudkového lekára adekvátny a to lekárska správa z angeziologického vyšetrenia z 27.04.2021 uvedený záver aj odôvodňuje, nakoľko sa v tomto uvádza, že bolesti sú stále aj kľude, viac pri pohybe, tupé, šíriace sa na predkolenie, stredne silné. V noci sa na bolesť nebudí, doterajšia liečba, objektívne DKK s opuchmi, výrazne vľavo, početné jazvy kľudné, len ojedinele, TP alodynia neprítomná, výrazná p. lymfatickej drenáže, nie sú príznaky sudeck. syndrómu. Záver: chronická nociceptívna nenádorová bolesť ľavého členka poúrazová.
Na základe uvedenej odbornej lekárskej správy podľa správneho súdu posudkový lekár tak Sociálnej poisťovne pobočka, ako aj Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Poprade posudzoval zdravotný stav adekvátne a v súlade s daným postihnutím žalobcu.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola stanovená na 40 %, čo podľa správneho súdu bolo dostatočne zdôvodnené s poukazom na diagnózu, ktorou žalobca trpí.
S poukazom na zdravotný stav žalobcu, ako aj s dôrazom na uvedené odborné lekárske nálezy posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky, ako aj ústredia sa dostatočným spôsobom venovali vyhodnoteniu posúdenia zdravotného stavu ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia, pričom správny súd dospel k záveru, že dostatočným spôsobom svoje závery posudkoví lekári aj odôvodnili, preto bolo potrebné na základe uvedenej argumentácie v posudkových záveroch posudkového lekára Sociálnej poisťovne tak pobočky, ako aj ústredia, rozhodnutie žalovaného ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Na základe tohto záveru správny súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
V tejto súvislosti správny súd argumentuje tým, že žalobca ako účastník konania môže kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu podaním žiadosti o priznanie invalidného dôchodku s poukazom na skutočnosti, ktoré v danom rozsudku správny súd namietal a s poukazom na zhoršenie zdravotného stavu, resp. na diagnózy, ktorými okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobca trpí s dôrazom na tú skutočnosť, ktorú namietal až v žalobe žalobca, že má vážne kožné problémy a to psoriázu a doložiť Sociálnej poisťovni pri podaní žiadosti o priznanie invalidného dôchodku všetky aktuálne lekárske správy odborných lekárov, ktoré by preukazovali iné posúdenie zdravotného stavu posudkovými lekármi, ako to bolo pri vydaní rozhodnutia zo dňa 19.09.2022, ako aj pri vydaní rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.10.2022.
Opätovne správny súd poukazuje na to, že posudkoví lekári vychádzali len z týchto odborných lekárskych nálezov, ktoré mali k dispozícii pri prvotnom posúdení zdravotného stavu, ako aj pri opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu po podaní odvolania dňa 22.09.2022, ako aj následne 13.10.2022.
Vzhľadom na neúspešnosť žalobcu v tomto konaní správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože nevzhliadol dôvod na to, aby priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi podľa § 168 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)..
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.