Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9To/9/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.04.2014, v trestnej veci obžalovaných Q. S. a O. H., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 11.11.2013 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolania obžalovaných Q. S. a O. H..

odôvodnenie:

Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým rozsudkom sp. zn. zo dňa 11.11.2013 uznal obžalovaných Q. S. a O. H. vinných zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorý spáchali tak, že

dňa 2.9.2006 v čase okolo 04.30 hod. v obci N., okr. I. nad Y., pri autobusovej zastávke v blízkosti K. napadli S. H., nar. X.X.XXXX tým spôsobom, že ho viackrát päsťami udierali do oblasti tváre a celého tela, kopali do neho, následne čoho spadol na zem, kde ho ďalej kopali, kedy po fyzickom útoku jeden z útočníkov, pri pomáhaní, keď vstával zo zeme, mu strhol striebornú retiazku z krku a stiahol strieborný prsteň z prsta ruky a potom jeden z útočníkov šermoval pred poškodeným nožíkom, s ktorým mu porezal ľavú dlaň a poškriabal brušnú stenu, čím mu svojím konaním spôsobil zranenie a to pohmoždenie ľavej očnice, ľavého predkolenia, brucha, odreninu brušnej steny, ranu ľavej dlane s dobou liečenia do 5 dní a škodu odcudzením 86,30 eur (2.600,- Sk).

Za to im súd uložil:

Obžalovanému Q. S. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., bez zistenia poľahčujúcej okolnosti a priťažujúcej okolnosti, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Obžalovanému O. H. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., bez zistenia poľahčujúcej okolnosti a zistenia priťažujúcej okolnosti, § 37 písm. m/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Podľa poškodeného S. H., nar. X.X.XXXX, bytom P. č. XXX, okr. I. nad Y. a spoločnosť Dôvera a.s. Nitra s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, obžalovaný Q. S. a O. H., obaja podali priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie.

Obžalovaný O. H. svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.01.2014. Poukázal na tú skutočnosť, že rekognícia, ktorá bola vykonaná v rámci prípravného konania orgánmi činnými v trestnom konaní, v štádiu prípravného konania bola nepoužiteľná, pretože nebola vykonaná v súlade s ustanovením Jeho obrana od začiatku je rovnaká, že na inkriminovanom mieste v inkriminovanej dobe vôbec nebol. V tom čase mal byť dávno doma, teda nemohol spáchať ani žiadny zločin ani žiadny prečin. Poukázal na to, že samotný poškodený nevedel popísať útočníkov, nikdy to ani v minulosti nedokázal. Došlo to tak ďaleko, že súd na hlavnom pojednávaní dňa 24.02.2010 nariadiť vykonať znalecký dôkaz vyšetrením znaleckého stavu poškodeného. Tento dôkaz vykonaný nebol a poškodený sa hlavného pojednávania konaného dňa 11.11.2013 nezúčastnil. Zdôraznil, že jeho obrana nebola ničím vyvrátená. Nebolo mu preukázané, že spáchal akýkoľvek zločin alebo prečin. Presvedčenie súdu o tom nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a rozhodol v rozpore s právnym poriadkom, ak uznal ho vinným zo spáchania prečinu (hoci by mal jeho konanie kvalifikovať iba ako priestupok), pretože platí: orgány činné v trestnom konaní a súd preukazujú obvinenému vinu. Teda platí, že obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že nebol voči jeho osobe produkovaný jediný priamy či nepriamy dôkaz o jeho vine. Na uznanie viny nestačí presvedčenie súdu, hoci súd môže byť presvedčený, ale iba na základe dôkazov, ktoré v danom prípade chýbajú. V závere navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný Q. S. svoje odvolanie neodôvodnil. Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaných Q. S. a O. H. nie sú dôvodné.

Súd prvého stupňa v rámci hlavných pojednávaní postupoval tak, že bol zistený skutkový stav vo veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, čím plne rešpektoval základnú zásadu vyjadrenú v

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, čím plne aplikoval zásadu vyjadrenú v

Súd prvého stupňa v tejto trestnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaných Q. a O. H., výsluchom poškodeného S. H., svedkov I. H., S. S., I. S., E. H., I. S., mjr. Mgr. F. N., S. E. ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené tak v štádiu prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní. Obaja obžalovaní Q. S. a O. H. popreli spáchanie skutku. Obaja zhodne konštatovali, že na mieste činu neboli, teda nemohli spáchať tento skutok.

V tejto trestnej veci krajský súd už raz rozhodoval a to uznesením sp. zn. zo dňa 21.04.2009, ktorým podľa , zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou v celom rozsahu. Podľa zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 20.4.2007 týkajúci sa odsúdeného O. H. a podľa vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

V tomto rozhodnutí krajský súd poukázal predovšetkým na rozpory vo výpovediach poškodeného S. H., ktoré v priebehu hlavných pojednávaní neboli odstraňované.

Súd na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie. Odstraňoval tieto rozpory vo výpovediach poškodeného S. H. spočívajúce predovšetkým v tom, že na hlavnom pojednávaní poškodený začal

spomínať, že mali od neho požadovať útočníci aj peniaze. Túto okolnosť v prípravnom konaní nespomínal. Následne úlohou súdu prvého stupňa bolo sústrediť sa na otázku, kedy malo dôjsť k takejto požiadavke zo strany útočníkov a zároveň súd prvého stupňa sa mal zaoberať momentom, kedy došlo k odcudzeniu vecí, teda mal sa zaoberať otázkou, či útočníci už od začiatku útoku mali úmysel zmocniť sa cudzej veci, či ich konanie smerovalo k takému následku, alebo išlo iba o sekundárne konanie, kedy po fyzickom útoku tak, ako to popisoval poškodený vo svojej výpovedi, jeden z útočníkov mu pri pomáhaní, keď vstával zo zeme, strhol retiazku a stiahol prsteň. Súd prvého stupňa mal rozanalyzovať jednotlivé etapy tohto útoku. Tak, ako v odôvodnení konštatuje súd prvého stupňa, sústredil sa na odstraňovanie týchto rozporov a poukázal na tú skutočnosť, že poškodený sám konštatoval, že v priebehu incidentu sa mu nikto nevyhrážal násilím, ani iným spôsobom, keď mu brali prsteň a retiazku.

K samotnej argumentácii odvolateľa, ktorý namieta zákonnosť rekognície, je potrebné uviesť, že v danom prípade poškodený od začiatku trestného stíhania sa vyjadroval, že útočníkov pozná, no nevedel ich označiť menami. Od začiatku vedenia trestného stíhania označoval ako útočníkov obžalovaných Q. S. a O. H.. Na týchto tvrdeniach zotrval aj v priebehu hlavného pojednávania. Samotný poškodený v priebehu celého trestného konania zdôrazňoval, že nepoznal iba mená týchto útočníkov, teda nemožno v danom prípade neveriť týmto tvrdeniam samotného poškodeného.

Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní dospel k správnemu záveru, že doposiaľ nebolo preukázané, že by začiatok incidentu smeroval k zmocneniu sa cudzej veci a bolo preukázané, že prvotným fyzickým útokom po slovnej výmene medzi obžalovanými a poškodeným na mieste prístupnom verejnosti došlo k jeho napadnutiu a až následným konaním došlo k odcudzeniu vecí poškodeného. Súd prvého stupňa pri takto zistenom skutkovom stave dospel k správnej právnej kvalifikácii, že v danom prípade obžalovaní naplnili svojím konaním všetky pojmové znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa riadil zásadami vyjadrenými v § 34 Tr. zák. Zhodnotil osoby obžalovaných. Zaoberal sa otázkou existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a na základe týchto skutočností ukladal tresty obžalovaným.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. sa u obžalovaného Q. S. dosiahne úhrnným trestom odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. Nepochybil súd prvého stupňa, ak výkon tohto trestu podmienečne odložil. Krajský súd je toho názoru, že skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov je dobou primeranou a postačujúcou.

Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. sa u obžalovaného O. H. dosiahne úhrnným trestom odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Správne postupoval okresný súd, ak výkon trestu podmienečne odložil. Skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov krajský súd považuje za dobu primeranú a postačujúcu.

Vykonané dokazovanie nevytvorilo podklad pre rozhodnutie o uplatnených nárokoch na náhradu spôsobených škôd, preto v súlade so zákonom je aj rozhodnutie o uplatnených nárokoch na náhradu škôd poškodenými.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.