Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-8-2024.pdf
PDF · 91.39 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/8/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu - sudcov : Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľky (matka): A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. C. XXX/XX, XXX XX D. proti manželovi (otec): B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. C. XXX/XX, XXX XX D., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: E. A., nar. XX.XX.XXXX a F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode, o odvolaní manžela (otca) proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 29P/13/2023-58 zo dňa 09. októbra 2023, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku I. p o t v r d z u j e .
Vo výrokoch II., III., IV. a V. rozsudok okresného súdu z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prievidza ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozhodol tak, že manželstvo navrhovateľky A. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. vo zväzku 6, ročník 1995 na strane 13 pod poradovým číslom 25 rozviedol (výrok I.). Maloleté deti E. A., nar. XX.XX.XXXX a F. A., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok II.). Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok III.). Otca zaviazal na povinnosť prispievať na výživu maloletej E. sumou 36,80 eur mesačne, nie však menej ako 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a na výživu maloletej F. sumou 36,80 eur mesačne, nie však menej ako 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, u oboch detí vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, k rukám matky maloletých detí (výrok IV.). Styk otca s maloletými deťmi sa neupravil (výrok V). Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že na základe dokazovania zistil, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené. Hoci manžel, proti ktorému návrh smeruje, vyhlásil, že je možné zachrániť manželstvo, s týmto jasne nesúhlasila navrhovateľka, ktorá nemala záujem zotrvať v ďalšom spolužití s manželom. Nezhody medzi manželmi trvajú už najmenej rok a navrhovateľka stratila k manželovi citovú náklonnosť. Manželia komunikujú spolu len minimálne, intímne nežijú. Manžel, proti ktorému návrh smeruje, pripustil, že navrhovateľku sledoval a správal sa k nej fyzicky násilne. Príčinu rozvratu manželských vzťahov okresný súd videl aj v rozdielnosti pováh, názorov a záujmov manželov. Rozvod nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí, keďže deti o situácii v rodine vedia, vnímajú ju a pre prípad rozvodu sa jednoznačne vyjadrili, že chcú zostať v súčasnej domácnosti. Podľa okresného
súdu bol preto návrh na rozvod manželstva dôvodný. Pri úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode vychádzal z toho, že striedavú starostlivosť nenavrhol ani jeden z rodičov, ani neboli splnené pre ne podmienky. Maloleté deti prejavili názor, že chcú zostať v súčasnej domácnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Deti nevyjadrili preferenciu k žiadnemu z rodičov. Na základe uvedeného zveril okresný súd maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky. Vzhľadom na to, že obaja rodičia sú spôsobilí na právne úkony v plnom rozsahu a prejavili, že sa vo veciach týkajúcich sa maloletých detí vedia dohodnúť, súd o zastupovaní a spravovaní majetku rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní ich zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň určil minimálnu vyživovaciu povinnosť manželovi - otcovi, ktorá je v súčasnosti 36,80 eur. Z dokazovania totiž vyplynulo, že otec je nezamestnaný, bez príjmu, okrem príjmu z nájmu zo spoločného majetku, ktorý je použitý na úhradu nákladov na bývanie. Jeho pracovné možnosti sú v dôsledku ochorenia obmedzené a nemôže riadne pracovať. V jeho možnostiach nie je platiť výživné vo výške vyššej ako je minimálne zákonné výživné. Zároveň v prípade, ak by v budúcnosti došlo k zvýšeniu minimálneho zákonného výživného v dôsledku zvýšenia sumy životného minima, súd upravil bez potreby osobitného rozhodnutia, aby otec bol povinný platiť výživné v minimálnej zákonnej výške. Splatnosť určil k polovici mesiaca na mesiac vopred, pričom platobným miestom je matka, ktoré maloleté deti sú zverené do osobnej starostlivosti. Keďže účastníci nenavrhli upraviť styk s maloletými deťmi a rodičia vyhlásili, že sa vedia ohľadom záležitostí týkajúcich sa maloletých detí dohodnúť, ako aj s prihliadnutím na vek maloletých detí blízkych veku dospelých, styk otca s maloletými deťmi neupravil. V rovine právnej okresný súd oprel svoje rozhodnutie o ustanovenie čl. 5, § 1 ods. 2, § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1 až 3, § 24 ods. 5, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie manžel dňa 26.10.2023, v ktorom žiadal o zrušenie rozsudku. Vytýkal okresnému súdu, že nevykonal preklad znaleckého neurologického posudku, ktorý následne dal manžel preložiť a priložil ho k odvolaniu. Zo znaleckého posudku možno zistiť okrem jeho fyzického zdravotného obmedzenia aj vyplývajúce psychické obmedzenie. Taktiež priložil správu z 28.08.2023, kedy začal užívať nové lieky, ktoré mohli ovplyvniť jeho správanie. Uviedol, že tri roky sa lieči. Vždy sa staral o rodinu ako najlepšie vedel. Predložil lekársku správu neurológa A. G. H. a neurologický znalecký posudok z 02.08.2022.
3. Kolízny opatrovník k odvolaniu manžela sa vyjadril dňa 09.11.2023, kde uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a žiada ho potvrdiť.
4. Navrhovateľka sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 CMP, § 94 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a vo výrokoch II., III., IV. a V. zrušil a zastavil podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a § 391 ods. 1 CSP.
6. V predmetnej veci okresný súd rozhodol o rozvode manželov a upravil pomery manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, a to zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, oprávnenie oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a vyživovaciu povinnosť otca. O styku otca s maloletými deťmi rozhodol tak, že sa neupravuje.
7. Po oboznámení sa so spisovým materiálom odvolací súd mal za to, že okresný súd riadne zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania je rozhodnutie okresného súdu vo výroku o rozvode manželstva vecne správne. Stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v súlade s § 387 ods. 2 CSP nakoľko okresný súd správne právne a skutkovo vyhodnotil charakter rozvratu manželov, keď mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že nie je možné obnoviť manželstvo. Správne zistil dôvody, ktoré viedli k rozvratu vzťahu manželov spočívajúce v nezhodách medzi manželmi, ktoré vyústili až do fyzického násilia manžela voči navrhovateľke.
8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu uvádza:
9. Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo rozviesť na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať manželské spolužitie. 10. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. V danom prípade nebolo podľa odvolacieho súdu preukázané, že navrhovateľka by prejavila akúkoľvek vôľu o obnovu manželského spolužitia s manželom, pričom uplynula dostatočne dlhá doba od podania návrhu. Naposledy na pojednávaní pre okresným súdom totiž uviedla, že žiada manželstvo rýchlo rozviesť. Manžel uviedol príčinu manželstva aj vo svojej žiarlivosti ako i to, že nevyhľadal žiadnu odbornú pomoc. Priznal, že došlo k fyzickému útoku na navrhovateľku, aj keď jej nechcel ublížiť (vyfackal ju). Táto skutočnosť je nesporne porušením povinnosti manželov vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a vytvárať zdravé rodinné prostredie podľa § 18 Zákona o rodine. Pokiaľ spolužitie manželov nevytvára zdravé rodinné prostredie v dôsledku vzájomných konfliktov, nebolo ani v záujme v tom čase maloletých detí, aby v takomto manželstve boli ďalej vychovávané. Nakoľko manželia doposiaľ neobnovili manželské spolužitie a vzhľadom na dobrovoľný charakter manželského zväzku, nemožno v danom prípade nútiť žiadneho z manželov na trvaní nefunkčného a rozvráteného manželstva.
12. Reagujúc na odvolacie námietky manžela odvolací súd uvádza:
13. Pokiaľ manžel v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že nevykonal preklad znaleckého neurologického posudku, je potrebné poukázať na to, že v bode 14. rozsudku sa okresný súd vysporiadal s obsahom tejto listiny. Okresný súd vychádzal zo skutočností, ktoré skutkovo tvrdil manžel. Jeho skutkové tvrdenia o zdravotnom stave, uplatnenom invalidnom dôchodku v Rakúsku a vyplatenom nemocenskom vychádzajúce z tohto dôkazného prostriedku neboli spochybňované a teda neboli v konaní sporné. Vzhľadom na to, bolo nadbytočné vykonávať tento dôkaz, vzhľadom na potrebu jeho prekladu, a preto ho nevykonal, keďže žiaden z účastníkov ani nerozporoval obsah tejto listiny a z neho vyplývajúce skutkové tvrdenia.
14. Z prekladu posudku, ktorý predložil manžel v odvolacom konaní odvolací súd nezistil také dôvody týkajúce sa medikamentózneho narušenia jeho psychického stavu, ktoré by spôsobovali nesprávnosť výroku o rozvode manželstva. Z posudku vyplýva, že manžel bol pri vyšetrení vedomý, časovo, miestne, situačne a vzhľadom k osobe orientovaný, v myslení koherentný, rýchlo myslenie bolo v norme, na otázky reagoval bez okolkov a bez formálnych porúch. Jeho myšlienkový obsah bol vo vzťahu k otázkam a situačne adekvátny. Jeho vnímavosť a prispôsobivosť nebola sťažená ani spomalená. Pozornosť a koncentrácia pri rozhovore bola v norme. Manžel bol bez konfabulácií a paramnézií. Pochopenie a obsahová adekvátnosť boli u neho adekvátne. Schopnosť zapamätania bola zachovaná, dlhodobá pamäť intaktná. Odvolací súd tak aj po oboznámení sa s prekladom neurologického znaleckého posudku nezistil z neho také psychické obmedzenia manžela, ktoré by spôsobovali nesprávnosť výroku o rozvode manželstva.
15. Ani z predloženej lekárskej správy A. G. H. zo dňa 28.08.2023 nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by naznačovali, že mohlo dôjsť k ovplyvneniu správania manžela voči navrhovateľke na základe pôsobenia medikamentov.
16. Odvolací súd, keďže nezistil dôvodnosť pre nesprávnosť rozsudku na základe odvolacích dôvodov manžela, potvrdil výrok I. rozsudku okresného súdu o rozvode manželstva.
17. Podľa odvolacieho súdu súdna úprava výkonu rodičovských práv a povinností v rámci rozvodového konania rodičov sa môže týkať len maloletých detí.
18. Keďže po podaní odvolania v priebehu odvolacieho konania nadobudli pôvodne maloleté deti plnoletosť dovŕšením 18-teho roku veku a to dňa XX.XX.XXXX a s konaním o rozvod manželstva je spojené výlučne konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom, odvolací súd spojené
výroky týkajúce sa úpravy pomerov manželov k pôvodne maloletým deťom na čas po rozvode t. j. zverenia detí do starostlivosti matky, zastupovania detí a spravovania ich majetku vrátane úpravy vyživovacej povinnosti a neupravenia styku otca s maloletými deťmi t.j. výroky II., III., IV. a V. zrušil v súlade s § 389 ods. 1 písm. a/ CSP pre zánik procesných podmienok (v tejto časti nemá právomoc vo veci súd konať) a konanie v tejto časti zastavil podľa § 391 ods. 1 CSP.
19. Plnoleté deti majú vlastnú procesnú spôsobilosť, a pokiaľ sú výživou odkázané na svojich rodičov, môžu samé podať návrh na určenie výšky vyživovacej povinnosti voči rodičovi, ktorý si túto povinnosť dobrovoľne neplní buď vôbec, alebo síce plní, ale v nedostatočnom rozsahu.
20. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd okrem odvolacích trov, rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania, a to podľa § 57, § 58 ods. 1 a § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 2 CS/ tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania nakoľko návrh na ich náhradu nebol podaný a ani nebol zistený dôvod pre aplikáciu ust. § 55 CMP.
21. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerov hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).