Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-51-2013.pdf
PDF · 66.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2P/51/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom Reedukačné centrum N., P.. H. X, XXX XX N., dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. B. Č.. XXX, t.č. bytom O. XX, XXX XX N. a otec neuvedený, o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd n e n a r i a ď u j e nad maloletým K. ústavnú starostlivosť.
Súd u r č u j e nad výchovou maloletého K. d o h ľ a d, ktorý sa bude vykonávať za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, mesta N. a školy, ktorú bude aktuálne maloletý navštevovať.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 14.08.2013, tunajší súd vydal predbežné opatrenie pod č.k. 6P/156/2013-10 dňa 19.08.2013, ktorým dočasne zveril maloleté dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a to do Reedukačného centra N., P.. H. X, XXX XX N.. Uznesením Okresného súdu Skalica č.k. 6P/156/2013-17 bolo začaté konanie vo veci náhradnej starostlivosti maloletého.
Predmetom konania je nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom alternatívne nariadenie výchovného opatrenia.
Podľa § 54 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom k tomu, že rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa vzdali odvolania, s použitím ustanovenia § 157 ods. 3 O.s.p. súd uviedol v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože účastníci, ktorí odvolanie podať mohli, sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku a náležitostiach odvolania (§ 207 ods. 1 O.s.p.).