Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-20-2014.pdf
PDF · 91.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4C/20/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa JUDr. Katarína Krivulčíková, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., AK so sídlom Bratislava, Dr. VI. Clementisa 10, proti odporcovi: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. P. XXX, v konaní o zaplatenie 436,52 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 397,52 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 24.08.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 21,36 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 116,59 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Bobák, Bollová a spol. s r. o., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16.12.2013 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 436,52 Eur s príslušenstvom, a to jednak titulom náhrady škody vo výške 39,00 Eur a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté služby vo výške 397,52 Eur. V odôvodnení návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel zmluvy č. A6250508, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Okrem toho navrhovateľ v návrhu uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní svojho nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody vo výške 39,- Eur, rešpektujúc skutočnosť, že ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón, bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná pokuta (rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6Co/91/2011) a v súlade s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka, je tak navrhovateľ ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky a v kontexte s ustanovením čl. 3 bodu 3.7 dodatku, sa navrhovateľ týmto návrhom na začatie konania preto domáha nároku na náhradu škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefóny, zn. NOKIA C1-01 vo výške 39,00 Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t.j. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti odporcu, a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku odporcu. Po právoplatnosti vyššie spomenutého rozsudku navrhovateľ ustanovenia zmluvy (konkrétne dodatku),
ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo, dal do súladu so zákonom a uvedeným súdnym rozhodnutím. Ďalej v návrhu uviedol, že odporca si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnuté v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Okrem škody za akciový telefón, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 397,52 Eur, ktoré boli vyúčtované v období od 04/2012 do 06/2012. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 09.08.2012 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón, pričom ho vyzval na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky za neuhradené služby. Navrhovateľ žiadal priznať aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy vo výške 8,75% ročne od 24.08.2012, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedené v pokuse o pokonávku.
Odporca sa k návrhu vyjadril a uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí. Po nahliadnutí do zmluvy a dodatku tvrdí, že podpis na týchto listinách nemusí byť jeho, keďže píše škaredšie, ale pripúšťa, že to môže byť jeho podpis. Ďalej uviedol, že nie je vlastníkom žiadneho mobilného telefónu, má kardiostimulátor, takže z tohto dôvodu nemôže nosiť pri sebe ani telefón. V minulosti sa poznal s istou rodinou U.. G. U. ho požiadala, aby podpísal nejaký papier, ktorý aj podpísal. Neskôr sa dopočul, že telefón, ktorý dostala, hneď aj predala. Kedy to presne bolo, nevedel uviesť. Odporca tvrdil, že žiadny telefón od navrhovateľa neprevzal.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 29.04.2014 uviedol, že navrhovateľ trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Poukazoval na to, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako aj Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.04.2012. Navrhovateľ tvrdí, že predmetnú zmluvu podpísal za účastníka osobne odporca a osobne odporcovi bol aj odovzdaný mobilný telefón, pretože pokiaľ by mobilný telefón prevzala iná osoba ako účastník, ktorý zmluvu uzatvára, bola by na zmluve uvedená klauzula, že telefón bol odovzdaný inej osobe ako účastníkovi zmluvy a priložené plnomocenstvo, čo v danom prípade nebolo. To, že neskoršie odporca telefón odovzdal niekomu inému, nespôsobuje zánik povinnosti odporcu zaplatiť poplatky za hovory v zmysle faktúr, ktoré navrhovateľ predložil spolu s podaným návrhom. Ku dňu 24.08.2012, t.j. po nasledujúcej výzve na dodatočné plnenie bol odporca odpojený a v súčasnej dobe už teda sa telefónne číslo nevyužíva. Mobilný telefón si však ponechal.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. A6250508, Výpis z intranetového portálu navrhovateľa označeným ako „detaily k SOS“, Dodatok k Zmluve o pripojení č. A6250508, Príloha č. 1 Dodatku k Zmluve, Pokus o pokonávku zo dňa 09.08.2012, Doručenka k pokusu o pokonávku, Faktúra č. 5163818341, 5167293082, 5160364728, 5167286006, Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete navrhovateľa a zistil nasledovné:
Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 10-04.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb A6250508, podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, neoddeliteľnou súčasťou ktorých boli aj všeobecné podmienky spoločnosti navrhovateľa. Podpísaním zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa navrhovateľ ako poskytovateľ služby zaviazal poskytovať služby odporcovi ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi spojené s účastníckym programom „Volania do všetkých sietí 50+“. Odporca sa zaviazal za poskytnuté služby platiť navrhovateľovi fakturované ceny.
Účastníci následne v ten istý deň uzatvorili Dodatok k zmluve č. A6250508, ktorého predmetom bola aktivácia účastníckeho programu „Volania do všetkých sietí 50+“ a odpredaj mobilného telefónu zn. Nokia C1-01 za cenu 1,00 Eura s tým, že odporca vyhlásil, že si je vedomý, že bežná maloobchodná cena mobilného telefónu je 40,00 Eur.
V čl. 2, bode 2.3 sa odporca pri všetkých dodatkoch zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku, zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty, nedopustí sa takého konania, alebo, nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by vzniklo navrhovateľovi právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia povinností a bude mať na SIM karte aktivovaný konkrétny účastnícky program, aby nedošlo k porušeniu záväzku. V čl. 2, bode 2.5 sa odporca zároveň zaviazal, že v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedených v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím viazanosti) je povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 39,00 Eur (dodatok k zmluve č. A6250508). Právo na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty podľa tohto bodu malo vzniknúť samotným porušením povinnosti odporcu. Uvedená zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.
Odporca riadne a včas nezaplatil navrhovateľovi nasledovné faktúry: č. 5160364728 vo výške 32,10 Eur zo dňa 12.04.2012, splatná dňa 30.04.2012, č. 5163818341 vo výške 257,28 Eur zo dňa 12.05.2012, splatná dňa 30.05.2012, č. 5167293082 vo výške 1,33 Eur zo dňa 12.06.2012, splatná dňa 30.06.2012, č. 5167286006 vo výške 106,81 Eur zo dňa 12.06.2012, splatná dňa 30.06.2012.
Podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.10.2011, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify.
Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.10.2011, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predpísaných služieb.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 78 ods. 9 Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol záväzkovoprávny vzťah, predmetom ktorého bola povinnosť navrhovateľa predať odporcovi vyššie
uvedený mobilný telefón za akciovú cenu a poskytovať mu telekomunikačné služby a povinnosť odporcu platiť za ne vyfakturované sumy.
Ďalej mal súd za preukázané, že odporca si neplnil riadne a včas povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, keď neuhradil faktúry za poskytnuté služby za obdobie od 04/2012 do 06/2012 v celkovej výške 397,52 Eur. Odporca nepreukázal, že by vyúčtovanie ceny služieb neobdržal, alebo, že by bolo toto vyúčtovanie nedôvodné, nepreukázal taktiež, že by fakturované sumy uhradil, preto súd uveril navrhovateľovi, že odporca mu za poskytnuté služby riadne nezaplatil a že cena poskytnutých služieb bola vyúčtovaná v súlade s uzatvorenými zmluvami o pripojení vrátane dodatkov, pretože odporca netvrdil opak. Vzhľadom na to, súd v tejto časti návrhu navrhovateľovi v rozsahu 397,52 Eur vyhovel.
Čo sa týka uplatnenia náhrady škody, súd vychádzal z toho, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na priznanie sumy 39,00 Eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil titulom náhrady škody, a to s poukazom na to, že podľa názoru súdu nie je v danom prípade zo strany odporcu splnený ani jeden predpoklad tejto škody. V konaní navrhovateľ nepreukázal a ani netvrdil, že by došlo k odstúpeniu od zmluvy alebo inému platnému ukončeniu zmluvy pred ukončením doby viazanosti. Bolo povinnosťou navrhovateľa predložiť buď odstúpenie od zmluvy alebo iný dôkaz o tom, že došlo k ukončeniu tejto zmluvy o pripojení, vrátane dodatkov, pred uplynutím doby viazanosti, keď tvrdí, že náhradu škody si uplatňuje aj z dôvodu, že s ním odporca nezotrval v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby.
Ak ide o samotný vznik škody, z ustanovenia § 442 ods. 1 OZ, vyplýva, že sa uhrádza skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo, teda ušlý zisk. Podľa navrhovateľa jeho škodou je rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, súd je toho názoru, že k uvedenej škode by nedošlo, pretože za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predal mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale je výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplní jeho očakávanie, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože odporca tento mobilný telefón získal za takú kúpnu cenu, na ktorej sa dohodol s predávajúcim, t.j. s navrhovateľom. Z uvedeného teda vyplýva, že nie je splnený ani kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom zmenšenia majetku navrhovateľa by nebol tento protiprávny úkon, ale len samotná kúpna zmluva, ktorú navrhovateľ dobrovoľne uzatvoril s odporcom, na základe ktorej odporcovi predal mobilný telefón za dohodnutú kúpnu cenu.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrhu v časti 39,- Eur zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať do dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti faktúr vystavených navrhovateľom sa odporca dostal do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu voči navrhovateľovi, preto je povinný mu za čas omeškania platiť v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995, teda 8,75% ročne. Úrok z omeškania súd navrhovateľovi priznal od ním žiadaného dátumu 24.08.2012, nakoľko k tomuto dňu už odporca bol v omeškaní s plnením svojho dlhu.
O povinnosti nahradiť trovy súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a síce aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Celková výška navrhovateľom uplatneného nároku predstavovala sumu 436,52 Eur. Súd navrhovateľovi priznal istinu vo výške 397,52 Eur. Vo zvyšku, t.j. v sume 39,00 Eur,
súd návrh zamietol. Nakoľko uplatnené právo predstavovalo 436,52 Eur a navrhovateľ bol úspešný vo výške 397,52 Eur, pomer úspechu navrhovateľa je 91,07% ku 8,93%, čo znamená právo navrhovateľa na náhradu trov konania vo výške ich rozdielu, t.j. 82,14% (91,07% - 8,93%).
Súd preto zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 82,14%, t.j. 21,36 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh (súdny poplatok za konanie bol vo výške 26,00 Eur) a 116,59 Eur za trovy právneho zastúpenia, pričom trovy právneho zastúpenia v plnej výške boli 141,94 Eur, pozostávajúce 3 úkony právnej služby á 31,54 Eur/úkon podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (1. príprava a prevzatie, 2. podanie návrhu, 3. účasť na pojednávaní dňa 29.4.2014), 2 x režijný paušál vo výške 7,81 Eur, 1 x režijný paušál vo výške 8,04 Eur a 20 % DPH vo výške 23,66 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.