Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/41/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874 proti odporkyni: M. G., J.. XX.X.XXXX, J. G. I. N. XX, zastúpenej opatrovníkom: Ing. Slávka Kočanová, zamestnankyňa Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie sumy 247,71 EUR, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 247,71 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporkyni nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.5.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 247,71 EUR.

Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že odporkyňa bola v období od 6.6.2007 do 6.8.2012 vyňatá z povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Odporkyňa zdravotnú starostlivosť na území SR, hradenú navrhovateľom z prostriedkov zdravotného poistenia, čerpala aj v období po vyňatí/ zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemala nárok. Odporkyňa si svoju zákonnú povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik zdravotného poistenia nesplnila. Potvrdenie doručila navrhovateľovi oneskorene, až dňa 6.8.2012. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 3.1.2013, na ktorú odporkyňa nereagovala.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Jej pobyt sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť, preto jej v súlade s ust. ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.

Podľa ust. , v znení účinnom od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Drobným sporom sa v zmysle ust. rozumie vec, v ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 EUR.

Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.zák.ustanovenia , vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov predložených navrhovateľom a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Z výpisu z účtu odporkyne ako poistenca (Zdravotná starostlivosť) za obdobie od 6.6.2007 do 6.8.2012 súd zistil, že navrhovateľ zaplatil tzv. kapitačný paušál, ako aj úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, za celé obdobie spolu vo výške 247,71 EUR.

Kapitačným paušálom sa rozumie mesačná paušálna platba, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a poistencom, bez ohľadu na to, či lekára navštevuje alebo nie.

Z listu navrhovateľa adresovaného odporkyni zo dňa 3.1.2013 označeného ako Výzva na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v čase vyňatia poistenca zo zdravotného poistenia súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu sumy vo výške 247,71 EUR, z dôvodu, že navrhovateľ za ňu uhradil vecné dávky - kapitačné platby za primárnu ambulantnú starostlivosť aj v čase, keď na zdravotnú starostlivosť nemala už nárok, pretože bola vyňatá z povinného zdravotného poistenia.

Z listiny označenej ako Čestné vyhlásenie zo dňa 6.8.2012 súd zistil, že odporkyňa vyhlásila, že je zdravotne poistená na území štátu Holandsko v období od 6.6.2007 až doposiaľ, z titulu pracovného pomeru. Z prijímacej pečiatky navrhovateľa súd zistil, že predmetné potvrdenie mu bolo predložené dňa 6.8.2012.

Podľa ust. o zdravotnom poistení, v znení účinnom v období od 1.2.2008, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „“).

Podľa ust. § 3 ods.2 citovaného zákona, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak

a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca,

c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Podľa ust. § 3 ods.4 citovaného zákona, zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.

Podľa ust. § 4 ods.1 citovaného zákona, verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h).

Podľa ust. § 4 ods.2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. a) až c).

Podľa ust. § 5 ods.2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 22 ods.1 písm.b/ citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom ( § 9 a 10).

Podľa ust. § 22 ods.2 písm.f/ citovaného zákona, poistenec je povinný f) plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 1, 4 a 6.

Podľa ust. § 23 ods.1 písm.c/ citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.

Podľa us. § 23 ods.4 citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods.2 a ods.3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.

Podľa ust. citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (odkaz na ) ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa ust. citovaného zákona, príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise (odkaz na ).

Podľa ust. o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených osobitným predpisom (odkaz na ).

Podľa ust. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa - zdravotnej poisťovne, na vrátenie úhrady, ktorú zaplatil za zdravotnú starostlivosť, poskytnutú z finančných prostriedkov zdravotného poistenia počas doby, kedy bola odporkyňa vyňatá zo zdravotného poistenia na území SR a na úhradu zdravotnej starostlivosti nemala nárok.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na odporkyňu sa vzťahuje o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. , a tohto zákona a teda, je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území SR. Odporkyňa je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR.

Odporkyni ako poistencovi v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm.b/ v spojení s ust. § 9 ods.1 citovaného zákona preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná poisťovňa (v danom prípade navrhovateľ) je v zmysle ust. citovaného zákona povinná túto starostlivosť jej zabezpečiť, v rozsahu ustanovenom v .

však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva z ust. citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. citovaného zákona.

V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že odporkyňa, na ktorú sa pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR, sa zamestnala v cudzine - v Holandsku a bola zdravotne poistená na území tohto cudzieho štátu, počnúc od 6.6.2007. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z Čestného vyhlásenia odporkyne zo dňa 6.8.2012. Uvedená skutočnosť znamená, že v zmysle ust. ku dňu 5.6.2007 došlo k zániku povinného verejného zdravotného poistenia odporkyne na území SR.

Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, odporkyni bola v období od 6.6.2007 do 6.8.2012 na území SR hradená zdravotná starostlivosť, spočívajúca v úhrade tzv.kapitačného paušálu za primárnu ambulantnú starostlivosť, ako aj iné úhrady za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť spolu vo výške 247,71 EUR. Kapitačným paušálom sa rozumie mesačná paušálna platba, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a poistencom, bez ohľadu na to, či lekára navštevuje alebo nie. Sumu 247,71 EUR zaplatil navrhovateľ, plniac svoju povinnosť v zmysle o zdravotných poisťovniach, keďže o zániku poistenia nemal vedomosť.

Odporkyňa si totiž nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť, ustanovenú v , v spojení s ust. a o zdravotnom poistení a to oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. Odporkyňa bola povinná túto oznamovaciu povinnosť splniť v lehote do 14.6.2007. Oznamovaciu povinnosť splnila až predložením Čestného vyhlásenia. Z prijímacej pečiatky, ktorou bolo predmetné potvrdenie opatrené, je zrejmé, že navrhovateľovi bolo toto potvrdenie doručené až dňa 6.8.2012.

Súd konštatoval, že na úhradu zdravotnej starostlivosti odporkyňa nemala nárok, z dôvodu zániku poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s ust. v spojení s ust. citovaného zákona má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi vznikla škoda, ktorú súd posúdil podľa všeobecných ustanovení .

Podľa ustanovenia , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ustanovenia , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru, ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru.

Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.

Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. nevymedzuje formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v , ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

Súd konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti odporcu za vznik škody.

Protiprávny úkon odporkyne spočíva v poručení právnej povinnosti, ustanovenej v , v spojení s ust. a o zdravotnom poistení a teda, v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti.

Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku navrhovateľa o finančné prostriedky, ktoré uhradil z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť odporkyne, v rozsahu 247,71 EUR.

Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si odporkyňa nesplnila oznamovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, navrhovateľ nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby bola odporkyňa oznamovaciu povinnosť splnila, navrhovateľ by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a zdravotnú starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo.

Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že odporkyňa nechcela spôsobiť škodu, avšak vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde spadala pod poistenie cudzieho štátu, o tom vedieť mala a mohla.

Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že odporkyňa, ako subjekt zodpovedný za vznik škody, je povinná škodu nahradiť a zaviazal ju na zaplatenie sumy 247,71 EUR.

Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto by mu patrilo právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Navrhovateľ si však náhradu trov neuplatnil, resp. mu trovy ani nevznikli, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov proti odporkyni nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( )