Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5P/88/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: V. C., N.. XX.XX.XXXX, C. A. F. XX, štátny občan SR proti odporkyni A.. P. C., N.. XX.XX.XXXX, A. F. XX, štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. Emíliou Jancovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Jurkovičova 13, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: C. C., N.. XX.XX.XXXX P. C. C. N.. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch takto

rozhodol:

I.

Súd manželstvo V. C. P. P. C., T.. K., uzavreté dňa 11.05.2002, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Nové Mesto nad Váhom vo zväzku XX., ročník 2002, na strane XXX , pod poradovým číslom XX , r o z v á d z a.

II.

Na čas po rozvode súd z v e r u j e obe maloleté deti do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

III.

Styk navrhovateľa s maloletými zostáva n e u p r a v e n ý .

IV.

Navrhovateľ je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú C. vo výške 120 eur mesačne a na maloletú C. vo výške 110 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne.

V.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, došlým tunajšiemu súdu dňa 27.11.2013, sa navrhovateľ domáhal rozvodu jeho manželstva uzavretého s odporkyňou dňa 11.05.2002 a úpravy rodičovských práv a povinností k dvom maloletým dcéram narodeným z manželstva tak, že obe navrhol zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, navrhovateľ bude zaviazaný

platiť na každé z maloletých detí po 100,- eur mesačne vždy k rukám odporkyne k 15.dňu v mesiaci vopred a bude oprávnený stýkať sa s nimi každý prvý víkend v kalendárnom mesiaci od piatka do nedele, každý prvý júlový a prvý augustový týždeň letných prázdnin, počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12. do 28.12. a každý nepárny kalendárny rok od 30.12. do 03.01. nasledujúceho roka a tiež každé párne jarné prázdniny od pondelka do nedele, to všetko v hodinách presne špecifikovaných v návrhu.

Odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila, nie však s dôvodmi uvedenými v návrhu. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k ich maloletým dcéram, odporkyňa súhlasila so zverením maloletých do jej osobnej starostlivosti, nesúhlasila však s navrhovaným výživným, ktoré považovala za príliš nízke a žiadala na každé z maloletých detí 350,- eur mesačne. Nesúhlasila tiež, aby navrhovateľ mal právo deti zastupovať a spravovať ich majetok s odôvodnením, že žije v Č. republike, domov chodí zriedkavo a nemá prehľad o potrebách a záujmoch maloletých. Tiež nesúhlasila s tým, aby sa mohol s deťmi stýkať v rozsahu ako uviedol v návrhu a to z dôvodu, že sa deťom odcudzil, nechcú sa s ním stretávať a navyše navrhovateľ ani nemá vytvorené podmienky na takú úpravu styku s deťmi ako žiadal. Preto navrhla, aby sa stýkal s nimi každú prvú sobotu v mesiaci v čase do 09,00 hod. do 18,00 hod.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov a rodnými listami maloletej C. a C., písomnými podaniami účastníkov, potvrdeniami o príjmoch a nevyhnutných výdavkoch navrhovateľa a odporkyne, ich daňovými priznaniami a peňažnými denníkmi, potvrdeniami účastníkov o ich nevyhnutných mesačných výdavkoch, potvrdeniami príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, písomnými vyjadreniami kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o návšteve školy maloletých a o nákladoch na ich výživu, spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. , ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Obaja účastníci sú slovenskí štátni príslušníci, u oboch ide o manželstvo prvé. Manželia uzavreli manželstvo dňa 11.05.2012 v N. V. N. M., posledné spoločné bydlisko mali v F., v rodinnom dome odporkyne. Z manželstva sa narodili dve, zatiaľ maloleté deti: C., N.. XX.XX.XXXX P. C., N.. XX.XX.XXXX, ktoré žijú s odporkyňou v Ducovom.

Na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. konanie o návrhu matky zo dňa 14.10.2013 konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým na čas do rozvodu, ktorým žiada zveriť deti do jej osobnej starostlivosti a otca maloletých zaviazať platením výživného vo výške 350 eur na každé dieťa. Konanie nie je zatiaľ právoplatne skončené.

Výsluchom navrhovateľa a obsahom návrhu bolo zistené, že je pevne rozhodnutý sa rozviesť. Uviedol, že manželstvo uzavreli po dvojročnej známosti, spočiatku bývali u matky odporkyne, kým nedostavajú dom, ktorý odporkyňa zdedila rozostavaný. Prvé problémy vznikali ešte v začiatkoch manželstva po narodení prvého dieťaťa, pretože on sa chcel naďalej venovať športu, ale odporkyňa mu neustále vyčítala, že sa nevenuje rodine. Toto navrhovateľa trápilo, pretože riadne pracoval a rodine sa venoval vždy keď mohol, pričom skutočnosť, že bol vrcholovým športovcom, bola odporkyni známa ešte pred manželstvom. V dôsledku sústavných výčitiek manželky teda úplne zanechal športovú činnosť, ale nikdy sa s tým nedokázal zmieriť. Odporkyňa chcela aby viac zarábal, preto odišiel kvôli vyššiemu príjmu cca v r. 2004 pracovať do Českej republiky ako strojný zámočník. Za zarobené prostriedky spolu s hypotekárnym úverom a stavebným sporením dokončovali manželia rozostavaný dom v F.. Navrhovateľ pracoval vždy tri týždne a potom sa na týždeň vracal domov, kedy sa zase musel venovať dokončovaniu stavebných prác na dome, čo mu manželka opäť vyčítala, že sa nevenuje jej a deťom, takže vznikali hádky. So starostlivosťou o domácnosť a deti jej nemohol pomáhať, jedine ak by zanechal prácu v ČR a našiel si prácu doma, ktorá však bola horšie platená a to by zase rodina nemala dostatok príjmu. Toto vyskúšal po narodení druhej dcéry, kedy sa zamestnal v W., ale počas tohto obdobia nemali dosť peňazí a preto po troch mesiacoch opäť odišiel cez agentúru pracovať do ČR s príjmom 25-30 tisíc Sk s tým, že cestovné aj ubytovanie mu hradil zamestnávateľ a to im umožnilo platiť mesačné výdavky a čiastočne zrekonštruovať dom tak, aby sa tam mohli v r. 2005 nasťahovať, hoci niektoré úpravy sa im nepodarilo zrealizovať. V rokoch 2007-2008 sa navrhovateľ snažil zachrániť manželstvo a žiadal

odporkyňu, aby sa aj s deťmi presťahovala do Českej republiky, kde sú lepšie možnosti, ale odporkyňa odmietla. Keď manželom už došli financie na bežné úpravy a bolo treba našetriť väčšiu sumu na výmenu okien, strechu, fasádu, zariadenie, navrhovateľov plat už nestačil, hoci v tom čase si už vybavil živnosť a vtedy ako živnostník mal lepšie príjmy cca 2.000,- eur brutto, ale peniaze stále nestačili a nedokázali na dokončenie strechy a fasády našetriť. Manželka mu stále vyčítala, že sa nesnaží, že nič nerobí a vždy, keď sa vrátil domov, sa hádali kvôli financiám, manželka stále chcela dokončovať a kupovať, hoci dobre vedela, že na to neboli peniaze a stále mu to vyčítala. Navyše ho trápilo jej chladné správanie k nemu ako manželovi, čo sa neustále prehlbovalo. Videl, že ku všetkým známym sa správala milo, iba k nemu zostávala chladná a bez citov, sama sa pred ním vyjadrila, že si to uvedomuje, ale nevie proti tomu nič robiť. Na druhej strane ho ona prakticky celých 10 rokov, čo pracoval v Čechách neustále bezdôvodne podozrievala, že má iné vzťahy, hoci on na to, aby finančne zabezpečil rodinu tak, ako odporkyňa chcela, musel v Čechách pracovať nepretržite a robiť nadčasy, takže nemal čas ani fyzickú silu spoločensky žiť. Celé roky pracoval, nikdy nepil, nefajčil a všetko robil pre rodinu, ale manželka si toho nevedela vážiť a po čase, keď sa minuli prostriedky, začala mu nedôvodne vyčítať neschopnosť a zhadzovať ho. V roku 2012 sa situácia pre neho stala taká neúnosná, že sa vracal domov už iba za deťmi až napokon na jar 2012 manželke oznámil, že odchádza. V W. si prenajal garsónku, kde býva doteraz. Manželka ho pri odchode žiadala, aby jej dal ešte šancu a uznávala svoju chybu, preto sa po mesiaci vrátil s pokusom o obnovenie spolužitia, ona však medzitým zmenila názor, opäť nasledovali výčitky a hádky a vtedy sa definitívne rozhodol odísť. Navrhovateľ uviedol, že z jeho strany už nie je žiadna možnosť na obnovenie spolužitia, odporkyňu prestal mať rád a v novembri 2012 nadviazal v W. známosť.

Odporkyňa uviedla, že súhlasí s rozvodom manželstva, nie však s dôvodmi uvádzanými navrhovateľom. V čase, keď sa s navrhovateľom zoznámila, bol zamestnancom banky ako strážna služba a hoci bol členom športového klubu a o jeho športových aktivitách vedela, športom sa neživil a bolo to iba jeho hobby a nešlo o aktivity vrcholového športovca. Ona mu v športe nebránila, dokonca pred uzavretím manželstva ho v tom podporovala, ale po uzavretí manželstva museli riešiť bytovú situáciu. Spočiatku bývali u matky odporkyne, ktorá jej darovala rodinný dom, tento však bolo treba dokončiť, preto si vzali hypotekárny úver. V tom čase mali malé dieťa a nedokončený dom, preto keď sa naskytla navrhovateľovi ponuka práce v Českej republike, odporkyňa mu navrhla, aby ju prijal, s čím on súhlasil a zaostal tam dodnes. Úver však na dokončenie domu nestačil, pričom odporkyňa bola na materskej dovolenke a pracoval iba navrhovateľ. Z pôžičiek a jeho príjmu prerobili a dokončili interiér, zateplili dom a pravidelne zabezpečovali náklady na domácnosť a bežné potreby rodiny, dom ale zostal do dnešného dňa nedokončený. Odporkyňa uviedla, že materská dovolenka jej skončila v júni 2009 a keďže vtedy bola kríza v podnikoch, preto sa rozhodla vykonávať na živnosť pedikúru s prevádzkou v obci A.. a po dohode s manželom sa rozhodla urobiť si vysokú školu - Materiálovo-technologickú fakultu STU v Trnave, keďže sa domnievala, že takto bude mať lepšie možnosti zarábať. V čase, keď začínala so živnosťou, navrhovateľ v ČR dobre zarábal, takže mala možnosť postupne si začať zháňať klientov, pričom zárobky boli spočiatku minimálne, navyše sa popri tom musela starať o deti. Odporkyňa poprela, že by bola k navrhovateľovi chladná, ale bývala často unavená pretože počas neprítomnosti navrhovateľa sa musela sama starať o deti, domácnosť, rozostavaný dom a tiež popri tom študovať vysokú školu. Ak si nekedy neplnila manželské povinnosti, nebolo to z dôvodu citového chladu ale z dôvodu vyčerpanosti. Podľa názoru odporkyne problém nastal, keď jej navrhovateľ koncom mája 2012 oznámil, že sa zaľúbil a že si chce zariadiť život v ČR, kde pracoval. Novú navrhovateľovu známosť jej v r. 2013 potvrdila aj jeho švagriná. Z uvedeného dôvodu ani odporkyňa nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia a jediné riešenie vidí v rozvode manželstva, pričom za príčinu rozvratu považuje vzťah navrhovateľa k inej žene.

Navrhovateľ trval na tom, že dôvodom rozvratu manželstva bolo správanie sa odporkyne k nemu, sústavné vyčítanie a hádky z jej strany, bezdôvodné podozrievanie a citový chlad napriek tomu, že sa všemožne snažil zabezpečiť potreby rodiny. Napokon mu praskli nervy a povedal manželke, že odchádza. Nie je pravdou, že spoločnú domácnosť opustil pre novú známosť, túto sice nadviazal, ale až o pol roka neskôr. Manželke sice ako dôvod pri odchode uviedol, že sa zaľúbil do inej, ale v tom čase to nebola pravda, nevedel však ako odôvodniť svoj odchod, jednoducho potreboval byť sám a psychicky sa so situáciou v rodine vyrovnať.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zákonné podmienky rozvodu manželstva sú v danom prípade splnené, keď manželia spolu už takmer dva roky nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú ani spoločne nevychovávajú ich maloleté deti. V konaní bolo preukázané, že v dôsledku nezhôd, vyplývajúcich z finančných problémov súvisiacich so snahou manželov o dokončenie rekonštrukcie spoločného bydliska, došlo k vážnemu narušeniu vzťahov medzi nimi a nezhody vyústili do odsťahovania navrhovateľa zo spoločnej domácnosti v júli 2012, odkedy manželia neobnovili spolužitie. Manželstvo je v súčasnosti už iba formálnym zväzkom a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Navrhovateľ je pevne rozhodnutý neobnoviť viac spolužitie s odporkyňou, preto je zrejmé, že nie je predpoklad, aby v budúcnosti boli vzťahy medzi manželmi ozdravené. Odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila a navyše rozvod sa maloletých detí dotkne iba minimálne, pretože sú dlhodobo zvyknuté žiť iba s ich matkou, ktorý stav by sa nezmenil ani pri zachovaní manželstva a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Navrhovateľ za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považoval znevažujúce, obviňujúce a citovo chladné správanie odporkyne k nemu, hoci je presvedčený, že sa všemožne o potreby rodiny staral, odporkyňa zase považuje za hlavnú príčinu rozvratu nový vzťah navrhovateľa, nepodarilo sa jej však v konaní preukázať, že by tento vzťah existoval už v čase, keď navrhovateľ domácnosť opustil, pričom on sám to poprel. Preto súd, nemajúc za preukázané, že by dôvodom opustenia spoločnej domácnosti bolo nadviazanie novej známosti navrhovateľom, ustálil ako príčiny vedúce k vážnemu rozvratu ich vzťahov citové ochladnutie navrhovateľa voči odporkyni v dôsledku rozdielnych pováh a finančných problémov, ktoré viedli k neustálym hádkam a neumožňovali vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

.

Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností , možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vzhľadom k rozvodu manželstva bolo potrebné v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej Tamare a Tereze na čas po rozvode. Rodičia zhodne navrhli súdu zveriť obe deti do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorému návrhu súd so súhlasom kolízneho opatrovníka vyhovel, keď mal v konaní za preukázané, že od odlúčenia manželov sa o maloletých až doposiaľ starala odporkyňa, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Hoci navrhovateľ pôvodne žiadal, aby súd obom rodičom priznal právo maloletých zastupovať a spravovať ich majetok, neskôr sa rodičia dohodli, že tieto práva bude mať iba odporkyňa a to s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ býva v Českej republike, mieni sa tam natrvalo usadiť a preto výkon týchto jeho práv by nebol dobre možný. Pokiaľ ide o styk navrhovateľa s deťmi, pôvodne navrhoval pomerne širokú úpravu pri rešpektovaní vzdialenosti ich bydlísk, avšak odporkyňa s navrhovanou úpravou nesúhlasila. Odporca sám vníma jeho vzťahy k deťom ako poznamenané tým, že bol celé roky pracovne v zahraničí a vídavali ho vždy len krátkodobo, inak sú však dobré a nie je žiaden dôvod na to, aby sa ho deti báli, aj keď je pravda, že s ním nechcú ísť preč. Snaží sa chodiť za nimi aspoň raz do mesiaca a bol by rád, keby odporkyňa akceptovala, aby cez ten víkend, keď za deťmi príde, mohol zostať s deťmi u nej, pokiaľ by deti s ním nechceli nikam cestovať ( za predpokladu, že u odporkyne nebude vtedy jej matka, ktorá vyvoláva konflikty). Rád by si inak deti vzal k svojej matke do S., alebo k sebe do W., nútiť ich však nemieni, naopak, chce im vyjsť v ústrety. Napokon sa v priebehu konania rodičia dohodli, že ponechajú stretávanie navrhovateľa s maloletými neobmedzené a realizované vždy na základe ich dohody, pretože je pravda, že pevný termín voľného víkendu navrhovateľ nedokáže vopred stanoviť vzhľadom na charakter jeho práce. Navrhovateľ uviedol, že odporkyni vždy zavolá najmenej 48 hodín

vopred a oznámi zamýšľaný príchod za deťmi a odporkyňa sľúbila, že mu v styku s deťmi nebude brániť, preto súd ponechal stretávanie navrhovateľa s deťmi na žiadosť účastníkov neupravené.

Pokiaľ ide o výšku výživného, k dohode nedošlo, keď navrhovateľ navrhol platiť výživné na každé z detí 100 eur mesačne, odporkyňa žiadala na každé z detí výživné 350 eur. Súd preto vykonal dokazovanie ohľadom majetkových pomerov oboch manželov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých a zistil nasledovné:

Maloletá C. je žiačkou 5. triedy ZŠ, C. žiačkou 2. triedy ZŠ, obe majú podľa potvrdenia triednych učiteliek v súvislosti so školou priemerné mesačné výdavky 15,06 eur, obe platia 6,33 eur mesačne za školskú družinu. C. matka platí životnú poistku vo výške 8,40 eurmesačne, úrazové poistenie 3,09 eur, stavebné sporenie 33,19 eur mesačne. C. matka platí životnú poistku 18,80 eur mesačne a úrazové poistenie 3,09 eur mesačne. Okrem toho majú dievčatá výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, záujmové aktivity, športové a kultúrne vyžitie, ktoré sústavne narastajú. Obe deti sú zdravé, majú bežné výdavky na zdravotnú starostlivosť.

Z výpovedí navrhovateľa a predložených listinných dôkazov bolo zistené, že dlhodobo pracuje v Českej republike, z toho od r. 2007 ako živnostník v predmete činnosti kovoobrábanie pre firmu E. A., s.r.o. Podľa daňového priznania za r. 2012 dosiahol príjmy 25.143 eur, výdavky 15.919,85 eur a základ dane 9.223,15 eur, z čoho zaplatil daň 199,70 eur, takže pri prepočte na 12 kalendárnych mesiacov dosiahol čistý mesačný príjem 751,95 eur. Podľa daňového priznania za r. 2013 dosiahol príjmy 19.814 eur a výdavky, dosiahol teda základ dane 6.008,47 eur, z čoho zaplatil daň 431,78 eur, takže pri prepočte na 12 kalendárnych mesiacov dosiahol čistý mesačný príjem 464,72 eur. Súd si vyžiadal pre kontrolu aj listinné dokazy od fitmy E. A., s.r.o., ktorá súdu zaslala na požiadanie všetky faktúry, ktoré v uvedených daňových obdobiach uhradila navrhovateľovi, a súd nezistil žiadne nezrovnalosti pri výške príjmov navrhovateľa. Ako živnostník, pracujúci v Českej republike má nárok na stravné ( diéty) vo výške 600 CZK na deň, čo pri počte pracovných dní cca 21 v mesiaci predstavuje sumu 12.600 CZK ( t.j. cca 460 eur pri aktuálnom kurze). Navrhovateľ iné príjmy nemá, je vyučený nástrojár, čiže pracuje vo svojom odbore. Vlastní iba motorové vozidlo H. V. rok výroby 2005 a podľa predložených výkazov o majetku a záväzkoch bolo zistené, že za účtovné obdobie r. 2012 mal majetok v hodnote 172 eur a r. 2013 v hodnote 1.036 eur. V Plzni býva v prenajatej garsónke, kde platí nájomné 5.500 CZK a zálohy na energie 1.100 CZK, inak si hradí stravu a ak je chorý potom aj lieky, keďže poistenie uhrádza v SR. Uviedol, že cestuje autom do práce, denne najazdí cca 50 km, náklady na auto ( pohonné hmoty, cestná daň, diaľničné známky) si dáva do nákladov, takže z čistého príjmu ich neplatí, rovnako dáva do nákladov paušálne náklady telefónu 399,- CZK, pokiaľ ide o jeho poistky, a to úrazovú s nemocenskou - tieto zrušil v auguste 2013 a životnú v novembri 2013, pretože mu to finančne nevychádzalo. Za prvú menovanú poistku musel ešte doplatiť dlžné poistné a zo zrušenej životnej poistky mu zatiaľ nebolo vyplatené nič (podľa vyjadrenia poisťovne by mal dostať cca 600 eur, ale poisťovňa na jeho výzvy neodpovedá). Uviedol tiež, že sa snaží raz mesačne prísť za deťmi do SR, cesta ho vyjde 100 eur. Do augusta 2013 posielal manželke na účet sumu 700 eur, z toho ale platila okrem výživy detí tiež navrhovateľove sociálne a zdravotné poistenie a poistky. Potom už nebol schopný posielať túto sumu, pretože práce ubudlo, čo napokon viedlo tiež k zrušeniu aj všetkých jeho poistiek a odvtedy manželke na deti posiela 200,- eur. Mieni zostať žiť v Českej republike a požiadať o trvalý pobyt, inak si nebude môcť vziať hypotéku a vyriešiť svoju bytovú otázku, pretože nechce bývať v podnájme celý život. Uviedol, že náklady na živnosť mu stále stúpajú ( zdravotné a sociálne poistenie), pričom jeho zamestnávateľ mu odmieta zvýšiť príjem, naopak, upozornil ho na predpokladané znižovanie. Vzhľadom k poklesu príjmov sa snaží hľadať si lepšie platené zamestnanie.

Z výpovedí odporkyne a z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že keď jej skončila materská dovolenka v júni 2009, vzhľadom k tomu, že vtedy bola kríza v podnikoch, rozhodla sa aj ona začať podnikať a získala živnostenské oprávnenie v predmete činnosti kadernícke a kozmetické služby, prevádzku živnosti má v obci A. v prenajatých priestoroch. Tiež sa rozhodla ( po dohode s manželom), doplniť si vzdelanie externým štúdiom na STU, Materiálovo- technologickej fakulte v C.e, čím by vzrástli po skončení štúdia jej zárobkové možnosti. Okrem prídavkov na dve deti 23,10 eur má vlastné príjmy iba zo živnosti, pričom podľa daňového priznania za r. 2012 dosiahla príjmy 1.741 eur, výdavky 1.267,36 eur a základ dane 473,64 eur, daň neplatila takže při prepočte na 12 kalendárnych mesiacov dosiahla

čistý mesačný príjem 39,47 eur. V r. 2013 dosiahla príjem 2.510 eur a výdavky 1.609,22 eur, daňový základ 900,78, teda pri prepočte na 12 kalendárnych mesiacov dosiahla čistý príjem 75,06 eur. Ako podnikateľka nemá žiadny majetok, uviedla, že začínala podnikať za podpory príspevku z europskeho fondu vo výške 2.300 eur v septembri 2009, ktorý bol účelovo viazaný a pokiaľ by prestala podnikať, musela by ho vrátiť. Aj ona vlastní motorové vozilo a podľa LV č. XX je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. 19, postaveného na parc. č. XXX v kat. úz. F.É., kde aj s maloletými býva. Mesačne platí hypotéku 100 eur, zálohu plynu 126,64 eur, zálohu elektriny 36,52 eur a vody polročne cca 18,- eur, telefón s internetom cca 23,53 eur, svoj mobilný telefón cca 30 eur, životnú poistku svoju 13,61 eur mesačne, poistku mal. C. 8 eur a C. 13 eur, ako aj jednu ich spoločnú úrazovú poistku ročne 34 eur, daň z nehnuteľností a poplatky za komunálny odpad v prepočte mesačne 7,92 eur a základné poistenie domu mesačne v prepočte 6,34 eur, zákonné poistenie jej motorového vozidla v prepočte 5,76 eur mesačne, výdavky na benzín cca 70 eur mesačne. Pokiaľ ide o štúdium, v súčasnosti je v 5. ročníku dennej kombinovanej formy, školné neplatí. Do školy chodí od polovice septembra do 20.decembra, a následne od 01.02. do 31.05. vždy v piatok od 14,00-19,00 hod. a sobotu od 08,00 do 19,00 hod, Školné neplatí, uhrádza iba školský preukaz 39,- eur na celý rok, skriptá a cestovné, pričom posledné 2 roky cestuje so spolužiačkou, ktorá ju vozí bezplatne, o čom súdu predložila jej čestné prehlásenie.

Zhodnotením vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ využíva riadne svoje schopnosti a možnosti, pričom za posledné daňové obdobie dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 464,72 eur, okrem toho sú mu vyplácané diéty za prácu v zahraničí vo výške cca 460 eur, ktoré majú slúžiť ako stravné. Súd sa stotožnil s námietkou odporkyne, že suma mesačných diét pokrýva bohato jeho náklady na stravu a bol toho názoru, že dokáže z neho uhárdzať aj časť iných mesačných nákladov. Vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy navrhovateľ reálne býva aj pracuje v cudzine, kde má prenajatý byt a kde je jeho „domov“, preto v uvedenom prípade diéty ako cestovné náhrady neslúžia na svoj pôvodný účel, ktorým je kompenzácia zvýšených stravovacích výdavkov ( napr. v reštauráciách), kde sa obvykle človek nestravuje počas dlhšej pracovnej cesty, ale v tomto prípade ich treba posúdiť ako ďalší príjem navrhovateľa, z ktorého môže svoje bežné potreby ( vrátane stravovacích nákladov) uspokojovať. Jeho celkový mesačný čistý príjem vrátane diét teda predstavuje 924,72 eur ( 460 + 464,72), z ktorého vzhľadom na výdavky zohľadnené v jeho nákladoch na podnikanie, potrebuje uhradiť výdavky na bývanie v sume 6.600 CZK, ( 240,50 eur), a zostávajúce nevyhnutné mesačné výdavky na stravu, ďalšie bežné výdavky na domácnosť, osobnú hygienu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť a primerané výdavky súvisiace s kultúrnymi, športovými a spoločenskými potrebami. Odporkyňa má iba príjem zo živnosti, z ktorej však vykazuje minimálny zisk 75,06 eur mesačne ( ešte nižší príjem mala v minulom roku a podľa jej vyjadrení predchádzajúce príjmy boli zrejme obdobné, alebo ešte nižšie), hoci živnostenské podnikanie vykonáva od r. 2009. Súd vzal do úvahy odporkyňou uvádzané pravidelné mesačné výdavky cca 350 eur ( náklady na bývanie, telefón, poistky, dane, pohonné hmoty), splátky hypotéky 100 eur, v čom nie sú započítané bežné náklady na stravu, bežné potreby do domácnosti, hygienické potreby, ošatenie, primerané výdavky na kultúrne, športové a spoločenské vyžitie, mimo ktorých sa musí podielať aj na výžive oboch maloletých dcér. Je nepochybné, že odporkyňa má problémy všetky tieto náklady uspokojovať, pretože je prakticky vzhľadom k vlastným zanedbateľným príjmom odkázaná na finančnú pomoc okolia, čo však do istej miery zapríčinila ona sama. Odporkyňa totiž svoje dlhodobo nízke príjmy súdu žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnila ( starostlivosť o dve deti vzhľadom na vek mal. C. a C. už za takýto dôvod považovať nemožno, rovnako ako nedostatočným dôvodom je štúdium na vysokej škole, ktoré jej zaberá iba dva dni v týždni a to iba 7 mesiacov v kalendárnom roku, preto jej nič nebráni vo zvyšnom čase zarábať si napríklad brigádami, alebo ak sa jej v podnikaní dlhodobo nedarí zanechať podnikanie). Aj nízke príjmy v prípade podnikania je možné tolerovať - ako výsledok počiatočných investícií, hľadania vhodných priestorov, klientely a pod. , avšak v tomto prípade trvá vyše 4 roky a preto správanie odporkyne už súd posudzoval ako vzdanie sa bez vážneho dôvodu vyšších príjmov, pretože aj ako matka maloletých detí je povinná využívať svoje schopnosti a možnosti ( 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Podľa ustálenej súdnej praxe by sa povinný rodič mal podielať na výžive svojich detí sumou 20-25% z mesačného čistého príjmu pri zohľadnení jeho prípadných vecných či iných príspevkov na ich výživu, po zohľadnení jeho podielu na osobnej starostlivosti o ne ako aj ďalších osobitostí prípadu. V uvedenom prípade, berúc do úvahy navrhovateľov čistý mesačný príjem 924,72 eur, súd mu určil povinnosť platiť výživné v celkovej sume 230 eur mesačne, čo predstavuje 25% z čistých príjmov, z toho sumu 120 eur na staršiu dcéru C. a a 110 eur na mladšiu C., pričom súd okrem možností a schopností navrhovateľa

vychádzal zo zistených potrieb maloletých, z ktorých staršia je v druhom stupni základnej školy a mladšia v prvom stupni, obe sú zdravé a nemajú zvýšené náklady na výživu, ale náklady bežné, primerané ich veku. Tiež bola zohľadnená osobná starostlivosť odporkyne o maloletých, na ktorej sa navrhovateľ podiela a bude zrejme podielať iba v minimálnom rozsahu a v neposlednom rade súd prihliadol na skutočnosť, že nad rámec výživného im vecne prispieva iba ojedinele a v malom rozsahu ( keď je s nimi, kupuje im sladkosti, alebo ak si niečo vypýtajú, napr. topánky). Vychádzajúc z uvedeného súd mal za to, že určené výživné je primerané schopnostiam a možnostiam navrhovateľa, ktorý je okrem vlastných príjmov nemajetný a súčasne je primerané aj potrebám maloletých, ktoré vo zvyšku budú uspokojované z prídavku na deti a výživného zo strany odporkyne.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia , podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci zásadne nemajú právo na náhradu trov konania, súd však ich náhradu môže priznať, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. V uvedenom prípade však navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal, preto sa súd ani nezaoberal otázkou, či sú splnené predpoklady pre priznanie ich náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia a to na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.