Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoE-171-2013.pdf
PDF · 72.42 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/171/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., V. XXX, zastúpená opatrovníkom: Mesto Vráble, Hlavná ulica 1221, Vráble, IČO: 00 308 641, o vymoženie sumy 522,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 9Er/495/2006 - 18 zo dňa 26. mája 2010 v časti trov exekúcie, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra, ako súd prvého stupňa vo výroku I. vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Vo výroku II. súd zmenil poverenie na vykonanie exekúcie a namiesto súdneho exekútora JUDr. Branislava Plšku, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Votrubova 2 poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62. Výrokom III. súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Branislavovi Plškovi trovy exekučného konania v sume 183,34 eur. Súd o zmene súdneho exekútora rozhodol podľa § 44 ods. 8, ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), na základe návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora doručenú súdu dňa 14.10.2009, v ktorej žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 196, § 199 Exekučného poriadku, § 27, § 3, § 14 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. apríla 2008. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi DPH z hotových výdavkov vo výške 4,68 eur, nakoľko mu DHP z hotových výdavkov nepatrí. Záverom uviedol, že v ust. § 44 ods. 9 Exekučného poriadku je riešená otázka určenia výšky odmeny pôvodného súdneho exekútora, ak v priebehu exekúcie dôjde k zmene exekútora. Toto zákonné ustanovenie upravuje iba osobitný spôsob vyčíslenia odmeny pôvodného súdneho exekútora, ktorej výpočet sa vykoná spôsobom, ktorým sa postupuje v prípade, keď dôjde k zastaveniu exekúcie a neuvádza, koho zaviazať na trovy exekúcie. Nakoľko iný záver z uvedeného zákonného ustanovenia nie je možné vyvodiť a žiadne iné ustanovenie Exekučného poriadku vzťahujúce sa k zastaveniu exekúcie nie je možné v prípade zmeny exekútora aplikovať, súd vyčíslil odmenu pôvodného súdneho exekútora v uvedenej výške bez toho, aby uložil povinnosť uhradiť trovy exekúcie niektorému z účastníkov. Keďže exekučné konanie nie je ešte skončené, súd v tomto štádiu iba vyčíslil trovy exekúcie bez uloženia povinnosti uhradiť trovy niektorému z účastníkov.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie súdny exekútor domáhajúc sa zmeny uznesenia s tým, aby odvolací súd zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Branislavovi Plškovi trovy exekúcie vo výške 183,34 eur. Namietal nezákonnosť a nesprávnosť rozhodnutia, keď súd vo výrokovej časti určil len výšku trov exekúcie a nezaviazal na ich úhradu oprávneného. Súd mal v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie, nakoľko k zmene exekútora došlo na základe procesného návrhu oprávneného. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE/117/06 zo dňa 31.01.2007. Dodal, že napadnuté uznesenie nedáva pôvodnému exekútorovi možnosť si jemu priznanú výšku trov vymáhať a uplatniť v budúcnosti pri prípadnom zastavení exekučného konania. Uvedeným konaním mu vzniká priama škoda a oprávnený sa de facto zbavil povinnosti uhradiť trovy exekúcie pôvodného exekútora. Záverom uviedol, že napadnutým uznesením de facto prichádza k zásahu do ústavou garantovaných práv exekútora vlastniť majetok, nakoľko toto rozhodnutie spôsobilo, že exekútor zo svojho majetku hradil exekučné konanie iniciované oprávneným, a to bez toho, aby mohol návrh oprávneného odmietnuť, teda ho musel vykonať bez nároku na odmenu a náhradu vynaložených výdavkov.
K odvolaniu súdneho exekútora podal písomné vyjadrenie oprávnený, v ktorom sa nestotožnil s tvrdeniami súdneho exekútora. Vyjadril názor, že v predmetnej veci oprávnený využil svoje zákonné právo na zmenu exekútora, pričom Exekučný poriadok pritom neobsahuje ani fikciu zastavenia exekúcie. Zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie je možné v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku iba za splnenia dvoch podmienok a to zastavenie exekúcie a zavinenie oprávneného. Exekúcia po zmene exekútora naďalej prebieha a trovy pôvodného povereného exekútora je možné vymôcť od povinného, ktorý je povinný ich uhradiť podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Iný výklad príslušných ustanovení by viedol k zavedeniu sankcií voči oprávnenému, kedy by súd trestal oprávneného za využitie inštitútu zmeny exekútora. Berúc do úvahy, že návrh na zmenu súdneho exekútora sa podáva zvyčajne v prípade nespokojnosti s povereným súdnym exekútorom, bol by takýto postup nielen v rozpore so znením Exekučného poriadku, ale aj so zásadou hospodárnosti konania pred súdom, nakoľko súdna prax by nútila oprávneného ponechať vymáhanie pohľadávky exekútorovi, ktorého postup v konaní by viedol k odďaľovaniu uspokojenia oprávneného a k narastaniu trov konania. V prípade zmeny súdneho exekútora počas prebiehajúcej exekúcie nie je možné zaviazať oprávneného na náhradu trov podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže exekúcie nebola zastavená. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.12.2004 sp. zn. 2MCdo/12/2004. Vzhľadom k uvedenému považoval postup súdu prvého stupňa za správny, keď na úhradu trov exekúcie nezaviazal oprávneného ani povinného, pretože nie je zrejmé, ktorý z účastníkov bude v konečnom dôsledku povinný trovy exekúcie uhrádzať. Preto je v takomto prípade potrebné len určiť výšku trov exekúcie pôvodného súdneho exekútora, ktoré sa stanú trovami exekúcie, a ktoré vymôže nový súdny exekútor. Až v prípade zastavenia exekúcie bude o týchto trovách exekúcie rozhodovať súd, pričom zároveň aj určí, ktorý z účastníkov konania bude povinný tieto trovy exekúcie uhradiť.
Opatrovníčka povinnej sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadrila. Zákonná sudkyňa nemienila podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému za súd vyšším súdnym úradníkom v plnom rozsahu vyhovieť.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.
V preskúmavanej veci začalo exekučné konanie dňa 30.06.2006, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi JUDr. Branislavovi Plškovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 522,14 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu a to rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 01.03.2005 č.k. 27Cb/321/2003-74 v spojení uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.08.2005 č.k. 26Cob/65/2005-82. Súdnemu exekútorovi bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie dňa 12.10.2006 pod č. 5403022804. Oprávnený doručil súdu dňa 14.10.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava. Na výzvu súdu si súdny exekútor JUDr. Branislav Plško vyúčtoval trovy exekúcie v sume 188,02 eur a žiadal, aby súd podľa § 203 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie. Následne súd prvého stupňa vydal uznesenie, ktorým vyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor podal odvolanie len v časti náhrady trov exekúcie, v ktorom vytýkal nezaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie.
Súd prvého stupňa v súdenej veci dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia využil postup podľa ust. § 219 ods. 2 OSP a obmedzil sa na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti týchto záveroch len podčiarkuje, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Uvedené zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady na výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, a to ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Uplatnenie práva na zmenu v osobe exekútora nemožno považovať za zavinenie oprávneného, teda ani za dôvod, pre ktorý by oprávnenému mala byť uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Zavinením oprávneného v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Samotné uplatnenie práva na zmenu v osobe exekútora nezakladá zavinenie vo vyššie uvedenom zmysle.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.