Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-42-2023.pdf
PDF · 74.95 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/42/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23.09.2022 sp. zn. 4PP/34/2022, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.03.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., adresa na doručovanie D. XX, E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom ( správne malo byť „rozsudkom“) Okresného súdu Trnava zo dňa 22.08.2019, sp. zn. 4T/47/2019 zo dňa 22.08.2019, právoplatného dňa 22.08.2019. Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. U odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
- vykonal potrebnú časť z uloženého trestu odňatia slobody, avšak nebola splnená ani jedna z materiálnych podmienok. V prípade prvej materiálnej podmienky a to tej, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, okresný súd konštatoval, že správanie odsúdeného v zmysle hodnotenia nebolo vždy na požadovanej úrovni. Poukázal na to, že odsúdený mal adaptačné problémy najmä spočiatku (pobyt v diferenciačnej skupine C), pričom ale aj po preradení do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia má vykázané dva nedostatky, z nich minimálne 1 sa skončil disciplinárnym trestom, ktorý odsúdený aktuálne už nemá vykázaný. V prípade druhej materiálnej podmienky, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru okresného súdu táto tiež nie je splnená, pričom poukázal najmä na špeciálnu recidívu odsúdeného vo vzťahu k majetkovej kriminalite (pričom odsúdený má opakovane vykázané spáchanie zločinu lúpeže), pričom aj celkový počet odsúdení nie je zanedbateľný. Okresný súd navyše poukázal, že vzhľadom na jeho kriminálne narušenie, riziko sociálneho zlyhania vyššie ako malé (podľa hodnotenia sa prognóza javí ako nepriaznivá) je možné zhodnotiť, že výkon trestu na odsúdeného nepôsobí doposiaľ takým výchovným vplyvom, aby bol odsúdený schopný viesť na slobode riadny život. Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený A. B., ktorú bližšie do konania neverejného zasadnutia sťažnostného súdu písomne nezdôvodnil. Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. l Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami. Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z vyššie citovaných ustanovení § 66 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak nebola splnená ani jedna materiálna podmienka, nakoľko odsúdený svojim správaním vo výkone trestu nepreukázal žiadne výrazné polepšenie a tiež nemožno od neho bezpečne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku, táto sa viaže podľa jej gramatického znenia striktne na správanie odsúdeného vo výkone trestu. Polepšením v jej zmysle sa v resocializačnej rovine rozumie vývojový proces vnútornej premeny osobnosti odsúdeného, ktorá sa navonok prejavuje práve v jeho chovaní a správaní v podmienkach výkonu trestu. V súvislosti s rozhodovaním o prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody plnenie tejto podmienky preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne spolupracuje a plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod. Krajský súd pri preskúmaní prvej materiálnej podmienky z obsahu spisového materiálu zistil, že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu žiadne výraznejšie polepšenie nepreukázal, pretože správanie a vystupovanie počas výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni. Na osobu odsúdeného boli zaznamenané viaceré negatívne poznatky v dodržiavaní ústavného poriadku – neporiadok v osobných veciach, fyzický konflikt s iným odsúdeným. Počas výkonu trestu bol dvakrát disciplinárne odmenený a disciplinárny trest vykázaný nemá, avšak vzhľadom k dĺžke už vykonaného trestu je počet disciplinárnych odmien nízky na to, aby svedčil o jeho polepšení, obzvlášť v prípade, keď boli konštatované viaceré nedostatky v jeho správaní. Odsúdený bol navyše uznaný za vinného zo spáchania zločinu, teda zo závažnejšieho trestného činu, preto aj skúmanie všetkých relevantných skutočností na účely posúdenia prvej materiálnej podmienky musí byť prísnejšie, a preto je aj podľa názoru sťažnostného súdu vzhľadom na tieto zistené skutočnosti potrebné na odsúdeného aj naďalej pôsobiť špecifickými formami a metódami vlastnými podmienkam vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré sú nevyhnutné pre dovŕšenie jeho nápravy. Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky, túto súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona je potrebné i v prípade uvedenom v bode I. skúmať aj pri zohľadnení okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení. (R 5/2017). V danom prípade je dôležité poukázať na to, že odsúdený bol už v minulosti štyrikrát súdne trestaný a bol mu uložený podmienečný i nepodmienečný trest odňatia slobody a teda mal možnosť preukázať, že či podmienečné odsúdenie splní u neho očakávaný účel, avšak odsúdený sa dokonca i v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia opakovane dopustil skutku kvalifikovaného ako trestný čin ( v danom prípade dokonca opätovne zločin lúpeže), za ktorý bol právoplatne odsúdený. Vzhľadom už aj na tieto skutočnosti, má sťažnostný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody (tak, ako na to správne poukázal i súd prvého stupňa) by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Krajský súd v danom smere poznamenáva, že je pravdou, že každá osoba si v živote zaslúži dostať šancu na nápravu chýb, ktorých sa dopustila v minulosti a na preukázanie, že jej zlyhanie bolo ojedinelé a už sa nebude opakovať. Avšak s poukazom na nie príliš pozitívne správanie sa vo výkone trestu, ale najmä však vzhľadom na charakter a povahu predmetnej trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený ako i na nepriaznivú resocializačnú prognózu, riziko recidívy u odsúdeného (ak by bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody) výrazne prevažuje nad ochotou krajského súdu uveriť, že sa rozhodol dodržiavať právne normy spoločnosti a teda že aj reálne bude viesť riadny život. Pokiaľ ide o posúdenie otázky prípadnej recidívy, táto je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj sklony odsúdeného porušovať pravidlá spoločnosti a rovnako i charakter a povahu trestnej činnosti, ktorej sa dopustil. Odsúdený napokon dostane (po výkone celého trestu) možnosť preukázať, že výkon trestu odňatia slobody v stanovenom rozsahu na jeho nápravu postačil a tento mal na neho dostatočný prevýchovný účinok tým, že sa už viac žiadnej trestnej činnosti nedopustí. Z týchto dôvodov potom aj krajský súd mal za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 Trestného zákona, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.