Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11S-90-2013.pdf
PDF · 84.15 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/90/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché Mýto 19, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., Búdková 4, Bratislava, proti žalovanému: Starosta Obce Devičany, Devičany 75, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa 12. mája 2013, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 29. 05. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013, ako i fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 04. 2013 a ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom v žiadosti doručenej žalovanému dňa 27. 03. 2013. Uviedol, že žalovaného žiadal e-mailom zaslaným dňa 27. 03. 2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. Predmetná žiadosť bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom a žalovanému bola doručená technicky vykonateľným spôsobom. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní od doručenia žiadosti (27. 03. 2013), t.j. najneskôr do 10. 04. 2013 požadované informácie nesprístupnil a ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. S poukazom na ust. § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 04. 2013 (ust. § 18 ods. 3 vyššie citovaného zákona). Proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré zaslal žalovanému e-mailom dňa 25. 04. 2013 a ktoré bolo taktiež podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom navrhoval prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolací orgán v zákonom stanovenej lehote nerozhodol, v dôsledku čoho sa má s poukazom na ust. § 19 ods. 3 vyššie citovaného zákona za to, že vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013. Žalobca mal za to, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach tým, že žalovaný mu odmietol sprístupniť informácie bez toho, aby mal na to oporu v zákone. Ako dôvod nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Informácie, ktoré žalobca požadoval, nespadali do rámca ust. § 8 až ust. § 11 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože nešlo o utajované skutočnosti, resp. skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodného tajomstva, či niektorých ďalších informácií, ku ktorým možno obmedziť prístup. Žalovaný požadovanými informáciami disponuje a neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. V prípade, ak bol žalovaný toho názoru, že je daný dôvod na odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, čo sa však nestalo, a preto došlo k vydaniu
fiktívneho rozhodnutia, ktoré je v celom rozsahu nepreskúmateľné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011). V závere žaloby žalobca uviedol, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ OSP, resp. i podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b/ OSP a ust. § 250j ods. 3 OSP.
Žalovaný k podanej žalobe podal písomné vyjadrenie zo dňa 01. 10. 2013, v ktorom navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. Uviedol, že email zo dňa 27. 03. 2013, v ktorom žalobca žiadal o sprístupnenie viacerých informácií sa mu nedal otvoriť, preto naň nemohol reagovať. Taktiež nedokázal identifikovať emailovú správu zo dňa 25. 04. 2013, nakoľko sa nedala otvoriť a z tých istých dôvodov, ako v prípade správy zo dňa 27. 03. 2013, nereagoval ani na tento email. Poukázal na skutočnosť, že v období, keď obdržal predmetné správy od žalobcu mal technické problémy s počítačovou sieťou pretrvávajúce dlhšiu dobu, preto ani neavizoval žalobcovi, aby správy z 27. 03. 2013 a 25. 04. 2013 zaslal v takej podobe, aby ich bolo možné otvoriť a tak sa oboznámiť s ich obsahom. Mal za to, že i v prípade neexistencie problémov s počítačovou sieťou, nemal povinnosť sprístupňovať „viaceré“ informácie, nakoľko sa jednalo o informácie, ktoré už boli zverejnené, resp. nebol osobou povinnou na sprístupnenie požadovanej informácie. Konštatoval, že údaj o počte obyvateľov obce k 31. 12. 2011 a 31. 12. 2012 obec ako povinná osoba zverejňuje na základe osobitného zákona, a to zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike, údaj o rozlohe obce je i v čase podania žiadosti žalobcom bol zverejnený na webovej stránke žalovaného a na nesprístupnenie informácie o počte a zozname území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce mal niekoľko dôvodov. Prvým dôvodom bolo, že túto informáciu žalovaný poskytuje na základe osobitného zákona - zákona č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z. z. Druhým dôvodom bolo, že táto informácia
- počet a zoznam - nie je informáciou o životnom prostredí v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 205/2004 Z. z. Posledným dôvodom bola skutočnosť, že žalovaný danou informáciou nedisponuje, ako sa mylne vo svojej žalobe domnieva žalobca. Bol toho názoru, že i keď došlo na jeho strane k vydaniu fiktívnych rozhodnutí, v danej veci sa zo strany žalobcu jednalo o sprístupnenie informácií, ktoré nemali byť žalovaným sprístupnené, resp. žalovaný nebol povinnou osobou na sprístupnenie požadovanej informácie, resp. sa jednalo o sprístupnenie zverejnenej informácie, ku ktorej bol hromadný prístup a na strane žalobcu nebol dôvod žiadosťou požadovať jej sprístupnenie. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania. K vyjadreniu k žalobe žalovaný priložil i doklad preukazujúci, že žalobcom požadované informácie boli sprístupnené dňa 23. 09. 2013 i napriek tomu, že všetkými požadovanými informáciami žalovaný nedisponuje.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP, § 246a OSP) skôr ako pristúpil k vecnému vybaveniu, skúmal podmienky konania podľa § 246c, § 103, § 104 OSP a dospel k záveru, že tieto neboli splnené, preto konanie zastavil, nakoľko konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí
žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.
Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.
Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad.
Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.
Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií. Toto ustanovenie upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výslovne uvádza, že žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Podľa § 14 zákona o slobode informácií možno teda podať žiadosť o poskytnutie informácie aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou poštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na nich uvedených, alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
Zo žiadosti o sprístupnenie informácii zo dňa 21. 01. 2013 (súčasťou ktorej je i rozdeľovník) vyplýva, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal obce patriace do obvodu Krajského súdu v Nitre o sprístupnenie informácie:
- o počte obyvateľov príslušnej obce k 31. 12. 2011, a k 31. 12. 2012,
-o rozlohe obce a
- o počte a zozname území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce, pričom túto žiadosť podpísanú zaručeným elektronickým podpisom zaslal na mailovú adresu „klacany@imilsoft.sk“. Obec ako povinná osoba na podanú žiadosť žiadnym spôsobom nereagovala lebo na webovej stránke NBÚ (ani inej autority) nebolo webové sídlo žalovaného pre účely elektronickej komunikácie v zmysle zákona o podpise evidované, a teda žalobca sa nemohol oprávnene domnievať, že jeho podanie bude spojené s účinkami ako podanie podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku, resp. predpokladať, že obec vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým žiadané informácie odmietla sprístupniť.
Žalovaný nerozporuje skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií a že má e-mailovú adresu na ktorej komunikuje s okolím, ani nepoprel skutočnosť, že e-mailová správa, ktorú mu žalobca doručil, obsahovala zaručený elektronický podpis. Namietal však, že obsah žiadosti o poskytnutie informácie, uvedený v elektronickej podobe v prílohe k e-mailovej správe, nepoznal, lebo nemá elektronickú podateľňu a z uvedeného dôvodu prílohu, doručenú do počítača, nemohol otvoriť. Elektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola doručená a jej iné doručenie nebolo technicky vykonateľné.
Súd je toho názoru, že na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise, vedie zoznam elektronických podateľní orgánov verejnej moci a žalobca, ktorého zastupuje kvalifikovaný zástupca s právnickým vzdelaním, ako tomu bolo i v konaní pred orgánmi obce (podľa pripojenej žiadosti a odvolania k žalobe), mohol si sám túto základnú podmienku overiť, že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Túto skutočnosť namieta i žalovaný. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej adresy, používanej v bežnom internetovom styku nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií.
Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií nemohol začať. Žiadosť o poskytnutie informácií je pritom podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať jej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto dňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií.
Žalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti z 21. januára 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní žalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.
V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol, neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.
Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
O trovách konania súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia podľa §146 ods. 2 veta prvá OSP z dôvodu, že žalovaný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, avšak tohto procesného práva sa výslovne vzdal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).