Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-254-2013.pdf
PDF · 76.54 KB
Case nature
Subarea
11Co/254/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanej: T. V., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, zastúpenému ustanovenou opatrovníčkou P. X., pracovníčkou Okresného súdu Galanta, o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 10C/77/2013-28 zo dňa 6. mája 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 34,20 eur titulom trov právneho zastúpenia a vo výške 16,50 eur titulom iných trov, všetko do rúk jeho advokáta do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,70 eur a náhradu trov konania vo výške 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie v časti trov konania právne odôvodnil použitím ust. § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že ide o drobný spor a trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke, s poukazom na čo žalobcom uplatnenú náhradu trov konania znížil o trovy právneho zastúpenia, ktoré považoval za neprimerané vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného v sporoch, kde žalovaný nepopiera nárok žalobcu.
Proti rozsudku len v časti trov konania podal včas odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť priznaním mu náhrady trov konania v požadovanej výške. V odvolaní namietol predovšetkým nesprávnosťou posúdenia veci (v napadnutej časti) súdom prvého stupňa spočívajúcou podľa odvolateľa v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. a v následku takejto aplikácie (v podobe neprimeraného zníženia prisúdenej náhrady). Poukázal na dôvodovú správu k novelizácii O.s.p. účinnej od 15. októbra 2008, v zmysle ktorej je možné § 150 ods. 2 O.s.p. aplikovať v prípade, keď trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka.
Žalovaná odvolací návrh nepodala a k podanému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je v napadnutej časti vecne správny.
Predmetom konania v prejednávanej veci bola požiadavka žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť 50,70 eur ako úhradu cestovného s príslušným postihom, pretože sa pri preprave prostriedkami mestskej hromadnej dopravy žalobcu na výzvu revízora nevedel preukázať platným cestovným lístkom.
Podľa § 200ea ods. 1, 2 a 3 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 eur, od toho okamihu ide o drobný spor, za drobné spory sa však nepovažujú veci vymenované v odseku 2 tohto ustanovenia (do ktorých rámca ale prejednávaná vec nespadá - pozn. odvolacieho súdu) a ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Z už vyššie uvedeného potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že výška v prejednávanej veci žalobcom požadovanej sumy kvalifikuje aj konanie v tejto konkrétnej veci za drobný spor. To pritom platí bez ohľadu na diskutabilnú presnosť majúcej sa použiť úpravy definujúcej drobné spory (§ 200ea O.s.p.) a jej tzv. prvoplánový výklad (možný názor, podľa ktorého by sa za drobné spory mali považovať len tie, u ktorých až v priebehu konania došlo k poklesu pôvodne vyššieho predmetu konania na úroveň sumy 500 eur či dokonca pod takúto hranicu). Proti takémuto výkladu totiž stojí logický i systematický výklad rozhodnej právnej úpravy i s použitím argumentácie a minori ad maius (od menšieho k väčšiemu), ktorých uplatnením treba samozrejme dospieť k tomu záveru, že ak sa za drobný spor má považovať ten, u ktorého v priebehu konania došlo k poklesu spornej sumy na 500 eur a menej, niet prakticky žiadneho priestoru pre názor, podľa ktorého by takýmto sporom nemal byť aj ten, v ktorom výška sporného peňažného plnenia sumu 500 eur nikdy nedosiahla alebo nanajvýš predstavovala práve túto sumu už od začiatku konania.
Napádaným rozsudkom (jeho nenapadnutým výrokom vo veci samej) bolo potom žalobe v prejednávanej veci v celom rozsahu vyhovené a zásadne tak žalobcovi vzniklo právo na tzv. plnú náhradu trov v takomto konaní vzniknutých.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. totiž účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Zároveň je tu však aj ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. použité súdom prvého stupňa ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Práve ostatným citovaným ustanovením O.s.p. bola s účinnosťou od 15. októbra 2008 pre náhradu trov konania v drobných sporoch zakotvená výnimka zo zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Táto výnimka spočíva v možnosti nepriznania či zníženia náhrady trov konania prisudzovanej účastníkovi konania s plným či prevažným úspechom v spore a to za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok pre takýto postup, z ktorých prvou je práve povaha sporu (teda okolnosť, že ide o drobný spor) a druhou, že trovy konania (rozumej trovy, ktorých náhrada sa požaduje) sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia pritom zákon neupravuje, takže posúdenie splnenia podmienok pre postup podľa takejto úpravy je výlučne na úvahe súdu. Pre súd pritom nie je záväzná dôvodová správa k návrhu príslušného zákona (tu inak k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doručenému NR SR 29. mája 2008, parlamentná tlač č. 642), nakoľko tá môže slúžiť len ako jedno z východísk pre orientáciu pri ozrejmení úmyslu zákonodarcu (a to ešte za stavu nedostatku podstatnej odchýlky prijatej úpravy od tej navrhovanej - podloženej na rozdiel od schváleného zákona i dôvodovou správou).
V prípade úpravy majúcej sa použiť v tejto veci inak šlo o stav použiteľnosti dôvodovej správy (k zmene návrhu v legislatívnom procese vo vzťahu k rozhodným ustanoveniam nedošlo), pričom z takejto dôvodovej správy (k úprave ust. § 150 O.s.p., čiže k čl. I bodu 71 návrhu zákona a súčasne k čl. I bodu 70 už schváleného zákona uverejneného pod č. 384/2008 Z. z.) vyplýva, že tu predkladateľ (vláda Slovenskej republiky) poukazuje na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým bolo ustanovené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči uplatnenej pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach podľa dôvodovej správy ide najmä o trovy konania, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie ako samotná pohľadávka.
Zo znenia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. i v svetle takejto dôvodovej správy je potom zrejmé, že rozhodujúcim pre použitie tejto úpravy je najskôr zistenie pomeru výšky požadovanej náhrady trov konania k výške uplatnenej pohľadávky (resp. v prípade žalovaného k výške pohľadávky, ktorej prisúdeniu sa žalovaný bráni) a následné vyhodnotenie, či tu ide o stav neprimeranosti takýchto súm.
V prejednávanej veci žalobca vo veci samej požadoval od žalovanej zaplatenie sumy 50,70 eur, pričom trovy prvostupňového konania vzniknuté v súvislosti s uplatnením takejto pohľadávky vyčíslil spolu na sumu 103,74 eur - z čoho 16,50 eur predstavoval súdny poplatok za žalobu a 87,24 eur trovy právneho zastúpenia. Takto advokátom vyčíslené trovy konania v súčte potom dvojnásobne prevyšujú žalovanú pohľadávku.
Odvolací súd za takejto situácie má zhodne so súdom prvého stupňa za to, že aj v danom prípade bolo treba usudzovať na stav neprimeranosti trov konania žalobcu voči pohľadávke. Neprimeranosť videná cez prizmu hospodárnosti konania v jej elementárnej podobe pritom zásadne znamená už každý prípad, v ktorom požadovaná náhrada trov konania prevyšuje uplatnenú pohľadávku (neekonomičnosť vedenia sporu), odvolací súd však nevidí dôvod použitia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. aj v prípadoch približnej rovnosti súm pohľadávky a požadovanej náhrady trov či odchýliek medzi nimi len v tzv. pásme štatistickej chyby.
O taký prípad však v prejednávanej veci nešlo, nakoľko tu šlo práve o prípad niekoľkonásobného presahu náhrady nad pohľadávkou. Odvolací súd sa pritom nemohol stotožniť s mierou zníženia vykonanou súdom prvého stupňa v tejto konkrétnej veci, keď prvostupňový súd žalobcovi nepriznal žiadne trovy právneho zastúpenia. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo dôvodné znížiť do výšky uplatňovanej pohľadávky. Zohľadnil pritom okolnosti zmienené už súdom prvého stupňa, teda to, že v prípade žalobcu ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je skutočne daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby (možnosť využitia na obdobné, resp. druhovo identické písomné podania adresované väčšiemu počtu osôb skôr vyhotovených predtlačí či vzorov podaní v elektronickej podobe).
S poukazom na už uvedené preto odvolací súd považoval priznanie náhrady len vo výške istiny za akceptovateľné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
V odvolacom konaní pri takomto jeho výsledku nezaznamenal plný úspech žiaden z účastníkov, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.