Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sp-28-2013.pdf
PDF · 102.32 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sp/28/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Poprad, katastrálnemu odboru, so sídlom J. Curie 3, Poprad, za účasti E. H., bytom X. H. XXX/XX, J., zast. ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Povraznícka 18, P.O. BOX 261, v konaní zastúpený JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 882/39, Poprad, o preskúmanie rozhodnutia bývalej Správy katastra Poprad zo dňa 08.08.2013, č.k.: V 3011/2013/DP takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozhodnutie bývalej Správy katastra Poprad zo dňa 08. augusta 2013, č.k.: V 3011/2013/DP.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 08.08.2013 rozhodla bývalá Správa katastra Poprad (ďalej len odporca) ako príslušný správny orgán podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon), vo veci návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností tak, že návrh na vklad záložného práva podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietla.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 09.07.2013 mu bol podaný návrh na vklad záložného práva na základe záložnej zmluvy zo dňa 11.06.2013 k nehnuteľnostiam v k. ú. J., zapísaných na LV č. XXXX ako byt č. XX na prvom poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súpisným číslom XXX na pozemkoch katastra C KN, s parcelným číslom 248 a 249 so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 5060/120730 v pomere k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch registra C KN, parcela č. 248 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 201 m2, parcela č. 249 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 199 m2. Ďalej citoval znenie ustanovení § 31 ods.1 a 4, § 22 ods.1 a 2, § 23, § 37 ods.1 a § 39 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník).
Preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva a jeho príloh odporca zistil, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva za záložcu podpísal splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere (článok II. zmluvy o zriadení záložného práva) nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Týmto nastal konflikt podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho“
advokáta, ale konkrétne „svoje“ občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo opäť iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V rámci skúmania, či je úkon urobený v predpísanej forme správny orgán dospel k záveru, že predložené splnomocnenie je neplatné, pretože nie je urobené v predpísanej forme so všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje. Preto aj zmluva o zriadení záložného práva, urobená na podklade neplatného splnomocnenia je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému a nie je možné ju napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Na túto skutočnosť je správny orgán povinný pri povoľovaní vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností prihliadať.
Odporca nepredvolával účastníkov konania za účelom vyjadrenia sa k nedostatkom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), pretože ten sa na konanie o vklade vlastníckeho práva vzťahuje subsidiárne vtedy, ak Katastrálny zákon neustanovuje inak. Katastrálny zákon v § 31 a nasl. upravuje postup správneho orgánu, ktorého právna úprava je vo vzťahu k Správnemu poriadku špeciálnou právnou úpravou. Podľa citovaného ustanovenia nie je povinnosťou odporcu vykonávať dokazovanie a s výsledkami dokazovania pred rozhodnutím vo veci samej účastníkov správneho konania oboznámiť v intenciách právnej úpravy správneho poriadku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/109/2010).
Keďže neboli splnené podmienky na vklad, odporca návrh zamietol.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania tohto rozhodnutia. V odvolaní citovala ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Poukázala, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
Poukázala, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho
žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. V prípade dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná.
Čo sa týka námietok ohľadne neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu - dohody o splnomocnení, v spojení s náležitosťami označenia nehnuteľností v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona, s touto sa navrhovateľka nestotožňuje. Platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou sa účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy, osobitné náležitosti pre obsah takejto dohody. Z textu splnomocnenia je nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenie ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa. Z textu je zrejmé, že žiadna z nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa, ktorú bude tento v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vlastniť nie je vylúčená z toho, aby tvorila predmet zálohu. Text teda nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom zálohu. Sú to všetky nehnuteľnosti splnomocniteľa, ktoré vlastní ku dňu podpísania záložnej zmluvy a to bez ohľadu na to, že tieto nie sú bližšie individualizované. Naopak z uvedenej formulácie splnomocnenia je zrejmé, že predmetom zálohu môžu byť aj nehnuteľnosti nadobudnuté splnomocniteľom po uzatvorení dohody o splnomocnení, ak ich bude vlastniť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy. Odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil dohodu o splnomocnení z vyššie uvedených dôvodov.
V závere argumentovala, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľka ako veriteľ len využila zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. K využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom pristupuje len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od nej poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto jej nemieni riadne vrátiť Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu jej podnikateľskej činnosti ani v jednom prípade, keď mal zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.
Navrhovateľka žiadala, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na konanie o povolení vkladu záložného práva.
Odporca žiadal preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Účastník konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Poukázal, že nevie o žiadnej kúpnej alebo
záložnej zmluve, ktorú by s navrhovateľkou podpísal, rovnako ako jeho manželka, ktorá je bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu. Ďalej uviedol, že na Okresný súd v Poprade dňa 10.04.2014 podal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 701001392 a ochrany spotrebiteľa pre neprijateľné zmluvné podmienky. Fotokópiu tejto žaloby spolu so zmluvou o úvere a ďalšou korešpondenciou s navrhovateľkou priložil k svojmu vyjadreniu.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad záložnej zmluvy podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, keďže dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom E. H. a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu osoby, ktorá ho bude zastupovať a podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom podaným zo dňa 09.07.2013 navrhovateľka žiadala o vklad zmluvy o zriadení záložného práva, č. 198/2013-SUV zo dňa 11.06.2013 do katastra nehnuteľností. Z tejto zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a E. H., zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Bratislava ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému a podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 701001392 zo dňa 18.07.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka najmä na zabezpečenie istiny spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Z kópie dohody o splnomocnení, ktorá bola uzatvorená medzi splnomocniteľom E. H. a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným J. H. - predsedom združenia vyplýva (citácia: 1. „Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., č. zmluvy 701001392 (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinnosti a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli
veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V bode 4 dohody o splnomocnení je rukou dopísaná bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa...“
Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, k bytom a nebytovým priestorom vzniká do zápisom do katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, v záujme ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona účinného ku dňu 08.08.2013 (ďalej len Katastrálneho zákona) práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.
Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva, verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie: a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, aj s poukazom na obsah administratívneho spisu, dospel krajský súd k záveru, že správny orgán vydal správne rozhodnutie, ak nepovolil vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva pre neplatnosť splnomocnenia, ktoré spôsobilo aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom.
Dohoda o splnomocnení, je neplatným právnym úkonom podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, je absolútne neplatným úkonom aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj pre nedostatok požadovaných náležitostí platného úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto aj zmluva o zriadení záložného práva, urobená na podklade neplatného splnomocnenia je absolútne neplatná.
Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sžr/150/2012 zo dňa 11. júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.