Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-64-2012.pdf
PDF · 102.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-3C/64/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Revúcej samosudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci navrhovateľov: 1/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., X. P. XXX/XX, zast. advokátom JUDr. Pavlom Halajom, AK Revúca, Námestie slobody 2, 2/ U. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., X. P. XXX/XX, zast. H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., X. P. XXX/XX proti odporcovi: Bytové hospodárstvo, s.r.o., so sídlom Revúca, T. Vansovej 1231/23, IČO: 31 674 020 zast. advokátom Mgr. Mariánom Jankovičom, AK Revúca, Bernolákova 151/9, o zaplatenie 5000,- Eur s prísl. vo výške 223,89 Eur a s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5 000,- Eur od 01.12.2010 do zaplatenia, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 5 000,- Eur s prísl. vo výške 223,89 Eur a s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5 000,- Eur od 01.12.2010 do zaplatenia zamieta.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa svojim návrhom na odporcovi domáhali zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom. Uviedli, že sú ako manželia vlastníci bytu č. 3 nachádzajúceho sa na prvom poschodí bytového domu č. súp. XXX, blok 13 na ulici X. P. Q. H.. Dňa 30.06.2010 vykonal u nich odporca prostredníctvom svojich zamestnancov montáž vodomeru na studenú vodu a výmenu časti vodovodného potrubia v spoločnej stúpačke (plastovú prípojku medzi ovládacím ventilom a bojlerom). Po tomto zásahu došlo v noci zo dňa 4. na 5.07.2010 k poškodeniu vodovodnej prípojky a následnému vytopeniu bytu navrhovateľov. Túto skutočnosť následne oznámili odporcovi. Potom sa do bytu navrhovateľov dostavili tí istí zamestnanci odporcu, ktorí vykonávali montáž, ktorí zobrali poškodenú časť vodovodného potrubia. Keďže odporca odmietol uznať reklamáciu vykonaných prác a odmietol vykonať opravu poškodenej časti vodovodného potrubia a aj nahradiť škodu spôsobenú navrhovateľom títo boli nútení si vykonať opravu vodovodného potrubia na vlastné náklady. Uviedli, že na ich byte bola spôsobená škoda vo výške minimálne 5 084,50 Eur, ktorá pozostáva z poškodenia podláh, stien a nábytku. Odporcu vyzvali na náhradu škody vo výške 5 000,- Eur. Ten však poprel svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu. Svoj návrh odôvodnili právne podľa § 415, 420, 420a Občianskeho zákonníka; taktiež podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 517 Občianskeho zákonníka.
Odporca navrhol návrh zamietnuť ako nedôvodný, pretože odporca zodpovednosť za škodu, ktorú si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní popiera v celom rozsahu. Je pravdou, že pracovníkmi odporcu v bytovom dome, kde sa nachádza byt navrhovateľov, bola prevedená výmena vodomerov s montážou štyroch kusov nových stúpačiek v bytovom dome. Na základe požiadavky vlastníkov zastúpených pánom O. sa vymieňal aj prívod vody za meraním smerom do bytu až po ventil, ktorým sa napúšťa voda do bojlera. Takéto práce boli vykonané aj v byte navrhovateľov, kde sa vymenil prívod studenej vody za meraním a následne bola vykonaná tlaková skúška, pri ktorej nebol zistený žiaden únik vody. Dňa
06.07.2010 sa do bytu dostavili pracovníci odporcu, ktorí zistili, že reklamovaná montáž je rozobratá a bolo zrejmé, že došlo k tepelnej deformácii vodovodnej plastovej prípojky pred ovládacím ventilom a DG spojky. Podľa jeho názoru keďže bola vykonávaná len montáž prípojky studenej vody nie je možné, aby v dôsledku tejto montáže došlo na prívode studenej vody k tepelnému prehriatiu a roztaveniu plastovej prípojky v dôsledku vady montáže. Plastová prípojka je vyrobená z polypropylénu, ktorý je použiteľný pri teplote do 100 až 110 st. Celzia. K poškodeniu plastovej prípojky došlo v dôsledku pôsobenia vysokej teploty. Čo sa týka samotnej výšky škody tá nebola ničím podložená. Škoda v takom rozsahu ako si uplatňujú ani vzniknúť nemohla.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky 1/, zástupcu znaleckej organizácie, svedkov N. Š., F. M., O. O., H. A., B. U. boli prečítané: návrh, výpis z LV č.l. 7, výpis z Obchodného registra na odporcu č.l. 10, kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu, predžalobná výzva JUDr. Halaja č.l. 14, odpoveď na výzvu č.l. 15, pokladničné doklady č.l. 16, cenové ponuky č.l. 16pv,17,18,319, vyjadrenie odporcu č.l. 72, vyjadrenie č.l. 75 s fotokópiou poškodenej súčiastky, spisová dokumentácia Allianz č.l. 102 a nasl., odpoveď VSE č.l. 112, otázky pre súdneho znalca 163,165, znalecký posudok č. 522/2013 (č.l. 255), odvolanie č.l. 272, vyjadrenie JHS k výzve č.l. 275, vyjadrenie č.l. 277, vyjadrenie U. B., z prílohovej obálky bolo oboznámené DVD, fotky, plastové prípojky, objednávka, výpočet spotreby vody a vodomera a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený nasledovný skutkový stav.
V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia sú ako manželia vlastníci bytu č. 3 nachádzajúceho sa na prvom poschodí bytového domu č. súp. XXX, blok 13 na ulici X. P. v H..
Taktiež nebolo sporné, že dňa 30.06.2010 vykonal odporca prostredníctvom svojich zamestnancov v bytoch nachádzajúcich sa v bytovom dome súp. č. XXX, teda aj v byte navrhovateľov montáž vodomerov na studenú vodu a výmenu časti vodovodného potrubia v spoločnej stúpačke.
Z objednávky pre montáž vodomerov a nových stúpačiek podpísanej aj navrhovateľkou vyplýva, že dole podpísaní nájomníci bytov požiadali o montáž štyroch nových stúpačiek a s 12 novými vodomermi na ulici X. P. blok X. XXX/XX.
Za takto vykonanú výmenu stúpačiek plus vodomerov si vyúčtoval odporca pre blok X. sumu 1 415,50 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX.
Samotná navrhovateľka 1/ pri svojom výsluchu uviedla, že podpísala objednávku na výmenu vodomerov, pričom na základe objednávky prišli vymeniť vodomery pracovníci odporcu, pričom vymenili aj nejaké rúry.
Do spisu doložil odporca aj rozpis názvov a druhov tovaru, ktorý sa použil pri tejto montáži 4 nových stúpačiek s novými vodomermi spolu s pracovným listom obsahujúcim vyznačenie počtu hodín, koľko hodín pracovníci odporcu na tejto montáži robili.
Z odpovedí odporcu zo dňa 25.11.2010 adresovanej navrhovateľom a neskoršie aj JUDr. Pavlovi Halajovi vyplýva, že odporca necítil zavinenie na zaplavení v byte navrhovateľov. Práce vykonal odporca kvalifikovane a k zaplaveniu došlo z iných príčin. Taktiež uviedol, že na základe objednávky sa vymieňal aj prívod vody za meraním smerom do bytu až po ventil, ktorým sa napúšťa voda do bojlera. Napojenie na bojler bolo robené obvyklým spôsobom a končilo na pôvodnú oceľovú rúrku. Tesnosť spojov bola odskúšaná natlakovaním studenou vodou. Na výmenu prívodu studenej vody k bojleru boli použité obvyklé materiály, ktoré znášajú teplotu 95 st. Celzia. Taktiež tam vo vyjadreniach bolo uvedené, že po nahlásení havarijného stavu pracovníci odporcu zistili, že reklamovaná montáž je rozobratá.
Svedkovia F. M., O. O. popísali akým spôsobom menili vodomery v predmetnom byte ako aj prípojku na studenú vodu a ďalej sa vyjadrovali ku okolnostiam, ktoré nastali potom ako navrhovateľka oznámila havarijný stav vo svojom byte. Svedkyňa N. Š.J. sa vyjadrovala k udalostiam, ktoré nastali po tom, ako bol zo strany navrhovateľky oznámený havarijný stav v ich byte a čo sa stalo, keď prišli do jej domácnosti.
To, že boli navrhovatelia v noci zo dňa 04. na 05.07.2010 „vytopení“, súd považoval za preukázané. Táto skutočnosť vyplýva jednak z výpovede navrhovateľky 1/, ktorá popísala, ako ju zobudila vlastníčka bytu B. U., ktorý byt sa nachádza pod nimi s tým, že ju navrhovatelia vytápajú. Z výsluchu navrhovateľky 1/
bolo zistené, že tá zistila, že v byte mali všade vodu. V kúpeľni bol prívod studenej vody vytrhnutý a odtiaľ sa liala voda. Tieto skutočnosti sú podopreté výpoveďou B. U. ako aj spisového materiálu spoločnosti Allianz. B. U. uviedla, že ráno o 05.00 hod dňa 05.07.2010 sa zobudila na to, že zo stropu jej kvapkala voda. Vyšla na chodbu, túto skutočnosť oznámila aj navrhovateľom. Videla, že navrhovatelia majú plnú chodbu vody. Vody bolo toľko aj na chodbe, že aj spadla. Zo spisového materiálu Allianz Slovenskej poisťovne vyplýva, že B. U. si uplatnila škodovú udalosť u svojej poisťovni, kde mala poistený byt nakoľko podľa správy horným susedovcom (navrhovateľom) v panelákovom byte praskla v noci po inštalácii vodomerov Bytovým hospodárstvom rúra vodovodného potrubia dôsledkom čoho jej vytopili byt. Túto skutočnosť zistila až ráno, keď ju prebudil zvuk vody kvapkajúcej zo stropov.
K okolnostiam, ktoré nastali po vytopení bytu sa vyjadroval aj H. A., syn navrhovateľov, ktorý uviedol, že celý byt bol vytopený, keď ho zavolali jeho rodičia. Vodu odstraňovali až dopoludnia. Tiež sa vyjadroval k rozsahu poškodenia bytu vodou. K rozsahu poškodenia sa vyjadrovala podrobne aj navrhovateľka 1/.
Súd výsluch U. B., ktorého navrhol vypočuť právny zástupca navrhovateľky 1/ zamietol. Vyjadrenia, ktoré uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, a ktoré predložil právny zástupca navrhovateľa 1/ sú jeho osobnou úvahou, ničím nepodloženou. Zodpovedanie odborných otázok v danom konaní neprináleží ani súdu ani účastníkom konania ani svedkom. Na posúdenie odborných skutočností, na ktoré nemá súd odborné znalosti bola v konaní ustanovená znalecká organizácia, ktorá súdu podala znalecký posudok. Výsluch tohto svedka považoval súd preto za právne irelevantný.
Nakoľko na posúdenie skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie vo veci súd nemal odborné znalosti, bolo potrebné do konania pribrať znalca resp. znaleckú organizáciu. Preto súd uznesením pribral do konania znaleckú organizáciu JHS, s.r.o. Sládkovičova 10, Martin, ktorá podala dňa 13.09.2013 znalecký posudok č. 522/2013.
Čo sa týka súčiastok, ktoré predložil zástupca navrhovateľa 2/ na pojednávaní dňa 29.04.2014, zástupca znaleckej organizácii sa k nim vyjadril v tom zmysle, že aj keby boli súčasťou spisového materiálu, na záveroch znaleckého posudku by to nič nezmenilo.
Iné dôkazy súdu predložené neboli.
Predmetnú právnu vec podľa jeho skutkového vymedzenia zo strany navrhovateľov súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Úvodom tejto časti odôvodnenia rozsudku súd uvádza, že v sporovom konaní, ako je tomu aj v tomto prípade, platí tzv. prejednávacia zásada. Podstata prejednávacej zásady je v povinnosti účastníkov konania tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, a taktiež aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy, aby sa preukázali dané tvrdenia. Je úlohou účastníkov konania zabezpečiť skutkové poznatky pre súd, pretože súd sám „nepátra“ po dôkazoch, a len celkom výnimočne vykoná iné dôkazy ako tie, ktoré boli navrhnuté účastníkmi konania. Súd totiž rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (resp. aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti).
V danom konaní, v zmysle vyššie citovanej zásady, súd skúmal odôvodnenosť žalovaného nároku na základe toho dôkazného materiálu, ktorý do konania vniesli svojou procesnou aktivitou účastníci konania.
Súd v súlade so skutkovým vymedzením žalovaného nároku, tak ako rozhodujúce skutočnosti opísali navrhovatelia, posudzoval nárok navrhovateľov na zaplatenie sumy 5 000,- Eur s prísl. ako nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právne zdôvodnenie žalovaného nároku v návrhu na začatie konania (i keď je nepochybné, že právne zhodnotenie skutkového stavu prináleží iba súdu), z ktorého vyplýva, že navrhovatelia svoj nárok právne aj skutkovo zdôvodnili ako nárok na náhradu škody podľa § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka (nie ako iný nárok napr. nárok zo zodpovednosti za vady a pod.).
Navrhovatelia sa tak domáhali na odporcovi náhrady škody. Tá spočívala v tom, že neodbornou montážou pracovníkov odporcu pri výmene vodomeru na studenú vodu a výmene časti vodovodného potrubia v spoločnej stúpačke, teda plastovej prípojky medzi ovládacím ventilom a bojlerom (č.l. 87 spisu - vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa 1/) došlo k poškodeniu vodovodnej prípojky v byte navrhovateľov a k ich následnému vytopeniu a poškodeniu podláh, nábytku a stien vodou. Náhrady škody sa domáhali vo výške 5 000,- Eur. Tej sa domáhali už aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu pred podaním žaloby, avšak neúspešne, nakoľko odporca vo svojej reakcii na výzvu poprel svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu.
Navrhovatelia mohli byť v danom konaní o náhradu škody úspešní iba vtedy, ak by preukázali, že odporca pri výmene vodomerov a vodovodnej prípojky v byte navrhovateľov neodborne, resp. nesprávne postupoval následkom čoho došlo k poškodeniu vodovodnej prípojky v byte navrhovateľov a k vytopeniu bytu navrhovateľov a poškodeniu stien, podláh a nábytku vytekajúcou vodou. Znamená to preukázanie, že odporca porušil nejakú svoju právnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona alebo zmluvy (predovšetkým vykonať výmenu riadne a v súlade so záväznými technickými normami), ktorá mala za následok vznik škody.
Z hľadiska nároku na náhradu škody je potrebné zistiť, či sú splnené všetky predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorej predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinností a vznikom škody a zavinenie. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru. Dôkazné bremeno ohľadom nich leží na poškodenom. Odporca preukazuje, že škodu nezavinil. Predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jedného z predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti nie je možné návrhu na náhradu škody vyhovieť.
Základným predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon). Nie je rozhodné aké predpisy objektívneho práva boli porušené. Občiansky zákonník nerozlišuje či ide o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právnych predpisov, alebo porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Porušenie právnej povinnosti môže spočívať buď v jednaní aktívnom alebo pasívnom. Porušenie právnej povinnosti ako predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti sa nepredpokladá, ale musí byť poškodeným preukázaná. V súdnom konaní je úlohu navrhovateľov preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť odporcu za protiprávny úkon. Posúdenie či preukázaný skutok je protiprávnym konaním je posúdením právnym, ktoré náleží iba súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd.
V predmetnej právnej veci nebol splnený už prvý základný predpoklad zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu.
Navrhovatelia tvrdili, že neodbornou montážou pracovníkov odporcu došlo u nich k poškodeniu vodovodnej prípojky a následnému vytopeniu bytu. Vykonaným dokazovaním však bolo vyvrátené, že by došlo zo strany odporcu pri výmene k neodbornej montáži, ktorá by mala za následok zodpovednosť odporcu za protiprávny úkon.
Ako to uvádza znalecká organizácia vo svojom znaleckom posudku príčinou poškodenia plastovej prípojky vodovodného potrubia medzi ovládacím ventilom a bojlerom bola deformácia nátrubku plastovej priechodky vplyvom vysokej teploty. Na otázku či poškodenie DG prechodu 20 x 1/2 col vzniklo v dôsledku montáže alebo z iných príčin uvádza, že poškodenie DG prechodu 20x1/2 col vzniklo v dôsledku pôsobenia vysokej teploty a tlaku vody v potrubí, pričom nie je možné posúdiť, či hodnoty tlaku vody v potrubí v čase vzniku poškodenia boli v stanovených hodnotách. Čo sa týka kvality vykonaných
prác tú nevedela znalecká organizácia posúdiť z dôvodu vykonania následnej rekonštrukcie po vytopení bytu. Nakoľko po predmetnej udalosti bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia poškodených priestorov, znalecké posúdenie bolo vykonané na základe údajov z doručeného spisového materiálu. Preto nebolo možné kvalitu vykonaných prác posúdiť a ani posúdiť pôvodný spôsob pripojenia bojlera k vodovodnej a tiež k elektrickej inštalácii ako sa aj vyjadriť k technickému stavu bojlera a stavu elektroinštalácie v dobe poškodenia prívodového potrubia.
Čo sa týka znaleckého posudku súd uvádza, že ten nepovažoval za nekvalitný (túto skutočnosť konštatoval aj odvolací súd vo svojom uznesení č. k. 15Co/648/2013 -278 zo dňa 13.11.2013, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s tým, že posudok je neúčelný alebo nekvalitný, pretože bol vyhotovený len na základe podkladov, ktoré boli k dispozícii a to predovšetkým z dôvodu vykonania rekonštrukcie bytu. Je nepochybné, že znalec nemal k posúdeniu daných otázok dostatočné podklady).
Príčina poškodenia bola teda znaleckou organizáciou ustálená ako dôsledok deformácie nátrubku plastovej priechodky vplyvom vysokej teploty. V konaní nebolo preukázané, že by išlo zo strany odporcu o neodbornú montáž, resp. že zo strany odporcu nebol pri výmene vodomerov a vodovodného potrubia dodržaný technologický postup pri zváraní, teda že by odporca pri vykonaní výmeny porušil akúkoľvek svoju právnu povinnosť (predovšetkým vykonať výmenu riadne a v súlade s technickými normami).
Keďže predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 musia byť splnené kumulatívne a tu základná podmienka a to porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu preukázané nebolo, súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.
Keďže nebol splnený základný predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorou je porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu, bolo nadbytočné v konaní skúmať ďalší predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti a to vznik, teda existencia škody (ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodených navrhovateľov, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom teda peniazmi).
Prípadná námietka navrhovateľov, že pracovníci odporcu, ktorí vykonávali výmenu vodomeru a výmenu prívodného vodovodného potrubia ku kombinovanému ležatému zásobníku teplej úžitkovej vody nemali potrebné oprávnenie (odborné) na výkon tejto činnosti súd uvádza, že táto skutočnosť je bezpredmetná, pretože v danom prípade sa jednoznačne preukázalo, že ku poškodeniu plastovej prípojky a DG prechodu došlo v dôsledku pôsobenia vysokej teploty a tlaku v potrubí a nie neodbornou, alebo nekvalitnou prácou zo strany pracovníkov odporcu.
Čo sa týka námietok právneho zástupcu navrhovateľky 1/ voči znaleckému posudku vypracovaného v tomto konaní súd uvádza, že súd znalecký posudok nepovažuje za nekvalitný alebo neúčelný, pretože znalecký posudok bol vyhotovený len na základe podkladov, ktoré boli k dispozícii a to predovšetkým z dôvodu rekonštrukcie bytu. Je nepochybné, že znalec nemal k posúdeniu daných otázok dostatočné podklady. Čo sa týka znaleckého posudku k tomu uvádza ďalej súd, že nie je oprávnený preskúmavať odborné závery znalca pretože tie nepodliehajú prieskumu, ale je oprávnený preskúmavať presvedčivosť a postup akým znalec ku zisteniam dospel a taktiež úplnosť znaleckého posudku vo vzťahu na zadanie súdu. Bolo na znaleckej organizácii, aby v súlade s poznatkami dosiahnutými v jeho odbore zvolil akú metodiku použije. Sudca, ktorý nemá príslušné odborné znalosti nemôže metodiku stanoviť (to nemôže stanoviť ani účastník konania). Súd zhodnotil presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logickú odôvodnenosť znaleckého posudku, súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi a konštatoval, že znalecký posudok vypracovaný v tomto konaní bol náležite odôvodnený, bol podložený obsahom nálezu a bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyplývali z nazhromaždeného dôkazného materiálu, ktorý do konania vniesli účastníci konania. Odôvodnenie znaleckého posudku či písomne alebo ústne na pojednávaní zodpovedalo pravidlám logického myslenia. V danom konaní znalecká organizácia prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní jasne a zreteľne odpovedala na položené otázky. Na svojom znaleckom posudku znalecká organizácia trvala. Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd tento znalecký posudok za relevantný a založil na ňom svoje rozhodnutie.
Ďalej súd poukazuje na to, že v konaní nebola ani vznesená požiadavka zo strany účastníkov konania na vypracovanie kontrolného revízneho posudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Súd považoval tento prípad za zložitý, keďže ku dňu vyhlásenia konečného rozhodnutia ešte nebolo ustálené, aká bude celková výška znalečného (ktorá bude potom hradená zo zálohy), preto považoval za vhodné o náhrade trov konania rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, potom ako sa ustáli konečná výška znalečného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.