Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/36/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanému X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, N., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Mgr. Q. R., súdnou tajomníčkou Okresného súdu N., o zaplatenie 105,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -51 zo dňa 20.11.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí uplatneného nároku na zaplatenie 35,38 eur.

Vo zvyšku z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a rozhodol, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa a , a , , a a a a . Konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti uplatňovaných poplatkov a úrokov vo výške 70,26 eur. Pôvodne tvrdil, že ide o prečerpaný (debetný) zostatok na účte vo výške 70,26 eur, vzhľadom na to, že bolo dohodnuté povolené prečerpanie na účte, čo ale nebola pravda. Neskôr uviedol, že ide o poplatky a úroky, avšak poplatky nedostatočne vysvetlil a úrokmi sa ani nezaoberal. Súdu nebolo zrejmé ani to, na základe čoho úroky požaduje. Vo vzťahu k zvyšku žalovanej sumy 35,38 eur, žalobca uviedol, že ide o sankčný úrok z omeškania, zmluvnú pokutu a poplatok. Až v poslednom podaní uviedol, že ide o zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta ale nebola dohodnutá v zmluve, je spomenutá len vo VOP, aj to bez uvedenia jej výšky, ktorá je konkretizovaná len v Sadzobníku poplatkov. Vzhľadom na nedodržanie písomnej formy dohody o zmluvnej pokute prvostupňový súd konštatoval nedôvodnosť žaloby aj v tejto časti, a preto žalobu zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa keď konštatoval, že náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ktorý bol ale v konaní neúspešný.

Proti rozsudku sa v celom jeho rozsahu v zákonnej lehote odvolal žalobca a žiadal ho zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, že stanovuje, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „“). S poukazom na čl. I body 3 a 7, článok III bod 23 a 37 konštatoval, že žalovaný porušil zmluvu a tým, že ne jeho účte vzniklo nepovolené prečerpanie bez súhlasu banky, ktoré nadobudlo charakter nepovoleného debetu, v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 03.03.2010 od Zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na úhradu príslušného debetného zostatku. Žalobca sa preto domáhal zaplatenia sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej výške debetného zostatku. Žalobca si taktiež v súlade s bodom 1.E.4 Sadzobníka poplatkov uplatnil sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete 20% ročne a to z vyčíslenej istiny 70,26 eur, t.j. z nevyrovnanej výšky debetného zostatku za obdobie odo dňa 12.03.2010 do podania žaloby. Žalobca konštatoval, že takto dojednaný sankčný poplatok je v súlade s ako aj so zaužívanou praxou v bankovom sektore. Vo vzťahu k istine 70,26 eur žalobca poukázal na to, že dňa 15.08.2013 zaslal ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a vyjadrenie k výzve súdu, kde jasne rozpísal položky, z ktorých istina pozostáva, a preto odôvodnenie súdu o nepreukázaní nároku považuje žalobca za nepochopiteľný. Žalobca uviedol, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, a preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,29 eur s DPH.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení , vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením , s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 20.08.2013 a zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

Podľa a spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Žalobou uplatnená pohľadávka vo výške 105,64 eur pozostáva z dvoch nárokov, t.j. nároku na zaplatenie sumy 35,38 eur a nároku na zaplatenie sumy 70,26 eur.

Podľa vyjadrenia samotného žalobcu suma 35,38 eur je sankčným poplatkom, pod ktorým sa v zmysle čl. I bod 7 rozumie zmluvná pokuta spojená s porušením, resp. neplnením ustanovenia/ í zmluvy, vrátane , zo strany klienta. Uvedená zmluvná pokuta ale nevyplýva zo samotnej zmluvy, ale z , resp. jej výška je určená v Sadzobníku poplatkov. Ani a ani Sadzobník poplatkov nebol zmluvnými stranami podpísaný, a preto nie je možné dospieť k záveru, že by bola dodržaná zákonom ( ) vyžadovaná písomná forma. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého ani zo samotného technického spojenia zmluvy a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno vyvodiť, že obsahuje nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere. Uvedené rozhodnutie sa týkalo nedodržania písomnej formy ustanovení obsiahnutých v nepodpísaných .

Záver prvostupňového súdu o nedôvodnosti žaloby v časti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu vo výške 35,38 eur pre nedodržanie písomnej formy je z uvedených dôvodov správny. Nič na tom nemení ani tvrdenie žalobcu, že išlo o postup, ktorý je v súlade so zaužívanou praxou v bankovom sektore. Účastníkom zmluvného vzťahu je spotrebiteľ, vo vzťahu ku ktorému sa nie je možné odvolávať na bežnú prax v bankovom sektore. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí uplatneného nároku na zaplatenie 35,38 eur ako vecne správny podľa a potvrdil.

Odvolanie žalobcu je ale dôvodné vo vzťahu k nároku na zaplatenie 70,26 eur.

Podľa súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Prvostupňový súd zamietol žalobu vo vzťahu k nároku na zaplatenie 70,26 eur z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nešpecifikoval tento nárok. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca zaslal súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, v ktorom tento nárok špecifikoval (v spise na č.l. 54). Toto ospravedlnenie bolo zaslané poštou dňa 19.11.2013, avšak súdu bolo doručené dňa 21.11.2013, t.j. jeden deň po termíne pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd účastníkov konania nepoučil podľa , že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Na tom nič nemení skutočnosť, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom ( a ). Poučovacia povinnosť podľa je totiž výslovne daná.

Za tohto stavu je potrebné na špecifikáciu uplatneného nároku aj po vyhlásení rozsudku prvostupňovým súdom v zmysle prihliadať. Odvolací súd preto v záujme zachovania zásady dvojinštančnosti konania rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšku (nad potvrdzujúci výrok) podľa zrušil a podľa vec vráril súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci prvostupňový súd opätovne preskúma dôvodnosť podanej žaloby v časti nároku o zaplatenie 70,26 eur, pričom posúdi aj jeho špecifikáciu v podaní zo dňa 19.11.2013 (v spise na č.l. 54). Až následne vo veci opätovne rozhodne.

Prvostupňový súd zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.