Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_16P-345-2013.pdf
PDF · 117.5 KB
Case nature
Subarea
16P/345/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. D. Y., P.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, dieťa rodičov, D. D. D., P.. XX.X.XXXX, Y. P. XXX/X, G. N. A. G. Y.U., P.. XX.X.XXXX, Y. P. H. XXX, V., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Z v e r u j e s a mal. D. Y.U., P.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu maloletého D. výživným vo výške 50,-- Eur mesačne počnúc od 19.9.2013, ktoré výživné je povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Z a o s t a l é v ý ž i v n é zo strany otca na mal. D. za obdobie od 19.9.2013 do 30.4.2014 v celkovej výške 140,-- Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach po 10,-- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Otec j e o p r á v n e n ý s mal. D. Y., P.. XX.X.XXXX sa stretávať každý párny víkend v roku v sobotu v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod. v mieste bydliska matky, za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná v čase určenom ako začiatok styku otcovi umožniť styk s dieťaťom a dieťa na tento styk s otcom riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom zo dňa 16.9.2013 doručený tunajšiemu súdu dňa 19.9.2013 domáhala, aby súd zveril mal. D. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 70,-- Eur s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia splatných vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k jej rukám.
Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého mali vzťah, z ktorého sa im 26.1.2012 narodil syn D.. Ich vzťah bol taký všelijaký. Často sa hádali kvôli financiám, lebo otec maloletého dlhodobo nemal prácu a žili iba z jej príjmu a z toho, čo príležitostne zarábal na nejakej fuške. V septembri 2012 odišiel za prácou do Čiech, kde bol štyri mesiace a neposlal na syna ani cent a ona bola nútená nájsť si popri materskej dovolenke brigády. Už vtedy uvažovala vážnejšie nad rozchodom, no udobrili sa a žili spolu ďalej. Od januára 2013 bol ich vzťah stále taký, že hádky kvôli tomu, že nemá robotu boli na dennom
poriadku. Obidvaja sú rozvedení a s tým súvisia rôzne problémy. Ona má zo svojho predchádzajúceho vzťahu dve vyživovacie povinnosti k H. D. N. U. I. Y., a otec maloletého má zo svojho predchádzajúceho vzťahu tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom , 3 x po 50,--Eur mesačne. Týmto im vznikajú rôzne nedorozumenia , otec maloletého vkuse nadáva na jej deti, uráža ju, vyhráža sa jej, vysmieva sa z jej finančnej situácie. Kvôli jeho arogantnému a výsmešnému správaniu sa 30.8.2013 rozišli a každý hospodári sám a mal. D. kvôli svojmu útlemu veku je s ňou.
Otec v rámci svojej účastníckej výpovede pred dožiadaným súdom žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým synom D. tak, aby sa s ním mohol stretávať každý nepárny víkend v mesiaci od soboty od 9,00 hod do nedele do 17,00 hod.
Vzhľadom na uvedené preto súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 29.4.2014 spojil konanie vo veci návrhu otca na úpravu styku s D. D. Y. s vecou vedenou na návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému D. na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod sp.zn. 16P/345/2013.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca cestou dožiadaného súdu oboznámením, a tiež sa oboznámil s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že toho času býva spolu s mal. D. a jej ďalšími dvoma deťmi v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi a so svojou babkou. Uvedený dom je vo vlastníctve jej mamy a babky. Otec maloletého D. sa od nich odsťahoval dňa 30.8.2013 a odvtedy býva u svojich rodičov v P. H., A. H. v rodinnom dome svojich rodičov. Ona spočiatku bola na rodičovskej dovolenke, kedy sa osobne starala o mal. D.. Podľa jej poslednej výpovede od 27.1.2014 je zamestnaná v spoločnosti T. C., kde dosahuje priemerný mesačný príjem 400,-- Eur, zároveň poberá aj rodičovský príspevok na mal. dieťa 203,20 Eur a tiež prídavky na tri mal. deti. Pokiaľ ide o výživné zo strany otca, tak tento jej od septembra minulého roku na výživu syna poslal po 30,-- Eur mesačne s výnimkou mesiaca marec 2014, kedy jej uhradil len 20,-- Eur. Otec má uhradené výživné vo výške 30,--Eur aj za mesiac apríl 2014. Kým bola zamestnaná, svojim rodičom do domácnosti prispela sumou 50,-- Eur. V čase kedy bola len na rodičovskom príspevku im neprispievala žiadnym príspevkom. V tom čase celý jej príjem šiel na náklady na maloletého syna a to na plienky a stravu, keďže sa syn narodil predčasne. Mesačne na plienky minie cca. 30,-- Eur keďže spotrebuje dve balenia. Maloletému na stravu zakupuje čerstvé ovocie, keďže má oslabený imunitný systém. Toho času je jeho zdravotný stav stabilizovaný, v minulosti s ním navštevovala neurológa. Otec sa so synom nekontaktuje, ani telefonicky a ani sa o neho nezaujíma. Ona nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Podľa jej vedomosti otec takisto nevlastní žiaden majetok, nakoľko sú na neho vedené exekúcie. Má dlh aj voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni a tiež aj voči svojej bývalej manželke na výživnom. Okrem mal. D. má otec tiež vyživovaciu povinnosť k ďalším trom maloletým deťom. Ona sama má okrem mal. D. ešte vyživovaciu k ďalším dvom deťom a to k mal. D., U. navštevuje 6. ročník Základnej školy a k mal. T., ktorá navštevuje 4. ročník Základnej školy. Otec maloletého od septembra 2012 do decembra 2012 pracoval v Čechách, kde ho zamestnávala nejaká agentúra, avšak po návrate z Čiech jej nepriniesol žiadne peniaze, až začiatkom februára 2013 jej poslal okolo 200,-- Eur. Od januára do mája 2013 pracoval v pekárni J. U. ako brigádnik, kam chodievali do práce obaja spolu. Následne mu tam podľa jej vyjadrenia ponúkli zmluvu na trvalo, čo však on odmietol a to vraj kvôli tomu, že odmietol pracovať za minimálnu mzdu vo výške cca 300,-- Eur. Pred tým nikde nepracoval a tri roky nemal stabilné zamestnanie a ani nebol hlásený na Úrade práce.
Otec vo svojej výpovedi uskutočnenej cestou dožiadaného súdu s návrhom matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti súhlasil. V čase podania tejto jeho účastníckej výpovede sa zamestnal v spoločnosti C., H..Z..A.. J. P. I., A. P. D. P. J. a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.2.2014 na dobu určitú od 21.2.2014 do 30.8.2014, kde jeho mzda mala predstavovať sumu 2,98 Eur na hodinu . Podľa jeho vyjadrenia za mesiac február 2014 za týždeň mu bola vyplatená suma 132,-- Eur. Nemá nijaký majetok. Býva v rodičovskom dome, kde obýva jednu izbu . Keď je v práci býva na ubytovni, za ktorú platí 25,--Eur týždenne. Má dlh voči VU´B , a.s., ktorý v rámci exekúcie spláca v sume 20- až 30,--Eur mesačne . Okrem toho platí v exekúcii dlžné výživné voči jeho trom maloletým deťom z prvého manželstva, ktorého výška na začiatku exekúcie bola 6.500,--Eur. Pred nástupom do
zamestnania bol dlhodobo nezamestnaný a to asi po dobu dvoch rokov. Nebol v tom čase evidovaný na úrade práce. V evidencii nezamestnaných bol až od januára 2014 do 20.2.2014. Brigádnicky nikde nepracoval, príležitostne si privyrábal v rámci fušiek, ale tieto zarobené peniaze mu nevystačili ani na najzákladnejšie živobitie. Podporu v nezamestnanosti nepoberal, pretože na ňu nespĺňal podmienky. V spoločnosti X. D. H..Z..A.. U. pracoval na dobu určitú od 12.6.2013 do konca septembra 2013 ako murár. V tejto profesii je aj vyučený. U tohto zamestnávateľa nemal prisľúbenú ďalšiu prácu po skončení pracovného pomeru, pretože nebolo tam dostatok práce. V roku 2013 mu nebolo ponúknuté žiadne stále pracovné miesto. V spoločnosti J. H..Z..A.. J. U. pracoval aj s matkou maloletého v roku 2013 iba na základe dohody ako operátor výroby odišiel odtiaľ z vlastnej iniciatívy pre slabé mzdové podmienky , kedy zarábal len cca 50,--Eur týždenne. On nemá žiadne zdravotné problémy a ani žiadne zdravotné obmedzenia , ktoré by mu bránili vykonávať akúkoľvek prácu. Jeho mesačné výdavky predstavuje príspevok rodičom na bývanie v sume 50,--Eur , poplatok za ubytovňu v sume cca 100,--Eur a na stravu minie asi 90,--Eur. Na oblečenie potrebuje 120-130,--Eur . Lieky neužíva žiadne. Maloletému zasiela výživné v sume 30,--Eur mesačne . Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má ešte k jeho trom deťom z bývalého manželstva, na ktoré spolu prispieva sumou 150,--Eur mesačne. Toto výživné však hradí vo forme exekučných splátok v sume 250,--Eur mesačne, pretože okrem bežného výživného musí splácať aj nedoplatok na výživnom.
Z rodného listu maloletého D. mal súd preukázané, že jeho rodičmi sú matka a otec uvedení v tomto konaní.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica matka s maloletým býva v rodinnom dome u svojich rodičov spolu so svojou babkou. Izby sú vhodne a účelne zariadené, prispôsobené potrebám detí a ostaných členov rodiny. Celková hygiena domácnosti je udržiavaná. Matka maloletého je rozvedená. Z jej manželstva má vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom , k synovi D. N. U. I. T.. Obe deti navštevujú Základnú školu, syn je žiakom 6. ročníka a dcéra je žiačkou 4. ročníka. Celková starostlivosť o všetky tri maloleté deti je na dobrej úrovni. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica vyplynulo, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku. Podľa správ Sociálnej poisťovne pobočka Spišská Nová Ves matke nie je vyplácaná ani dávka v nezamestnanosti a ani nemocenské dávky.
Otec maloletého bol na základe pracovnej zmluvy z 15.7.2013 zamestnaný v spoločnosti X. D., H..Z..A.. a to na dobu určitú od 15.7.2013 do 30.11.2013 so skúšobnou dobou tri mesiace. Podľa správ tohto zamestnávateľa bol od 22.10.2013 na PN a za obdobie od júla 2013 do septembra 2013 vrátane dosahoval priemerný mesační príjem vo výške 954,27 Eur z čoho priemerná čistá mesačná mzda predstavovala sumu 707,67 Eur. Podľa správ Sociálnej poisťovne pobočka Humenné otcovi maloletého bola za obdobie od 1.11.2013 do 13.11.2013 vyplatená nemocenská dávka v sume 254,30 Eur. A za mesiac december 2013 v sume 555,10 Eur . Od 10.1.2014 bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Humennom . Podľa správy spoločnosti C., H..Z..A.. bol u nich zamestnaný od 21.2.2014 do 28.3.2013, kde pracoval ako skladový pracovník v I. X. Y.. Mal skrátený úväzok na 10 hodín týždenne za mzdu 2,98 Eur / hodinu. Podľa tejto správy bol s nim pracovný pomer skončený podľa § 72 Zákonníka práce, pretože vynechával zmeny a mal zlú pracovnú morálku.
Podľa správy Okresného úradu Snina, katastrálny odbor otec maloletého nie je vlastníkom a ani spoluvlastníkom žiadnych nehnuteľností nachádzajúcich sa v územnom obvode tohto úradu a podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu v Humennom nie je v súčasnosti vlastníkom a ani užívateľom ani žiadneho motorového vozidla.
Otec maloletého dohodou zo dňa 14.10.2013 uznal svoj dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 706,16 Eur a zaviazal sa ho splácať vo výške 117,70 Eur mesačne s výnimkou posledných dvoch splátok, ktoré sa zaviazal splatiť v sume 54,02 Eur a 63,64 Eur.
Podľa upovedomenia o začatí exekúcie z 22.2.2013 vedie voči nemu súdny exekútor Mgr. Martin Petruška pod sp.zn. EX 271/2013 exekúciu v prospech oprávneného , Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
a.s. pre vymoženie pohľadávky 191,83 Eur s príslušenstvom , čo spolu predstavuje sumu 286,43 Eur. Z exekučného príkazu z 16.7.2012 vyplynulo, že voči otcovi vedie súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina pod sp.zn. EX 3203/12 exekúciu v prospech oprávneného , Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. pre vymoženie pohľadávky 358,02 s príslušenstvom , vo vzťahu ku ktorej mu bol prípisom z 25.7.2012 povolený splátkový kalendár v sume po 20,--Eur mesačne.
Z predložených poštových poukazov bolo preukázané , že otec mesačne na výživu maloletého D. uhrádzal výživné v sume 30,--Eur mesačne s výnimkou mesiaca marca 2014, kedy uhradil na výživu maloletého sumu 20,--Eur. Okrem maloletého D. má otec vyživovaciu povinnosť ešte k ďalším trom deťom a to mal. H., P.. XX.XX.XXXX, mal. G., P.. XX.X.XXXX N. D.. J. I., P.. XX.XX.XXXX, čo osvedčuje rodnými listami týchto maloletých detí a tiež exekučným príkazom z 23.10.2013 súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka sp.zn. EX 498/2011, podľa ktorého je voči otcovi vedená exekúcia na vymoženie výživného na uvedené deti v sume 2.040,--Eur a ko dlžné výživné a ďalej bežné výživné v sume 150,-- Eur .
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť čo do zverenia syna do jej osobnej starostlivosti v plnom rozsahu a čo do určenia výživného zo strany otca na maloletého v rozsahu, ktorý súd uviedol v enunciáte tohto rozsudku.
Pokiaľ šlo o zverenie maloletého syna do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o maloletého riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o výživné na maloletého syna zo strany povinného rodiča - otca, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť , berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Matka v súčasnej dobe podľa jej výpovede opätovne pracuje pričom dosahuje z tejto práce príjem vo výške cca 400,--Eur mesačne. Tiež naďalej poberá rodičovský príspevok a je poberateľkou prídavkov na tri maloleté deti .Okrem mal. D. má vyživovaciu povinnosť ešte k dvom ďalším maloletým deťom. U maloletého dieťaťa len náklad na hygienické potreby- plienky predstavuje sumu 30,--Eur do mesiaca. Otec maloletého bol do novembra 2013 zamestnaný na dobu určitú v spoločnosti X. D., N..H.. . Z tohto zamestnania do 22.10.2013 mu plynula čistá mesačne mzda minimálne vo výške 707,--Eur. Následne nebol do konca roka bez príjmu, keďže vzhľadom na jeho PN mu boli vyplácané nemocenské dávky a to v decembri 2013 v sume 555,--Eur. Od mesiaca február 2014 bol opätovne zamestnaný , kedy mohol mať zabezpečený príjem minimálne do 30.8.2014 . Avšak tento svoj pracovný pomer stratil vlastním zavinením pre vynechávane zmien a zlú pracovnú morálku., na čo jeho zamestnávateľ reagoval ukončením tohto pracovného pomeru už v skúšobnej dobe. Súd teda konštatuje, že pokiaľ by otec nepostupoval nezodpovedne pri plnení svojich pracovno-právnych povinností mohol byť naďalej zamestnaný a dosahovať príjem, z ktorého by vedel uspokojovať potreby maloletého dieťaťa. Preto pri určení výživného na strane otca nehodnotil jeho terajšie reálne pomery, ale vychádzal z potencionálnych pomerov, ktoré by u otca boli, pokiaľ by s ním nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru. Súd takisto nemohol prihliadať ani na podlžnosti otca voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni , a.s. , keďže výživné na maloleté dieťaťa má prednosť pred akýmkoľvek neadekvátnymi výdavkami otca . Skutočnosť , že otcovi vznikol dlh na zdravotnom poistnom je prejavom jeho nezodpovedného prístupu, ktorý v žiadnom prípade nie je možné prenášať do jeho vyživovacích vzťahov k jeho maloletému dieťaťu a tieto dlhmi vyplývajúcimi z tejto jeho nezodpovedného prístupu zaťažovať. Na druhej strane súd musel pri stanovení vyživovacej povinnosti vziať na zreteľ aj skutočnosť, že otec toho času má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť a to k trom ďalším maloletým deťom .
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý toho času je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy jeho potencionálne predchádzajúce príjmové pomery ako i ďalšie vyživovacie povinnosti , ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na maloletého na sumu 50,-- Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 19.9.2013, teda odo dňa, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloletého. Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného prípadne aj spätne pred dňom podania návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd na strane matky nezistil takéto dôvody a preto výživné priznával len od podania návrhu.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého syna za obdobie od 19.9.2013, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.9.2013
do 30.4.2014 a to v celkovej výške 140,-- Eur na úhradu ktorého súd otca zaviazal k rukám matky v mesačných splátkach po 10,-- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného pre mal. D. za mesiace október 2013 až apríl 2014 vrátane vo výške 50,--Eur mesačne a pomernej časti určeného výživného za mesiac september 2013 zodpovedajúcej dvanástim dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 19.9.2013 do 30.9.2013), čo predstavovalo čiastku 20,- Eur ( t.j. 50,-- Eur / 30 dní x 12 dní) . Keďže otec na maloletého za obdobie mesiacov september 2013 až apríl 2014 vrátane uhradil sedemkrát sumu po 30,--Eur a raz sumu 20,--Eur , teda spolu 230,--Eur, súd od takto vyššie uvedenej sumy novoučeného výživného odrátal toto zaplatené výživné a následne dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného na maloletého syna vo výške 140,--Eur (t.j. 20,-- Eur +7x 50,-- Eur - 7x 30,- Eur - 20,--Eur).
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.4.2014, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac apríl 2014 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
Keďže otec sa dožadoval tiež úpravy jeho styku s dieťaťom súd rozhodoval aj o tejto otázke.
Jeho styk s maloletým synom upravil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko podľa jeho názoru je takáto úprava v záujme mal. dieťaťa a zatiaľ dostatočne napomáha v udržiavaní kontaktu otca s maloletým a je predpokladom zachovania vzájomných väzieb medzi nimi tak, aby nedošlo k ich vzájomnému odcudzeniu. Otec má možnosť stretávať sa so maloletým pravidelne v 2-týždňových intervaloch počas víkendov v sobotu, avšak zatiaľ za prítomnosti matky a bez možnosti , aby dieťa trávilo noc v jeho domácnosti. Súd pri takto upravenom styku vzal na zreteľ predovšetkým vek maloletého dieťa a jeho zatiaľ citovú naviazanosť na matku, ako aj skutočnosť, že dosiaľ otec so synom prakticky netrávil žiadne čas, takže je potrebné aby si dieťaťa najprv na otca zvyklo a spoznalo sa s ním a až následne sa dá uvažovať o prípadnej realizácii styku bez matky a s prípadným dlhším časovým intervalom kontaktu otca so synom.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)