Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/366/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Y. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: V. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v I. na ul. O. č. X zastúpenej JUDr. Radoslavom Sotákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Námestí slobody č. 3 a Z. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v I. T. W. č. XXXX/X zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na ul. kpt. Nálepku č. 8 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Y. na čas po rozvode, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.9.2013 č.k. -248 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.9.2013 č.k. -256 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode.

Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom na čas po rozvode zveril mal. Y. do striedavej osobnej starostlivosti otca a matky, ktorú budú rodičia striedavo vykonávať v pravidelných 14-dňových intervaloch počítaných od prvého dňa právoplatnosti rozhodnutia, počnúc matkou, počas ktorých bude ten ktorý rodič i zastupovať a spravovať majetok maloletého. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého za obdobie od 27.4.2012 do 31.12.2012 55 € mesačne, za obdobie od 1.11.2013 do 31.7.2013 65 € mesačne, od 1.8.2013 do budúcnosti 80 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť vždy do 10. dňa v mesiaci vopred matke od právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné za obdobie od 27.4.2012 do 1.9.2013 1.062,30 € povolil otcovi splácať v pravidelných 50 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením jednej splátky včas a v plnej výške nastane zročnosť celého dlhu. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Zaviazal matku zaplatiť na účet Okresného súdu Michalovce trovy štátu 155,68 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Opravným uznesením opravil rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. -248 zo dňa 24.9.2013 tak, že doplnil v záhlaví označenie sudcu nasledovne: „samosudca JUDr. Martin Lopuch PhD.“ a vo výroku doplnil výrok nasledovne: „Styk k dieťaťu neupravuje.“

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Vytkol konajúcemu súdu, že pri určovaní výživného vychádzal zo zistenia jeho príjmu za rok 2012 641 € a za obdobie od január/ február 2013 650 € až 660 €. Zníženie jeho príjmu zo 756 € na 660 € bolo v roku 2013 kompenzované jednorazovým príjmom pochádzajúcim z odstupného, ktoré mu bolo vyplatené 10.520 €, ktoré bolo spotrebované na úhradu odvodov do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, na zariadenie bytu a splatenie úveru, pričom mu ostalo cca 4.000 €, ktoré boli zohľadnené ako majetková hodnota, ktorá má vplyv na celkové posúdenie jeho majetkových pomerov pri určovaní výživného a pokles jeho príjmu v roku 2012 bol nahradený jednorazovým príjmom 4.000 €. Súd v odôvodnení následne konštatoval, že aj napriek tomu, že u matky došlo k poklesu príjmu zo 402 € na 330 €, nemožno to podľa názoru súdu uzavrieť tak, že matka v rozdiele týchto príjmov sa vzdala zárobku v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z výpovede matky vyplynulo, že jej pracovné miesto bolo zrušené a mala možnosť nastúpiť na pozíciu predavačky, kde by dosahovala príjem 390 € a možnosť nadčasov tam nebola. Od 13.8.2013 príjem matky dosahuje 210 € a vyplácaný je jej daňový bonus 20 €. On zasa poberá navyše prídavok na dieťa 23,10 €. Z uvedeného súd uzavrel, že nie je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch matky, aby v plnej miere počas dvojtýždňovej striedavej starostlivosti zabezpečovala výživu dieťaťa výlučne zo svojich príjmov a poukázala aj na to, že druh matky nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému ani k matke, preto je povinnosťou otca znášať výživu vo zvýšenej miere, pričom určil výživné diferencovane za rôzne obdobia po 55 €, 65 € a 80 €, pričom nezohľadnil tú skutočnosť, že od podania návrhu matky na rozvod už realizovali striedavú osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu v dvojdňových intervaloch a on počas celého obdobia zvýšenou mierou prispieval na výživu maloletého, najmä na pravidelné výdavky a to stravu v škole, výdavky na školský klub, voľnočasové aktivity, čo bolo potrebné zohľadniť pri vyčísľovaní dlžného výživného za jednotlivé obdobia. Poukázal na to, že na strane matky došlo k zmene pomerov a to nielen k zníženiu jej príjmu z dôvodu tehotenstva, ale aj tým, že sa presťahovala k svojmu druhovi, s ktorým obýva spoločný byt, preto sa stotožnil s názorom súdu, že druh matky nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletému, avšak je povinný prispievať a podieľať sa spoločne s matkou na úhradách spoločných výdavkov na spoločné bývanie, úhradu energií, spoločnej stravy, čo však súd nemohol vyhodnotiť v jeho neprospech. Nestotožnil sa s názorom súdu, že matka zmenou zamestnania sa nevzdala výhodnejšieho príjmu v zamestnaní, pretože bola zamestnaná v obchodnej spoločnosti Billa v pracovnej pozícii vedúcej oddelenia drogérie s čistým mesačným príjmom 450 € a následne zmenila zamestnanie dobrovoľne s odôvodnením, že došlo k zrušeniu jej pozície a bolo jej ponúknuté miesto predavačky s príjmom 390 €, avšak nemala možnosť robiť nadčasy. Aj napriek tomu v novom zamestnaní jej bol ponúknutý príjem 330 €. Vyslovil názor, že matka, aj keď v pôvodnom zamestnaní nemala možnosť robiť nadčasy, mohla dosiahnuť príjem 390 €, vzdala sa bezdôvodne vyššieho príjmu v prospech nového zamestnania s nižším príjmom 330 €, z čoho je zrejmé, že zvolila si nové zamestnanie s nižším príjmom o 60 €, čo súd pri rozhodovaní mal zohľadniť tak, ako to ustanovuje ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a taktiež nezohľadnil súd pri výške výživného tú skutočnosť, že zvýšený príjem z odstupného v predchádzajúcom období on spotreboval na úhradu odvodov, vybavenia bytu zariadením, ktoré matka zobrala zo spoločnej domácnosti a na úhradu spoločného úveru v celosti, čím on následne nedisponoval zvýšeným príjmom z odstupného.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázala na to, že odvolanie považuje za účelové so snahou oddialiť úhradu bežného aj dlžného výživného. Uviedla, že prvostupňový súd správne vyhodnotil skutkový stav, preto určené výživné považuje za primerané schopnostiam a možnostiam otca, ako aj potrebám maloletého dieťaťa. Preto navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením o výchove a o styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť a preto nemohli byť predmetom preskúmania odvolacím súdom ( veta prvá ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o určení výživného od otca pre mal. Y. dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutom výroku o určení výživného presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa správne zistil a následne správne vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby mal. Y. a na základe týchto zistení správne určil rozsah vyživovacej povinnosti od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcnosti diferencovane tak, ako k zmenám pomerov na strane rodičov dochádzalo. Odvolací súd poukazuje na ust. Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov na strane rodičov, ktoré hodnotil vlastnou úvahou (neznamená ľubovôľu), najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. S výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožnil, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s hodnotením súdu prvého stupňa týkajúcim sa potenciálnych schopností a možností rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. Y. a keďže súd prvého stupňa správne vychádzal z príjmov oboch rodičov a odporca ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nezaoberal v rámci rozhodnutia o výživnom pre mal. Y. na čas po rozvode a jeho odvolacia argumentácia tvorila jeho obranu už na súde prvého stupňa. Pretože súd prvého stupňa určil výživné zodpovedajúce zákonným kritériám určovania rozsahu výživného, ktoré vyplývajú z ustanovení Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného podľa ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením v rozsahu týkajúceho sa určovania výživného.

Podľa vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev () súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho rozhodnutie je predčasné. Konajúci súd sa neriadil dôsledne citovaným zákonným ustanovením a nevyužil všetky zákonné možnosti pre zistenie úplného skutkového stavu. Pri dokazovaní ignoroval vyšetrovaciu zásadu, ktorá vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti platí bez ďalšieho. Konajúci

súd rozhodol o dlžnom výživnom bez riadneho zistenia skutkového stavu v tom, že pri rozhodovaní o dlžnom výživnom neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní o dlhu, najmä nezistil, v akom rozsahu v rozhodnom období si otec dobrovoľne vyživovaciu povinnosť voči mal. Y. plnil a ani z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nie je zrejmé, či plnenia otca boli úhradou bežného výživného za rozhodné obdobie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa konštruktívnym a cieleným výsluchom účastníkom konania, ako aj listinnými dôkazmi presne zistiť rozsah plnenia otca vo vzťahu k úhrade výživného pre mal. Y. za rozhodné obdobie, následne rozhodnúť o dlhu na výživnom a v odôvodnení rozsudku dôsledne uviesť, ako za dané obdobie dospel k sume predstavujúcej dlh na výživnom. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o spôsobe zaplatenia dlhu podľa a rozsudok odôvodní v súlade s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.