Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-69-2013.pdf
PDF · 87.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/69/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej, v právnej veci navrhovateľky Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v S. na X. ul. č. X, zastúpenej matkou Ing. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v S. na X. ul. č. X proti odporcovi Ing. H. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v S. na Z. ul. č. XX, právne zastúpenému JUDr. Jánom Garančovským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Kukučínovej ul. č. 19, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaniach navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 18P 117/2012 - 326 zo dňa 30.05.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 27P 378/2004-867 zo dňa 30.03.2011 tak, že zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľku zo sumy 117 Eur na sumu 150 Eur mesačne počnúc dňom 01.09.2012 do budúcna, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 03.05.2013 vo výške 297 Eur uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
V zákonom stanovenej lehote podali odvolanie proti rozsudku navrhovateľka aj odporca.
Navrhovateľka podala odvolanie proti výroku o zmietnutí jej návrhu v prevyšujúcej časti. Namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že pri rozhodovaní súd prvého stupňa nevzal do úvahy zvyšovanie splátok úverov, ktoré hradí jej matka a zníženie príjmu matky. Zdôraznila, že naposledy bola výška výživného upravená od 01.09.2008 t.j. pred 5 rokmi, pričom odvtedy sa zvýšili výdavky spojené s bývaním, štúdiom a jej životnou úrovňou. V septembri nastúpila na druhý stupeň strednej školy, čím nepochybne vzrástli jej výdavky. Zastávala názor, že výživné stanovené súdom prvého stupňa v sume 150 Eur nezohľadňuje jej potreby a nepostačuje na pokrytie ani najzákladnejších potrieb. Podotkla, že u jej matky došlo k zníženiu príjmu a vzrástla u nej zadlženosť, čo súdu náležite preukázala. Zdôraznila, že jej životná úroveň a úroveň jej matky sa neustále znižuje, pričom odporca býva v luxusnom byte a neustále investuje do nehnuteľného majetku. Odporca pritom uprednostňuje svoje potreby pred plnením si vyživovacej povinnosti. Deklarovaný mesačný príjem odporcu vo výške 400 Eur pokladala za zavádzajúci, nakoľko odporca uskutočnil finančne náročnú rekonštrukciu mezonetového bytu. Spochybnila tiež tvrdenie odporcu o predaji záhrady jeho bratovi, nakoľko z výpisu z katastra nehnuteľností je zrejmé, že odporca je naďalej výlučným vlastníkom záhrady a súčasne je výlučným
vlastníkom nebytového priestoru na Z. ul. v S.. Poukázala na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Košice II bola zrušená vyživovacia povinnosť odporcu voči jej bratovi J. S., preto sa finančná situácia odporcu zlepšila mesačne o 117 Eur. Namietala, že súd nevzal pri rozhodovaní do úvahy mieru starostlivosti, keďže celú starostlivosť o ňu zabezpečuje jej matka a odporca sa na jej výchove ani osobnej starostlivosti nepodieľa. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a zvýšiť výživné od odporcu od 01.11.2011 do budúcna zo sumy 117 Eur mesačne na sumu 350 Eur mesačne a odporcu zaviazať na zaplatenie dlžného výživného za obdobie od 01.11.2011 do 31.05.2013 vo výške 4 427 Eur a za obdobie od 01.06.2013 do 30.06.2013 vo výške 83 Eur t.j. celkom 4 510 Eur.
Odporca podal odvolanie proti výroku o zvýšení výživného a dlžnom výživnom. Nesúhlasil so zvýšením výživného a namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že naposledy bola výška výživného upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 27P 378/2004-867 zo dňa 30.03.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP 164/2011-898 zo dňa 16.06.2011, ktorým bolo výživné pre navrhovateľku od odporcu zvýšené na sumu 117 Eur. Podotkol, že sa jedná o sporové konanie, kde sa uplatňuje prejednacia zásada, pričom navrhovateľka v konaní vôbec nepreukázala, že u nej došlo k takej závažnej zmene pomerov, ktorá by bola spôsobilá privodiť opodstatnenosť zmeny predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Súd sa stotožnil s tvrdeniami navrhovateľky o podstatnom náraste jej odôvodnených potrieb bez toho, aby uvedené navrhovateľka skutočne preukázala. Zvýšené výdavky v maturitnom ročníku nestačí podľa jeho názoru vziať do úvahy len preto, že sa predpokladajú, ale je ich potrebné preukázať. Navyše tieto výdavky sú len jednorázové. Potvrdil, že na jeho strane došlo k zmene pomerov spočívajúcej v tom, že bola zrušená vyživovacia povinnosť voči jeho plnoletému synovi, avšak súčasne došlo k zvýšeniu výdavkov na jeho maloleté deti, keďže jeho maloletá dcéra začala navštevovať základnú školu a jeho maloletý syn nastúpil na druhý stupeň základnej školy. To znamená, že jeho reálne výdavky sa zmenili len nepatrne. Podotkol, že vyživovacia povinnosť k plnoletému J. zanikla tiež matke navrhovateľky, ktorá navyše potvrdila, že J. sa z ich spoločnej domácnosti odsťahoval. Zastával názor, že životná úroveň navrhovateľky sa podstatne zlepšila. Poznamenal, že navrhovateľka sa nesnaží dosahovať akýkoľvek príjem z brigádnickej činnosti, čo potvrdila na pojednávaní dňa 30.05.2013. Zvýšenie vyživovacej povinnosti nezodpovedá jeho reálnym pomerom, možnostiam a schopnostiam a dochádzalo by ním k neprimeranému ukracovaniu maloletých detí odporcu pochádzajúcich z jeho druhého manželstva v prospech navrhovateľky. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že sa odporca nezaujíma o ňu ani jej brata, pričom jeho cieľom je len zbaviť sa svojich rodičovských povinností. Podotkla, že aj napriek tomu, že výživné bolo zvýšené od júna 2013 na sumu 150 Eur, odporca naďalej uhradil len výživné v pôvodnej výške 117 Eur. Zastávala názor, že majetkové pomery umožňujú odporcovi prispievať na jej výživu sumou 350 Eur mesačne.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka nepreukázala zvýšenie výdavkov v súvislosti s prechodom na dvojročné štúdium ukončené maturitou na tej istej škole. Zastával názor, že výživné v sume 117 Eur mesačne zohľadňuje životné potreby navrhovateľky. Uviedol, že predajom 1,5 izbového bytu a investovaním do kúpy nebytového priestoru v júli 2008 spolu s rekonštrukciou bytu si len vyriešil svoju bytovú situáciu, teda nešlo o vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu. Dĺžka uvedenej rekonštrukcie pritom súvisela s neschopnosťou zaplatiť stavebnú firmu a nutnosťou vykonávať stavebné práce svojpomocne. Podotkol, že o jeho nespochybniteľných príjmoch svedčí aj daňová kontrola a kontrola znalcami z odboru účtovníctva. Opätovne uviedol, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k zmene pomerov na jeho strane ani na strane navrhovateľky. Aj napriek tomu, že bola zrušená vyživovacia povinnosť voči jeho plnoletému synovi J., došlo k zvýšeniu výdavkov na jeho dve maloleté deti, o čom súdu predložil dôkazy. Príjem matky navrhovateľky sa naopak zvýšil, a preto sa zlepšila aj finančná situácia navrhovateľky, pričom výdavky súvisiace so stužkovou slávnosťou sú len jednorázové a nie trvalé.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o trvalú zmenu nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo prechádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Z tohto dôvodu je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného t.j. ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou trvajúcou do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Rovnako je potrebné posudzovať aj odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa, pokiaľ dôvodom trvania vyživovacej povinnosti k nemu je okolnosť, že dieťa sa pripravuje na budúce povolanie. Po dôslednom porovnaní pomerov, ktoré boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 27P 378/2004-867 zo dňa 30.03.2011) s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu resp. v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa o návrhu na zvýšenie výživného dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že na strane navrhovateľky aj odporcu došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľku. V čase predchádzajúcej úpravy o výživnom bola navrhovateľka študentkou 3. ročníka Strednej združenej školy, odbor aranžér a žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou a starším bratom J.. Od 01.09.2011 nastúpila navrhovateľka do 1. ročníka nadstavbového štúdia na SOŠ Jána Bocatia v Košiciach, pričom v súčasnosti t.j. v školskom roku 2013/2014 je študentkou 1. ročníka denného pomaturitného kvalifikačného štúdia Súkromnej strednej odbornej školy ELBA v Prešove, odbor kozmetička a vizážistka, čím došlo k zvýšeniu jej bežných potrieb a taktiež potrieb spojených s prípravou na budúce povolanie, ktoré v maturitnom ročníku predstavovali výdavky na zakúpenie kníh potrebných na maturitné štúdium a iných potrieb súvisiacich s maturitnou skúškou a maturitnou slávnosťou. V súčasnosti má navrhovateľka zvýšené výdavky najmä v súvislosti s cestovaním do školy v Prešove a zaplatením školného. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne zvýšil výživné až od 01.09.2012 do budúcna, keďže až od tohto obdobia bola preukázaná taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje aj výškou výživného v sume 150 Eur, ktorú určil súd prvého stupňa, nakoľko uvedená suma je primeraná odôvodneným potrebám navrhovateľky, jej veku a zdravotnému stavu. Výdavky navrhovateľky, ktorými odôvodňovala návrh na zvýšenie výživného pritom odvolací súd nepovažuje v porovnaní s potrebami iných študentov za neprimerané, o ich výške nemal žiadne pochybnosti, preto bola neopodstatnená odvolacia námietka odporcu, že navrhovateľka nepreukázala nárast jej odôvodnených potrieb. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že osobnú starostlivosť o navrhovateľku zabezpečuje jej matka, ktorej príjem sa výraznejším spôsobom oproti poslednej úprave nezmenil. Na strane odporcu nebola preukázaná zmena príjmov a majetkových pomerov, pričom odporca má naďalej okrem navrhovateľky vyživovaciu povinnosť aj k dvom maloletým deťom, ku ktorým má však vyživovaciu povinnosť aj matka detí, manželka
odporcu. Súčasne je potrebné podotknúť, že odporca má tri vyživovacie povinnosti, pričom odôvodnené potreby maloletých detí odporcu nemôžu byť z jeho strany preferované na úkor odôvodnených potrieb a výdavkov navrhovateľky ako dospelej ženy pripravujúcej sa na budúce povolanie. Odvolací súd zastáva názor, že odporcovi jeho príjem aj po odpočítaní relevantných výdavkov súvisiacich so zabezpečením jeho potrieb a potrieb jeho domácnosti, umožňuje plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke vo výške 150 Eur mesačne, teda v porovnaní s predchádzajúcou úpravou o výživnom o sumu 33 Eur viac. Navyše rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 15C 98/2011 zo dňa 05.10.2011 bola zrušená vyživovacia povinnosť odporcu voči jeho plnoletému synovi J., čím sa jeho finančná situácia zlepšila. Vzhľadom na to, že ostatné odvolacie námietky odporcu a navrhovateľky tvorili obranu už v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom sa s nimi konajúci súd dostatočne vysporiadal, a navrhovateľka ani odporca v podaných odvolaniach neuviedli žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.