Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19Cb-122-2013.pdf
PDF · 89.11 KB
Case nature
Subarea
19Cb/122/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Vladimír Šatník, so sídlom kancelárie v Humennom, Mierová 64/2, likvidátor: ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov „v dodatočnej likvidácii", naposledy so sídlom Tkáčska 2, Prešov, IČO: 31 652 701, proti žalovaným: 1. Slovenská republika - Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, Prešov a 2. Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, o zaplatenie 4.246,70 Eur, takto
rozhodol:
Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 4.246,70 Eur a trovy konania vo výške 199 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta s tým, že náhradu trov konania žalovanému v 2. rade nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.04.2013 vedenou pod spisovou značkou 19Cb 122/2013 žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.659,69 Eur, ktorú žalovaný v 2. rade na základe daňového exekučného príkazu zablokoval na bežnom účte žalobcu a následne vyplatil oprávnenému - žalovanému v 1. rade. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že nie je daňovým dlžníkom žalovaného v 1. rade a bežný účet vedený žalovaným v 2. rade nie je účtom daňového dlžníka uvedeného v daňovom exekučnom titule.
Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 11.11.2013 žalobu vedenú na tunajšom súde pod spisovou značkou 21Cb 33/2014, na základe ktorej sa od žalovaných v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 2.587,01 Eur, a to na základe totožného skutkového a právneho stavu uvedeného v žalobe pod sp. zn. 19Cb 122/2013. Preto súd uznesením č.k. 19Cb 122/2013 - 45 zo dňa 14.03.2014 spojil v súlade s ustanovením v § 112 O.s.p. na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 19Cb 122/2013 a 21Cb 33/2014, ktoré sa vedú pod spoločnou spisovou značkou 19Cb 122/2013.
Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 24.05.2013 so žalobou nesúhlasil a poukazujúc na príslušné ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. odôvodnil správnosť a zákonnosť svojho postupu pri vykonávaní daňovej exekúcie.
Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 27.05.2013 so žalobou nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 1CbR 31/2007
- 44 zo dňa 28.10.2010, Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus zo dňa 10.12.2010 spolu s
podmienkami vedenia bežného účtu, výpisu z účtu žalobcu, písomných vyjadrení žalovaného v 1. rade zo dňa 24.05.2013 a žalovaného v 2. rade zo dňa 27.05.2013, rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania č.j. 924/340/20241/11/Mar zo dňa 14.04.2011, daňového exekučného príkazu č. 924/340/36276/11/MAR zo dňa 14.06.2011, daňovej exekučnej výzvy č. 924/340/29290/11/Mar zo dňa 24.05.2011, výpisu z obchodného registra žalobcu, súdom vyhotovenej kópie obsahu spisu Finančnej správy Slovenskej republiky č. spisu 4020522075, ostatného spisového materiálu a zistil, že:
Na základe uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 8.10.2004 č. Sro 464/P bola nariadená dodatočná likvidácia majetku zisteného po výmaze spoločnosti ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov z obchodného registra. Likvidátorom zisteného ďalšieho majetku vymazanej spoločnosti bol od 8.10.2004 ustanovený Jaroslav Šima, bytom Prešov, kpt. Nálepku 9.
Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 1CbR 31/2007 - 44 zo dňa 28.10.2010 bol do funkcie likvidátora obchodnej spoločnosti ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov „v dodatočnej likvidácii“ naposledy so sídlom Tkáčska 2, Prešov, IČO: 31 652 701 vymenovaný žalobca.
Žalobca uzavrel dňa 10.12.2010 so žalovaným v 2. rade Zmluvu o ČSOB podnikateľskom konte Plus, na základe ktorej sa žalovaný v 2. rade, ako banka, zaviazal začínajúc dňom 08.08.2003 zriadiť a viesť pre majiteľa účtu bežný účet č. XXXXXXXXX/XXXX v mene EUR s periodicitou výpisov z účtu mesačne poštou.
Z obsahu spisu Finančnej správy Slovenskej republiky č. spisu 4XXXXXXXXX predloženého žalovaným v 1. rade vyplýva, že predchádzajúci likvidátor spoločnosti JUDr. Jaroslav Šima vykonal registráciu spoločnosti ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov „v dodatočnej likvidácii“ pre daň z pridanej hodnoty, na základe ktorej bolo žalovaným v 1. rade vydané dňa 09.06.2003 osvedčenie o tejto registrácii č. 924/420/47869/03/Fedo a tejto spoločnosti bolo pridelené daňové identifikačné číslo 2020522075.
Na základe uvedenej registrácie spoločnosti ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov „v dodatočnej likvidácii“, ako platcu dane z pridanej hodnoty, žalovaný v 1. rade vydal dňa 14.04.2011 rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania č. 924/340/20241/11/Mar za základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 924/230/8399/11/Mis a ktorým vznikla daňovému dlžníkovi - spoločnosti povinnosť zaplatiť daňový nedoplatok za daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 1.659,69 Eur. Na základe uvedeného vydal žalovaný v 1. rade dňa 24.05.2011 daňovú exekučnú výzvu, a pretože daňový nedoplatok nebol zaplatený ani v lehote uvedenej v daňovej exekučnej výzve, žalovaný v 1. rade vydal dňa 14.06.2011 daňový exekučný príkaz č. 924/340/36276/11/ MAR na prikázanie pohľadávky z účtu vedeného žalovaným v 2. rade na sumu 1.659,69 Eur a sumu 2.587,01 Eur. Na základe uvedeného exekučného príkazu žalovaný v 2. rade poukázal z účtu žalobcu na účet žalovaného v 1. rade dňa 21.04.2011 sumu 1.659,69 Eur, dňa 21.06.2011 sumu 1.659,69 Eur, dňa 27.07.2011 sumu 692,11 Eur a dňa 29.12.2011 sumu 235,11 Eur, teda spolu bola žalovanému v 1. rade prevedená suma 4.246,70 Eur.
Žalobca na pojednávaní dňa 25.02.2014 zdôraznil, že je likvidátorom spoločnosti, ktorá bola vymazaná z obchodného registra, a teda táto spoločnosť už neexistuje a jej právna subjektivita sa ani na čas dodatočnej likvidácie neobnovuje. Žalobca uviedol, že bežný účet zriadil ako likvidátor spoločnosti a majiteľom účtu nemôže byť spoločnosť. Zriadenie účtu odôvodnil tým, že jeho prostredníctvom realizoval likvidáciu majetku spoločnosti. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný v 1. rade pochybil, keď zaregistroval spoločnosti ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov ako platcu DPH, pretože táto je neexistujúcim právnym subjektom vymazaným z obchodného registra.
Žalovaný v 1. rade zastúpený povereným zamestnancom na pojednávaní zo dňa 29.04.2014 konštatoval, že z jeho strany, ako správcu dane došlo k pochybeniu, keď vyhovel žiadosti bývalého likvidátora o registráciu spoločnosti ako platcu DPH.
Podľa § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodná spoločnosť (ďalej len "spoločnosť") je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.
Podľa § 62 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 75a Obchodného zákonníka, ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora. Na vymenovanie likvidátora sa nepoužijú ustanovenia § 71 ods. 1. Po právoplatnosti rozhodnutia súd zapíše likvidátora do obchodného registra. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii. Pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra, sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník podľa osobitného zákona, poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.
Podľa § 1a písm. g) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov daňovým dlžníkom osoba, ktorá má daňový nedoplatok.
Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov správca dane je povinný
a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,
b) vykonať daňovú exekúciu len v súlade s týmto zákonom a spôsobmi, aké tento zákon ustanovuje.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané, že spoločnosť ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov bola dňom 05.02.2004 vymazaná z obchodného registra, teda v zmysle § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka došlo k jej zániku. Spoločnosť teda týmto okamihom prestala existovať subjekt práva, čo znamená, že nemôže byť nositeľom práv a povinností. Ani následné
rozhodnutie súdu o nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti v zmysle § 75a Obchodného zákonníka nemá a ani nemôže mať za následok obnovenie jej právnej subjektivity. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 75a Obchodného zákonníka je zrejmé, že účelom a zmyslom dodatočnej likvidácie je likvidácia majetku spoločnosti, ktorá zanikla, pričom právne úkony vo vzťahu k zistenému majetku súvisiace s dodatočnou likvidáciou realizuje súdom ustanovený likvidátor.
O správnosti záveru súdu svedčí aj skutočnosť, na ktorú v priebehu konania poukázal žalobca, že Zmluvu o ČSOB podnikateľskom konte PLUS uzavrel so žalovaným v 2. rade žalobca, ako likvidátor, a nie spoločnosť ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov, ktorá tak nebola v zmysle § 708 Obchodného zákonníka majiteľom bežného účtu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho posúdenia právnej subjektivity spoločnosti ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov musí súd konštatovať, že postup žalovaného pri registrácii spoločnosti nebol v súlade zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, pretože obchodná spoločnosť z dôvodu svojho zániku nemôže byť platiteľom dane z pridanej hodnoty a v zmysle § 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov ani daňovým subjektom účastným na daňovom konaní v pozícii daňového dlžníka. Navyše majiteľom účtu, z ktorého boli žalovanému v 1. rade poukázané sumy spolu vo výške 4.246,70 Eur nebola spoločnosť ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov, ale žalobca, ako likvidátor tejto spoločnosti.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný v 1. rade získal peňažné prostriedky z účtu žalobcu bez právneho dôvodu, čím sa v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Preto súd v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.246,70 Eur predstavujúcu finančné prostriedky získané v rámci daňovej exekúcie bez právneho dôvodu.
Žalovaný v 2. rade v pozícii banky len realizoval poukázanie finančných prostriedkov z účtu žalobcu na účet žalovaného v 1. rade na základe daňového exekučného príkazu vydaného žalovaným v 1. rade v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Žalovaný v 2. rade však finančnými prostriedkami vo výške 4.246,70 Eur v súčasne dobe nedisponuje, pretože tieto boli prevedené na účet žalovaného v 1. rade. Zo strany žalovaného v 2. rade teda nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Preto súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej v tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vzniklo právo na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi, ktorého žalobe súd vyhovel. Preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 Eur v konaní vedenom pod sp. zn. 19Cb 122/2013 a zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 Eur v konaní vedenom pod sp. zn. 21Cb 33/2014, teda spolu 199,- Eur.
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bol žalobca neúspešný, pretože súd jeho žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. Preto právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanému v 2. rade. Pretože žalovaný v 2. rade si náhradu trov konania neuplatnil, súd ich žalovanému v 2. rade nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.