Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/144/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: R.. R. M., bytom J. XX, Z., proti odporcom: X. W. G., Z. I. X. XX, Z., zastúpená JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, Sibírska č. 4, Bratislava, 2. O. K., Z. I. X. Č.. XX, Z., 3. S. T., Z. Z. XX, Z., 4. I. Q., Z. N.M. X, Z., odporkyne v 3. a 4. rade zastúpené Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, Bratislava, 5. R.. W. I., Z. B. Č.. X, Z., 6. X. N., Z. X. H. Č.. XX, Z., 7. U. Q. B., Z. I. T. XX, Z., 8. M.F. B., Z. I. T. XX, Z., odporcovia v 7. a 8. rade zastúpení JUDr. Bohumírom Bláhom, advokátom, Hurbanovo nám. 5, Bratislava, o určenie existencie vecného bremena takto

rozhodol:

Súd návrh o určenie, že na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. N. O., obec Z., m.č. N. O., okres Z. R., vedených na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu ako parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX - záhrady o výmere 107 m2, vo vlastníctve R.. W. I., rod. L., bytom B. X, Z.,

- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 93 m2, vo vlastníctve X. N., Z. I. X. XX, Z.,

- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 77 m2, vo vlastníctve B. U. Q. F. M. B. L.. Ž., Z. I. T. XX, Z.,

- parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 154 m2, vo vlastníctve W. G. L.. N., Z. I. X. XX, Z.,

- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 214 m2, vo vlastníctve K. O., L.. W., Z. I. X. XX, Z.,

- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 122 m2, vo vlastníctve R.. R. M., Z. J. XX, Z.,

- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 49 m2, vo vlastníctve R.. R. M., Z. J. XX, Z.,

viazne vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami v prospech vlastníka parc. reg. ,,C“, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 832 m2, parc. č. XXXX zast. pl. a nádvoria o výmere 297 m2, XXXX/X záhrady o výmere 777 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 1505 m2, vedených na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra pre hl. m. SR Bratislavu na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, nadobudnuté výkonom práva. Odporcovia sú povinní strpieť prechod peši a prejazd motorovými vozidlami vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX cez ich pozemky zamieta. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 1. rade náhradu trov konania v sume 33,19 eur a trov právneho zastúpenia v sume 603, 36 eura na účet právneho zástupcu vedený v E. Z. F., B.Č. E. Z., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Odporkyni v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 3. rade a odporkyni v 4. rade náhradu trov konania spočívajúcich v trovách ich právneho zastúpenia v sume 397,91 eur na účet právneho zástupcu vedený v U. Z. M., F..M.., č.účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 5. rade náhradu trov konania v sume 1.101,08 eur k rukám R.. W. I., Z. B. X, Z., do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi v 6. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 7. rade a odporkyni v 8. rade náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 403,38 eur k rukám ich právneho zástupcu JUDr.

Bohumíra Bláhu, so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ B. J. ako pôvodný vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Bratislava N. O., pozemkov parc. č. XXXX o výmere 832 m2 - záhrada a parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 297 m2 a navrhovateľka J. R. Z. ako vlastníčka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú Bratislava - N. O., pozemku parc. č. XXXX a výmere 1091 m2 - záhrada sa návrhom na začatie konania podaným na tunajší súd dňa 5.11.2002 domáhali voči odporcom v 1. až 30. rade a to W. G., O. Š., V. K., Š.G. K., W. B., F. N., F. K., Ľ. N., L. K., O. N., N. M., V. B., O. K., X. T., V. Q., O. T., V. T., Z. V., S. T., V. Q., F. Z., R.. W. I., X. N.Í., S. L., W. Š., W. N., S. J., R.. W. K., R.. R. W. F. L.. V. W. určenia vecného bremena a to práva prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky odporcov parc. č. XXXX o výmere 154 m2 - ostatné plochy, parc. č. XXXX o výmere 214 m2 - záhrady, parc. č. XXXX - o výmere 210 m2 - záhrady, parc. č. XXXX o výmere 122 m2 - záhrady, parc. č. XXXX - o výmere 107 m2 - záhrady, parc. č. XXXX o výmere 93 m2- záhrady, parc. č. XXXX o výmere 77 m2 záhrady a parc. č. XXXX o výmere 49 m2 - záhrady nadobudnutého vydržaním v zmysle § 151o ods.1 Obč. zákonníka. Návrh odôvodnili tým, že všetci, t.j. tak navrhovatelia v 1. a 2. rade ako aj všetci odporcovia v 1. až 30. rade využívajú predmetné nehnuteľnosti nepretržite a dobromyseľne po dobu niekoľko desiatok rokov za účelom prístupu na vlastné nehnuteľnosti - pozemky parc. č. XXXX, XXXX,XXXX, nakoľko žiadna iná možnosť prístupu na tieto nehnuteľnosti neexistuje a nie je možné ani takúto prístupovú cestu vzhľadom na komplikovanosť terénu vybudovať. Podaním doručeným súdu dňa 5.6.2003 W. Š. súdu oznámila, že parcelu, ktorá je tiež predmetom tohto sporu odpredala v roku 2002 U. Q. B. F. W. M. B.. Dňa 16.6.2003 bolo súde doručené podanie R.. W. K., ktorým oznámila, že ona, i bývalí spoluvlastníci parcely č. XXXX a to S. L., W. Š., W. N. F. S. J., túto parcelu spolu s parcelou č. XXXX/X predali U. Q. B. F. W. M. B.. Odporkyňa F. N. vo vyjadrení žiadala návrh zamietnuť. Prípadné vydržanie sporného pozemku považuje za nespravodlivé. Pôvodná odporkyňa F. Z. žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že sporný pozemok nikdy neslúžil ako prechod pre chodcov ani na prejazd motorovými vozidlami. Na takýto účel nebol daný ústny ani písomný súhlas. Pôvodní odporcovia X. T., V. Q., O. T. F. V. T., ktorí sú súrodencami, vo vyjadrení uviedli, že dávajú súhlas k tomu, aby uvedená cesta bola používaná na prejazd motorových vozidiel. Táto komunikácia bola využívaná vždy pre potreby existujúcich stavieb a na príjazd do záhrad. Pôvodná odporkyňa O. Š. vo vyjadrení uviedla, že sa pripája k tým, ktorí s návrhom súhlasia. Odporcovia W. G., Š.G. K., V. Q. F. X. N. vo vyjadrení k návrhu zo dňa 18.6.2003 uviedli, že pôvodný navrhovateľ B. J. na svojom pozemku nebýva, ani sa oň už niekoľko rokov nestará, do záhrady už nikto z majiteľov nechodí. Prístup na jeho pozemok je možný od spodnej cesty a z vrchnej časti pozemku. Iná prístupová cesta nikdy k jeho pozemku neviedla. Pôvodnú navrhovateľku J. R. Z. videla prvý krát na pojednávaní konanom dňa 9.6.2003. Do záhrady chodil len jej manžel, chodníkom zo spodnej cesty. Posledných 4-5 rokov sa o záhradu nikto nestará. Nie je pravdou, že všetci účastníci tohto konania nepretržite a po dobu niekoľko desiatok rokov využívajú predmetné nehnuteľnosti. B. J. F. J. R. Z. v posledných rokoch vôbec nechodili ani na svoje pozemky. Snažili sa týchto sa len zbaviť predajom a posielali neustále cez ich pozemky rôznych záujemcov o kúpu. Cudzí ľudia im chodili až do dvorov a narúšali ich súkromie, a to, hoci je na začiatku chodníka k ich pozemkom značka s nápisom ,,súkromné pozemky“. Nerešpektovali to, a tak bola nútená chodník zapraviť. Keby sa z prístupového chodníka urobila cesta, vlastníci pozemkov, ktorí ich skutočne aj užívajú, ona, Š. K., V. Q., F. Z., X. N., by stratili bezodplatne 1026 m2 pozemkov, dokonca by im bol možno ukrojený ďalší kus z pozemku, nakoľko chodník, ktorý chcú navrhovatelia využívať na cestu by nestačil pre ťažké autá naložené stavebným materiálom. O túto plochu by prišli, lebo zostatok za cestou by sa už samotný nedal využiť. Nesúhlasia ani s peším prechodom cez ich pozemky, pretože B. J. F. J. Z. majú prístup na vlastný pozemok zo spodnej cesty a taktiež z vrchnej časti pozemku. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.2.2004 R.. R. M. súdu oznámil, že pozemok parc. č. XXXX, ktorého vlastníkmi boli R.. R. W. F. L.. V. W. prešiel do jeho vlastníctva. Podaním zo dňa 30.4.2004 vzali navrhovatelia návrh voči R.. R. W. F. L.. V. W. späť. Uznesením zo dňa 31.5.2005 súd konanie voči R.. R. W. F. L.. V. W. zastavil.

Na pojednávaní konanom 25.11.2004 bolo súdu oznámené, že došlo k zmene vlastníctva, keď navrhovatelia B. J. F. J. R. Z. predmetné pozemky previedli na R.. R. M., o čom predložili súdu list vlastníctva č. XXXX. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.4.2006 č.k. -204 zmenil uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2005 č.k. -186 tak, že pripustil, aby do konania na miesto doterajších navrhovateľov X. B. J., Z. Z., Z. X F. X. J. R. Z., L. X. Č.. XX vstúpil ako navrhovateľ odporca v 28. rade R.. R. M., bytom Z., J. Č.. XX. Podaním zo dňa 20. 1. 2005 navrhovateľ súdu navrhol, aby pripustil, aby do konania namiesto doterajších odporcov V. K., X. T., V. Q.Y., O. T. F. V. T. vstúpila O. K.. Ďalej navrhol, aby súd pripustil, aby do konania na miesto doterajších odporcov S. L., W. Š., W. N.Č., S. J. F. R.. W. K.j vstúpili U. Q. B. F. M. B., s odôvodnením, že počas konania došlo k prevodu práv k pozemkom na nových vlastníkov O. K. a manželov M. F. U. Q. B. a to kúpnymi zmluvami , ktorú skutočnosť súdu preukázal výpismi z listu vlastníctva pre k.ú. N. O. č. XXXX a XXXX. Navrhol, aby v súlade s ust. na miesto doterajších odporcov vstúpili O. K. F. U. Q. F. M. B.. Uznesením zo dňa 5.1.2007 súd pripustil, aby z konania vystúpili odporcovia X. T., V. Q., O. T. F. V. T., a na ich miesto do konania vstúpila O. K., bytom I. X. XX, Z.. Súd tiež pripustil, aby z konania vystúpili odporcovia R.. W. K., Z. Š. XX, S. L., W. Š., W. N. F. S. J., a na ich miesto do konania vstúpili U. Q. B., Z. G., N. M..F. F. I. X/X Z. R., F. O. M. L.: K. U.. Č.. XXX, Q., M. B., Z. K. Č.. XXX Q.. Listom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.3.2009 právny zástupca odporcu V. Q. súdu oznámil, že dňa 20.1.2009 pán V. Q. zomrel. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. , , zo dňa 13.10.2009 konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po V. Q., vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , D not 16/09. Dedičské konanie po poručiteľovi V. Q.m bolo právoplatne ukončené 4.2.2010. Závetným dedičom nehnuteľného majetku sa stal jeho syn B. Q., bytom I. X. XXX/XX, Z.. Dňa 14.3.2011 zomrela F. Z.. Jej dedičmi sa stali M. Z., syn poručiteľky, W. Z., syn poručiteľky, X. Z. a V. T., vnučky poručiteľky. Dňa 30.4.2010 zomrela Z. V.. Dedičmi po nej sú Š. V., pozostalý manžel, F. K., dcéra a R.. X. V., syn. Dňa 7.12.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie, ktorým O. K., prostredníctvom F. Z. súdu oznámila, že medzi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu došlo k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľností. Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 11.12.2012 žiadala, aby súd opätovne pripustil zmenu návrhu v zmysle ustanovenia Navrhla, aby namiesto pôvodných odporcov v 2. až 18. rade uvedených v návrhu na začatie konania, tzn. namiesto O. Š., V. K., Š.G. K., W. B., F. N., F. K., Ľ. K., L. K., O. N., N. M., V. B., O. K., X. T., V. Q.Á., O. T., V. T. F. Z. V., v konaní vystupovala O. K., bytom I. X. XX, Z. s poukazom na list vlastníctva č. XXXX. Uviedla, že medzičasom nastali právne skutočnosti, na základe ktorých opätovne došlo k zmene vlastníctva k predmetným pozemkom. Navrhla pripustiť zmenu návrhu tak, že ako odporkyňu v 1. rade označuje W. G., namiesto pôvodných odporcov v 2. až 18. rade, ako odporkyňu v 2. rade označuje O. K., namiesto odporcov v 19. a 20. rade budú vystupovať S. T. F. B. Q., voči odporkyni v 21. rade F. Z. vzal návrh späť, odporcovia v 22. a 23. rade R.. W. I. F. X. N. zostávajú naďalej účastníkmi konania a namiesto odporcov v 24. a 25. rade budú vystupovať B. U. Q. F. M. B., voči odporcom v 29. a 30. rade vzala návrh späť. V súvislosti so zmenou vlastníctva právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 11.12.2012 upravila aj petit návrhu. Žiadala, aby súd určil, že na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. N. O., obec Z., m.č. N. O., okres Bratislava R., vedených na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu ako parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape

- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 107 m2, vo vlastníctve R.. W. I., L.. L., Z. B. X, Z.,

- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 93 m2, vo vlastníctve X. N., Z. I. X. XX, Z.,

- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 77 m2, vo vlastníctve B. U. Q. F. M. B. L.. Ž., Z. I. T. XX, Z.,

- parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 154 m2, vo vlastníctve W. G. L.. N., Z. I. X. XX, Z.,

- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 214 m2, vo vlastníctve K. O., L.. W., Z. I. X. XX, Z.,

- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 122 m2, vo vlastníctve R.. R. M., Z. J. XX, Z.,

- parc. č. XXXX - záhrady o výmere 49 m2, vo vlastníctve R.. R. M., Z. J. XX, Z.,

viazne vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami v prospech vlastníka parc. reg. ,,C“, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 832 m2, parc. č. XXXX zast. pl. a nádvoria o výmere 297 m2, XXXX/X záhrady o výmere 777 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 1505 m2, vedených na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra pre hl. m. SR Bratislavu na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, nadobudnuté výkonom práva. Odporcovia sú povinní strpieť prechod peši a prejazd motorovými vozidlami vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX cez ich pozemky. Z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 11.07.2012 súd zistil, že spoluvlastníci nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX a to O. Š., O. K., F. N., Q. Y., L. K., Ľ. N.F., L. W., N. Z., R.. V. B., O. K., Š. V., O. N., W. B., Y. N., R.. Ľ. K., S. J. F. L. M. uzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe ktorej sa výlučnou vlastníčkou parcely č. XXXX o výmere 214 m2 stala O. K., bytom Z., I. X. XX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 16.10.2012 pre k. ú. N. O. mal súd preukázané, že výlučnou vlastníčkou pozemku, parcely č. XXXX o výmere 214 m2 je v katastri nehnuteľností vedená O. K., bytom Z., I. X. XX. Uznesením zo dňa 2.4.2013 súd pripustil, aby súd pripustil, aby z konania vystúpili odporcovia v 2. rade O. Š., v 4. rade W. B., v 5.rade F.Y. N., v 6. rade F. K., v 7. rade Ľ. N., v 8. rade L. W., v 9. rade O. N., v 10. rade N. Z., v 11. rade L. M., v 12. rade R.. V. B., v 13. rade O. K., v 14. rade Š. V., a aj na ich miesto vstúpila O. K., bytom Z., I. X. XX. Konanie voči odporcom M. Z., W. Z., X. Z. F. V. T., právnym nástupcom F. Z., zomr. 14.03.2011 zastavil. S poukazom na vyššie uvedené, účastníkmi konania na strane navrhovateľa zostal:

- R.. R. M., bytom Y. XX, ktorý je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. N. O., parc. č. XXXX, záhrady o výmere 122 m2, a parc. č. XXXX, záhrady o výmere 49 m2, zapísané na LV č. XXXX, a na strane odporcov :

- odporkyňa v 1. rade W. G., bytom Z., I. X. XX, ktorá je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. N. O., parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere 154 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- odporkyňa v 2. rade O. K., bytom Z., I. X. Č.. XX, ktorá je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. N. O., parc. č. XXXX, záhrady o výmere 214 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- odporkyňa v 3. rade S. T., bytom Z., Z. XX, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. N. O., parc. č. XXXX, záhrady o výmere 210 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- odporca v 4. rade B. Q., bytom Z., X. X. Č.. XX, ktorý je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. N. O., parc. č. XXXX, záhrady o výmere 210 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- odporkyňa v 5. rade R.. W. I., bytom Z., B. Č.. X, ktorá je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. N. O., parc. č. XXXX, záhrady o výmere 107 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- odporca v 6. rade X. N., bytom Z., X. H. Č.. XX, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. N. O., parc. č. XXXX - záhrady o výmere 93 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- odporca v 7. rade U. Q. B., Z. I. T. XX, Z., ktorý je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. N. O., parc. č. XXXX, záhrady o výmere 77 m2 zapísanej na LV č. XXXX,

- odporkyňa v 8. rade M. B., bytom I. T. XX, Z., ktorá je bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. N. O., parc. č. XXXX, záhrady o výmere 77 m2, zapísanej na LV č. XXXX. Odporcovia v 7. a 8. rade vo vyjadrení k návrhu uviedli, že popierajú tvrdenie navrhovateľa, že navrhovatelia využívajú nepretržite a dobromyseľne po dobu niekoľko desiatok rokov prístup cez sporné parcely a že žiadna iná možnosť prístupu na jeho nehnuteľnosti neexistuje. Uviedli, že pôvodní majitelia B. J. F. J. Z. využívali prístup na svoj pozemok z mestskej komunikácie z južnej strany k ich pozemku schodíkmi, alebo z mestskej komunikácie zo severnej strany. Mali svoj vlastný prístup, ktorý aj využívali. Pôvodní majitelia nemali motorové vozidlo, a teda ani nikdy nejazdili cez predmetné pozemky. Navrhovateľ R.. R. M. v súčasnosti bežne využíva severnú komunikáciu na prístup na svoj pozemok. Nevyužíva prístup k jeho nehnuteľnostiam cez predmetné pozemky. Nespĺňa podmienky pre získanie vecného bremena. Správa sa v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje nepokoj a používa nátlak, aby získal prístup. Navrhovateľ nemá od začiatku záujem o výstavbu jedného rodinného domu, ale účelom tohto súdneho konania je získať právo prechodu a prejazdu cez pozemky p. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX F. XXXX vydržaním aby mohol vybudovať komplexnú obytnú zónu. Jedná sa o projekt až ôsmych rodinných domov a vybudovanie komunikácie. Z dokumentácie k návrhu na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 22.2.2002, ktorú navrhovatelia predložili súdu je jasne a preukázateľne

možný prístup zo severnej komunikácie parc. č. XXXX/X F. XXXX/X. Táto dokumentácia preukazuje, že nejestvuje žiadna terénna prekážka zamedzujúca prístupu k parcele XXXX F. XXXX. Dokumentácia tiež vyvracia tvrdenia navrhovateľov, že mienia postaviť jeden rodinný dom. Na pojednávaní konanom dňa 31.1.2014 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že medzičasom došlo k zmene vlastníctva, keď B. Q. podľa výpisu z LV č. XXXX previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti parc. č. XXXX na I. Q.. Vklad bol povolený pod O. XXXX/XX zo dňa 18.4.2013. Navrhla, aby súd pripustil zmenu účastníka konania. Uznesením zo dňa 10.2.2014 súd pripustil, aby do konania namiesto odporcu v 4. rade B. Q. pristúpila I. Q., Z. N. X, Z.. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, prehláseniami V. B. zo dňa 17.7.2002, W. N. zo dňa 16.7.2002, S. L. zo dňa 16.7.2002, Z. V. zo dňa 17.7.2002, N. M. zo dňa 17.7.2002, R.. W. K. zo dňa 9.7.2002, oznámením Okresného úradu Bratislava IV, odboru životného prostredia zo dňa 27.6.2002, výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, zápisnicou o ohliadke predmetu sporu zo dňa 4.9.2003, výpismi z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, kópiou z katastrálnej mapy zo dňa 26.11.2003, zo dňa 15.12.2003, zo dňa 22.10.2007, dohodou o zrušení podielového spoluvlastníctva zo dňa 11.7.2012, návrhom dohody navrhovateľa zo dňa 29.6.2004, kópiou z katastrálnej mapy zo dňa 22.2.2002, listom navrhovateľa zo dňa 5.9.2004, listom odporkýň X.. T., V.. Q.Y., O.. T. F. V.. T. zo dňa 17.6.2003, dohodou o zriadení vecného bremena podpísaná O. Š., O. K., N. M.I., V. B., listom U. Q. B. zo dňa 10.7.2006 a zo dňa 31.7.2006, prehlásením F. Z. zo dňa 5.9.2007, podnetom odporcov W.. G., M.. B., B.. N., O.. K., V.. Q. a manželov W. zo dňa 11.10.2005, rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave zo dňa 17.2.2004, oznámením Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves zo dňa 10.11.2005, listom Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 14.11.2006, listom MČ Bratislava - Karlova Ves zo dňa 13.1.2005, čestnými prehláseniami O. K. zo dňa 21.11.2013, O. K. zo dňa 26.11.2013, F. Z. zo dňa 29.11.2013, listom Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 8.12.2004, znaleckým posudkom znalca Ing. Arch. Vladimíra Kubiša č. 02/2014 zo dňa 17.3.2014, kópiou z katastrálnej mapy zo dňa 6.6.2005, fotodokumentáciou, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom navrhovateľa, odporcov W. G., V. Q.H., S. T., R.. W. K., V. Z., N. M., F. N., R.. V. B., Ľ. N., R.. W. I., X. N., a po poučení podľa zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Bratislava - N. O., pozemkov parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 777 m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 832 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 297 m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 122 m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 1505 m2 a parc. č. XXXX - záhrady o výmere 49 m2, zapísaných na LV č. XXXX. Odporcovia v 1. až 8. rade sú vlastníkmi susedných pozemkov a to, odporkyňa v 1. rade W. G. je vlastníčkou parc. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, odporkyňa v 2. rade O. K., parc. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, odporkyňa v 3. rade S. T. a odporkyňa v 4. rade I. Q. sú podielovými spoluvlastníčkami parc. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, odporkyňa v 5. rade R.. W. I. je vlastníčkou parc. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, odporca v 6. rade X. N. je vlastníkom parc. č. XXXX - záhrady o výmere 93 m2, zapísanej na LV č. XXXX, odporca v 7. rade U. Q. B. a odporkyňa v 8. rade M. B. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX. Navrhovateľ sa domáha určenia existencie vecného bremena a to práva prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky odporcov parc. č. XXXX o výmere 154 m2 - ostatné plochy, parc. č. XXXX o výmere 214 m2 - záhrady, parc. č. XXXX - o výmere 210 m2 - záhrady, parc. č. XXXX o výmere 122 m2 - záhrady, parc. č. XXXX - o výmere 107 m2 - záhrady, parc. č. XXXX o výmere 93 m2- záhrady, parc. č. XXXX o výmere 77 m2 záhrady a parc. č. XXXX o výmere 49 m2 - záhrady nadobudnutého vydržaním v zmysle Obč. zákonníka s odôvodnením, že všetci, t.j. tak pôvodní navrhovatelia, ako aj všetci odporcovia pôvodne v 1. až 30. rade využívajú predmetné nehnuteľnosti nepretržite a dobromyseľne po dobu niekoľko desiatok rokov za účelom prístupu na vlastné nehnuteľnosti - pozemky parc. č. XXXX, XXXX,XXXX, nakoľko žiadna iná možnosť prístupu na tieto nehnuteľnosti neexistuje a nie je možné ani takúto prístupovú cestu vzhľadom na komplikovanosť terénu vybudovať. Navrhovateľ R.. R. M. vypovedal, že cesta, ku ktorej žiada zriadiť predmetné vecné bremeno bola užívaná desiatky rokov. Po spornej ceste, kde sa nachádza 7 domov, roky všetci môžu bez problémov chodiť, využívať príchod a prístup k svojim nehnuteľnostiam, okrem neho. V roku 2002 chcel predmetnú cestu zveľadiť. Chcel sám cestu vybudovať. Zvrchu sa nemôže dostať k svojim nehnuteľnostiam, pretože medzi jeho pozemkami a cestou sú cudzie pozemky. A tiež preto, lebo medzi horným koncom jeho pozemku a najbližšou cestou je taký prudký spád, že tam nie je možné vybudovať cestu. Uviedol, že prístupovú cestu, ktorá je predmetom tohto konania používali pán J. a pani Z. desiatky rokov. Pred tým,

než pozemky od nich kúpil, sa zaujímal samozrejme o všetko podstatné. To, že pôvodní navrhovatelia predmetnú cestu roky užívali mu potvrdili a sa o tom presvedčil aj od ostatných obyvateľov. B. J. F. B. Z. mali aj iný prístup k svojim nehnuteľnostiam, bola to taká úzka cestička, ale túto využívali len minimálne, keďže to bola strmá cestička, ktorá sa dala využívať len v dobrom počasí. Z. mali auto, cez predmetnú cestu ním chodievali, J. auto asi nemali. Dohoda o možnosti prechodu cez predmetné pozemky možno medzi ľuďmi bola, ale ak aj, tak ústna a to sa akceptovalo. Problémy začali až vtedy, keď mu odporkyňa v 1. rade znemožnila prístup k jeho nehnuteľnostiam, preto bola podaná aj táto žaloba. Uviedol, že k jeho nehnuteľnostiam nie je iný prístup, ako práve cez cestu, ktorá je predmetom tohto sporu. K svojim nehnuteľnostiam chodí cez spornú cestu, musel bojovať s odporcami, aby z nej odstránili raz tú, raz inú zábranu. Nemôže si zriadiť prístupové schody k svojim nehnuteľnostiam, je tam prudký svah a pozemok sa zužuje. Právna zástupkyňa navrhovateľa poukazovala na to, že existovala ústna dohoda, na základe ktorej mali pôvodní vlastníci, právni predchodcovia navrhovateľa právo prechodu a prejazdu cez sporné pozemky. Odporkyňa v 1. rade W. G. vo výpovedi dňa 14.12.2006 uviedla, že dom J. je opustený posledných 20 rokov. 20 rokov sa tade nechodilo. 35 rokov tam pán J. nebýva. Dom je bez plynu a elektriky. Cez predmet sporu nevedie žiadna cesta, ale len chodník. Keby bolo návrhu vyhovené, východ zo svojich nehnuteľností by mala na cestu, za ktorou by pokračovalo 200 m jej pozemku. Vie, že R.. M. má zámer tam stavať, predať tie pozemky, postaviť tam najmenej tri domy. Je pre ňu až nemysliteľné, aby sa tade prechádzalo nákladnými autami. Odporkyňa v 1. rade vypovedala, že pán J. ani pani Z. nikdy súhlas k prejazdu cez dotknuté pozemky nemali. Neexistovala žiadna dohoda, ani ústna o prechode pešo a prejazde motorovými vozidlami cez tieto pozemky. Žiadna cesta cez pozemky neexistuje. Prístup k jednotlivým pozemkom je otvorený len z bezpečnostných dôvodov ( rýchla lekárska pomoc, hasiči a pod.). Nie je pravdou, že nemá prístup k svojim nehnuteľnostiam. Poskupoval pozemky parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X. Prístup k rodinnému domu I. X. Č.. XX O. Z., zapísaný na LV č. XXXX na parc. č. XXXX mal zvrchu od X. X. i zospodu od X. H.. V skutočnosti dom súp. č. XXX je už najmenej 15 rokov neobývaný a neobývateľný, nakoľko vyhorel, aj bez elektrickej energie, plynu a možno aj vody. R.. M. vôbec nemá záujem o rekonštrukciu domu, ale celý pozemok chce rozparcelovať a rozpredať na stavbu najmenej 4 rodinných domov na úkor všetkých vlastníkov pozemkov a za cenu znehodnotenia jej o ostatných prístupových parciel. Kanalizácia cez všetky jeho pozemky od vrchnej časti až po Devínsku cestu bola vybudovaný ťažkou technikou-báger, Tatra, ktoré motorizmy sa pohybovali aj po parc. č. XXXX F. XXXX. Už niekoľko rokov si vynucuje prístup psychickým nátlakom na všetkých majiteľov pozemkov rôznymi vyhrážkami a úmyselným poškodzovaním jej i ostatných dotknutých. V roku 2004 odkúpil parc. č. XXXXo rozlohe 49 m2, čo je jediný možný prístup k rodinným domom pána pp. N., I., Z., Q.H., K. a jej. Ďalej uviedla, že pán J. chodieval k svojmu domu po cestičke zospodu. On nemal auto. Pôvodní navrhovatelia ich až v roku 2002, keď chceli svoje nehnuteľnosti predať, ich oslovili, za účelom vyžiadania si súhlasu pre prejazd R.. M. autom. Samozrejme, že s tým nesúhlasili a tak boli zavlečení do tohto sporu. Nevie, prečo sa tomu, čo je predmetom tohto sporu vôbec hovorí cesta, keď je to len návoz popolu. B. Z. nikdy cez tie pozemky nechodila. Chodievala zospodu od N.. Odporkyňa v 1. rade ďalej poukazovala na to, že prechod a prejazd by bolo možné pre navrhovateľa R.. M. vyriešiť aj z iných parciel, napr. parcely XXXX F. XXXX/X (zhora, zo severnej strany). Všetky priľahlé parcely patrili navrhovateľovi, mal ich vo vlastníctve. Hoci mal dovtedy bezproblémový prístup vyriešený z hornej (severnej) časti svojich pozemkov, navrhovateľ s nimi obchodoval (kúpil ich a následne výhodne predal), ale pritom konal vysoko neobozretne a neprofesionálne, možno až chamtivo, keď sám sebe prístup ku svojej parcele XXXX skomplikoval. Tam totiž jazdili aj ťažké mechanizmy, ktoré mu robili potrebné terénne úpravy na jeho pozemku, parc. č. XXXX tak, aby mali vhodný tvar a dali sa dobre predať, resp. aby sa na nich dalo stavať. Až potom mohol pozemky v hornej časti výhodne predať tretím osobám a v snahe čo najviac ušetriť, sám si tak odrezal prístup priameho napojenia na cestu. Resp. na ním predávaných pozemkoch mohol si sám ľahko vyriešiť prístupovú cestu k jeho pozemku. Za takúto prístupovú cestu, vedúcu cez výhodne predané pozemky, by navrhovateľ totiž nedostal toľko peňazí a znižovalo by to jeho predpokladaný zisk. Teraz si túto svoju nerozvážnosť, ktorú si sám sebe spôsobil, chce vykompenzovať od odporcov vrátane odporkyne pani G.. Parcela č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa sa bezprostredne a priamo dotýka prístupovej cesty (cesta na parcelu XXXX/X). Preto minimálne z tohto dôvodu nie je potrebné riešiť prístup cez pozemky odporcov. To, že navrhovateľ z neznámych príčin odmieta investovať do prístupovej cesty zdola, napríklad schodíkmi, si teraz uzurpuje neoprávnený nárok od odporcov. Aj odporkyňa tam má vybudované schodíky a dodnes ich používa. Nie je dôvod na zriadenie vecného bremena, keďže navrhovateľ má na svoj pozemok vyriešený prístup peši a aj príjazd, len by musel trochu zainvestovať, čo však určite nie je veľká a ani neprimeraná investícia. Ďalej právny zástupca

odporkyne v 1. rade poukazoval na to, že navrhovateľ nelogicky prístupy na svoje nehnuteľnosti zasypal, účelovo navýšil násypy zeminou, aby si azda schválne a účelovo odrezal prístup na svoj pozemok, aby si následne mohol prístup a príjazd bezbreho vynucovať od odporcov. Celá lokalita bola historicky záhradami a vládol tam pokoj. Nepokoj a chaos do tejto lokality vniesol R.. M.Č., ktorý tieto záhrady prekvalifikoval na stavebné pozemky a v dôsledku toho rozkolísal susedské vzťahy, narušil rôzne väzby a interakcie. Bolo by absurdnou anomáliou, aby si nedostatky svojich zle vypočítaných stavebných zámerov riešil na úkor vlastníkov pozemkov naokolo. Mal by si konečne uvedomiť, že všetky prístupové cesty na svoje pozemky, by si mal vyriešiť len na svojich pozemkoch, nie na cudzích. Poukazoval na to, že existencia prístupovej cestičky ,,zdola“ na pozemky navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov parc. č. XXXX, XXXX/X F. XXXX preukazuje skutočnosť, že pán J. F. B. Z. si boli vedomí toho, že sporná provizórna prístupová cesta cez pozemky odporcov im nepatrí a ani ju nemajú právo užívať. To robili len sporadicky po predchádzajúcom súhlase ostatných dotknutých vlastníkov parciel, lebo vedeli, že chodia po cudzom a nie po svojom. Zdvorilosť a úcta medzi susedmi vždy panovala, bola dodržiavaná a rešpektovaná. Tá provizórna cesta bola pôvodne chodníkom len cez záhrady. Bola vyšliapaná na šírku ramien chlapa. Tvrdenia o prejazde autami sú bludy. Časom si vlastníci chodník sami rozširovali vysýpaním popola, kompostu, kamenia a hliny zo záhrady a pod. Právny zástupca odporkyne poukazoval aj na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď je jasne preukázané, že mal a má vlastný prístup peši na svoje parcely a tiež aj autom k hranici svojho pozemku z Devínskej cesty. R.. M. mal vyriešený aj príjazd (aj peší prístup) zo severu na svoje pozemky (aj ťažkými mechanizmami), cez pozemok svojej dcéry, ktorá tam má postavený rodinný dom. Môže si ďalší prístup opätovne vybudovať priamo z uličnej čiary s priamym napojením na verejnú cestu. Uviedol, že navrhovateľ žiada vybudovať prístupovú cestu autom a na peší prístup, avšak tento jeho zámer je priamo determinovaný jeho úmyslom na daných pozemkoch vykonávať stavebnú činnosť. Navrhovateľ nepreukázal, že by mohol po predmetnej ceste chodiť, že by mohol mať k dotknutým pozemkom svoje práva. Nepreukázal ani bezpečnosť používania tejto cesty ani jej dlhodobé a dobromyseľné požívanie zo strany jeho právnych predchodcov. Už z jeho samotného správania zreteľne vyplýva, že už od začiatku nebol presvedčený, že by mu právo prechodu a prejazdu malo patriť, nesprával sa tak ani on, ani jeho právni predchodcovia. Pôvodne odporca v 4. rade V. Q. vypovedal, že pán J. bol hrdý človek. On nepotreboval chodiť cez ich pozemky, ani cez ne nechodil. Chodil buď po schodíkoch zospodu cestou na X., alebo zvrchu. Cez predmetnú cestičku nikdy nechodil. To nie je verejná cesta. Je to len chodník. To je len cesta pre peších. Právny zástupca odporcov v 3. a 4. rade poukazoval na to, že navrhovateľ nepreukázal právny dôvod na základe ktorého tvrdí, že nadobudol vecné bremeno vydržaním. Uviedol, že neexistuje predpoklad pre vydržanie a tým je dobrá viera, ktorá je základným predpokladom dobromyseľnej držby, a tá je podľa judikatúry vylúčená vtedy, keď sa omylom bolo možné vyhnúť pri bežnej opatrnej starostlivosti. Navrhovateľ si v čase kúpy nehnuteľností mohol zistiť všetky skutočnosti, či vecné bremeno existuje, alebo neexistuje, pričom v čase kúpy vecné bremeno nebolo zaznačené v evidencii nehnuteľností. Navrhovateľ nemohol byť v dobrej viere. V konaní o vydržanie je navrhovateľ povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydržanie i dobromyseľnú držbu. Domnienka dobromyseľnosti nastupuje len v prípade, ak tu existujú pochybnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Neznamená to však, že by sa malo dôkazné bremeno presúvať na odporcov. Je to vždy navrhovateľ, ktorý v konaní musí tvrdiť a preukazovať. Návrh žiadal zamietnuť. Odporkyňa v 5. rade vypovedala, že na spornom pozemku má nádrž na odpad, akákoľvek cesta tadiaľ je vylúčená. Hlavne je vylúčený prechod veľkými autami, keď R.. M. tam mieni realizovať svoje podnikateľské projekty, väčšiu stavbu. Zvýrazňovala, že sa jedná o jej súkromný pozemok. R.. M. k svojim nehnuteľnostiam prístup má, dokonca z dvoch strán. Sporné miesto tiež využíva ako skládku dovezeného materiálu, nakoľko realizuje stavbu rodinného domu. Pozemok, ktorý je tiež predmetom tohto sporu zdedila po rodičoch, ktorí ho vlastnili veľa rokov. Cez ich pozemok mohli chodiť len horní susedia, keďže hore nebola cesta. Ihneď potom, ako sa cesta vybudovala, právo prechodu cez ich pozemok automaticky stratili. Toto ich právo bolo riadne uvedené aj v zmluve. Nevie, o práve pôvodných navrhovateľov prechádzať cez jej pozemok. B. J. a pani Z. nepozná. Ani iní susedia cez ich pozemok neprechádzali. Má za to, že predmetným návrhom chce navrhovateľ dostať do užívania ich súkromné vlastníctvo za jediným účelom, a to zvýšenia svojho zisku. Projekt, ktorý realizuje navrhovateľ je rozdelený na severnú a južnú vetvu. Ide o výstavbu luxusných vil na pozemkoch, ktoré kúpil. Keďže kúpil viac pozemkov, mal dokonca dva prístupy. Jeden zo severu a druhý z juhu. Prístup zo severu si však nenechal, sám si ho zlikvidoval. Prístup z juhu bágrom schválne zrušil. Teraz dôvodí, že nakoľko nemá prístup na južné pozemky, požaduje prechod cez ich (sporné pozemky) zriadením vecného bremena v jeho prospech, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami. Cieľ navrhovateľa

je žiadať pohodlnejší prístup cez ich pozemky pre jeho nastávajúcich bohatých klientov, ktorým chce pozemky, vily predať. Noví budúci majitelia by mali chodiť do svojich luxusných víl luxusnými autami cez ich pozemky, to je ten geniálny plán navrhovateľa. Uviedla, že v predmetnej lokalite majú kľud, a tento si v každom prípade mienia zachovať. Okrem iného je to chránené územie a prvý zdroj pitnej vody pre Bratislavu. Zásadne nesúhlasí s navrhovaným vecným bremenom. Odporkyňa v 3. rade S. T. vypovedala, že zásadne nesúhlasí s vyhovením návrhu. To je cestička, ktorá sa užíva s takým tichým súhlasom. To nie je oficiálna cesta. Pôvodne odporkyňa R.. W. K. vypovedala, že prechádzali len cez pozemok pani W.. Pôvodne odporca V. Z. vypovedal, že sporný pozemok nefungoval ako cesta. To bol kedysi chodník pre kravičky. B. J. tade nikdy nechodil. Kedysi mali každý svoj vlastný chodník, zdola od asfaltovej cesty k svojim nehnuteľnostiam. Vydržanie tu absolutne neprichádza do úvahy. A, krajný pozemok 49 m2 si R.. M. kúpil, aby mohol ich ostatných vydierať. Pôvodne odporkyňa N. M. vypovedala, že tá cestička tam bola, a roky rokúce sa využívala. Po ceste sa chodilo, a chodili tadiaľ aj pán J. a pani Z.. J. tade chodili s kravským povozom. Mnohí odporcovia sú prisťahovalci, nevedia, ako to tam bolo kedysi. Dva domy od domu J. sa vyrábala kozmetika, a materiál na jej výrobu sa vozil cez Z. záhradu. Pôvodne odporkyňa F. N. vypovedala, že ten chodník je tam 150 rokov. Peši sa tadiaľ chodievalo na nákupy a podobne. Či tade chodievali aj autá, to nevie. Pôvodne odporkyňa R.. V. B. vypovedala, že sa tam narodila, vyrastala tam, býva o dolinu vyššie. Pani M. je jej sestra. Cestičkou, ktorá je predmetom tohto konania sa chodievalo. Chodilo sa tadiaľ peši, koňmi, postupne sa cesta rozširovala. Aj keď sa potreboval vyviesť stavebný materiál, chodievalo sa tade. Pôvodne odporkyňa Ľ. N. vo výpovedi uviedla, že narodila sa o dolinu ďalej, ako je sporná cestička. Vyrastala tam. Už ako deti nechodili schodíkmi, ale predmetnou cestičkou. Nevie, či cestičku užívali pán J. a pani Z.. Návrhu navrhuje vyhovieť. Odporca v 6. rade X. N. vypovedal, že nárok navrhovateľa neuznáva. Pán J. a pani Z. po predmetnej cestičke k svojim nehnuteľnostiam nechodili. Má však za to, že navrhovateľ je povinný strpieť, aby prešiel cez jeho pozemok a on odporca je povinný strpieť, aby navrhovateľ prešiel cez jeho pozemok. Právny zástupca odporcov v 7 a 8. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že ani navrhovateľom predložené listinné dôkazy nepreukazujú jeho tvrdenia pre vydržanie vecného bremena, naopak z mnohých listín vyplýva neodôvodnenosť navrhovateľových tvrdení, resp. preukázanie, že právo prechodu a prejazdu navrhovateľa cez pozemky účastníkov konania nikdy nevzniklo a teda nemohlo dôjsť ani k jeho vydržaniu. Odporcovia majú vedomosť a je preukázateľné, že navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia po dobu niekoľko desiatok rokov používali iné, ako sporné nehnuteľnosti ako prístup k svojim nehnuteľnostiam. Pôvodní majitelia využívali prístup na svoj pozemok z mestskej komunikácie z južnej strany k ich pozemku schodíkmi, alebo z mestskej komunikácie zo severnej strany. Navrhovateľ má od samého začiatku záujem o získanie práva prechodu a prejazdu cez predmetné pozemky vydržaním, aby mohol vybudovať komplexnú obytnú zónu v rámci projektu až ôsmych rodinných domov a vybudovanie komunikácie, ktorá má prepojiť ulicu R. F. I. T.. Pokiaľ navrhovateľ žiada o rozhodnutie súdu o vydržaní práva, ktoré nikdy nevzniklo a nebolo vykonávané, žiada tak len na základe predstieraného dôvodu /prístupu na svoj pozemok/, lebo v skutočnosti ide o zrealizovanie vyššie uvedeného projektu, v rámci ktorého by došlo k spojeniu severnej a južnej cesty. Navrhovateľ nevie preukázať právo prechodu a prejazdu cez dotknuté pozemky a je zrejmé, že toto navrhovateľ nárokuje zrejme len na uskutočnenie developerskej činnosti a tým vytvorenie verejnej komunikácie cez záhrady účastníkov. Z listinných dôkazov súd zistil : V. B., W. N., S. L., Z. V., N. M. F. R.. W. K. v písomných prehláseniach zo dňa 16.7.2012 a 17.7.2002 prehlásili, že B. J. F. J. R. Z. nepretržite využívajú časť nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. N. O. pozemky parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX F. XXXX tvoriace komunikáciu za účelom prístupu na vlastné nehnuteľnosti parcelné č. XXXX, XXXX F. XXXX. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by akákoľvek osoba rušila B. J. a J. Z. vo využívaní nehnuteľností za účelom prechodu pešo a prejazdu motorovým vozidlom, alebo, že by im akákoľvek osoba v takomto prejazde a prechode bránila. Z listu Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 8.12.2004 súd zistil, že na základe žiadosti odporkyne v 1. rade jej magistrát oznámil, že na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX/X v k. ú. N. O. je plánovaná výstavba 8 samostatne stojacich rodinných domov s jedným resp. dvomi nadzemnými podlažiami a s obytným podkrovím. V liste zo dňa 31.7.2006 U. Q. B. adresovaného navrhovateľovi, odporca v 7. rade okrem iného uvádza, že doposiaľ bol navrhovateľovi prístup cez ich pozemok vždy umožnený a nikdy mu nebolo bránené tade prechádzať.

Z listu U. Q. B. zo dňa 10.7.2006 adresovaného navrhovateľovi súd zistil, že odporca v 7. rade okrem iného uvádza, že parcela navrhovateľa č. XXXX je jedinou možnou prístupovou komunikáciou k ich pozemku. F. Z., pôvodne odporkyňa, vlastníčka parc. č. XXXX, v prehlásení zo dňa 5.9.2007 okrem iného uvádza, že jej pozemok požívali na prechod peši i prejazd vozidlami najmä rodiny pána Q., pani K., pani G., J. a Z.. Nikdy im v prechode a prejazde cez jej pozemok nebránila, a tak tomu bolo od roku 1965, keď predmetný pozemok s manželom nadobudli, doposiaľ. V liste zo dňa 11.10.2005, ktorým W.. G., M. B., B.. N., B.. K., B. Q. F. W. W. adresovali Magistrátu hl.mesta SR Bratislavy, označený ako ,,Podnet na priestupkové konanie“, okrem iného uvádzajú, že parc. č. XXXX, pozemok vlastníka R.. M. je súčasťou jedinej prístupovej cesty k pozemkom a že parcely č. XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX F. XXXX slúžia ako prístupová cesta k uvedeným pozemkom už viac ako 50 rokov. Tvorí jediný možný prístup k 7 rodinným domom. Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave zo dňa 17.2.2004 súd zistil, že uvedeným rozhodnutím bolo navrhovateľovi povolené uskutočnenie objektov vodných stavieb. Pani W. G. v rámci pripomienok k začatiu konania okrem iného uviedla, že trasu vodovodného potrubia nie je možné rozkopať z dôvodu jediného možného prístupu obyvateľov k rodinným domom po vyššie uvedenej ceste, a že je nepochopiteľné, že prípojku vody chce stavebník realizovať do kopca, nech si ju vybuduje mimo dotknutých pozemkov, ktoré sú v ich vlastníctve. V oznámení Mestskej časti Bratislava - N. O. o vybavení sťažnosti zo dňa 10.11.2005 adresovanej pani G. sa okrem iného uvádza, že na sama v podnete uvádza, že pozemok parc. č. XXXX je súčasťou jedinej prístupovej cesty k predmetným pozemkom. Odporkyňa v 2. rade O. K. v čestnom prehlásení zo dňa 21.11.2013 uviedla, že ako vlastníčka parcely č. XXXX záhrady o výmere 214 m2, že tak jej parcela, ako aj parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX slúžili pre majiteľov domov a záhrad ako prístupová cesta, ktorú používali všetci vlastníci, aj teraz je využívaná ako prístupová cesta pre peší prechod aj prejazd vozidlami majiteľmi ostatných nehnuteľností ako aj pre obslužné činnosti, ako aj odvoz smetí a žúmp autami spoločnosti, ktoré túto činnosť vykonávajú. Cestu počas niekoľkých desaťročí využívali aj právni predchodcovia navrhovateľa p. Z. F. B.. J.. Ďalej uviedla, že je jej známe, že všetci vlastníci sa pred desiatkami rokov dohodli, spoločne vybudovali ochranný múrik, nachádzajúci sa na začiatku prístupovej cesty s tým, že tento bude slúžiť pre všetkých vlastníkov. Pôvodný odporca O. K. v prehlásení zo dňa 26.11.2013 uviedol, že predmetná cesta bola kedysi vybudovaná majiteľmi pozemkov. Najskôr bola úzka, neskôr sa rozšírila. Na konci cesty stál dom patriaci podnikateľom N., ktorí tam mali výrobňu voňaviek. Mali zamestnancov a vozili po predmetnej ceste materiál, zhruba okolo roku 1950 už malým valníkom prevážali demižóny so surovinami smerom do výroby a opačným smerom expedovali svoje výrobky. Vlastník pozemku pán N. bol včelárom a cestu využíval na prevoz vozov so včelími úľmi. Cesta vznikla dohodou, ktorá bola veľmi výhodná pre všetkých a táto dohoda sa všetkými akceptovala. F. Z., syn pôvodnej navrhovateľky J. R. Z. v čestnom prehlásení zo dňa 29.11.2013 okrem iného uviedol, že v predmetnom území jeho rodina z maminej strany dlhodobo vlastnila pozemky, ktoré užívala ako záhrady. Podľa jeho informácií ich ešte otec jeho matky zdedil od svojho otca. Po rozdelení parciel v rámci dedičského konania, jeho matka J. R. Z. bola vlastníčkou parc. č. XXXX/X, ku ktorej bol prístup cez sporné pozemky - tvoril súvislú príjazdovú cestu. Táto cesta slúžila na základe vzájomnej dohody vlastníkov desiatky rokov všetkým vlastníkom a užívateľom priľahlých záhrad a domov. Cesta bola všetkými svojpomocne rozširovaná, spevňovaná a udržiavaná. V dávnejšom období po nej premávali ešte konské povozy, neskôr autá, osobné i nákladné, nakoľko sa tu stavali domy, neskôr garáže. Osobne pravidelne používal cestu na príjazd autom na ich pozemok od 1972 roku. Má vedomosť o tom, že rovnakým spôsobom príjazdovú cestu využíval aj ich sused pán J. a jeho rodina. V minulosti im nikto z vlastníkov pozemkov pod prístupovou cestou nebránil pri jej využívaní, cestu využívali všetci bez problémov a obmedzení na základe vzájomnej dohody. Podľa , sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v ods.2, môže si súd osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti vedie k rozhodnutiu súdu vychádzajúcemu zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkmi v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky

unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníkov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy (prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy) a napriek tomu nemá súd jednoznačný základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým, podľa predpisov hmotného práva, leží dôkazné bremeno, tj. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významnej z hľadiska hmotného práva. Dôkazné bremeno preukázania rozhodujúcich skutočností spočíva primárne na účastníkovi tvrdiacom, že stav zakladajúci jeho právo nastal - na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno stíha každého, kto navrhne dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Kto dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení neunesie, stratí spor. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie nedôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, vychádzajúc zo zásady občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a kde aktivita súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za skončené (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p). Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§151n a nasl. Obč. zákonníka). Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním), ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností ( ). Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám ( ). Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o nehnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť ( ). Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby ( ). Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo ( ). považuje vydržanie ( ) za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj domnelému právu, vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané počas ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva. Pri splnení zákonom určených podmienok dochádza k nadobudnutiu práva priamo zo zákona. Oprávnený subjekt nadobúda právo vydržaním okamihom splnenia podmienok vydržania. Podmienky vydržania sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne, ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Z ustanovenia veta prvá vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (je medziiným) existencia právneho dôvodu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu (v skutočnosti len domnelom) jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného práva a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou tohto spôsobu nadobudnutia práva je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho

oprávneným vykonávateľom. Predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Toto jeho presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúci vecnému bremenu musí byť so ,,zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že sa stal oprávneným subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba ( ). Právo držby patrí medzi základné oprávnenia vlastníka ( ). Právo držby môže patriť aj osobe odlišnej od vlastníka ( ), ak táto osoba je dobromyseľná, že vlastníctvo nadobudla, hoci v skutočnosti sa tak nestalo, pretože jej chýba platný nadobúdací právny dôvod. Za držiteľa sa považuje osoba (fyzická či právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Faktické ovládanie veci a nakladanie s vecou ako s vlastnou je spojené so subjektívnou stránkou držby veci. Zákon výslovne upravuje držbu oprávnenú ( ) i držbu neoprávnenú ( ). Predmetom držby môže byť každá vec v právnom zmysle, a to tak hnuteľná, ako aj nehnuteľná. Predmetom držby môže byť aj právo, ktoré pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Do úvahy tu prichádza najmä držba práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Držiteľom práva okrem osoby, ktorej právo prináleží na základe platného právneho dôvodu (napr. zmluvy, rozhodnutia príslušného orgánu), môže byť aj iná osoba, ktorá vykonáva právo pre seba tak, ako by jej patrilo. Od držby treba odlišovať detenciu, t.j. faktické ovládanie veci, pri ktorom nie je daná vôľa nakladať s vecou pre seba. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (). Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby). Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva spätá s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva, tieto patria. Pri oprávnenej držbe musia teda byť splnené nasledovné náležitosti: a) faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, b) vôľa nakladať s vecou alebo právom ako so svojimi. To znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila. Obdobne to platí aj o vykonávaní práva, c) dobrá viera, že mu vec, alebo vykonávanie práva patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný (bona fide) alebo nedobromyseľný (mala fide), treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci, alebo vykonávateľa práva. Treba tu mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Okolnosti z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva (nadobúdací titul, i keď nepaltný, napr. kúpna alebo darovacia zmluva). Takže subjekt, ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany podľa , bude musieť okrem iného tvrdiť, resp. preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti, svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. Podľa konštantnej judikatúry teda oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že k oprávnenej držbe nestačí prostá subjektívna dobrá viera, oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere ,,so zreteľom na všetky okolnosti“. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere vzhľadom na všetky okolnosti, alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne, a nie len zo subjektívneho hľadiska (osobné presvedčenie) samotného účastníka, a je potrebné vždy vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálne)j opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne

museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec oprávnene patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ môže v tomto prípade byť naďalej subjektívne v dobrej viere. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, kedy sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci, alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania vecí, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak s určitosťou nie, so zreteľom na všetky okolnosti“. Ospravedlniteľným omylom môže byť výnimočne i omyl právny. Právny omyl spočíva v neznalosti, alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Hoci platí zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje, môžu sa výnimočne vyskytnúť prípady, kedy držiteľ bude ,, so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere“ i v prípade, že jeho presvedčenie bude vychádzať z právneho omylu (napr. v prípade objektívne nejasného znenia zákona). Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, však ospravedlniteľný nie je. V posudzovanej veci sa navrhovateľ v konaní domáhal určiť, že na pozemkoch odporcov parcelách č. XXXX, vo vlastníctve R.. W. I., č. XXXX vo vlastníctve X. N., č. XXXX vo vlastníctve B. U. Q. a M. B., č. XXXX vo vlastníctve W. G., č. XXXX vo vlastníctve K. O., č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľa a č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľa viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami v prospech vlastníka parc. reg. ,,C“, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 832 m2, parc. č. XXXX zast. pl. a nádvoria o výmere 297 m2, XXXX/X záhrady o výmere 777 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 1505 m2, vedených na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra pre hl. m. SR Bratislavu na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, nadobudnuté výkonom práva s tým, že odporcovia sú povinní strpieť prechod peši a prejazd motorovými vozidlami vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX cez ich pozemky.

V návrhu na začatie konania navrhovatelia B. J. F. J. R. Z.Á. tvrdili, že právo prechodu a prejazdu cez časť parciel odporcov nadobudli vydržaním, keď cestu, ktorá je predmetom tohto konania využívajú niekoľko desiatok rokov za účelom prístupu na vlastné nehnuteľnosti, pozemky parc. č. XXXX, XXXX F. XXXX, nakoľko žiadna iná možnosť prístupu na tieto nehnuteľnosti neexistuje a nie je reálne možné ani takúto prístupovú cestu vzhľadom na komplikovanosť terénu vybudovať. Aj v priebehu konania navrhovateľ R.. R. M., ktorý je právnym nástupcom pôvodných navrhovateľov akcentoval predovšetkým, že pôvodní navrhovatelia predmetnú cestu niekoľko desiatok rokov využívali. Až na pojednávaní konanom dňa 31.1.2014 jeho právna zástupkyňa na otázku súdu uviedla, že právnym titulom, na základe ktorého mali právni predchodcovia navrhovateľa právo prechodu a prejazdu cez predmetné pozemky bola ústna dohoda uzavretá medzi právnymi predchodcami navrhovateľa, resp. ich právnymi predchodcami a sčasti s právnymi predchodcami terajších vlastníkov sporných nehnuteľností, napr. s pani K.. Navrhovateľ doplnil, že dohoda bola skutočne len ústna, no na jej základe že všetci vlastníci predmetných pozemkov dohodli, že cesta sa vybuduje a budú ju používať, preto sa posunuli aj ploty až za ňu. Navrhovateľ má za to, že sú splnené zákonné predpoklady pre určenie, že k predmetu sporu má právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnuté právnym titulom vydržania. Napriek pomerne rozsiahlemu dokazovaniu (výpoveďami účastníkov, ohliadkou miesta, listinnými dôkazmi, vrátane navrhovateľom predloženého znaleckého posudku) podľa názoru súdu zostal nepreukázaný záver navrhovateľa o splnení zákonných predpokladov najmä oprávnenosti a dobromyseľnosti držby, keď navrhovateľ nepreukázal, odkedy začali pôvodní navrhovatelia sporné pozemky užívať, ani na základe čoho sa domnievali, že ich užívajú práve na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Súd zdôrazňuje, že pre záver o vydržaní práva vecného bremena, obsahom ktorého by bolo právo prechodu a prejazdu pôvodných navrhovateľov cez sporné parcely nie je postačujúcim samo zistenie, že pôvodní navrhovatelia pán J. F. B. Z. - i keď so súhlasom dotknutých vlastníkov tieto parcely využívali na prechod (prejazd) k ich nehnuteľnostiam. Cez cudzí pozemok môže totiž ten, kto nie je jeho vlastníkom, oprávnene prechádzať aj na základe iných právnych titulov. Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod, prejazd cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. Takým držiteľom je len ten, kto je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to bude ten, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu na základe právneho titulu (svedčiaceho

o úmysle zriadiť toto právo), ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o dôvodoch neplatnosti tohto titulu nevie a nemusí vedieť, rovnako ale môže ísť aj o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby (titulus putativus), kedy tu právny titul držby vôbec nie je, ale ten, kto vykonáva určité práva, je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu takýto titul je. V prejednávanej veci však navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom jednoznačne, nesporne, spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že pôvodní navrhovatelia vôbec predmetné právo vykonávali, a už vôbec, že so zreteľom na všetky okolnosti boli v dobrej viere, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že právnym titulom držby predmetných pozemkov pôvodnými navrhovateľmi bola ústna dohoda s vlastníkmi parciel. V tejto súvislosti však súd uvádza, že v konaní dohoda účastníkov preukázaná nebola a výkon takého vecného práva len na základe ústnej zmluvy o jeho zriadení nemôže založiť dobrú vieru držiteľa, že mu také vecné právo patrí, a to ani v prípade, že by boli presvedčení, že taká zmluva k vzniku takého práva postačuje. Ide o neospravedlniteľný právny omyl, pretože právni predchodcovia navrhovateľa i pri zachovaní obvyklej opatrnosti museli vedieť, že vecné práva k nehnuteľnostiam nie je možné zriaďovať ústne. Aj za predpokladu, že právni predchodcovia navrhovateľa príležitostne cez predmetné pozemky odporcov s ich súhlasom prechádzali, čo v konaní preukázané nebolo, dialo sa tak na základe ústnej dohody, v rámci dobrých susedských vzťahov, bez toho, aby účastníci dohodu o vzájomnom práve prechodu, a poťažne i prejazdu nejako formalizovali. Preto možno konštatovať, že právni predchodcovia navrhovateľa, právni predchodcovia odporcov a odporcovia prechádzali vzájomne svojimi záhradkami len na základe ústnej dohody závislej od dobrej vôle druhej strany v danom čase takýto ich výkon práva vykazuje iba znaky oprávnenej detencie, pretože právni predchodcovia navrhovateľa prechádzali cez predmetné pozemky nepochybne s vedomím, že im nepatria, v medziach daných im vlastníkmi pozemkov. A potom, nie je možné nadobudnúť vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu a prejazdu cez pozemok, ak tento slúži ku chôdzi a prejazdu tiež iným fyzickým osobám. V konaní nebola preukázaná existencia dohody o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorá by zakladala oprávnené presvedčenie právnych predchodcov navrhovateľa, že vykonávajú právo jeho držby. Absencia takejto dohody znamená, že niet právneho dôvodu alebo právneho základu presvedčenia právnych predchodcov navrhovateľa o tom, že ich držba vecného bremena (práva prechodu a prejazdu) je dobromyseľná a oprávnená. Právni predchodcovia navrhovateľa totiž mali možnosť prístupu k svojim nehnuteľnostiam jednak z južnej strany, od Devínskej cesty a aj zo strany severnej. Oni ani nepotrebovali prechádzať cez susedné pozemky. Ak aj prechádzali, podľa názoru súdu na základe dobrých susedských vzťahov. Nepochybne však nie je žiadny zákonný dôvod uvažovať v rovine, že právni predchodcovia navrhovateľa právo prechodu a prejazdu cez pozemky odporcov vydržali. Pokiaľ aj právni predchodcovia navrhovateľa v súvislosti s predajom nehnuteľností navrhovateľovi tvrdili, že im predmetné právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, bolo na navrhovateľovi, aby pred kúpou nehnuteľností sa o existencii takéhoto tvrdeného práva presvedčil a potrebné skutočnosti si overil. Navrhovateľ bol povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať nadobudnutie predmetného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Podľa názoru súdu, navrhovateľ si neujasnil, čo vlastne, aké tvrdenia bolo potrebné v konaní preukazovať, v rámci dokazovania sa sústredil na preukazovanie skutočnosti, že jeho právni predchodcovia cez sporné pozemky desiatky rokov prechádzali, nerozlišoval však medzi oprávnenou držbou a užívaním. Pre úspech navrhovateľa v konaní však nebolo právne významné, či má, alebo nemá z južnej strany prístup k svojim nehnuteľnostiam. A nebolo právne významné ani to, či jeho právni predchodcovia cez sporné pozemky prechádzali, alebo neprechádzali. Právne významné bolo preukázať dobromyseľnosť právnych predchodcov navrhovateľa, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu, na základe ktorého právni predchodcovia navrhovateľa ako navrhovateľ tvrdil, desiatky rokov nerušene prechádzali cez pozemky odporcov patrí (právny titul), čo však žiadnym dôkazným prostriedkom v konaní nepreukázal. Navrhovatelia si nemohli myslieť, že nejaký právny titul majú, pretože minimálne odporcovia v 1., 3., 4., 5., 6., 7. a 8. rade existenciu akéhokoľvek právneho titulu, ktorý by oprávňoval pôvodných navrhovateľov prechádzať cez predmetné pozemky odporcov jednoznačne popierajú, teda minimálne s nimi sa dohodnúť nemohli. Navrhovatelia nemohli byť a podľa názoru súdu, ani neboli vnútorne presvedčení, že im sporné súd zvýrazňuje slovo právo prechodu a prejazdu cez predmetné nehnuteľnosti patrí. Pokiaľ pán J. a pani Z. navrhovateľovi tvrdili, že tomu tak je, javí sa byť pravdepodobné, že tak konali s úmyslom a cieľom svoje nehnuteľnosti čo najvýhodnejšie predať. Napokon sa žiada uviesť, že možno navrhovateľ ako nadobúdateľ nehnuteľností od pána J. a pani Z. pochybil, keď sa uspokojil len s ich ústnym oznámením, že s vlastníctvom nehnuteľností je spojené aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a pred samotnou kúpou sa o existencii tohto práva nepresvedčil a toto si neoveril. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí len s ústnym oznámením prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti

je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, resp. že takéto právo sa vykonáva, pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii takéhoto práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu toto právo prislúcha, lebo pri normálnej opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať, by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik, overil. Navrhovateľ teda nepreukázal základný predpoklad pre vydržanie uplatneného práva, ktorým je dobrá viera. Navrhovateľ relevantným spôsobom nepreukázal, že jeho právnym predchodcom B. J. a J. R. Z. právo prechodu a prejazdu cez predmetné nehnuteľnosti vôbec vzniklo, nemohli ho preto vydržať. Tvrdenia navrhovateľa tak zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení a zvrátenie dôkaznej situácie a navrhovateľom očakávanú váhu nepriniesli ani čestné prehlásenia O. K., O. K. F. F. Z.. Navrhovateľ mal v tomto konaní dôkazné bremeno a bol povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať nadobudnutie vecného bremena. Z vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu však možno konštatovať, že navrhovateľ nadobudnutie vecného bremena nepreukázal, keď nepreukázal základný predpoklad pre úspech v konaní a to, oprávnenú držbu. Jeho návrh preto musel byť zamietnutý ako nedôvodný. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že v upravenom petite návrhu prednesenom právnou zástupkyňou navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 11.12.2012 ( nesprávne zaprotokolovanú zmenu návrhu, ujasnené na pojednávaní konanom dňa 29.4.2014), založenom do spisu i v písomnej podobe na čl. 673 sú evidentné nesprávnosti. Navrhovateľ žiadal určiť, že na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. N. O. ako parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX vo vlastníctve R.. W.. I., parc. č. XXXX vo vlastníctve X.. N., parc. č. XXXX vo vlastníctve manželov B., parc. č. XXXX vo vlastníctve W.. G., parc. č. XXXX vo vlastníctve O.. K. a parc. č. XXXX a XXXX vo vlastníctve R.. R.. M. viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazde motorovými vozidlami v prospech vlastníka parc. reg. ,,C“ parc. č. XXXX, XXXX F. XXXX/X, XXXX, nadobudnuté výkonom práva, odporcom žiadal uložiť povinnosť strpieť prechod peši a prejazd motorovými vozidlami vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X F. XXXX cez ich pozemky. V prednese právnej zástupkyne navrhovateľa i v písomnej podobe jej prednesu sú však zrejmé nesprávnosti, keď uvádza, že W. G. je vlastníčkou parc. č. XXXX. W. G. však nie je vlastníčkou parc. č. XXXX. Je vlastníčkou parc. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX. V tomto upravenom petite však určiť, že aj na tomto pozemku (vlastníčky W. G.) viazne predmetné vecné bremeno vôbec nežiadal. Taktiež v upravenom petite úplne chýbajú pani S. T. F. I.Á. Q. (podieloví spoluvlastníci parc. č. XXXX). Táto zmätočnosť však v konečnom dôsledku nemala vplyv na aj tak zamietavé rozhodnutie súdu. O trovách konania súd rozhodol podľa Úspešným odporcom v 1., ., ., ., ., a ., rade priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva. Právny zástupca odporkyne 1/ si v podaní doručenom súdu dňa 02.05.2014 vyčíslil náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, pričom pri vyčíslení jedného úkonu právnej služby vychádzal v zmysle , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, pričom hodnota jedného úkonu právnej služby za rok 2011 je vo výške 57 eur, za rok 2012 vo výške 58,69 eura, za rok 2013 vo výške 60,07 eura a za rok 2014 vo výške 61,87 eura.

Odporkyňa 1/ si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby: Úkon právnej služby dátum suma bez DPH režijný paušál bez DPH Prevzatie a príprava zastúpenia (Mgr. K. Haťapka) 18.03.2011 57,00 eura 7,41 eura Vyjadrenie 29.03.2011 57,00 eura 7,41 eura Prevzatie a príprava zastúpenia (JUDr. M. Ďurina) 16.02.2012 58,69 eura 7,63 eura Oznámenie/ vyjadrenie/ odvolanie 16.02.2012 58,69 eura 7,63 eura Účasť na pojednávaní 11.12.2012 58,69 eura 7,63 eura Nahliadnutie do spisu 2013 60,07 eura 7,81 eura Účasť na pojednávaní 19.11.2013 60,07 eura 7,81 eura Vyjadrenie k dokazovaniu 03.12.2013 60,07 eura 7,81 eura Účasť na pojednávaní 31.01.2014 61,87 eura 8,04 eura Účasť na pojednávaní 29.04.2014 61,87 eura 8,04 eura SPOLU: 594,02 eura 77,22 eura

Zároveň si odporkyňa 1/ uplatnila aj trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie voči predbežnému opatreniu (rok 2007) vo výške 1000,- Sk a výdavkami spojenými s bližšie nešpecifikovanou exekúciou spočívajúcimi v námietkach proti exekúcii (rok 2007) vo výške 2000,- Sk a vymáhanej sume v exekúcii (rok 2007) vo výške 5.381,- Sk, spolu vo výške 8.381,- Sk, t.j. 278,20 eura. Celkovo si tak odporkyňa 1/ uplatnila trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a ďalších výdavkoch spolu vo výške 949,44 eura. Právny zástupca odporkyne 3/ a odporkyne 4/ (predtým B. Q. ako odporcu 4/) si v podaní doručenom súdu dňa 05.05.2014 uplatnil a vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia, pričom pri vyčíslení jedného úkonu právnej služby vychádzal v zmysle , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu ak klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom hodnota jedného úkonu právnej služby za rok 2009 je vo výške 53,49 eura, za rok 2010 vo výške 55,49 eura, za rok 2012 vo výške 58,69 eura, za rok 2013 vo výške 60,07 eura a za rok 2014 vo výške 61,87 eura. Zároveň z dôvodu zastupovania dvoch osôb v konaní si právny zástupca konkrétne úkony právnej služby v zmysle vyčíslil v spojení s vyhlášky č. Právny zástupca odporkyne 3/ a odporkyne 4/ si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby: Úkon právnej služby dátum suma bez DPH režijný paušál bez DPH Prevzatie a príprava zastúpenia (Eva Ondáčková) 21.07.2009 53,49 eura 6,95 eura SPOLU: 60,44eura Odvolanie 13.08.2010 55,49 eura 7,21 eura SPOLU: 62,70 eura Prevzatie a príprava zastúpenia (Peter Grécky) 15.10.2012 58,69 eura 7,63 eura SPOLU: 66,32 eura

Úkony právnej pomoci podľa vyhlášky č. (odpor. 3/ a 4/ spoločne)

Účasť na pojednávaní

(1hod.30 min ) 11.12.2012 58,69 eura 7,63 eura SPOLU: 66,32 eura Účasť na pojednávaní (2hod.15 min ) 19.11.2013 60,07 eura x 2 7,81 eura SPOLU: 127,95 eura Účasť na pojednávaní (2hod.15 min ) 31.01.2014 61,87 eura x 2 8,04 eura SPOLU: 131,78 eura Účasť na pojednávaní (3 hod ) 29.04.2014 61,87 eura x 2 8,04 eura SPOLU: 131,78 eura

spolu za úkony č.1 - č.2 a č.3 - č.7 123,14 eura + 524,15 eura

DPH do 31.12.2010 vo výške 19% a od 01.01.2011 vo výške 20% 23,40 eura + 104,83 eura SPOLU s DPH 146,54 eura + 251,37 eura SPOLU: 397,91 eura Odporkyňa 5/ si v podaní doručenom súdu dňa 05.05.2014 označenom ako „Náklady“ vyčíslila trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s týmto konaním. Svoje náklady rozdelila do dvoch častí, a to náklady za cesty na pojednávania spočívajúce v uhradení leteniek z Paríža do Viedne a späť a druhú časť tvorili náklady pod označením „čas“. Odporkyňa 5/ žiada náhradu za spiatočné letenky na pojednávanie z miesta, kde pracuje (Paríž) do Viedne na pojednávania konané v Bratislave dňa: 25.11.2004, 16.10.2012, 19.11.2013,31.01.2014 a 29.04.2014. Doklad o kúpe letenky na pojednávanie konané dňa 25.11.2004 však odporkyňa 5/ súdu

nepredložila z dôvodu, že túto letenku v počítači nenašla, ale pravdepodobne by ju mohla nájsť v počítači v práci (v Paríži), zároveň súdu uviedla, že ak by to bolo naozaj nutné, súd jej má oznámiť potrebu predloženia tohto dokladu. Cenu takejto letenky vyčíslila na sumu 250 eur. Pojednávanie konané dňa 16.10.2012 bolo síce zrušené, avšak o zrušení pojednávania sa odporkyňa 5/ podľa jej tvrdení dozvedela až v samotný deň pojednávania a preto žiada úhradu aj týchto cestovných nákladov (potvrdenie leteckej spoločnosti o zarezervovaní a úhrade spiatočnej letenky Paríž - Viedeň a späť, 05.10.2014-17.10.2012 je súčasťou jej podania) vo výške 261,24 eura. Spiatočná letenka na pojednávanie konané dňa 19.11.2013 podľa odporkyňou predložených dokladov stála 253,24 eura, na pojednávanie konané dňa 31.01.2014 stála 298,20 eura a na pojednávanie konané dňa 29.04.2014 stála 288,40 eura. Spolu si odporkyňa vyčíslila cestovné náklady vo výške 1.351,88 eura. V druhej časti vyčíslenia svojich nákladov uviedla, že v prílohe uvádza informáciu o priemernej mesačnej mzde v Paríži (vo francúzskom jazyku), z ktorej vydedukovala svoje náklady, ktoré si vypočítala nasledovne: 1 pojednávanie - 200 eur. Pre informáciu uviedla, že svojej sprievodkyni platí za sprevádzanie turistov po Paríži 300 eur/deň, prekladateľke 450 eur, o čom môže poslať faktúry. Spolu si tak náklady vyčíslila 200 eur x 5 pojednávaní vo výške 1.000 eur. Právny zástupca odporcu 7/ a odporkyne 8/ si v podaní doručenom súdu dňa 02.05.2014 vyčíslil náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, pričom pri vyčíslení jedného úkonu právnej služby vychádzal v zmysle , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, pričom hodnota jedného úkonu právnej služby za rok 2014 je vo výške 61,87 eura. Úkon právnej služby dátum suma bez DPH režijný paušál bez DPH Prevzatie a príprava zastúpenia 22.01.2014 61,87 eura 8,04 eura Podanie na súd, návrh na zamietnutie žaloby 22.01.2014 61,87 eura 8,04 eura Účasť na pojednávaní x 2 31.01.2014 123,74 eura 8,04 eura Účasť na pojednávaní x 2 29.04.2014 123,74 eura 8,04 eura

SPOLU: 371,22 eura 32,16 eura

Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa , Ministerstva spravodlivosti SR č. (ďalej len „“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Podľa sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Podľa , c, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny. Podľa Ministerstva spravodlivosti SR č. možno od klienta požadovať na náhradu výdavku na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej

stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol (tzv. režijný paušál). Podľa Ministerstva spravodlivosti SR č. , ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto o daň z pridanej hodnoty, ktorú ju advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Podľa č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.

Podľa č. stratu na zárobku osoby zúčastnenej na konaní, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, vypočíta súd z priemerného čistého zárobku zisteného podľa osobitného predpisu ( ). Výšku priemerného čistého hodinového zárobku preukazuje osoba zúčastnená na konaní potvrdením svojho zamestnávateľa, na ktorom sa súčasne uvedie, či osoba zúčastnená na konaní môže vzhľadom na druh práce, ktorú vykonáva, nastúpiť do práce na zvyšok pracovného času. Osoba zúčastnená na konaní predloží potvrdenie zamestnávateľa v lehote, ktorú určí súd, inak nemá nárok na náhradu straty na zárobku.

Podľa č. osobe zúčastnenej na konaní, ktorá nie je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale je zárobkovo činná, patrí náhrada za stratu na zárobku vypočítaná zo základu dane z príjmov fyzických osôb ( o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), delená počtom pracovných hodín pripadajúcich na kalendárny rok, ktorý osobitný predpis ( v znení neskorších predpisov) pripúšťa ako najvyšší rozsah pracovného času zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Výšku základu dane z príjmov fyzických osôb preukazuje osoba zúčastnená na konaní platobným výmerom vydaným orgánom vykonávajúcim správu dane za posledné zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo dňu, v ktorom je nárok na náhradu uplatňovaný, ak bol vydaný; inak daňovým priznaním za posledné zdaňovacie obdobie. Ak nemožno výšku straty na zárobku spôsobom podľa predchádzajúcej vety preukázať, patrí osobe zúčastnenej na konaní i náhrada za stratu na zárobku za hodinu v sume minimálnej hodinovej mzdy určenej podľa osobitného predpisu ( o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov), najviac však osemnásobok tejto sumy za deň. Podľa a č. nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa . Podľa č. ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov ( o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov). Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a preukázané výdavky na ubytovanie. Podľa , o cestovných náhradách zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov. Súd pri rozhodovaní o trovách konania je povinný skontrolovať správnosť výšky trov právneho zastúpenia vyčíslenej advokátom a zároveň môže priznať len náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva ( prvá veta ). Účastník konania, ktorému sa náhrada trov konania priznáva, resp. jeho právny zástupca je povinný si trovy konania a trovy právneho zastúpenia včas vyčísliť a zároveň v prípadoch, kedy je to potrebné, aj preukázať skutočnosti ním tvrdené rozhodné pre posúdenie správnosti vyčíslenia trov konania, pokiaľ tieto jednoznačne nevyplývajú z obsahu spisového materiálu a sú teda súdu zrejmé. Súd pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z s. 1 písm. a/ č. a jej výška je 1/13 výpočtového základu. V posudzovanej veci súd zistil, že vo vyčíslení trov právneho zastúpenia právnym zástupcom odporkyne 1/, právnym zástupcom odporkyne 3/ a 4/ a odporkyňou 5/ je niekoľko nezrovnalostí. Právny zástupca odporkyne 1/ si uplatnil ako úkon právnej služby nahliadnutie do spisu v bližšie neurčenom termíne v roku 2013. Súd odporkyni 1/ nepriznal náhradu trov konania za úkon právnej

služby uplatnený jej právnym zástupcom spočívajúci v nahliadnutí do spisu v roku 2013, nakoľko sa v konkrétnom prípade nejedná o žiaden z úkonov v zmysle vyhl. č. , ktorý by bolo možné subsumovať podľa svojej povahy a účelu pod akýkoľvek úkon právnej pomoci uvedený v vyhl. č. Zároveň súd nepriznal odporkyni 1/ náhradu ďalších výdavkov spojených s týmto konaním, a to konkrétne: námietky proti exekúcii (r. 2007) a vymáhaná suma v exekúcii (r. 2007) spolu vo výške 5.381 Sk,- (178,61 eura), nakoľko tieto nevznikli v tomto konaní, ale v predmetnom (bližšie nešpecifikovanom) exekučnom konaní a preto ich nie je možné kvalifikovať ako trovy tohto konania v zmysle a nie je možné na ich úhradu zaviazať navrhovateľa. Súd však odporkyni 1/ priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie voči predbežnému opatreniu (r. 2007) vo výške 33,19 eura, nakoľko uvedená skutočnosť vyplýva zo spisového materiálu. Súd priznal odporkyni 1/ náhradu trov konania vo výške 33,19 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 603, 36 eura. Súd nepriznal odporkyni 2/ náhradu trov konania aj napriek tomu, že podľa bola v konaní úspešná a má nárok na ich náhradu, nakoľko si ich v zmysle nevyčíslila a v konaní jej žiadne trovy nevznikli. Právny zástupca odporkyne 3/ a / (predtým p. B. Q.) pre výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z s. 1 písm. c/ č. , uvedené však nemení nič na výpočte výšky trov právneho zastúpenia právnym zástupcom odporkyne 3/ a 4/, nakoľko aj podľa s. 1 písm. a/ aj podľa č. je výška základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu. Právny zástupca odporkyne 3/ a 4/ si zároveň správne uplatnil za úkony č. 3 - č. 7 základnú sadzbu tarifnej odmeny vo výške 50 % v zmysle , avšak pri výpočtoch úkonov právnej pomoci podľa došlo k nesprávnemu spočítaniu jednotlivých úkonov. Nakoľko však súd v rámci trov konania nemôže priznať viac, ako si účastník konania, resp. jeho právny zástupca uplatnil a vyčíslil, súd právnemu zástupcovi priznal ním požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia vrátane DPH vo výške 397,91 eura. Odporkyňa 5/ si ako trovy konania uplatnila cestovné a náhradu za stratu času, resp. ušlý zárobok. Podľa č. v zmysle , ak si okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada preukázaných cestovných výdavkov. Posúdenie takýchto okolností v jednotlivých prípadoch bude závisieť od voľnej úvahy súdu a v prípade, že súd uzná nevyhnutnosť výkonu cesty inak ako verejným hromadným prostriedkom, účastníkovi konania tak bude patriť taká náhrada cestovného, aká patrí zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu. V konkrétnom prípade odporkyne 5/ súd považoval za logický výkon cesty z miesta kde pracuje (Paríž) na miesto konania pojednávania prostredníctvom leteckej dopravy. Súd prísne skúmal kritérium účelnosti, ako i hospodárnosti jednotlivých odporkyňou 5/ uplatnených nákladov na cestovné, pričom dospel k záveru, že okrem nákladov na letenku na pojednávanie konané dňa 25.11.2004, ktoré neboli odporkyňou 5/ preukázané a ich výška bola určená len odhadom a keďže jediným zákonným kritériom pre ich priznanie je preukázanie takýchto výdavkov, súd ich nemohol priznať, zvyšné náklady na cestovné boli odporkyňou 5/ preukázané, hospodárne a účelné. Súd poučil všetkých účastníkov konania o povinnosti vyčíslenia trov konania v lehote najneskôr troch dní od vyhlásenia rozhodnutia ( ), s ktorou je nevyhnutne spätá povinnosť preukázania svojich tvrdení. Pokiaľ účastník konania má záujem na priznaní náhrady trov konania za konkrétny úkon, náhradu cestovného alebo ušlého zárobku je na ňom, aby svoju žiadosť náležite zdokladoval a ním tvrdené skutočnosti, resp. vzniknuté mu náklady aj preukázal. Súd nie je povinný v tomto prípade suplovať aktivitu účastníka konania a vyzývať ho, aby svoje tvrdenia preukázal „pokiaľ to bude naozaj nutné“ a to najmä v prípade, že časť svojich nákladov účastník automaticky preukáže písomnými dokladmi spolu s ich uplatnením a nevyhnutnosť preukázania zvyšnej časti svojich nákladov, resp. tvrdení takpovediac „ponechá na úvahe súdu“. Uvedené súd akcentuje aj pri žiadosti odporkyne 5/ o náhradu za stratu času, resp. ušlého zárobku, pričom podľa obsahu podania súd vyhodnotil, že v konkrétnom prípade sa jedná o žiadosť o náhradu ušlého zárobku, kedy odporkyňa 5/ si len „vydedukovala“ svoj ušlý zárobok, avšak jediná skutočnosť, ktorá mala jej odhad potvrdiť je vo francúzskom jazyku vytlačená informácia o priemernej mesačnej mzde v Paríži a ňou tvrdená denná mzda jej zamestnancov. Súd pri vyčíslovaní a následnom zaviazaní neúspešného účastníka konania na náhradu trov konania úspešného účastníka konania spočívajúcich v náhrade straty na zárobku, ktorá mu vznikla účasťou na konaní vychádza z ustanovenia , , č. pričom opätovne je nevyhnutné, aby účastník konania, ktorý si uplatňuje

takýto nárok minimálne preukázal skutočnosť, či je v pracovnoprávnom, prípadne obdobnom pracovnom vzťahu a s kým alebo či je zárobkovo činný. Následne je nevyhnutné preukázať konkrétnu výšku ušlého zárobku v závislosti od povahy vykonávanej pracovnej činnosti. Vzhľadom na uvedené súd nemôže brať do úvahy odporkyňou 5/ vydedukovanú stratu na zárobku bez predloženia akéhokoľvek relevantného dokladu preukazujúceho jej tvrdenie. V zmysle vyššie uvedeného preto súd odporkyni 5/ priznal náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade cestovného spolu vo výške 1.101,08 eura. Súd nepriznal náhradu trov konania ani odporcovi 6/ aj napriek tomu, že podľa bol v konaní úspešný a teda má nárok na ich náhradu, nakoľko si ich v zmysle nevyčíslil a v konaní mu žiadne trovy nevznikli. Právny zástupca odporcu 7/ a odporkyne 8/ si uplatnil a vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v správnej výške v zmysle uvedených zákonných ustanovení ( v spojení s a , c, d ) preto súd odporcovi 7/ a odporkyni 8/ priznal trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia tak, ako si ich právny zástupca vyčíslil, teda spolu vo výške 403,38 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do l5 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti :

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované

- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

- Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a /

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh. Ak nesplnia povinní dobrovoľne povinnosť stanovenú týmto vykonateľným rozsudkom , môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa v plat.znení.