Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-443-2014.pdf
PDF · 81.84 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/443/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľa MJC, s. r. o., so sídlom Krupina, Mlynská 1669, IČO: 36 683 523, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Petríkom, Advokátska kancelária N. N., G. Q., proti odporcovi Komunálna poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 4.696,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 5. novembra 2013 č. k. 15C/50/2012 - 278, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okresného súdu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 3.946,51 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 29. 01. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Vo výroku tiež vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak s odôvodnením, že z vykonaného dokazovania, ako aj znaleckého dokazovania vyplynulo, že technickou príčinou dopravnej nehody bolo nedanie prednosti v jazde vozidlom A. XXX, ktoré riadila V. N., vozidlu F. O.. Vodička vozidla A. XXX, ktoré bolo poistené u odporcu, vojdením do križovatky donútila vodiča F. k zmene rýchlosti tým, že mu nedala prednosť v jazde. Súd mal preto preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodovým následkom, teda mal preukázané všetky atribúty a podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú navrhovateľovi pri dopravnej nehode. Navrhovateľovi tak vzniklo právo, aby mu bola nahradená škoda podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľom za poisteného podľa § 4 ods. 2, 4 citovaného zákona. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, tak ako vyplýva z rozhodnutia okresného súdu, bola navrhovateľovi priznaná len škoda nevyhnutne potrebná k tomu, aby vozidlo po poškodení bolo uvedené do prevádzky schopného stavu.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť, prípadne tento zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z. z. platí, že poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. V tejto súvislosti poukazoval na to, že šetrením bolo zistené, že nebola preukázaná poloha vozidla škodcu a poškodeného, pri ktorej vozidlo poškodeného začalo prvýkrát reagovať na vzniknutú dopravnú situáciu. Odporca tak nevie posúdiť správnosť reakcie vodiča poškodeného vozidla, ani bližšie informácie o pohybe protiidúceho vozidla, pričom nebola riešená ani otázka technického stavu vozidla. Keďže nedošlo k stretu vozidiel, nebolo možné preukázať, že nehodu zavinil vodič poisteného vozidla. Nehoda tak mohla byť spôsobená aj neprimeranou rýchlosťou
poškodeného vozidla alebo nesprávnou reakciou vodiča na vzniknutú dopravnú situáciu. Rozhľadové a priestorové pomery určeného miesta dopravnej nehody boli vyhovujúce, preto je odporca presvedčený, že pokiaľ by poškodený išiel predpísanou rýchlosťou, mal dostatok miesta na vyhnutie sa, aj dostatok miesta na prípadné pribrzdenie vozidla. V tejto súvislosti poukazoval aj na stanovisko znalca L.. A.G. v znaleckom posudku z ktorého vyplýva, že nebolo možné jednoznačne stanoviť priebeh dopravnej nehody a vzájomnú polohu vozidiel v jednotlivých častiach nehodového deja. Bol teda toho názoru, že nebolo preukázané, že by za škodu zodpovedala poistená V. N.. Podľa názoru odporcu by malo byť prihliadnuté aj na prípadné spoluzavinenie poškodeného. Čo sa týka výšky škody nepovažoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, pretože suma ktorá bola priznaná zahŕňa aj amortizáciu vozidla. Amortizácia vozidla mala byť odpočítaná a preto rozhodnutie okresného súdu, pokiaľ sa týka priznanej výšky plnenia, nie je správne a taktiež neboli správne priznané ani úroky z omeškania. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.
Na odvolanie odporcu sa vyjadril aj navrhovateľ. Rozhodnutie okresného súdu považoval za vecne správne a žiadal ho potvrdiť. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že okresný súd správne vyvodil zodpovednosť za dopravnú nehodu vodičky vozidla A. XXX, ktorý šoférovala V. N.. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania technickou príčinou dopravnej nehody bolo nedanie prednosti v jazde vozidlom A. XXX vozidlu F. O.. Keďže bolo preukázané, že dopravnú nehodu spôsobila vodička motorového vozidla, ktoré bolo poistené u odporcu, boli splnené predpoklady pre to, aby odporca za poistenú plnil náhradu škody navrhovateľovi. A pokiaľ ide o náhradu škody, tak okresný súd vo veci správne rozhodol, keď navrhovateľovi priznal náhradu škody vo výške, ktorá zodpovedala odstráneniu následkov škodnej udalosti. Toto rozhodnutie okresného súdu je v celom rozsahu vecne správne.
Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je viazaný tiež skutkovým stavom tak, ako zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 § 213 ods. 1 O. s. p..
Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd dal účastníkom konania a právnym zástupcom poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po tomto poučení zo strany súdu bolo právnymi zástupcami účastníkov konania do zápisnice dané vyhlásenie, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Krajský súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, pretože nezistil dôvody pre to, aby v danej boli opakované dôkazy vykonané súdom prvého stupňa alebo bolo dokazovanie potrebné doplniť.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Na základe podaného odvolania zo strany odporcu po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že v danej veci okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci pre svoje rozhodnutie, vykonané dôkazy aj vyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p.. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto v celom rozsahu poukazuje.
V podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu odporca neuvádza také okolnosti, s ktorými by sa nebol pri rozhodovaní okresný súd vyporiadal. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, ktoré skutočnosti mal preukázané a akými dôkazmi a ako tieto vyhodnotil a uviedol ako vec právne posúdil podľa príslušných právnych predpisov. Rozhodnutie okresného súdu je presvedčivé a netrpí vnútornými rozpormi, preto ho krajský súd považoval za vecne správne.
V podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu tvrdí odporca, že mu nevznikla povinnosť nahradiť za poisteného škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. V tejto súvislosti poukazoval na to, že nebolo preukázané to, že nehodu zavinil vodič poisteného vozidla.
S takýmto názorom odporcu sa krajský súd nestotožňuje. V tejto súvislosti treba poukázať na výsledky vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a to najmä na výpovede svedkov. Z výpovede svedka O. U., vodiča motorového vozidla F. O. vyplýva, že si všimol auto ktoré vychádzalo z vedľajšej cesty na hlavnú, pričom vodička v tomto motorovom vozidle sa správala tak, ako keby ho ako vodiča motorového vozidla na hlavnej ceste nevidela. Vodička motorového vozidla ho obmedzila v jazde, nedala mu prednosť a keby nebol vykonal úhybný manéver, bolo by došlo k zrážke motorových vozidiel. Výpoveď vodiča motorového vozidla potvrdil svedok N. Z., ktorý bol v tom čase spolujazdcom motorového vozidla navrhovateľa. Potvrdil, že vodička motorového vozidla prešla plynule do križovatky, pričom motorové vozidlo nezastavila a zrazu sa ocitla pred ich motorovým vozidlom, na čo musel reagovať vodič O. U. tak, že musel začať brzdiť. Na ceste ich začalo voziť a došlo k prevráteniu osobného motorového vozidla. Potvrdil tiež to, že vodič motorového vozidla O. U. nešiel so svojím motorovým vozidlom rýchlo a v mieste, kde došlo k dopravnej nehode dodržiaval určenú rýchlosť. Z výpovede svedkyne V. N., vodičky motorového vozidla A. XXX vyplynulo, že pri výjazde z vedľajšej cesty na hlavnú cestu nezastala. Videla prichádzajúce vozidlo po hlavnej ceste, ovšem myslela si, že stihne vyjsť na hlavnú cestu a zaradiť sa. Priznala, že danú situáciu asi zle odhadla. Stihla to, že vyšla na hlavnú cestu, ale zbadala, že vozidlo za ňou muselo prudko zabrzdiť. Dopravnú nehodu prešetrovala polícia, za ktorú dostala blokovú pokutu a túto aj zaplatila.
V záujme objektívneho zistenia stavu veci okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Znalecký posudok podal L.. A.G.. Vzhľadom na výpovede svedkov bolo potrebné vyhodnotiť aj podaný znalecký posudok znalcom. Zo záveru znaleckého posudku znalca vyplýva, že priebeh dopravnej nehody podľa vodiča F. O. je technicky prijateľný, teda reálne mohlo dôjsť k vzniku škody tak, ako je popisovaná navrhovateľom a svedkami, ktorí boli vypočutí v rámci konania v dôsledku nedania prednosti vodičkou motorového vozidla A. XXX. V technicky prijateľnom priebehu dopravnej nehody podľa vodiča vozidla F. O. bolo technickou príčinou dopravnej nehody nedanie prednosti v jazde vozidlom A. XXX vozidlu F. O.. Preto aj keď v danej veci nebolo možné zabezpečiť dostatok stôp na to, aby bolo možné jednoznačne stanoviť priebeh dopravnej nehody a vzájomnú polohu vozidiel A. XXX a F. O. v jednotlivých častiach nehodového deja, tak vzhľadom na výpovede svedkov aj znalec považoval priebeh dopravnej nehody podľa vodiča F. O. za technicky prijateľný. Vodička vozidla A. XXX svojím vojdením do križovatky totiž donútila vodiča vozidla F. O. k zmene rýchlosti a teda nedala prednosť v jazde vodičovi vozidla F. O., za čo bola uznaná vinnou z dopravného priestupku a bola jej uložená aj bloková pokuta.
Pokiaľ k takémuto záveru na základe vykonaného dokazovania svedkami, ako aj znaleckým posudkom dospel súd prvého stupňa a považuje takýto záver okresného súdu aj krajský súd za správny.
Odporca neuviedol také okolnosti v podanom odvolaní, na základe ktorých by bolo možné spochybniť záver urobený súdom prvého stupňa. Správne preto okresný súd ustálil základ zodpovednosti vodičky motorového vozidla A. XXX na dopravnej nehode, ktorej vozidlo bolo poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu. Správne preto dospel k záveru, že v zmysle § 4 ods. 2, 4 zákona č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný za poisteného nahradiť poškodenému škodu, ktorá mu na motorovom vozidle vznikla.
Pokiaľ ide o výšku škody, tak v dôvodoch rozhodnutia okresný súd podrobne odôvodnil, prečo priznal navrhovateľovi škodu vo výške 3.946,51 Eur. Navrhovateľovi totiž priznal túto škodu len vo výške, ktorú skutočne preukázateľne vynaložil na opravu motorového vozidla tak, aby uviedol vozidlo do prevádzky schopného stavu, teda stavu takého, ako bolo pred dopravnou nehodou. Okresný súd správne priznal aj úrok z omeškania a to od úpravy návrhu navrhovateľom. Z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval krajský súd odvolanie odporcu za dôvodné a preto rozsudok okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania poukazuje krajský súd na ustanovenie § 224 ods. 4 O. s. p. z ktorého vyplýva, že ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p., tak o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.