Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Sp-24-2013.pdf
PDF · 104.91 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sp/24/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Sabinov, katastrálny odbor so sídlom Sabinov, 17. novembra 2, za účasti V. O., bytom O. G. Z., G. P. XXX/X, zast. ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Povraznícka 18, o preskúmanie rozhodnutia bývalej Správy katastra Sabinov zo dňa 21. júna 2013, Č.k.: V-700/2013/VA takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie bývalej Správy katastra Sabinov zo dňa 21. júna 2013, Č.k.: V - 700/2013/ VA.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.06.2013 rozhodla bývalá Správa katastra Sabinov (ďalej len odporca) ako príslušný správny orgán podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastre nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon), vo veci návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý podala navrhovateľka ako záložný veriteľ dňa 24.05.2013 pod Č.k.: V-700/2013 tak, že návrh na vklad záložného práva podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietla.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 29.04.2013 uzavreli záložnú zmluvu záložca V. O., zastúpená splnomocnencom a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako záložný veriteľ. Súčasťou návrhu na vklad je aj dohoda o splnomocnení, ktorým záložca (splnomocniteľ) splnomocňuje splnomocnenca ProHelp-združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, zast. O. M. - predsedom združenia na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody. Splnomocniteľ v nej vyhlásil, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. Združenie ProHelp za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa okrem iného uzatvoril v mene splnomocniteľa záložnú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že dňa 24.05.2013 mu bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 29.04.2013 uzavretej podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako záložným veriteľom a ProHelp-združenie občianskoprávnej pomoci ako zástupcom V. O. na základe splnomocnenia, ako záložcom. Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v k. ú. Y. pri A., zapísané na LV č. XXX ako pozemok C KN, parc. č. 1607/16 - orná pôda o výmere 1150 m2 v podiele 1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve s Z. O..
Odporca v preskúmavanom rozhodnutí argumentoval, že podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom
nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Požiadavka zákona, čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Podľa § 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V zmysle § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmito prejavom spájajú.
Konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci Bratislava, zast. O. M. - predsedom združenia, ktorým záložca V. O. splnomocnila združenie na všetky právne úkony vo vzťahu medzi ním a treťou osobou a síce spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., je absolútne neplatné. Okrem iného splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom zmluvy by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu (chýba výmera a druh pozemkov).
Z vyššie uvedeného je možné predpokladať, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je vopred určená spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a preto možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo je podľa názoru odporcu absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Postupom zo strany navrhovateľky sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. To, že splnomocnenca vyberá na štandardnom zmluvnom formulári veriteľ- je jasným signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. To, že POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyberá aktuálne nie „svojho“ advokáta, ale „svoje“ občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o čom medzičasom v početných prípadoch rozhodol aj Najvyšší súd SR (napr. rozhodnutie vo veci sp. zn. 10Sžr 19/2010).
Uvedené konanie nebankovej spoločnosti predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku hromadného charakteru, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná. V rovine ochrany spotrebiteľa, a aj keď je dohoda o plnej moci zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odporca hodnotil takúto dohodu o splnomocnení ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. To považoval odporca za druhý, osobitný dôvod absolútnej neplatnosti podporený dnes už viacerými rozhodnutiami krajských súdov aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Odporca musí právam vlastníka poskytnúť ochranu pred úkonom porušujúcim zákonom, ktorý je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Kritérium ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v objektivizujúcom zmysle - „rozpor záujmov“. Dohoda o splnomocnení bola predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vybral záložný veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Ďalším dôvodom zamietnutia návrhu na vklad je aj skutočnosť, že na nehnuteľnosti je zapísaný exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na pozemok C KN 1607/16, ktorý zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou.
Z týchto dôvodov odporca návrh na vklad zamietol.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania tohto rozhodnutia. Uviedla, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí teda len potenciálna možnosť takéhoto rozporu, na ktorú poukazuje správny orgán vo svojom rozhodnutí. Samotný splnomocniteľ nikdy nenamietal obsah udeleného plnomocenstva, ani žiadnym iným spôsobom nevyjadril svoj nesúhlas s ním, hoci mu zákon takýto postup umožňuje (napr. prostredníctvom odvolania plnomocenstva).
Navrhovateľka sa nestotožnila s názorom správneho orgánu, že dohoda o splnomocnení musí mať v zmysle Katastrálneho zákona tie isté náležitosti v označení nehnuteľností, ako vyžaduje ustanovenie § 42 zákona pre zmluvu. Poukázala na skutočnosť, že predmetom právnej úpravy citovaného ustanovenia je spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do katastra, pričom podľa jej názoru dohoda o splnomocnení nemá charakter zmluvy, verejnej a ani inej listiny, na základe ktorej sa uskutočňuje zápis práv do katastra (ktorými sú vklad, záznam a poznámka). Samotný Katastrálny zákon ohľadne náležitostí Dohody o splnomocnení požaduje v zmysle § 30 ods. 5 písm. d/ len aby podpis splnomocniteľa bol osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3. Nestotožnila sa ani s právnym názorom odporcu o absolútnej neplatnosti dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné.
Navrhovateľka sa tiež výrazne ohradila voči ničím nepodloženým tvrdeniam odporcu, podľa ktorých združenie ProHelp „patrí“ spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., či je prípadne v nejakom inom vzťahu s ňou a bolo ňou vopred určené na zastupovanie splnomocniteľa, pričom tak malo byť urobené proti vôli samotného splnomocniteľa. Neexistuje reálny podklad pre tvrdenie správneho orgánu, že záložný veriteľ jednostranne určil zástupcu pre dlžníka. Splnomocniteľ (dlžník) si právneho zástupcu vybral slobodne. Odporca nepredložil žiaden právne relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vzťah medzi
splnomocnencom a navrhovateľkou. Poukázala na znenie § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie.
Podľa jej názoru odporca zároveň prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Záložca riadne podpísal predmetnú úverovú zmluvu, jej súlad s dobrými mravmi ani nespochybnil a čerpal finančné prostriedky na základe tejto zmluvy. Odporcovi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi (okrem preskúmavania zmluvy zakladajúcej zmenu práv k nehnuteľnostiam podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ktorá je súčasťou návrhu na vklad). Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania.
Argumentovala, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas, neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľka ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. K využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom pristupuje len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto jej nemieni riadne vrátiť. Súčasne skonštatovala, že počas výkonu jej podnikateľskej činnosti však ani v jednom prípade, keď mala zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľností.
Navrhovateľka žiadala, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na konanie o povolení vkladu záložného práva.
Odporca žiadal preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Účastníčka konania ani jej splnomocniteľ sa k opravnému prostriedku nevyjadrili.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad záložnej zmluvy podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, keďže dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom V. O. a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu osoby, ktorá ho bude zastupovať a podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 29.04.2013 navrhovateľka žiadala o vklad zmluvy o zriadení záložného práva, č. 138/2013-SUB do katastra nehnuteľností. Z tejto zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a V. O., zastúpenou na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Bratislava ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 802001114 zo dňa 27.03.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 500 Eur, ďalej poplatku v sume 370 Eur, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Z kópie dohody o splnomocnení, ktorá bola uzatvorená medzi splnomocniteľom V. O. a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným O. M. - predsedom združenia vyplýva (citácia: „splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov, že za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy 802001114 (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinnosti a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V bode 4 dohody o splnomocnení je rukou dopísaná bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa...“
Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, k bytom a nebytovým priestorom vzniká do zápisom do katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, v záujme ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona účinného ku dňu 21.06.2013 (ďalej len Katastrálneho zákona) práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.
Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva, verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie: a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, aj s poukazom na obsah administratívneho spisu, dospel krajský súd k záveru, že správny orgán vydal správne rozhodnutie, ak nepovolil vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva pre neplatnosť splnomocnenia, ktoré spôsobilo aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom.
Dohoda o splnomocnení, je neplatným právnym úkonom podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, je absolútne neplatným úkonom aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj pre nedostatok požadovaných náležitostí platného úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto aj zmluva o zriadení záložného práva, urobená na podklade neplatného splnomocnenia je absolútne neplatná.
Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11. júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a
osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.