Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-333-2013.pdf
PDF · 86.17 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/333/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., so sídlom Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220, zast. advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/XX, T., zast. opatrovníkom L. H., pracovníčka Okresného súdu Zvolen, vedenej pod sp. zn. EX 778/09 súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, so sídlom exekútorského úradu Bratislava. 9. augusta 2, Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.161,79 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/774/2009-34 zo dňa 9. septembra 2011, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/774/2009-34 zo dňa 9. septembra 2011 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,14 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.
Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1007445 zo dňa 25.7.2008. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 6.9.2006 okresný súd zistil, že táto je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku označil za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a nútila spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Exekučný súd uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke. Exekučný titul, vydal orgán na to nepríslušný, preto rozhodol o zastavení exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Oprávnený podaným odvolaním žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie exekučného súdu. Dal do pozornosti dôvodovú správu Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pričom cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná právna úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že v období do 31.12.2007 sa vťahovali ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v obchodnom zákonníku a Zákone o spotrebiteľských úveroch 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3
Občianskeho zákonníka dať do súladu svoju zmluvu s ustanovením § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote 3 mesiacoch od 1.4.2004, ani sankcia neplatnosti vyplávajúca z ods. 4 tohto ustanovenia. Takisto sa na predmetný prípad nemalo vzťahovať ani ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré až od 1.1.2008 označilo za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Oprávnený namietal použitie Smernice na daný prípad, pretože smernicu nemožno aplikovať priamo, lebo smernica ako prameň práva nemá priamy účinok. Poukázal aj na skutočnosť, že v prejednávanej veci sa stal rozhodcovský rozsudok právoplatný aj vykonateľný, pretože povinný nepodal proti nemu opravný prostriedok. Na záver požiada o zmenu napadnutého rozhodnutia, pretože nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, nedochádza tu ani k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi.
Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p.
Krajský súd, ako súd odvolací, v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené. Odvolací súd preto potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice R 93/13 EHS z 05.04.1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 57 ods. 1, písm. a) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Ak súčasťou exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Exekučný súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).
Podľa § 52 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka (platného ku dňu uzavretia zmluvy) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd zdôrazňuje, že ak bola pred 01.01.2008 uzatvorená zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je to žiadnou prekážkou na aplikáciu § 52 až § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách na právne vzťahy vzniknuté z tejto zmluvy, nakoľko ustanovenie § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka (ďalej len ako „OBZ“) zaraďuje medzi obchodné záväzkové vzťahy aj vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497), ktoré vzťahy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov OBZ (tzv. absolútny obchod). Skutočnosť, že sa jedná v danom prípade o zmluvu uzavretú podľa OBZ a ako zmluvný typ je zaradená medzi tzv. absolútny obchod nevylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení OZ vrátane § 52 až § 54 dotýkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. To, či určitá zmluva (určitý zmluvný typ) má povahu spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých OBZ rozlišuje záväzkové vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy (absolútny obchod, relatívny obchod, resp. fakultatívny obchod). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh (povahu) zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Označenie zmluvy o úvere (absolútny obchod) nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení § 52 až § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách, a to vychádzajúc zo subsidiarity OZ.
Odvolací súd konštatuje, že novelizácia OZ zákonom č.568/2007 Z.z., účinným od 01.01.2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve aj takú, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V ustanovení § 53 ods.3 OZ (účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere), ktoré obsahuje demonštratívny, neúplný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách; znamenajúci, že možno prihliadať aj na iné neprijateľné podmienky ako tam uvedené, sa vyššie uvedená neprijateľná podmienka zavedená do OZ zákonom č.568/2007 Z.z. nenachádza. Len zo samotnej skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere sa vyššie uvedená neprijateľná podmienka nenachádzala v § 53 ods.3 OZ nemožno vyvodiť záver o tom, že samotné vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a taktiež, že by takúto neprijateľnú podmienku nebolo možné podradiť pod § 53 ods.3 OZ.
Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. S ohľadom na čl. 3 ods. 1 Smernice R 93/13 EHS z 05.04.1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Oprávnený takisto nepreukázal možnosť povinného individuálne dohodnúť rozhodcovskú doložku, ktorá je obsahom všeobecných obchodných podmienok. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom v rámci Všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Na margo dôvodovej správy odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť, že oprávnený nesprávne poukazuje na výklad zákonodarcu. V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.
A to je presne to, na čo poukazuje Kristian Csach „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk). Doložku nie je možné akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.
K námietke oprávneného, že smernice ako prameň komunitárneho práva sú pre členské štáty záväzné len pokiaľ ich členský štát neimplementuje do svojho právneho systému, odvolací súd uvádza, že podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Členské štáty majú širokú možnosť voľby, akú formu implementácie príslušnej smernice si od svojho právneho poriadku zvolia.
V predmetnej veci exekučný súd rozhodol s ohľadom na § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pretože rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť spôsobilým exekučným titulom. Z tohto dôvodu neobstojí námietka oprávneného, že exekúcia nemala byť zastavená z dôvodu, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní a nedochádzalo tu ani k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Skúmanie prijateľnosť rozhodcovskej doložky na základe ktorej vznikol exekučný titul, predchádza skúmanie priznaného plnenia rozhodcovským rozsudkom, nakoľko rozhodcovský rozsudok vzniknutý na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je nulitný.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považoval odvolanie oprávneného za nedôvodné a napadnuté uznesenie okresného súdu vo všetkých výrokoch, nakoľko oprávnený výroky o náhrade trov konkrétne nerozporoval ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.