Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/39/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanému D. H., nar. XX.XX.XXXX v W., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 05.03.2014, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. apríla 2014, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné z a m i e t a.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal na Okresný súd v Partizánskom dňa 28.08.2012 pod sp. zn. -72 obžalobu na D. H. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 27.11.2011 v čase okolo 06.15 h vo D. Y. v rodinnom dome č. X chcel násilím donútiť k súloži bývalú manželku J. H. s ktorou žil v jednej domácnosti a to tak, že ako ležala na rohovej sedacej pohovke v obývacej izbe, nasilu jej stiahol pyžamové nohavice a snažil sa jej rozťahovať nohy, na čo sa ona začala aktívne brániť a odhadzovať mu ruky, hovoriť mu, aby ju nechal, čím sa ale jeho agresivita zvyšovala, zhodil ju na podlahu, násilím strhol nohavičky a vravel, že ak môže mať pohlavný styk s iným, bude mať pohlavný styk aj s ním a snažil sa svoje prsty vsunúť do pošvy poškodenej, čomu sa ona aktívne bránila, kedy následne poškodenú rukami udieral po celom tele, hlavu jej udieral o zem a strhával jej vrchnú časť pyžamy, ktorou ju potom škrtil, pričom stále opakoval: "Zabijem ťa!", "Zabil som jeho a zabijem aj teba, z tejto obývačky sa nedostaneš!", a poškodenú znova opakovane udieral po celom tele, trhal jej vlasy a opäť ju škrtil jednou rukou, pričom druhou jej pridržiaval za vlasy hlavu, čo vzbudilo u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom k dokonaniu znásilnenia poškodenej nedošlo kvôli jej aktívnej obrane, čím svojim konaním spôsobil J. H. zranenia, a to otras mozgu ľahkého stupňa, stranguláciu tenkú 3 mm a dlhú 10 cm v oblasti prednej strany krku viac vpravo, pomliaždenie hlavy s krvným výronom v oblasti spánkovo-temenno-záhlavovej vľavo, pomliaždenie pravej strany sánky s bolestivosťou a pomliaždenie s odreninou a opuchom v oblasti ľavého bedrového zhybu a sedacieho svalstva so začervenaním o veľkosti 10x10 cm s dobou liečenia 7 až 10 dní, a narušením obvyklého spôsobu života v trvaní 8 dní.

Okresný súd Partizánske na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní rozhodol napadnutým rozsudkom zo dňa 05.03.2014, sp. zn. tak, že obžalovaného D. H. uznal vinným z prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 27.11.2011 v čase okolo 06.15 h vo D. Y. v rodinnom dome č. X, po predchádzajúcom konflikte obvineného s poškodenou, obvinený udieral poškodenú rukami po celom tele, hlavu jej udieral o zem a strhával jej vrchnú časť pyžamy, ktorou ju potom škrtil, pričom stále opakoval: "Zabijem ťa!", "Zabil som jeho a zabijem aj teba, z tejto obývačky sa nedostaneš!", a poškodenú znova opakovane udieral po celom tele, trhal jej vlasy a opäť ju škrtil jednou rukou, pričom druhou rukou jej pridržiaval za vlasy hlavu, čo vzbudilo u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie, čím svojim konaním spôsobil J. H. zranenia, a to otras mozgu ľahkého stupňa, stranguláciu tenkú 3 mm a dlhú 10 cm v oblasti prednej strany krku viac vpravo, pomliaždenie hlavy s krvným výronom v oblasti spánkovo-temenno-záhlavovej vľavo, pomliaždenie pravej strany sánky s bolestivosťou a pomliaždenie s odreninou a opuchom v oblasti ľavého bedrového zhybu a sedacieho svalstva so začervenaním o veľkosti 10x10 cm s dobou liečenia 7 až 10 dní, a narušením obvyklého spôsobu života v trvaní 8 dní.

Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. zo dňa 13.06.2012, právoplatným dňa 29.06.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske, ktoré podal proti výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci pokiaľ ide o zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. keď po úprave skutku vypustil túto právnu kvalifikáciu. Prvostupňový súd pri hodnotení vykonaného dokazovania nevzal do úvahy výpoveď poškodenej H. ako celok, ktorá tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní popisovala konanie obžalovaného a ktoré konanie vyvolalo u poškodenej dôvodnú obavu, že s ňou chce proti jej vôli násilím vykonať súlož. Poškodená síce uviedla, že nehovorí, že ju obžalovaný chcel znásilniť, ale hneď aj dodáva, že potom nevie, na čo ju vyzliekal, keď ju chcel len prefackať. Poškodená tiež uvádza, že počas vzájomného zápasu upadla na chvíľu do bezvedomia a keď sa prebrala, cítila že má jeho prsty v rozkroku. Pri hodnotení jej výpovede súd tiež nevzal do úvahy, že poškodená si na niektoré detaily skutku pre odstup času nepamätá. Možno konštatovať, že poškodená vypovedala o skutku konzistentne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Poukázal tiež na skutočnosť, že znalec MUDr. Götzl vypovedal čiastočne rozporne, avšak vo svojej výpovedi po vykonanej rekonštrukcii jednoznačne potvrdil, že obžalovaný bol fyzicky schopný spáchať skutok na priek svojmu telesnému postihnutiu tak ako ho popísala poškodená. Pokiaľ ide o správu MUDr. Nídala Abutuaima z gynekologického vyšetrenia poškodenej, táto síce konštatuje, že oblasť genitálií poškodenej nevykazuje známky násilnému vniknutia, ale nevyplýva z nej, že obžalovaný nemohol mať prsty v pohlavných orgánoch poškodenej. Výpoveď samotnej poškodenej podporujú aj ďalšie vykonané dôkazy a to znalecký posudok z odvetvia psychológie, z ktorého vyplýva, že poškodená je schopná správne vnímať a porozumieť vonkajším javom a podnetom, jej vnímanie, pozornosť, pamäť ako i úsudkové schopnosti sú funkčné. Jej mentálne predpoklady, štruktúra osobnosti i morálne a hodnotové vlastnosti zabezpečujú vierohodnosť jej výpovede. Nemá sklony ku konfabuláciám, či patologickej fantázii. Naproti tomu u obžalovaného znalec konštatoval znížený aspekt emočnej stability, kedy jeho reprodukcia a interpretácia udalostí je výrazne subjektivizovaná vlastnými hodnoteniami. Jedná sa o reprodukciu udalostí v zmysle vlastných očakávaní. Vierohodnosť obžalovaného je preto mierne znížená pre aspekt vzťahu k poškodenej a jeho motivácií. Na základe vyššie uvedeného je prokurátor názoru, že prvostupňový súd pri hodnotení vykonaných dôkazov nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a v rozpore so zisteným skutkovým stavom neposúdil konanie obžalovaného aj ako zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa pokúsil vynútiť si na poškodenej násilím a hrozbou bezprostredného ďalšieho násilia súlož. V prípade, ak súd dospel k záveru, že skutok nie je možné kvalifikovať ako zločin znásilnenia, mal sa zaoberať otázkou,

či nebola naplnená skutková podstata zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. Taktiež pokiaľ ide o výrok o treste prokurátor uviedol, že aj pri neuznaní viny obžalovaného zo zločinu znásilnenia, vzhľadom na rozsah a závažnosť jeho konania a dôsledky, ako aj osobu obžalovaného, mal súd ukladať trest minimálne v polovici trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný pri zbiehajúcich sa trestných činoch, ktorým je v danom prípade prečin podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. a kde je trestná sadzba v rozpätí 1 až 5 rokov. S poukazom na jednu poľahčujúcu okolnosť a dve priťažujúce okolnosti súd neodôvodnene uložil obžalovanému trest na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby a bez splnenia podmienok uvedených v § 48 ods. 4 Tr. zák. rozhodol o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia napriek tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa , , zrušil napadnutý rozsudok a podľa vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný D. H. prostredníctvom svojho obhajcu, kde uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní postupoval v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil, správne vyhodnotil skutkový stav a napokon aj správne rozhodol. V rámci podrobného zdôvodnenia v otázke viny prvostupňový súd zdôraznil a poukázal na rozdielnosť výpovedí poškodenej ako i ďalšie dôležité okolnosti, predovšetkým výpoveď obžalovaného a v neposlednom rade aj na existenciu rozporov v znaleckom dokazovaní, ktoré pripustil i znalec. Po zhodnotení všetkých dôkazov potom určil, že varianta skutkového stavu tak ako ho opísal obžalovaný vo svojej výpovedi zodpovedá skutočnosti. Pri určení druhu a výmery trestu potom prvostupňový súd správne vychádzal zo zásad pre jeho ukladanie uvedených v § 34 Tr. zák. a nasl. Vzhľadom k tomu rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry navrhol s poukazom na písomné dôvody odvolania zrušiť napadnutý rozsudok podľa , , v celom rozsahu a podľa vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za zákonné a správne tak ako už uvádzali v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora, preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný uviedol, že sa v plnej miere pridržiava slov svojho obhajcu a navrhuje, aby odvolanie prokurátora bolo zamietnuté. Dodal, že okrem toho, že sa s poškodenou pobil sa nič iného nestalo.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Úvodom je nutné uviesť, že okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení , pričom v konaní nezistil žiadne chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu. Odvolací súd starostlivo preskúmajúc napadnutý rozsudok a vykonané dokazovanie vo veci dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové a právne závery, keď uznal obžalovaného D. H. vinným oproti podanej obžalobe a po úprave skutku z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. Zo zabezpečených dôkazov ako aj doznania obžalovaného nepochybne vyplynulo, že svojím konaním ustáleným v skutkovej vete rozsudku okresného súdu nepochybne naplnil znaky vyššie uvedených prečinov. Napokon v tejto časti rozsudok ani odvolaním napadnutý nebol. Pokiaľ ide o tú časť obžaloby, ktorá kládla za vinu obžalovanému aj spáchanie zločinu znásilnenia podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. v štádiu pokusu podľa Tr. zák., aj tu okresný súd postupoval správne, keď skonštatoval, že na základe výsledkov

vykonaného dokazovania nebolo možné v tomto smere spoľahlivo bez akýchkoľvek pochybností urobiť záver o vine obžalovaného. Za situácie, keď proti sebe stáli výpovede poškodenej a obžalovaného, aj odvolací súd poukazuje najmä na značne rozporuplnú a nejednoznačnú výpoveď jedinej priamej svedkyne poškodenej J. H., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že netvrdí, že ju obžalovaný chcel znásilniť a ani nevedela, či by ju znásilnil. Pokiaľ v prípravnom konaní poškodená uvádzala, že obžalovaný ju chcel znásilniť, k týmto rozporom sa vyjadrila tak, že vtedy to tak cítila, ale v súčasnosti „to už vychladlo“ a teda nie je presvedčená o jeho úmysle znásilniť ju. Ďalej prvostupňový súd poukázal aj na lekársku správu MUDr. Nidala Abutuaima z gynekologického vyšetrenia poškodenej zo dňa 27.11.2011, ktorý nezistil u poškodenej známky znásilnenia, resp. pokusu, pričom zo znaleckého posudku MUDr. Miroslava Götzla je zrejmé, že v prípade silného aktívne rozťahovania nôh poškodenej v mieste stehien by došlo jednoznačne k vzniku pomliaždenín s podkožnými krvnými výronmi v oblasti vnútornej strany oboch stehien, prípadne v oblasti podbruška, čo však zistené nebolo. Na základe uvedeného potom skonštatoval, že pokus o násilné rozťahovanie nôh a pokus o vniknutie do pošvy poškodenej sa nejaví ako vierohodný. Ani z výpovede nepriameho svedka G. H. nemožno vyvodiť úmysel obžalovaného vo vzťahu k zločinu znásilnenia, tento svedok sa dozvedel o incidente bezprostredne po ňom, keď poškodená vybehla do izby a zobudila ho, pričom svedok zhodne v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá, že by mu matka hovorila o tom, že sa ju obžalovaný pokúšal znásilniť. Naviac z výpovede samotnej poškodenej vyplynulo, že s obžalovaným mala dobrovoľný pohlavný styk deň pred skutkom. Nad rámec argumentácie súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že sama poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný v čase skutku mal na sebe tepláky alebo nohavice a s najväčšou pravdepodobnosťou sa nevyzliekol. Po predostretí jej výpovede z prípravného konania na odstránenie rozporov uviedla, že si nepamätá, že by sa obžalovaný vyzliekol. Za danej dôkaznej situácie potom aj krajský súd po starostlivom zvážení dospel k záveru, že nebolo možné na základe vykonaného dokazovania dospieť k nepochybnému záveru k vine obžalovaného vo vzťahu k zločinu znásilnenia, preto prvostupňový súd postupoval správne, keď túto časť skutku kladenej obžalovanému za vinu obžalobou vypustil a odvolací súd odvolanie prokurátora v tomto smere nepovažoval za dôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné konštatovať, že by poškodená vypovedala konzistentne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, na čo poukazoval prokurátor. S ďalšími dôkazmi, na ktoré poukazuje v odvolaní, sa prvostupňový súd riadne vysporiadal a tieto vyhodnotil tak jednotlivo ako aj v súhrne s ostatnými dôkazmi. Napokon pokiaľ prokurátor vyslovil domnienku, či nebola obžalovaným naplnená skutková podstata zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., čím sa prvostupňový súd nezaoberal, odvolací súd v tomto smere uvádza, že výpoveď poškodenej vo vzťahu k údajnému strkaniu prstov obžalovaného medzi nohy, resp. do vagíny je rovnako rozporuplná a neumožňujúca urobiť nepochybný a jednoznačný záver o takomto tvrdení. Na hlavnom pojednávaní totiž poškodená uvádzala, že po fyzickom útoku obžalovaného upadla do bezvedomia a keď precitla, cítila, že má prsty v jej rozkroku medzi nohami. V rozpore s tým, však v prípravnom konaní pri konfrontácii s obžalovaným uvádzala, že obžalovaný sa snažil vopchať jej prsty medzi nohy (neuvádzala žiadne bezvedomie), v ďalšej časti výpovede (č. l. 48) vypovedala, že sa jej snažil vopchať prsty medzi nohy, čo sa mu však nepodarilo, lebo sa odtiahla a napokon v tej istej výpovedi uvádzala, že nemá žiadne zranenia v oblasti genitálií, nakoľko obžalovaný sa „dovnútra nedostal“. Vzhľadom k uvedenému a rozporným tvrdeniam poškodenej potom aj s poukazom na gynekologickú lekársku správu a vyjadrenie znalca Götzla nemožno bez akýchkoľvek pochybností skonštatovať a uzavrieť, že by došlo k takému konaniu obžalovaného, ktoré by zakladalo znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia. Preto námietky prokurátora aj v tejto časti odvolací súd považoval za nedôvodné, pričom súd prvého stupňa rozhodol správne a zákonne, keď postupujúc v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ rozhodol tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku. S podrobnejším odôvodnením vo vzťahu k skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa odvolací súd v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil a ktoré je v intenciách ustanovenia

Čo sa týka uloženého trestu, v tomto smere prvostupňový súd správne vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Tr. zák. a účelu trestu a prihliadol na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Bolo zistené, že obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 13.06.2012, právoplatným dňa 29.06.2012, ktorým bol uznaný vinným pre prečin podvodu podľa , a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky. Na toto odsúdenie

sa nevzťahovala amnestia prezidenta SR. V prospech obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l) Tr. zák., a to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestných činov a trestné činy úprimne oľutoval. Naopak, v jeho neprospech súd zistil dve priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písm. h) a písm. m) Tr. zák., a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený. Aktuálne prejednávaného skutku sa pritom dopustil skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok citovaného Okresného súdu Piešťany za iný jeho trestný čin, preto súd správne ukladal úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák., za súčasného zrušenia výroku o treste z citovaného rozsudku Okresného súdu Piešťany, sp. zn. zo dňa 13.06.2012, a to podľa sadzby najprísnejšieho ustanovenia zo zbiehajúcich sa trestných činov, ktorým je ustanovenie § 221 ods. 2 Tr. zák. (1 až 5 rokov), upravenej s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák., teda v trvaní 28 mesiacov až 5 rokov. Zohľadniac všetky vyššie uvedené okolnosti, najmä osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy, aj podľa názoru odvolacieho súdu postačí na neho vplývať trestom odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov, ktorý je síce uložený na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby so zaradením podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, avšak jedná sa o trest zo zákona nepodmienečný, ktorý nie je neprimerane mierny. Odvolací súd so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa prihliadol tiež k skutočnosti, že i keď v minulosti bol obžalovaný už odsúdený, nebolo to doposiaľ za trestnú činnosť násilného charakteru a teda aj takto uložený trest splní svoj účel.

Z týchto dôvodov odvolanie okresného prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.