Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/35/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľa spol. Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, práv. zast.: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti odporcovi: Stanislav Sedliak, nar. 23.08.1961, bytom: Oravská 3, 010 01 Žilina, občan SR, o zaplatenie 307,88 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 227,88 Eur spolu s:

- riadnym úrokom vo výške 11,6 % ročne zo sumy 122,46 Eur od 25.01.2013 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 122,46 Eur od 25.01.2013 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 81,99 Eur od 25.01.2013 do zaplatenia,

- trovami konania vo výške 8,22 Eur ako náhrada súdneho poplatku a vo výške 35,86 Eur ako náhrada trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V zbytku súd návrh zamieta.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.03.2013 v znení opravy zo dňa 04.06.2013 navrhovateľ sa domáhal súdneho výroku, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 307,86 eur, spolu s úrokom vo výške 11,6 % ročne zo sumy 199,16 eur od 25.01.2013 až do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 199,16 eur od 25.01.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 85,29 eur od 25.01.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA, na základe ktorej zriadil a vedie bežný účet. Zároveň bola uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní k bežnému účtu, na základe ktorej boli odporcovi poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu. Nakoľko odporca poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní s vrátením viac než 2 splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace listom - oznámenie o zosplatnení úveru navrhovateľ vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 31.05.2011. Na základe oznámenie a obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu čl. III je aktuálna úroková sadzba povoleného prečerpania vo výške 11,6% ročne. Dlžná istina je úročená úrokom z úveru a úrokom z omeškania, úroky z úveru a poplatky sú úročené len úrokom z omeškania. Podľa vyčíslenia pohľadávky k 24.01.2013 je dlh odporcu 307,88

eur, pozostáva z istiny 199,16 eur, riadneho úroku 81,99 eur, úrokov z omeškania 23,43 eur a poplatkov 3,30 eur.

Podaním doručeným súdu dňa 03.05.2013 navrhovateľ oznámil, že istina 199,16 eur predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru vo forme povoleného prečerpania a neobsahuje žiadne úroky a poplatky. Nezaplatené riadne úroky vo výške 81,99 eur boli účtované od prvého dňa otvorenia účtu povoleného prečerpania vo výške 15% ročne od 03.12.2005 do 30.11.2009 a od 01.12.2009 do 24.01.2013 došlo k zmene úrokovej sadzby na 16,9% ročne. Úroky z omeškania vo výške 23,43 eur boli počítané z nedoplatkov na riadnych úrokoch a boli splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Odporca sa prvýkrát dostal do omeškania s platením riadneho úroku k 31.12.2007 vo výške 2,23 eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola základná sadzba pre výpočet úrokov z omeškania zvýšená o zasplatnenú istinu 199,16 eur. Poplatky vo výške 3,30 eur predstavujú rozdiel medzi splatnými a zaplatenými poplatkami. Poplatky predstavovali 80,- eur (2 x výzva po 35,- eur a 1 x upomienka po 10,- eur), avšak vzhľadom na skutočnosť, že v mesiaci február 2012 došlo k čiastočnej úhrade vo výške 100,- eur, z čoho bolo 76,70 eur započítané na poplatky, zvyšok 3,30 eur predstavuje uplatňované poplatky.

Súd návrhu vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.k. 6Ro/93/2013-29zo dňa 22.08.2013, ktorý sa však odporcovi nepodarilo doručiť zákonom predpísaným spôsobom do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 27.01.2014 v celom rozsahu zrušil.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd nariadil pojednávanie na deň 29.04.2014, na ktoré sa nedostavili účastníci konania. Navrhovateľ i jeho právny zástupca mali predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk, svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 29.04.2014, pričom súhlasili, aby sa pojednávanie uskutočnilo bez ich účasti. Odporca mal predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na základe nich zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb Pohoda zo dňa 11.08.2004 uzatvorenou medzi navrhovateľom a odporcom súd zistil, že navrhovateľ sa zaviazal zriadiť a viesť pre odporcu bežný účet č. 4000307502/7500 a poskytnúť ďalšie v zmluve dohodnuté služby, a to najmä vydať platobnú kartu k bežnému účtu a poskytnúť služby elektronického bankovníctva. Odporca sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. len do výšky zmluvne povoleného prečerpania.

Z Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 002039253R zo dňa 02.12.2005 súd zistil, že navrhovateľ oznámil odporcovi, že na základe jeho žiadosti o povolené prečerpanie zo dňa 02.12.2005, v ktorej žiada o poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania bežného účtu vo výške 6.000,- Sk, navrhovateľ odporcovi poskytol povolené prečerpanie bežného účtu č. 40003075/7500 do výšky úverového limitu 6.000,- Sk. Úver mohol byť čerpaný odo dňa 02.12.2005. Účet povoleného prečerpania č. 4002992558/7500 bol otvorený dňa 02.12.2005. Ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania podľa oznámenia bola výška úrokovej sadzby 11,6% ročne a sadzba úrokov z omeškania 15% ročne. Úroková sadzba v tejto výške je platná do doby, pokiaľ navrhovateľ nenavrhne novú úrokovú sadzbu písomným oznámením. Uvedené oznámenie podpísal zástupca navrhovateľa i odporca dňa 02.12.2005 a týmto okamihom bola uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní č. 002039253R.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil aj Obchodné podmienky ČSOB pre povolené prečerpanie bežného účtu.

Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 31.05.2011 mal súd zistené, že navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý jeho záväzok voči navrhovateľovi sa stal dňom 31.05.2011 splatným. Navrhovateľ zároveň vyzval odporcu na zaplatenie celej dlžnej čiastky, ktorá vrátane nepovoleného debetu na bežnom účte predstavuje 400,86 eur a vyzval odporcu na zaplatenie najneskôr do dňa 11.06.2011.

Podľa výpisu z bankovej knihy navrhovateľa (č.l. 12) k 24.01.2013 výška dlžnej istiny mala predstavovať sumu 199,16 eur, vyčíslený dlžný úrok z omeškania ku dňu 24.01.2013 činí sumu 23,43 eur, vyčíslený dlžný riadny úrok k tomuto dňu činil 81,99 eur a dlžné poplatky boli vyčíslené na sumu 3,30 eur.

Podľa ustanovenia , (ďalej len „“): Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa ustanovenia : Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa : Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.).

Podľa ustanovenia : Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa (v znení účinnom od 15.01.2009) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa nariadenia vlády ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V zmluve o bežnom účte môže byť?dohodnuté, že banka v súlade s prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné prostriedky (tzv. kontokorentný úver alebo povolené prečerpanie). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť?zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového zostatku, avšak len v rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s mínusovým zostatkom sa uzatvára úverová zmluva a jedná sa o kontokorentný úver, podliehajúci úprave ustanovení o zmluve o úvere ( a. nasl. ).

Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o povolenom prečerpaní účtu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti okrem iného je aj poskytovanie úverov. Odporca túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Teda v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje úprava a nasl. .

Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 11.08.2004 uzatvorená zmluva o bežnom účte a dňa 02.12.2005 uzatvorili zmluvu o povolenom prečerpaní č. 002039253R, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania vo výške úverového limitu vo výške 6.000,- Sk. Odporca porušil svoj záväzok vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na jeho bežnom účte, resp. v tomto prípade do výšky zmluvne dohodnutého povoleného prečerpania a z tohto dôvodu na účte odporcu vznikol dlh, ktorý si uplatnil navrhovateľ ako pohľadávku titulom:

a/ istiny vo výške 199,16 eur,

b/ riadneho úroku vo výške 81,99 eur

c/ úrokov z omeškania vo výške 23,43 eur

d/ poplatkov vo výške 3,30 eur.

Súd v prvom rade považoval za nedôvodný nárok navrhovateľa uplatnený titulom poplatkov. Navrhovateľ uviedol, že návrhom uplatnené poplatky v sume 3,30 eur predstavujú rozdiel medzi splatnými a zaplatenými poplatkami. Celkovo poplatky predstavovali 80,- eur (2 x výzva po 35,- eur a 1 x upomienka po 10,- eur), avšak vzhľadom na skutočnosť, že v mesiaci február 2012 došlo k čiastočnej úhrade vo výške 100,- eur, z čoho bolo 76,70 eur započítané na poplatky, zvyšok 3,30 eur predstavuje uplatňované poplatky. Súd považuje nárok navrhovateľa na úhradu poplatkov v zmysle predloženého sadzobníka č.l. 23 za nedôvodné v celom rozsahu z týchto dôvodov:

Súd konštatuje, že v danom prípade ide o poplatky za výzvy a upomienky. Súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové označenie považoval z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporcu platiť splátky úveru (povoleného prečerpania) riadne a v lehote splatnosti. Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu navrhovateľa (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky odporcu (ako spotrebiteľa), keďže z podstaty tohto poplatku vyplýva, že ide o poplatok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti odporcu zaplatiť dlžnú sumu riadne a včas a až sekundárne na zaslanie upomienky.

Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi je totiž zmluva predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe (bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so Všeobecnými podmienkami a to aj časti o tom, že navrhovateľ za svoje služby účtuje poplatky podľa sadzobníka -viď bod 13, čo nie je možné najmä z časového hľadiska) s vopred

určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu a tým stráca reálny záujem na oboznámení sa so znením Všeobecných podmienok. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto zmluvnej pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ustanovenie pre nedostatok vôle odporcu.

Podľa ustanovenia : Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Ak by súd aj pripustil, že došlo k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute, s čím však nie je stotožnený, je v ďalšom toho názoru s poukazom na to, že medzi navrhovateľom a odporcom išlo nepochybne o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, že dohodu o tejto zmluvnej pokute je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a podľa ustanovenia za neplatnú (nespôsobujúcu však neplatnosť iných zmluvných dojednaní). Súd vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej kvalifikácie tohto dohodnutého práva primárne sa svojím vznikom viažuceho na omeškanie odporcu s úhradou jeho peňažných záväzkov, dospel k záveru, že táto zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným len ďalším duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a opäť do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené so zaslaním upomienky, ktoré zaslanie upomienky je automaticky vykonané prostredníctvom elektronických prostriedkov navrhovateľa bez reálneho podielu ľudského faktora a neprináša navrhovateľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že zaslanie upomienky z hľadiska jeho vzťahu k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie úveru, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Je možné tak vychádzať z toho, že ide o úkon, ktorým sa navrhovateľ snaží zdôvodňovať svoj neprimeraný nárok na zmluvnú pokutu viažucu sa na porušenie povinnosti odporcu uhradiť dlh riadne a včas, dôvodiac, že s týmto má spojené nejaké náklady. Pri uvedených úvahách súd napokon vychádzal aj zo znenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, pretože túto je podľa názoru súdu nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Naviac súd podotýka, že navrhovateľ ani nepreukázal, že by odosielal odporcovi akékoľvek výzvy a upomienky v počte 3 kusy, za ktoré si následne účtuje „poplatok“ v zmysle sadzobníka.

Vzhľadom na to, návrh v časti o zaplatenie poplatkov v sume 3,30 eur s príslušným úrokom z omeškania zamietol. Okrem toho, keďže platba odporcu v sume 76,70 eur bola započítaná navrhovateľom na nedôvodné poplatky, na uvedené započítanie odporcovej platby súd neprihliadol. Preto sumu 76,70 eur započítal na dlh na istine v sume 199,16 eur.

Z prehľadu transakcií na účte odporcu (č.l. 20-22) vyplýva, že ku dňu zosplatnenia (31.05.2011) dlžná istina mala činiť sumu 199,16 eur, pričom táto suma sa už následne nenyvšovala a aj k rozhodnému dňu, ku ktorému došlo k vyčísleniu pohľadávky, dlžná istina je vedená v sume 199,16 eur. Po odčítaní sumy 76,70 eur z dôvodov vyššie uvedených na istine odporcovi ostal dlh v sume 122,46 eur. V tejto sume považoval súd návrh za dôvodný, keďže skutočnosť, že odporca vyčerpanú istinu neuhradil, vyplýva aj z výpisu z bankovej knihy navrhovateľa (č.l.12), aj z prehľadu transakcií ( č.l. 20-22), a preto súd návrhu v tejto časti ako dôvodnému vyhovel.

Ďalej z dôkazu na č.l. 20-22 súd zistil, že riadny úrok uplatnený návrhom v sume 81,99 eur predstavuje priebežne účtované riadne úroky (vždy za každý kalendárny mesiac), pričom konečný stav úrokov z omeškania k 24.01.2013 činí 81,99 eur.

Podľa zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 02.12.2005 výška úrokovej sadzby bola 11,6% ročne.

Navrhovateľ k sporu poskytol Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu (č. l. 8-10) účinné dňom 01.11.2004, kde sa v článku Úročenie a poplatky v bode 10 uvádza, že úroková sadzba a sadzba úroku z omeškania sú dohodnuté v súlade s oznámením navrhovateľa o stanovených úrokových podmienkach vkladov a úverov v Sk vo výške v tomto oznámení uvedenej ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania.

V bode 11 sa uvádza, že navrhovateľ je oprávnený majiteľovi účtu navrhnúť novú úrokovú sadzbu písomným oznámením. Keď majiteľ účtu s návrhom novej úrokovej sadzby nesúhlasí a zmluvné strany sa nedohodnú inak, je majiteľ účtu povinný túto skutočnosť navrhovateľovi písomne oznámiť. Oznámenie musí byť navrhovateľovi doručené najneskôr do dňa účinnosti novo navrhnutej úrokovej sadzby a je považované za výpoveď zmluvy. V tomto prípade až do zaplatenia úveru navrhovateľ účtuje úrok v doposiaľ dohodnutej výške. V prípade, že navrhovateľ neobdrží písomný nesúhlas majiteľa účtu s novou úrokovou sadzbou v stanovenej lehote, bude úver odo dňa účinnosti novej úrokovej sadzby úročený touto novou úrokovou sadzbou.

Vzhľadom na uvedené, keďže odporca vyčerpal poskytnuté peňažné prostriedky úverového limitu, avšak tieto nesplatil včas, je povinný z nich platiť riadne úroky podľa , pričom výška riadnych úrokov bola riadne dojednaná a výpočet vyplýval z predložených listinných dôkazov, a preto súd návrhu vyhovel aj v časti o zaplatenie sumy 81,99 eur.

Súd mal ďalej preukázané z dôkazu na č.l. 20-22, že úrok z omeškania uplatnený z nedoplatkov na riadnych úrokoch návrhom v sume 23,43 eur predstavuje priebežne účtované úroky z omeškania (vždy za každý kalendárny mesiac) počnúc od 01.11.2010 až do 24.01.2013, pričom konečný stav úrokov z omeškania k 24.01.2013 činí 23,43 eur, a to pri úrokovej sadzbe úrokov z omeškania 9% ročne (od 01.11.2010) a 8,75% ročne (od 01.05.2011), ktorá neprevyšuje zákonnú sadzbu úrokov z omeškania v zmysle nariadenia vlády SR č. . Keďže aj v tejto časti bol dlh riadne preukázaný, súd návrhu i v tejto časti vyhovel.

Zhrnúc uvedené súd navrhovateľovi priznal sumu 227,88 eur.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil zo sumy istiny 199,16 eur úrok z omeškania 8,75% ročne od 25.01.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 85,29 eur (riadne úroky a poplatky) od 25.01.2013 do zaplatenia.

Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 25.01.2013 až do zaplatenia len z priznanej istiny 122,46 eur.

Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 25.01.2013 až do zaplatenia len z priznanej sumy riadnych úrokov 81,99 eur (a teda nie zo zamietnutých poplatkov).

Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah a odporca sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, navrhovateľ má nárok na úrok z omeškania vo výške určenej nariadením vlády SR č. Keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu titulom povoleného prečerpania bežného účtu, má navrhovateľ právo požadovať popri plnení aj úroky z omeškania, pričom súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania v oboch prípadoch odo dňa 25.01.2013, ako navrhovateľ žiadal až do zaplatenia, nakoľko k vyčísleniu dlhu došlo ku dňu 24.01.21013. Základná úroková sadzba ECB k 25.01.2013, tj. ku dňu nasledujúcemu po dni ku ktorému bola celá pohľadávka navrhovateľa vyčíslená, bola 0,75 %, po zvýšení o 8 percentuálnych bodov podľa cit. nariadenia č. predstavujú úroky z omeškania kogentne stanovenú hranicu 8,75 % ročne. S poukazom na uvedené súd

priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a vo zvyšku požadovaných úrokov z omeškania návrh zamietol.

Okrem toho si navrhovateľ uplatnil riadne úroky 11,6% ročne zo sumy 199,16 eur od 25.01.2013 do zaplatenia, kde suma 199,16 eur predstavovala dlžnú istinu vyčíslenú k 24.01.2013. Nakoľko však súd priznal len istinu v sume 122,46 eur, priznal aj úroky v sadzbe 11,6% ročne v súlade s dohodou o výške riadnych úrokov v zmluve o povolenom prečerpaní zo dňa 05.12.2012 len z tejto sumy a vo zvyšku požadovaných riadnych úrokov súd návrh zamietol. Povinnosť platiť riadne úroky z požičanej dlžnej istiny vyplýva odporcovi z .

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého zákonného ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ sa domáhal priznania:

- sumy 307,88 eur

- úroku vo výške 11,6 % ročne zo sumy 199,16 eur od 25.01.2013 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku 29,11 eur),

- úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 199,16 eur od 25.01.2013 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku 21,96 eur),

- úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 85,29 eur od 25.01.2013 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku 9,40 eur).

100%- ný úspech navrhovateľa by bolo priznanie sumy 368,35 eur,

Navrhovateľovi súd priznal:

- sumu 227,88 eur,

- riadny úrok vo výške 11,6 % ročne zo sumy 122,46 Eur od 25.01.2013 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku 17,90 eur),

- úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 122,46 Eur od 25.01.2013 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku 13,50 eur),

- úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 81,99 Eur od 25.01.2013 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku 9,04 eur).

Navrhovateľ bol úspešný čo do zaplatenia 268,32 eur, čo je 72,84% - ný úspech navrhovateľa. Vo zvyšku

- v 27,16% bol úspešný odporca. Čistý úspech navrhovateľa je 45,68%, a preto má proti odporcovi právo na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 45,68%.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a titulom trov právneho zastúpenia, a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania, vyjadrenie k výzve súdu).

Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) a priznal navrhovateľovi trovy konania nasledovne:

a/ súdny poplatok za návrh zaplatený v sume 18,- eur, z toho 45,68% je 8,22 eur.

b/ trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z:

a) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za :

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 45,68% z 24,90 eur je 11,37 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 45,68% z 7,81 eur je 3,57 eur,

2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 11,37 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 3,57 eur;

b) náhrady DPH z :

odmien a náhrad podľa §§ 13a až 16 vyhl. v sume 5,98 eur, v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhl., nakoľko z priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - odpoveď na výzvu z 29.04.2013, doloženie dôkazov, teda za zaslanie špecifikácie podaného nároku a platobnej histórie. Súd konštatuje, že riadne skutkové odôvodnenie mal navrhovateľ vykonať už v návrhu na začatie konania tak, aby ho súd nemusel vyzývať na jeho doplnenie ďalšími výzvami. Skutočnosť, že tak navrhovateľ opomenul urobiť, nemôže byť na ťarchu druhého účastníka konania, ktorý, hoci je aj neúspešný, nemôže znášať trovy konania, ktoré boli spôsobené tým, že navrhovateľ svoj nárok riadne a dostatočne špecifikoval až nasledovným podaním, hoci tak mal urobiť už priamo v návrhu. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil, že trovy za tento úkon musí niesť navrhovateľ, nakoľko neboli vynaložen účelne (keby bol navrhovateľ návrh riadne zdôvodnil a nárok riadne špecifikoval, nebolo by nutné tieto trovy dodatočne vynaložiť), a preto mu ich náhradu nepriznal.

Trovy právneho zastúpenia tak činia celkom 35,86 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).