Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Sa-12-2022.pdf
PDF · 97.19 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: I.. C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Romanom Henčelom, advokátom so sídlom G. Švéniho 8, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05.09.2022 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 31.05.2022, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 17.11.2022 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05.09.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 31.05.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci predčasného starobného dôchodku žalobcu.
Administratívne konanie
2. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňovým rozhodnutím bola podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 28.04.2022 o predčasný starobný dôchodok pre nesplnenie jednej z podmienok - trvanie dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov. V podrobnostiach poukázal správny orgán na to, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU- OSZ-40.994-6/2019-VZ zo dňa 28.03.2019 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2007 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.04.1987 do 31.08.1993 v I. kategórii funkcií, od 01.09.1993 do 28.02.1998 v II. kategórii funkcií, od 01.03.1998 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 30.06.2007 v III. pracovnej kategórii. Na určenie sumy výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba v rozsahu 20 rokov a 96 dní. S poukazom na § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení správny orgán skonštatoval, že dobu služobného pomeru od 01.04.1987 do 30.06.2007 nie je možné hodnotiť pre nárok na predčasný starobný dôchodok. Vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia žalobca získal 4 632 dní, t. j. 12 rokov a 252 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku (jednu z troch kumulatívnych podmienok) pre predčasný starobný dôchodok uvedenú v ustanovení § 67 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.
3. K možnej aplikácii Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (č. 128), publikovaného pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor“) správny orgán uviedol, že Československá socialistická republika sa v roku 1990 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru, ktorá sa týka starobného dôchodku. Predčasný starobný dôchodok nie je uvedený v Dohovore a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru v časti VI (spoločné ustanovenia). V rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) je ohľadne aplikácie Dohovoru vyjadrený len právny názor týkajúci sa starobného dôchodku, ktorý Sociálna poisťovňa nemôže analogicky rozširovať aj na iné prípady, t. j. aj na predčasný starobný dôchodok. Takúto možnosť neupravuje ani zákon o sociálnom poistení.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Na účely predčasného starobného dôchodku žiadal započítať dobu služby v Policajnom zbore, následne určiť sumu dôchodku v súlade s čl. 33 Dohovoru. K odvolaniu pripojil rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 9So/151/2016.
5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zrekapituloval, že žalobca v I. kategórii funkcií vykonával službu 8 rokov a 96 dní, v II. kategórii funkcií vykonával službu 4 roky a 182 dní, v III. pracovnej kategórii v rozsahu 7 rokov a 183 dní. Na určenie sumy výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba v rozsahu 20 rokov a 96 dní. Súčasne žalobca získal dobu zamestnania vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia od 01.09.1981 do 05.06.1985 zaradenú v I. pracovnej kategórii v počte 1 374 dní, t. j. 3 roky a 279 dní a dobu zamestnania od 06.06.1985 do 31.03.1987, zaradenú vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii v počte 664 dní, t. j. 1 rok a 299 dní.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) je ustanovením prechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31.12.1999 a malo za cieľ odstrániť tvrdosť zákona spočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok podľa § 21 tohto zákona po 31.12.1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., resp. v I. a II. kategórii funkcií, skorší vznik nároku na starobný dôchodok.
7. Keďže žalobca odpracoval v I. pracovnej kategórii menej ako 7,5 roka a v službe I. a II. kategórie funkcií menej ako 15 rokov, t.j. nesplnil nárok ani podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. (znížený vek na 59 rokov). Ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. podľa žalovaného neumožňuje sčítavať nároky z I. a/alebo II. pracovnej kategórie s nárokmi z I. a/alebo II. kategórie funkcií, čo vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. 9So/155/2015 zo dňa 29.03.2017, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 1/2018 pod č. 9 („Na účely § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nemožno stotožňovať pojem „pracovná kategória“ a pojem „kategória funkcií“).
8. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je dôchodkový vek stanovený tabuľkami, ktoré tvoria prílohy č. 3a a 3b tohto zákona. Žalobca podľa uvedeného dovŕši dôchodkový vek vo veku 64 rokov, t. j. dňom 22.04.2030, čím súčasne žalovaný korigoval informáciu obsiahnutú v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého mal žalobca dovŕšiť dôchodkový vek dňa 22.04.2024. Vzhľadom na uvedené žalobcovi nevznikol nárok na predčasný starobný dôchodok, pretože nesplnil podmienku uvedenú v § 67 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. Ku dňu 28.04.2022, od ktorého žiadal priznať predčasný starobný dôchodok, žalobcovi do dovŕšenia dôchodkového veku (22.04.2030) chýbajú viac ako dva roky.
Argumentácia žalobcu
9. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie, spolu s uložením povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Nariadenie pojednávania nežiadal.
10. Žalobca zotrval a názore, že splnil podmienky pre priznanie predčasného starobného dôchodku, nakoľko podľa jeho názoru je na neho potrebné aplikovať ustanovenie § 174 ods. 1 písm. c) zákona
č. 100/1988 Zb. V I. a II. kategórii funkcií vykonával službu 12 rokov a 278 dní, v I. pracovnej kategórii 3 roky a 279 dní a vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii 1 rok a 299 dní, t. j. spolu 18 rokov a 126 dní, preto dôchodkový vek dovŕši vo veku 58 rokov 22.04.2024. Poukázal na rozsudky NS SR vo veciach sp. zn. 9So/151/2016 zo dňa 27.06.2018, sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa ktorých primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Až po zohľadnení všetkých dôb poistenia je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru. Poistenec, ktorý ako policajt alebo vojak vykonával dobu služby zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií v požadovanom rozsahu a získal najmenej 25 rokov doby poistenia súčtom dôb poistenia (zabezpečenia) zo všeobecného systému sociálneho poistenia a osobitného systému sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov, má nárok na dôchodkovú dávku. Uvedené sa podľa žalobcu vzťahuje v plnej miere aj na predčasný starobný dôchodok. Argumentácia žalovaného
11. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Vyjadril sa, že nárok žalobcu na predčasný starobný dôchodok bol posúdený správne a v súlade so zákonom. Žalobcovi nevznikol nárok na predčasný starobný dôchodok pre nesplnenie podmienky stanovenej v § 67 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
Konanie na správnom súde
12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
15. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. c) SSP), súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), rozhodol o správnej žalobe verejne vyhláseným rozsudkom bez pojednávania, nakoľko jeho nariadenie nežiadal žiadny účastníkov konania, ani to vzhľadom na povahu veci, obsah administratívneho spisu a jednoznačnosť písomne zaznamenaných argumentačných pozícií účastníkov správny súd nepovažoval za potrebné.
Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom
16. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
17. Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
19. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.
20. V rámci posúdenia argumentácie účastníkov sa správny súd oboznámil aj s rozsudkom NS SR sp. un. 9So/155/2015 zo dňa 29.03.2017, ktorým dôvodil žalovaný v napadnutom rozhodnutí. V uvedenom rozsudku NS SR uviedol nasledovné: „Na účely § 174 zákona č. 100/1988 Zb. nemožno stotožňovať pojem „pracovná kategória“ a pojem „kategória funkcií“. Na rozdiel od ustanovenia § 14 ods. 4 v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí aj služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. opačné hodnotenie, teda hodnotenie doby zamestnania zaradeného do II. pracovnej kategórie ako doby služby vojaka z povolania v II. kategórii funkcií neupravuje a teda také hodnotenie je vylúčené.“
21. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Právne závery žalovaného vyhodnotil ako súladné so zákonom o sociálnom poistení a tiež so zákonom č. 100/1988 Zb. Ako vyplýva z preskúmavaných rozhodnutí, žalobca v I. kategórii funkcií vykonával službu 8 rokov a 96 dní, v II. kategórii funkcií vykonával službu 4 roky a 182 dní, v III. pracovnej kategórii v rozsahu 7 rokov a 183 dní. Súčasne žalobca získal dobu zamestnania vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia od 01.09.1981 do 05.06.1985 zaradenú v I. pracovnej kategórii v počte 1 374 dní, t. j. 3 roky a 279 dní a dobu zamestnania od 06.06.1985 do 31.03.1987, zaradenú vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii v počte 664 dní, t. j. 1 rok a 299 dní. Keďže žalobca odpracoval v I. pracovnej kategórii menej ako 7,5 roka a v službe I. a II. kategórie funkcií menej ako 15 rokov, nesplnil nárok na znížený dôchodkový vek nielen 58 rokov, ale ani podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb., ktoré upravuje podmienky na znížený dôchodkový vek na 59 rokov. Správny súd sa tiež stotožňuje so správnou aplikáciou citovaného
judikátu NS SR žalovaný, a to, že ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. neumožňuje sčítavať nároky z I. a/alebo II. pracovnej kategórie s nárokmi z I. a/alebo II. kategórie funkcií. V prípade žalobcu je tak potrebné aplikovať ustanovenie § 65 zákona o sociálnom poistení. V čase, kedy o žiadosti žalobcu o predčasný starobný dôchodok rozhodovala Sociálna poisťovňa, bol v zmysle tohto ustanovenia (ktoré už medzitým stihlo byť novelizované, avšak nie v smere znižujúcom dôchodkový vek) nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa príslušnej tabuľky z prílohy k zákonu podmienený dosiahnutím veku 64 rokov, ktorý vek žalobca dosiahne až dňa 22.04.2030.
22. Čo sa týka ostatných žalobných námietok, opierajúcich sa argumentačne o rozsudky NS SR sp. zn. 9So/151/2016 zo dňa 27.06.2018, sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012, ktorých obsah správny súd pozná aj z vlastnej rozhodovacej činnosti, právna relevancia týchto námietok by sa dostala do popredia až vtedy, ak by správny súd akceptoval primárnu žalobnú námietku, že žalobca dovŕši dôchodkový vek vo veku 58 rokov a bolo by možné považovať podmienku pre priznanie predčasného starobného dôchodku podľa § 67 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení za splnenú. Keďže táto podmienka ešte splnená nie je, a to ani ku dňu vyhlásenia rozsudku správneho súdu, považuje správny súd za nadbytočné sa ďalšími žalobnými námietkami zaoberať.
23. Správny súd, zastávajúci právny názor prezentovaný v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, neidentifikoval pri žiadnej zo žalobných námietok také skutočnosti, ktoré by preukazovali dôvodnosť správnej žaloby a preto správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
24. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.