Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-156-2013.pdf
PDF · 82.83 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/156/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Henrich Ravas- Agrovest, Rybky 111, IČO 33 516 243, zastúpený Advokátskou kanceláriou KURUCOVÁ s.r.o., Hurbanová 486/2, Senica proti žalovanému: Slovak Productions s.r.o., Mierová 83, Bratislava, IČO 31 424 830 (pôvodne SICLARCO spol.s.r.o., E. Belluša 6752/4, Piešťany), zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Pojdákom, Mokráň Záhoň 2, Bratislava 2, o zaplatenie 3 223,26 eur (97.104,-Sk) s príl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 8Cb/30/2009-213 zo dňa 7.05.2013 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Piešťany rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 223,26 eur s 13 % úrokom z omeškania od 01.08.2006 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 OSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 3 223,26 eur (97.104,-Sk) s 13 % úrokom z omeškania od 01.08.2006 do zaplatenia s poukazom na to, že na základe zmluvy o preprave, ktorú uzatvoril so žalovaným vykonal prepravu jatočných býkov z Neveríc a Veselého do miesta dodania nachádzajúcom sa na území Talianska. Prepravu vykonal v súlade s objednávkou žalovaného a jej vykonanie preukazoval medzinárodnými nákladnými listami CMR č. SK 1168885 a SK M0193304. Nárok na prepravné si uplatnil faktúrou č. 0607/0105 dňa 31.07.2006 vo výške žalovanej istiny.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť z dôvodu nedostatku svojej pasívnej legitimácie a tvrdil, že pri preprave vystupoval len ako sprostredkovateľ odvozu pre partnera v Taliansku a bol to práve žalobca, ktorý postupoval nezodpovedne a neprofesionálne, pretože podľa informácie uvedenej v objednávke povinnosť zaplatiť prepravné mal príjemca tovaru so sídlom v Taliansku. Podľa Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej, cestnej, nákladnej doprave (ďalej CMR) v znení neskorších predpisov zodpovednosť za opomenutie pri vykonaní prepravy znáša žalobca v postavení dopravcu, ak si zabudol vyinkasovať prepravné dobierkou podľa čl. 21 CMR .
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, navrhnutých svedkov, oboznámil sa s listinnými dokladmi, najmä medzinárodnými nákladnými listami č. SK 1168885 zo dňa 19.07.2006 a SK M0193304 zo dňa 19.07.2006, ako aj objednávkou zo dňa 17.07.2006 a súvisiacimi účtovnými dokladmi z ktorých dospel k záveru, že objednávka od žalovaného doručená faxom na prepravu s určeným miestom vykládky, na ktorej bolo uvedené „prepravu zaplatí taliansky partner pri vykládke“, vyhodnotil ako doklad, ktorý nie je relevantný pre inkasovanie prepravného dobierkou, keď podľa
tvrdenia dopravcu - žalobcu sa mu dostala do rúk až po tom, ako prepravu do Talianska vykonal, k čomu ešte uviedol, že pokiaľ by mal uvedenú faxovú objednávku k dispozícii s neistým uhradením prepravy, nebol by prepravu realizoval, pretože mu nebolo známe, kto je „taliansky partner“ odosielateľa. Súčasne poukázal na to, že podobný spôsob prepravy pre žalovaného vykonal už v decembri 2007 a tiež dňa 17.02.2006, za ktorú prepravu mu žalovaný prepravné riadne uhradil. Súd vykonal dokazovanie i nákladnými listami vystavenými podľa CMR a zmluvný vzťah medzi účastníkmi právne kvalifikoval ako zmluvu o preprave podľa ust. § 610 Obchod. zák. v spojení s Dohovorom č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej, nákladnej doprave (CMR) v znení neskorších predpisov vzhľadom k tomu, že sa jednalo o prepravnú zmluvu v medzinárodnej, cestnej nákladnej doprave, keď miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania ležali vo dvoch rôznych štátoch a Slovenská republika je zmluvným štátom Dohovoru č. 11/1975 Zb. K otázke pasívnej legitimácie žalovaného prvostupňový súd uviedol, že medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená zmluva o preprave, pre platnosť ktorej sa nevyžaduje písomná forma, z objednávky jednoznačne vyplýva, že žalovaný vystupoval v predmetnom zmluvnom vzťahu v pozícii odosielateľa a žalobca, ktorý akceptoval jeho návrh na uzavretie záväzkového vzťahu s ním zmluvu uzatvoril, z čoho mal pasívnu legitimáciu preukázanú. S odkazom na právnu úpravu vyplývajúcu z CMR súd zistil, že ani v jednom nákladnom liste nebolo uvedené, že by bol tovar doručovaný na dobierku, v ktorom prípade by bola založená zodpovednosť dopravcu, ktorý si má platbu za prepravu vyinkasovať pre odosielateľa zásielky. V Dohovore sú náležitosti nákladného listu jasne špecifikované. Nákladné listy predložené súdu žiadnu podmienku súvisiacu s inkasovaním nákladov neobsahovali a žalovaný ani netvrdil, že by ju bol do nákladných listov uvádzal. Hoci spôsob úhrady prepravného nie je osobitným spôsobom riešený Dohovorom, tento umožňuje, aby si odosielateľ ako zmluvná strana uvedený údaj do nákladného listu vpísal, ako vyplýva z čl. 6 ods. 3 Dohovoru. Povinnosti dopravcu súvisiace s vystavením nákladných listov sú uvedené v čl. 8 ods. 1 Dohovoru a takúto povinnosť dopravcovi neukladá. Žalovaný v postavení odosielateľa žiadnu podmienku o úhrade prepravného do nákladného listu nevpísal, hoci takúto možnosť mal, keď ho opatril svojou pečiatkou, neuniesol dôkaz súvisiaci s podmienkou platby v hotovosti pri dodávke tovaru, kedy mal žalobca inkasovať platbu na mieste vykládky, teda neuniesol dôkazné bremeno a tak súd prvého stupňa obranu žalovaného vyhodnotil ako irelevantnú a návrhu na zaplatenie prepravného uplatňovaného voči žalovanému v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa dostal žalovaný so splnením svojej povinnosti uhradiť prepravu do omeškania, súd žalobcovi podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 365 Obchod. zák. priznal nárok i na úroky z omeškania k žalovanej istine.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote žalovaný odvolaním a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu prvostupňovým súdom a nevykonania dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a tak nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že napriek uzneseniu Krajského súdu v Trnave vydanom dňa 31.5.2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 21Cob/20/2011, ktorým bol predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 8Cb/30/2009-85 zo dňa 01.03.2010 zrušený, prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie k zisteniu, či sa príjemca zásielky zaviazal alebo nezaviazal zaplatiť prepravné a tak nezistil, či bola alebo nebola daná povinnosť dobierky. Odvolateľ ďalej zotrval na tvrdení, že bol iba sprostredkovateľom prepravy pre talianskeho partnera, čo jasne i v písomnej objednávke deklaroval, preto mal súd postupovať podľa § 266 ods. 1 Obchod. zák. a prejav vôle vyložiť podľa úmyslu žalovaného, konkrétne Ing. D. v konaní vypočutej ako svedkyne, ktorá sa zrozumiteľne, určito a jasne vyjadrila, že za prepravu zaplatí žalobcovi taliansky partner. Jednalo sa o zásielku na dobierku, ako umožňuje čl. 21 CMR, ktorá skutočnosť vyplývala priamo z objednávky a jediný, kto si nesplnil v záväzkovom vzťahu svoju povinnosť je žalobca, ktorý tak neodborným prístupom zavinil, že mu nebolo talianskym partnerom uhradené za vykonanie prepravy, nárok na prepravné si pri vykládke a odovzdaní tovaru neuplatnil a samotní vodiči uviedli, že taliansky jazyk neovládajú. Súd prvého stupňa mal v takom prípade použiť čl. 3 CMR, podľa ktorého za konanie za opomenutie svojich pracovníkov zodpovedá dopravca. Tiež dal do pozornosti, že v konaní vypočutá svedkyňa Ing. D. o existencii žiadnej CMR nevedela, podpis nachádzajúci sa na nákladnom liste nie je jej podpisom, pričom vyhotovenie nákladného listu má zabezpečiť a vykonať dopravca. Ak žalovaný ako objednávateľ prepravy žiaden nákladný list nepodpísal ani ním nedisponuje, nemal možnosť nepresnosti súvisiace s nákladným listom ovplyvniť.
Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a súčasne si uplatnila nárok, aby jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vo vyjadrení vyčíslila.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).
V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu a z dôvodu potreby vysporiadať sa s odvolacím dôvodom uvedeným odvolateľom v súvislosti s aplikáciou ust. § 266 ods. 1 Obchod. zák., podľa ktorého mal súd vykladať i prejav vôle Ing. D., ktorá pri objednávaní prepravy u žalobcu mu telefonickom rozhovore uviedla, že za prepravu zaplatí taliansky partner, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy výpoveď tejto svedkyne, vyhodnotil ju, ale nebolo z nej preukázané, ani že by sa jednalo o zmluvu zasielateľskú, ani že prepravné žalovaný neuhradí a má si ho inkasovať žalobca od príjemcu. Súd prvého stupňa preto správne konštatoval, že k tomuto tvrdeniu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, vznik a existenciu záväzkového vzťahu - zasielateľskej (špedičnej) zmluvy, v ktorom mal mať postavenie sprostredkovateľa prepravy nepreukázal, preto odvolací súd na tento odvolací dôvod ani neprihliadal. Prvostupňový súd správne postupoval, keď zameral dokazovanie na obsah nákladného listu v spojení s právnou úpravou uvedenou v čl. 8 Dohovoru CMR, pričom povinnosť zabezpečiť vybavenie zásielky znáša odosielateľ, ktorým bezpochyby je žalovaný. I keď Dohovor CMR neobsahuje ustanovenie o tom, kto má vyplňovať nákladný list CMR, v praxi je to zvyčajne odosielateľ, ale často takto vystupuje i dopravca, ktorý ho vyplní na základe údajov, ktoré mu poskytne odosielateľ. Vyplnenie nákladného listu je ale vecou odosielateľa, ktorý musí dbať na to, aby bol nákladný list dôsledne vyplnení, pretože pri zodpovednosti za všetky škody, ktoré vzniknú dopravcovi zodpovedá odosielateľ, ako vyplýva z čl. 7 Dohovoru CMR. Dokazovanie preukázalo, že informácie pre dopravcu pri vypisovaní nákladného listu CMR poskytol žalovaný prostredníctvom Ing. D., ktorá mala dbať, aby v nákladnom liste CMR boli uvedené všetky relevantné informácie tak, aby žalobcovi bolo zrejmé, že si má náklady na prepravné inkasovať dobierkou. Pokiaľ na túto skutočnosť žalovaný zanedbal, nemôže svoju zodpovednosť
prenášať na žalobcu spôsobom, že mu za vykonanú prepravu, ktorej vykonanie nesporoval odmieta zaplatiť.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil s tým, že o trovách odvolacieho konania s poukazom na právnu úpravu vedenú v ustanovení § 224 ods. 4 O.s.p. odvolací súd nerozhodol a rozhodne o nich súd prvého stupňa v samostatnom uznesení.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.