Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/84/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Natálii Čekanovej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu: Oravské Výrobné Družstvo, so sídlom Nemocničná 1, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 363 79 816, právne zast. V.. W. N., advokátom, K. námestie XXXX, XXX XX X. N., proti žalovanému: ULTRAMAX, s.r.o., so sídlom M.Turkovej 46, 911 01 Trenčín, IČO: 363 48 333, právne zast. JUDr. F. N., advokátom, B. XXXX, XXX XX G., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.38Cb/136/2010-203 zo dňa

7. februára 2013 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania ako trovy právneho zastúpenia vo výške 67,88,- eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Antona N. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 20.05.2009 medzi spoločnosťou Ekorest, s.r.o. so sídlom M.Turkovej 46, 911 01 Trenčín, IČO: 363 12 614, ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Tvrdošín pod č. V 674/2009 - kúpna zmluva - 122/09 s predmetom prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, všetko k.ú. K., je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 505,77,- eur ako trovy právneho zastúpenia.

Z vykonaného dokazovania, a to: označenými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a svedkov mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobca a spoločnosť Ekorest, s.r.o. dňa 08.08.2005 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v k.ú. K. na presne identifikovaných listoch vlastníctva vedených Správou katastra Tvrdošín. V čase uzavretia tejto zmluvy za spoločnosť Ekorest, s.r.o., ako predávajúceho konala štatutárny orgán podľa § 133 ods.1 Obch. zák. v spojení s § 40 ods.3 Obč. zák. konateľka W. K., ktorá bola zároveň aj jedinou spoločníčkou tejto spoločnosti. Za právne významné skutočnosti považoval súd prvého stupňa právny stav určený : 1/ rozsudkom Okresného súdu Rozsudkom Okresného súdu v Ružomberku zo dňa 31.05.2007 č.k. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 06.03.2008 č.k. , ktorým súd určil, že zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá dňa 28.07.2005 medzi B. X. a W.

K., rod. J. ako nadobúdateľkou obchodného podielu je absolútne neplatná, v dôsledku čoho došlo k obnoveniu pôvodné stavu v údajoch zapisovaných do obchodného registra s účinnosťou od 02.10.2008 v časti spoločníci a konatelia spoločnosti Ekorest, s.r.o. a 2/ rozsudkom Okresného súdu v X. N. zo dňa 30.03.2009 č.k. , ktorým súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 08.08.2005 medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou Ekorest, s.r.o. ako predávajúcim, na základe ktorej došlo po povolení vkladu k prevodu nehnuteľností je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona, hľadí sa naň tak, ako keby nebol vôbec urobený. Absolútna neplatnosť pôsobí zásadne od počiatku, od okamžiku vzniku právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky. Určením neplatnosti uvedených právnych úkonov (v tomto prípade malo určenie neplatnosti deklaratórny charakter) ako absolútne neplatných právnych úkonov, možno nepochybne ustáliť, že W. K. nekonala ako štatutárny orgán za spoločnosť Ekorest, s.r.o. a pokiaľ aj prostredníctvom svojho brata V. J. prevzala od žalobcu finančnú hotovosť vo výške 2 mil. Sk, tieto prevzala len sama za seba. Prevzatím tejto finančnej hotovosti, a to aj za situácie, že jej prevzatie W. K. potvrdila žalobcovi písomne, nezaviazala spoločnosť Ekorest, s.r.o. s právnymi následkami pre prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia. Za skutkovo významné, pre toto konanie, považoval súd prvého stupňa výpovede W. K. dňa 05.12.2005, X. H. dňa 14.12.2005 a R.. V. B. dňa 19.03.2009. Z týchto výpovedí mal za preukázané, že suma 2 mil. Sk bola poskytnutá V. J. a W. K. ako pôžička, a nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 08.08.2005, mali zabezpečovať vrátenie tejto pôžičky. Lehota na vrátenie tejto pôžičky dohodnutá nebola. Jednoznačný úmysel poskytnutia pôžičky je zrejmé predovšetkým k výpovede predsedu družstva R.. V. B., ktorý v čase odovzdávania finančnej hotovosti V. J. nepoznal, a preto je predpoklad, keďže túto pôžičku dojednával V. J. a X. H., že nepoznal ani W. K.. S poukazom na vyššie uvedené, súd prvého stupňa ustálil, že k poskytnutiu pôžičky došlo skôr ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Prečo bola uzavretá kúpna zmluva a nie zmluva záložná súvisiaca so zmluvou o pôžičke, nie je pre právne posúdenie v tejto veci významné. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že spoločnosť Ekorest, s.r.o. nie je dlžníkom žalobcu. Právny úkon, kúpna zmluva zo dňa 20.05.2009, ktorému žalobca v tomto konaní odporuje, nie je odporovateľným právnym úkonom, nakoľko tento neuzavrel dlžník žalobcu a žalovaný nie je vo vzťahu k žalobcovi osobou, ktorá mala podľa § 42b ods.2 Obč. zák. z odporovateľného právneho úkonu prospech.

Súd prvého stupňa sa zaoberal aj trojročnou prekluzívnou lehotou podľa § 42a ods. 2 Obč. zák., ku ktorej prihliadal z úradnej povinnosti a dospel k záveru, že k odporovateľnosti právnemu úkonu, bola prekluzívna lehota zachovaná.

Právnu vec posúdil podľa príslušných ustanovení hmotného práva, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 42a ods.1 Obč. zák. veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak bol už uspokojený.

Podľa § 42a ods.2 Obč. zák. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116, § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods.4 Obč. zák. odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods.1 Obč. zák. právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa § 42b ods.2 Obč. zák. právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Uviedol, že účelom odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči tretej osobe a znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu tak akoby k tomuto úkonu voči konkrétnej tretej osobe vôbec nedošlo a jeho účinky nenastali. Odporovať možno len úkonom dlžníka a právny úkon dlžníka musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie, zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Ten, kto odporuje právnemu úkonu dlžníka musí preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa jeho majetok zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú, že k právnemu úkonu došlo v posledných troch rokoch od urobenia úkonu, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná, že dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie, ako aj úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu ukrátiť ktoréhokoľvek veriteľa, znáša veriteľ. Ide o relatívnu neúčinnosť právneho úkonu, pretože platnosť tohto úkonu dlžníka voči tretím osobám zostáva zachovaná. Žaloba uplatnená podľa Obč. zák. nie je žalobou určovacou podľa , preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení.

Poukázal na ustanovenie a , z ktorých vyplýva, že občianske súdne konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov. Platí, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. Žalobca v konaní nepreukázal, že na strane žalovaného je pasívna vecná legitimácia spočívajúca v tom, že kúpnu zmluvu uzavrel s dlžníkom žalobcu a že má proti spoločnosti Ekorest, s.r.o. ako dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku vo výške

66. 387,84,- eur (2 mil. Sk). Zákonné podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu sú stanovené v § 42a Obč. zák. Ustanovenie § 42b Obč. zák. určuje predovšetkým možnosť podať odporovaciu žalobu a určuje okruh osôb - žalovaných, proti ktorým žalobca odporovaciu žalobu smeruje. Pre nesplnenie zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, súd prvého stupňa žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného k náhrade trov konania. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nemal v čase rozhodovania súdu voči spoločnosti EKOREST, s.r.o., pohľadávku, a teda nebol splnený jeden z predpokladov odporovateľnosti kúpnej zmluvy. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa neexistenciu pohľadávky žalobcu voči spoločnosti EKOREST, s.r.o., vyvodil z výpovedi W. K., X. H., a R.. V. B., z ktorých výpovedí ustálil, že suma X.XXX.XXX SK bola poskytnutá V.i J. a W. K. a nie spoločnosti EKOREST, s.r.o., tak tento názor považoval za nesprávny.

Do pozornosti odvolaciemu súdu dal to, že pokiaľ boli W. K., X. H. a R.. V. B. vypočúvaní v trestných konaniach, vzhľadom na účel trestných konaní nekládli dôraz na skutočnosti, ktoré majú význam z hľadiska odporovateľnosti právneho úkonu, súd v civilnom konaní nemôže takýmto výpovediam prikladať bez ďalšieho väčší význam ako výpovediam na pojednávaní v civilnom konaní. Práve z výpovedí vyššie menovaných, ktorí nemajú k žalobcovi nijaký vzťah jednoznačne vyplynulo, že zmluva o pôžičke (kúpna zmluva) bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou EKOREST, s.r.o., a vytýkal súdu prvého stupňa, že tieto jednoznačné výpovede na pojednávaní v civilnom konaní nevzal do úvahy pri rozhodovaní.

Poukázal na ustanovenie § 27 ods. 6 Obch. zák., podľa ktorého súd pre posúdenia oprávnenia W. K. zaväzovať spoločnosť EKOREST, s.r.o., podstatné iba príslušný zápis v obchodnom registri a neexistencia vedomosti o porušení právnych či interných predpisov zo strany 3 osoby. Zdôraznil, že skutočnosť, či bola zmluva o prevode obchodného podielu absolútne neplatná právnym úkonom nemá na spôsobilosť W. K. zaväzovať spoločnosť Ekorest, s.r.o., voči tretím osobám žiaden vplyv.

Podľa názoru žalobcu žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno o vedomosti žalobcu o nesprávnosti zápisu štatutárneho orgánu spoločnosti EKOREST, s.r.o. v obchodnom registri a preto súd nemohol uzavrieť, že W. K. nezaviazala spoločnosť EKOREST, s.r.o., správnymi následkami.

Žalobca videl pochybenie súdu prvého stupňa aj v tom, že sa nevysporiadal s rozpornosťou procesnej obrane žalovaného, ktorý uvádzal, že suma 2.000.000 Sk nebola poukázaná na účet spoločnosti EKOREST, s.r.o., ani do jej pokladničiarka a z tohto dôvodu nemôže existovať pohľadávka žalobcu na vrátenie danej sumy. V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 24.06.2011, v ktorom uviedol, že W. K. tým, že na účet spoločnosti EKOREST, s.r.o., nepoukázala sumu 2.000.000 SK ani túto sumu nevložila do pokladne tejto spoločnosti spáchala trestný čin sprenevery a preto spoločnosť EKOREST, s.r.o., dňa 11.12.2008 podala trestné oznámenie zo spáchania trestného činu sprenevery. Už samotným trestným oznámením spol. EKOREST, s.r.o., prejavila svoju vedomosť o tom, že W. K. oprávnené prevzala za spol. EKOREST, s.r.o., kúpnu cenu ( alebo pôžičku) a bola povinná ju vložiť na účet spol. alebo do jej pokladne.

Ďalej dal do pozornosti to, že spol. EKOREST, s.r.o., tak jednoznačne v čase uskutočnenia darovacej zmluvy mala vedomosť o tom, že boli v mene a na účet spol. EKOREST, s.r.o., prevzaté peniaze, ktoré mali byť po určení kúpnej zmluvy za neplatnú podľa § 457 Obč. zák. vrátené žalobcovi.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok podľa § 219 ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázal na to, že súd prvého stupňa dospel po vykonaní dokazovaní k správnemu záveru, keď žalobu zamietol. Opätovne zdôraznil, že spoločnosti EKOREST, s.r.o., nemohol vzniknúť platný záväzkový vzťah, pokiaľ preukázateľne v mene spoločnosti konala osoba, ktorá nemala oprávnenie, uzavrieť kúpnu zmluvu zo dňa 08.08.2005 a nemala oprávnenie prevziať sumu 2.000.000 SK od žalobcu. Poukázal na právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov v predmetnej veci a to rozsudok Okresného súdu v Ružomberku spisová značka v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn ako aj rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn .

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa , bez nariadenia pojednávania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa , .

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Žalobca založil dôvody odvolania na tom, že súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní vychádzať zo zásady ústnosti a bezprostrednosti a nemal brať v úvahu výpovede svedkov (W. K., X. H. a R.. V. B.) urobené v trestnom konaní a to z dôvodu, že v civilnom konaní menovaní uznali, že zmluva bola dohodnutá medzi žalobcom a spoločnosťou Ekorest, s.r.o.. Výpovede v civilnom konaní, a to vzhľadom na iný účel konania, ako v konaní trestnom, sú rozhodné pre posúdenie odporovateľnosti právneho úkonu. K tomuto odvolaciemu dôvodu, odvolací súd uvádza.

Ďalším dôvodom odvolania bolo to, že podľa pre posúdenie oprávnenia W. K. zaväzovať spoločnosť Ekorest, s.r.o., je podstatný iba príslušný zápis v obchodnom registri a zapísaná osoba nemôže voči tretím osobám sa domáhať zrušenia, právnych predpisov a pod. Okrem prípadu, že sa preukáže, že tretia osoba o ich prerušení vedela, a preto skutočnosť, že zmluva o prevode obchodného podniku bola absolútne neplatná právnym úkonom, nemá žiaden vplyv na spôsobilosť menovanej zaväzovať Ekorest, s.r.o., voči tretím osobám. S týmto návrhom sa odvolací súd nestotožňuje.

Podľa § 20 ods. 1 Obč. zák. právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnických osôb, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

Podľa § 13 ods. 1 Obch. zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo to nekoná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 40 ods. 3 Obč. zákonníka písomný právny úkon je platný, ak bol podpísaný konajúcemu osobne.

Tak ako súd prvého stupňa aj odvolací súd upriamil pozornosť na rozsudok Okresného súdu v Ružomberku zo dňa 31.05.2007, sp. zn. v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 06.03.2008 sp. zn. Co 279/2007, ktorým bolo určené, že zmluva o prevode obchodného podielu, zo dňa 28.07.2005, uzavretá medzi B. X. ako prevodcom obchodného podielu a W. K., rod. J., ako nadobúdateľkou obchodného podielu, predmetom ktorej bol odplatný prevod obchodného podielu v spoločnosti Ekorest, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, M. Turkovej č. 46, IČO: 36 312 614, ktorý predstavoval 100 % základného imania spoločnosti, čomu zodpovedal peňažný vklad vo výške XXX.XXX Sk je neplatná. Týmto rozhodnutím došlo k obnoveniu pôvodného stavu v údajoch zapísaných do obchodného registra od 02.10.2008 boli zapísaní B.n a V. X. V.. G. rozsudkom Okresného súdu v Dolnom Kubíne zo dňa 30.03.2009 č.k. , ktorým súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 08.08.2005 medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou, Ekorest, s.r.o. ako predávajúci bolo určené, že zmluva je absolútne neplatná. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že pani W., ktorá spoločnosť Ekorest, s.r.o., pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 08.08.2005 zastupovala, nemala oprávnenie takýto právny úkon v mene spoločnosti urobiť.

Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že W. K. bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin podvodu spáchaný s prevodom obchodného podielu spoločnosti Ekorest s.r.o.. Spáchanie tohto trestného činu malo za následok vyslovenie neplatnosti viacerých zmlúv, ktoré uzatvorila. Žalobca nepreukázal, že Margita Hlaváčová finančnú hotovosť vo výške 2 mil. Sk prevzala za spoločnosť Ekorest s.r.o. Toto odvolací súd uvádza v súvislosti s odvolacím dôvodom ohľadne vyhodnotenia svedeckých výpovedí. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na uznesenie § 27 ods. 6 Obch. zákonníka,

tak vzhľadom k tomu, že žalovaným je spoločnosť ULTRAMAX, s.r.o., a predmetom sporu je odporovateľnosť právneho úkonu, ide o ustanovenie, ktoré nemá význam pre dané konanie.

Správne postupoval súd prvého stupňa, keď ustálil, že neboli splnené zákonné podmienky pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, keď spoločnosť Ekorest, s.r.o., nie je dlžníkom žalobcu a kúpna zmluva zo dňa 20.05.2009, nie je odporovateľným právnym úkonom, pretože kúpnu zmluvu neuzavrel dlžník žalobcu a žalovaný nie je vo vzťahu k žalobcovi osobou, ktorá mala podľa z odporovateľného právneho zákonu prospech.

Súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal s obsahom listinných dôkazov, ako aj so svedeckými výpoveďami a správne ustálil, že žalovaný nie je k žalobcovi osobou, ktorá by mala mať z odporovateľného právneho úkonu prospech, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Žalobca v odvolaní nenamietal žiadne skutočnosti, ktorými by sa súd prvého stupňa nebol zaoberal. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť, a odvolací súd tento rozsudok podľa , potvrdil s tým, že na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , keď úspešnému žalovanému bola priznaná ich náhrada - ako trovy právneho zastúpenia. Trovy odvolacieho konania predstavujú 67,07,- eur za 1 úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie žalovaného k odvolaniu a 7,81,- eur režijný paušál spolu 67,88,- eur, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu JUDr. F.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.