Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/161/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Marcelom Kirnágom v právnej veci žalobcu Ľ. D., K.. XX.X.XXXX, O. R. XX/X, XXX XX B. K. I., zast. JUDr. Jánom Dzuričkom, advokátom so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, proti žalovanej Q. F., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. XXX, XXX XX Q., o zaplatenie 6.638,78 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.8.2009 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 6.638,78 € s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19.3.2007 zapožičal žalovanej sumu 6.638,78 € na čas do 19.4.2009 bezúročne. Žalovaná sa zaviazala, že v prípade omeškania splatnosti pôžičky včas zaplatí žalobcovi dohodnutý mesačný úrok vo výške 5 % z dlžnej sumy. Žalovaná ku dňu podania návrhu predmetnú pôžičku neuhradila a na osobné výzvy nereagovala, taktiež na písomnú zo dňa 24.5.2007.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. -7 zo dňa 27.8.2009. Proti platobnému rozkazu bol podaný odpor včas, s odôvodnením vo veci samej, preto bol platobný rozkaz zo zákona zrušený a vec bola prevedená do registra C a ďalej vedená pod sp. zn. .

V podanom odpore žalovaná uviedla, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu z dôvodu, že jej dlh voči žalobcovi je v celom rozsahu z jej strany vyrovnaný. Je pravda, že si od žalobcu požičala sumu uvedenú v návrhu, ale okrem tejto zmluvy sme uzavreli aj dohodu o ručení pôžičky, a to tým spôsobom, že žalobcovi pre prípad nesplatenia požičanej sumy podpísala splnomocnenie na disponovanie a prepis jej osobného motorového vozidla Š. R. A. O. - XXX U.. Ďalej uviedla, že keďže uvedenú pôžičku nesplatila riadne a včas, žalobca si vzal od nej uvedené osobné motorové vozidlo a toto následne odpredal v lete roku 2007 za sumu 200.000,- Sk (6.638,78 €) pánovi Q. V., O. W. XXX, S.. Celý výťažok z predaja si žalobca nechal ako splatenie pôžičky a úrokov za požičanie peňazí. Tým mali byť vzájomné záväzky účastníkov vyrovnané.

Dňa 23.10.2009 doručil žalobca súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dňa 16.3.2007 uzatvoril so žalovanou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo Š. R., Š.: O. XXXAY. Žalovaná mu odovzdala veľký technický preukaz, potvrdenie z polície a overila splnomocnenie na Obecnom úrade J.. Žalobca uviedol, že za uvedené motorové vozidlo vyplatil žalovanej kúpnu cenu 150.000,- Sk. Kópiu kúpnej zmluvy predložil súdu. Následne dňa 19.3.2007 poskytol odporkyni pôžičku vo výške 200.000,-

Sk a dobou splatnosti do 19.4.2007. Dňa 24.5.2007 bola žalovaná vyzvaná k vráteniu požičanej sumy v lehote 3 dní. Napriek tomu sa tak nestalo.

Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 21.4.2010 uviedla: v celom rozsahu trvá na svojom písomnom vyjadrení, ktoré súdu doručila dňa 2.11.2009. Žalobcu predtým osobne nepoznala. Potrebovala súrne peniaze na vyplatenie niečoho, tak jej jeden priateľ odporučil, že pozná žalobcu, ktorý požičiava peniaze. Dohodli si stretnutie, dohodli sa, že jej požičia peniaze. Išlo o sumu 200.000,- Sk. Dohodli sa, že mu vráti tú sumu do mesiaca, čiže do dňa 19.4.2007. Zmluva sa uzatvárala dňa 19.3.2007. V uvedený deň, keď sa zmluva uzatvárala, žalobca sumu 200.000,- Sk žalovanej skutočne odovzdal. V ten istý deň uzavreli aj zmluvu o tom, že žalobcovi prenecháva ako zábezpeku uvedené motorové vozidlo. Táto zmluva bola uzatvorená v písomnej forme s tým, že sa dohodli, že v prípade ak mu nevráti peniaze, môže auto predať, bude s ním disponovať, môže byť jeho vlastníctvo a tak uspokojiť nároky. Žalovaná uviedla, že nechala všetky doklady vo svojom aute, čiže aj uvedenú zmluvu. Ďalej uvádza, že nie je pravda, že dňa 16.3.2007 uzatvárala akúkoľvek kúpnu zmluvu o predaji motorového vozidla so žalobcom, nepamätá si, že takúto zmluvu podpisovala. Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy uviedla, že podpis sa podobá na jej podpis, ale je možné, že to nie je jej podpis. Pokiaľ ide o výdavkový doklad, ktorý je vyhotovený dňa 16.3.2007, tak uviedla, že žiadnu sumu 150.000,- Sk ako výplatu kúpnej ceny za motorové vozidlo neprevzala. Je pravda, že sa stretli so žalobcom a jednali ohľadne zmluvy o pôžičke, žalobca doniesol viac papierov. Uviedla, že tie papiere nepozerala, niektoré podpísala bez toho, aby si overila ich obsah. O zmluve, ktorou už mal predávať žalobca Q. V. auto za dohodnutú kúpnu cenu 173.000,- Sk už žalovaná nemá vedomosť. Pôžičku do dohodnutého termínu nevrátila. Telefonicky sa dohodovali so žalobcom, že peniaze do dohodnutého termínu nevráti, tak so žalobca došiel pre auto a žalovaná mu ho odovzdala. Dohodli sa, že si auto prevezme, môže ho používať, ale ešte počká na vrátenie peňazí do 19.5.2007. Následne už žalobca prestal dvíhať telefóny. Následne keďže nezohnala peniaze na vrátenie pôžičky, bral to tak, že auto zostane žalobcovi, ten auto berie s tým, že je to vyrovnané. Žalovanej sa neozýval, preto považovala ich záväzky za vyrovnané. Ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, že realizovala písomné uznanie dlhu, nejde o jej podpis na uvedenom uznaní dlhu. V júni 2007 sa už so žalobcom nestretla, nakoľko považovala všetko za vybavené a záväzky za vyrovnané. Vníma to tak, že na každej listine, do ktorej nahliadla, sú iné podpisy, myslí jej podpisy. Po nahliadnutí do splnomocnenia uvádza, že nejde jej to vysvetliť, prečo je tam overovaný jej podpis dňa 16.3.2007 v obci J., keď sa nestretla so žalobcom, nakoľko sa stretli až 19.3.2007, kedy realizovali zmluvu o pôžičke. Zároveň uviedla, že mohlo nastať to, že na zmluve o pôžičke bol v skutočnosti uvedený dátum 19.3.2007, ale so žalobcom sa stretli v iný deň, čiže 16.3.2007. So žalobcom sa stretla iba raz, bol tam prítomný aj známy žalovanej, X. J., bytom S.. Opakovane uviedla, že žiadnu kúpnu zmluvu so žalobcom neuzavrela a vôbec sa nerozprávali o žiadnej kúpnej cene vo výške 150.000,- Sk. Jej známy, X. J. môže dosvedčiť, že sa so žalobcom stretla za účelom zmluvy o pôžičke a že sa dohodli, že ak pôžičku nezaplatí, žalobca si môže ponechať motorové vozidlo s tým, že bude celá pôžička vyrovnaná. Uviedla, že je prekvapená, aké listiny boli žalobcom do súdneho spisu založené. Zároveň navrhla, aby súd vypočul svedka X. J..

Svedok X. J. na pojednávaní konanom dňa 31.5.2010 uviedol: poznám sa osobne so žalovanou, ako aj so žalobcom. Žalovaná ho oslovila, že by potrebovala súrne požičať peniaze, či by jej nevedel pomôcť, pretože potrebuje sumu 150.000,- Sk. Svedok vedel o tom, že žalobca požičiava peniaze. Oslovil ho a žalobca mu povedal, že je ochotný peniaze požičať, ale potrebuje niečo do zálohy. Svedok povedal žalobcovi, že žalovaná má auto, ktorého je vlastníčkou. Svedok sa so žalobcom dohodol, že príde so žalovanou osobne za žalobcom, lebo tento chcel auto vidieť. Pri stretnutí sa dohodli, že žalobca žalovanej peniaze požičia, len potrebuje okrem zmluvy o pôžičke aj plnomocenstvo, že to auto bude môcť predať v prípade, ak žalovaná nebude splácať pôžičku. Svedok ďalej uviedol, že si myslí, že od začiatku vedel, že žalobca sa nebude k nim správať férovo. Uvedené plnomocenstvo, ktorým žalovaná splnomocní žalobcu nakladať s autom v prípade, že nebude splácať pôžičku bolo overené v obci J.. Na to sa stretli všetci traja vo B. K. I., žalobcovi bolo predložené plnomocenstvo a on vyplatil žalovanej sumu 150.000,- Sk s tým, že žalobcovi ešte dali originál technického preukazu auta a jeden kľúč od auta. O niekoľko dní nato sa svedok so žalobcom skontaktoval telefonicky a žalobca mu uviedol, že si zobral auto, nakoľko žalovaná nesplácala pôžičku. Potom sa už žalobca so svedkom nechcel kontaktovať. Neskôr svedok zistil, že auto bolo havarované a rozbité. Ďalej svedok uviedol, že skutočne bol prítomný pri všetkých stretnutiach žalovanej so žalobcom. Uviedol, že žalovaná nemala žiadnym spôsobom úmysel predať auto, aby sa uzatvárala kúpna zmluva. Považuje to za podvodné konanie. Žalovaná určite

neuzatvárala žiadnu kúpnu zmluvu. Žalovaná neprevzala žiadnu kúpnu cenu za predmetné motorové vozidlo, len si požičala od žalobcu 150.000,- ľudí.

Na to žalovaná na uvedenom pojednávaní sa vyjadrila, že nie je logické, aby si požičiavala peniaze od žalobcu a ešte predtým aby mu predala auto. Keby bola vedela, tak by situáciu riešila tým, že predá svoje auto. Je stále presvedčená, že kúpnu zmluvu nepodpisovala.

Na pojednávaní dňa 26.1.2012 právny zástupca žalobcu udáva: zotrvávame na podanej žalobe v celom rozsahu, nakoľko sa jedná o dve zmluvy, ktoré boli medzi účastníkmi uzavreté, pričom poukazuje na kúpnu zmluvu zo dňa 16.3.2007, pokladničný výdavkový doklad zo dňa 16.3.2007 a ďalšie doklady. Ďalej uviedol, že zmluva o pôžičke bola uzavretá následne dňa 19.3.2007. Na to právny zástupca žalovanej uviedol, že nesúhlasia s podaným návrhom a navrhujú žalobu zamietnuť. Znova bolo uvedené, že je nelogické, aby 3 dni pred uzavretím zmluvy o pôžičke odpredávala motorové vozidlo a následne brala pôžičku vo výške 200.000,- Sk.

Na pojednávaní dňa 11.1.2013 žalobca uviedol, že dňa 19.3.2007 bola uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanej požičaná suma 200.000,- Sk a táto mala byť vrátená do 19.4.2007. Čo sa týka tejto zmluvy o pôžičke, nebolo to zabezpečené žiadnym motorovým vozidlom, nemá to s tým nič spoločné. Na otázku súdu žalobca uviedol, že čo sa týka uznania dlhu, to bolo zo strany žalovanej podpísané vo B. K. I..

Na to žalovaná uviedla, že bola uzavretá jedna zmluva o pôžičke. Uviedla, že žiadne uznanie dlhu nepodpisovala, taktiež kúpna zmluva zo dňa 16.3.2007 z jej strany podpísaná nebola. Po nahliadnutí uvádza, že podpis na kúpnej zmluve sa podobá na jej podpis, avšak ona kúpnu zmluvu nepodpisovala.

Podľa účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Súd na základe vyššie uvedeného má za to preukázané, že žalovaná si požičala od žalobcu sumu 200.000,- Sk, ktorej vrátenie bolo zabezpečené autom, ktoré bolo vo vlastníctve žalovanej. Keďže žalovaná dlžnú sumu žalobcovi v dohodnutej dobe nevrátila, žalobca si zobral od žalovanej auto a následne ho scudzil, čo potvrdil aj svedok, X. J.. Bolo by nelogické, aby žalovaná previedla kúpnou zmluvou na žalobcu motorové vozidlo a následne by uzavrela zmluvu o pôžičke, vrátenie ktorej bolo zabezpečené tým istým motorovým vozidlom. Navyše žalovaná počas celého konania spochybnila podpisy na kúpnej zmluve, ako aj na zmluve o uznaní dlhu, čo potvrdil aj svedok X. J., ktorý uviedol, že žalovaná mala len úmysel uzavrieť so žalobcom zmluvu o pôžičke v celkovej sume 200.000 €, vrátenie ktorej malo byť zabezpečené práve uvedeným motorovým vozidlom.

Účastník, pokiaľ chce byť v konaní úspešný, je povinný preukázať pravdivosť svojich tvrdení, ktoré sú relevantné a spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie súdu (zodpovednosť uniesť dôkazné bremeno). V tomto prípade žalobca dôkazné bremeno neuniesol, keďže v priebehu konania sa mu nepodarilo preukázať pravdivosť svojich tvrdení, nakoľko žalovaná, ako aj svedok tvrdili, že jediným úmyslom žalovanej bolo uzavretie zmluvy o pôžičke na sumu 200.000,- Sk, žiadne iné kúpne zmluvy, resp. uznanie dlhu žalovanou žalovaná nemala v úmysle uzavrieť, ani podpísať. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie <javascript:%20fZzSRInternal('22110',%20'16671510', %20'16671510',%20'3406843',%20'3980007',%20'0')> sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.