Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/31/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácii, Suché Mýto 19, Bratislava, IČO 42 268 559, zast. Advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., Búdkova 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Róbert Bardač proti žalovanému: Obec Selice, so sídlom Sovietskej armády č. 1131, 92572 Selice, IČO 306 151, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného jednohlasne takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 28.6.2013 domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného vo veci poskytnutia informácii podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Krajský súd v Nitre z dôvodu miestnej nepríslušnosti (, a Ods.2 ) vec postúpil Krajskému súdu v Trnave. Žalobca do 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení postúpenie namietol, z toho dôvodu Krajský súd v Trnave podľa spis predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR, ktorý rozhodol rozhodnutím č.k.5Nds/7/2013 zo dňa 10.10.2013 tak, že na rozhodnutie veci je príslušný Krajský súd v Trnave.

Žalobca v návrhu poukázal na to, že predmetná žiadosť mala všetky zákonom stanovené náležitosti, bola urobená vo forme, ktorú zákon pripúšťa, takže je riadne podanou žiadosťou, jednalo sa o informácie, ktorými žalovaný disponuje, preto nie sú žalobcovi známe dôvody, pre ktoré k vybaveniu jeho žiadosti nedošlo. Žalovaný bol povinný sprístupniť informácie najneskôr do 10.4.2003, o odmietnutí prístupu k týmto informáciám nevydal žiadne rozhodnutie, preto v súlade s ust. došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného a to dňom 13.4.2013. Žalobca proti konaniu prvostupňového orgánu podal odvolanie, doručené žalovanému mailom dňa 25.4.2013, ktoré bolo rovnako podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ale odvolací orgán v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania o odvolaní nerozhodol, preto sa má za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia je považovaný deň 12.5.2013.

Žalobca tvrdí, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, keď mu žalovaný odmietol sprístupniť informácie bez toho, aby mal k tomu v zákone danú oporu, a tým zasiahol do práva na informácie, ktoré má žalobca SR zaručené. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa pri vydaní rozhodnutia neriadil právnou úpravou uvedenou v zákonom o slobodnom

prístupe k informáciám, pretože ak bol daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciam, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie odôvodnené podľa aby tak boli žalobcovi známe dôvody odmietnutia prístupu k požadovaným informáciám. Keďže sa tak nestalo, došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, preto žiada súd, aby napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi dňa 12.5.2013 ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi dňa 13.4.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom v žiadosti doručenej žalovanému dňa 27.3.2013 podľa a zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a súčasne mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

Na základe výzvy Krajského súdu v Trnave žalovaný podal k žalobe vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalobca nesprávne interpretuje zverejnené e-mailové adresy obcí ako adresy elektronickej podateľne, pričom nerešpektuje právnu úpravu upravujúcu legálnu definíciu technického zariadenia a verejný zoznam, ktorý je evidenciou tých adries, ktoré sú elektronickými podateľňami, ako vyplýva zo znenia o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií nebola žalovanému doručená v súlade s ust. § 14 ods. 1 zák. o slobodnom prístupe k informáciám technicky vykonateľným spôsobom, následkom čoho tak nemohlo dôjsť k uplynutiu lehoty na vybavenie žiadosti a ani k vydaniu fiktívneho rozhodnutiu podľa § 18 ods. 3 zákona. Dal do pozornosti tiež skutočnosť, že žiadateľ žiadal sprístupniť informácie, ktoré nevznikli pri výkone správy žalovaného a niektoré sú verejne dostupné i z iných internetových stránok. Žalobca pri aplikovaní zákona o slobodnom prístupe k informáciám interpretoval slobodu vyhľadávania tak, že ako vyhľadávací nástroj použil orgán miestnej územnej samosprávy, ale v takýchto situáciách nedochádza k zásahu do slobody vyhľadávania informácii žalobcu, ale k zneužitiu subjektívnych práv, pričom poukázal na to, že žalobca je zastúpený advokátskou kanceláriou, preto mohol a mal mať vedomosti o existencii právnych predpisov upravujúcich použitie zaručeného elektronického podpisu v komunikácii s orgánmi verejnej moci. Podaním žalôb voči niekoľkým stovkám subjektom pri trovách právneho zastúpenia vo výške 270 eur môže konanie žalobcu navádzať k možnému motívu podania takýchto žiadostí i technicky nevykonateľným spôsobom. V závere ešte uviedol, že žiadosti žalobcu boli doručené emailom do elektronickej pošty do zložky „nevyžiadaná pošta“ ako spam (bezpečnostné doručenie elektronickej pošty) a na základe kópie žiadosti o sprístupnenie informácii, ktorá bola zaslaná od Krajského súdu v Trnave dňa 31.10.2013 žiadosť vybavili.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že v konaní nie je možné pokračovať pre nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia.

Podľa o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo o právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu v tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Podľa zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácii sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácii žiadateľ navrhuje.

Podľa , ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Podľa zákona o slobode informácii, žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa na žiadosť povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácii.

Vyššie citovanými právnymi ustanoveniami je upravený spôsob a forma podania žiadosti o sprístupnenie informácii, pričom žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Podľa obsahu spisu a tvrdenia žalobcu žiadosť o poskytnutie informácii zaslal žalovanému dňa 27.3.2013 na jeho emailovú adresu. Žiadosť bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom.

V súlade so znením § 14 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť možno podať aj elektronickou poštou alebo aj iným technicky vykonateľným spôsobom.

Krajský súd v Trnave mal zo spisu preukázané, že žalovanému bolo na jeho e-mailovú adresu dňa 27.3.2013 doručené podanie, ktorým žalobca žalovanému oznámil, že mu posiela v prílohe „žiadosť o informácie podpísanú zaručeným elektronickým podpisom“. Zaručený elektronický podpis bol vyhotovený podľa vyhl. č. v znení neskorších predpisov a v súlade s a vyhl.č. 135/2009 v znení neskorších predpisov.

Žalovaný na e-mailové podanie obsahujúce prílohu nereagoval ako na žiadosť o slobodnom prístupe k informáciám zákonom predpísaným spôsobom, pričom technické alebo softwarové okolnosti nemôžu byť dôvodom pre nevybavenie žiadosti žalobcu, a to i s poukazom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ktorý dospel k záveru, že ak orgán verejnej moci nedisponuje potrebným programovým vybavením na overenie zaručeného elektronického podpisu, hoci zákon umožňuje podávateľovi takéto podanie urobiť, nemôže sa takýto orgán na túto skutočnosť odvolávať.

Podľa ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je úrad.

Podľa úrad vedie zoznam elektronických adries, umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.

Podľa webovej stránky Národného bezpečnostného úrade žalovaný ako orgán verejnej moci nemá zriadenú elektronickú podateľňu, na základe čoho je potrebné dospieť k záveru, že elektronické podanie doručené žalovanému na jeho e-mailovú adresu používanú v bežnom internetovom styku nemá rovnaké právne účinky ako doručenie informácii na elektronickú adresu, ktorú žalovaný zriadenú nemá.

Podľa d) o elektronickom podpise sa elektronickou podateľňou rozumie technické zariadenie a programové vybavenie slúžiace na zabezpečenie činností súvisiacich s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov, elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom, elektronických dokumentov opatrených elektronickou pečaťou a elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a elektronických dokumentov opatrených zaručenou elektronickou pečaťou.

V dôsledku vyššie uvedených skutočností a citovaných právnych ustanovení súd uvádza, že žalobca podanie urobil elektronicky, ale muselo byť vykonané i technicky vykonateľným spôsobom. Forma a spôsob, ktorý zvolil žalobca však nemali za následok doručenie žiadosti žalovanému v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, z čoho vyplýva, že žalobca nepreukázal, že by žalovanému doručil žiadosť o poskytnutie informácii dňa 27.3.2013, ako uvádza v žalobe.

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

V konaní bolo teda preukázané, že žalovaný nezačal na základe elektronického podania žalobcu konanie o poskytnutie informácií, ani ho začať nemohol, pretože žiadosť žalovanému nebola riadne zo strany žalobcu doručená a v takom prípade neplatí právna domnienka o existencii rozhodnutia podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V dôsledku tejto skutočnosti neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmavania, čím neboli splnené podmienky podľa Piatej časti, Druhej hlavy , na základe čoho konajúci súd podľa ust. konanie zastavil keď konštatoval, že konaniu a rozhodnutiu vo veci bráni neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomocí súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia.

Žalobca v žalobe uviedol, že zoznam prostriedkov na overenie elektronického podpisu je zverejnený na webovom sídle NBÚ, pričom na overenie platnosti zaručeného elektronického podpisu sa nevyžaduje vlastniť kvalifikovaný certifikát od príslušnej certifikačnej autority a na overovanie podpisu a čítanie dokumentu podpísaného zaručeného elektronickým podpisom postačuje niektorá z aplikácii schválených NBÚ. K tejto skutočnosti konajúci súd vzal do úvahy konanie žalobcu, ktorý žalovanému na jeho e-mailovú adresu zaslal iba oznámenie o poslaní žiadosti o informácie, s tým, že žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom je v prílohe a rovnakým spôsobom bolo zaslané i odvolanie. Bezpečnostné nastavenie elektronickej pošty žalovaného predmetné podania vyhodnotilo a doručilo do zložky „nevyžiadaná pošta“, čo žalovaný nepopiera. Samotný spôsob bezpečnostného nastavenia nemôže byť síce na ujmu žiadateľa, ale nakoľko sa jednalo o žiadosť o poskytnutie informácií podľa bolo na žalobcovi aby cielene uviedol, že sa jedná o žiadosť o sprístupnenie informácií podľa , ktorá sa spravuje osobitným režimom, keď v inej podobe žiadosť o poskytnutie informácií žalovanému nedoručil a žalovaný nie je vedený v zozname NBÚ ako orgán verejnej správy, ktorý má zriadenú elektronickú podateľňu.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.