Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/398/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľky M. S. rod. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo I. H. na ul. K.. Q.. E. č. XX/XX zastúpenej JUDr. Ladislavom Pirovitsom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Kráľovskom Chlmci na ul. Ľudovíta Štúra č. 29 proti odporcovi Š. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu vo I. H. na ul. K.. Q.. E. č. XX/XX toho času v G. č. XX zastúpenému JUDr. Andrejom Molnárom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Kráľovskom Chlmci na ul. Majlátha č. 2518/ 14 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej G. S. nar. XX.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 13.9.2013 č.k. -73 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas po rozvode zveril mal. G. S.H. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej 30 € mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred navrhovateľke počnúc právoplatnosťou rozsudku, styk odporcu s maloletou neupravil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku a zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletej 60 € mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred navrhovateľke počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vyjadrila názor, že výška výživného je neprimeraná, nezohľadňuje vek maloletej, ktorá navštevuje gymnázium a odporca s ňou neudržiava žiaden styk, neprispieva na jej ošatenie, vedenie chodu domácnosti a na pojednávaní sa sám výslovne vzdal práva styku so svojou dcérou. Nestotožňuje sa s hodnotením súdu týkajúcim sa možností a schopností odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť. Domnieva sa, že minimálna výška výživného vzhľadom na pomery odporcu je v rozpore s dobrými mravmi. Ňou požadovaná výška výživného 60 € mesačne by bola aspoň v súlade s rozhodovacou praxou súdu, s produktívnym vekom odporcu, ako aj jeho schopnosťami a možnosťami a to napriek tomu, že je nezamestnaný. Odporca je nezamestnaný od roku 2007, ale zamestnanie si nehľadá, keďže mu tento stav vyhovuje a má príjmy z predaja ovocia z veľkého ovocného sadu v rozsahu pol hektára. Nie je pravdou, že z predaja nemá príjem, na pojednávaní iba tvrdil, že toho roku neočakáva veľký príjem. Odporca je spoluvlastníkom aj rodinného domu v obci G.. XX, kde aj toho času býva. Po opustení spoločnej domácnosti zrušil spoločný sporožírový účet a následne spoločne nasporené peniaze vybral a zužitkoval. K 31.8.2012 bolo na účte 6.872,84 € a k 30.9.2012 len 87,10 €. Poukázala na ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vyjadrila názor, že súd má prihliadnuť aj

na vývoj životných nákladov podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý vyplýva z celospoločenských ekonomických ukazovateľov ako je miera inflácie alebo napríklad ceny spotrebného koša a nie ako sa mylne domnieva súd, že ide o vývoj jeho osobných životných nákladov. Uvedené ustanovenie upravuje takzvanú valorizačnú klauzulu, ktorá sa týka vývoja životných nákladov nielen povinného, ale aj oprávneného dieťaťa, prípadne rodiča zabezpečujúceho osobnú starostlivosť o toto dieťa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec je schopný dopĺňať zdroj svojho príjmu (dávku v hmotnej núdzi) brigádnickou činnosťou, príležitostnou činnosťou alebo z predaja ovocia z ovocného sadu, ktorého výšku však deklaruje ako minimálnu alebo bez zisku. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že otec využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností v oblasti pomerne lukratívnej činnosti má potencionálne možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej v rozsahu vyššom ako určil súd prvého stupňa. Výživné je prednostnou pohľadávkou a výživné pre deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, má prednosť pred výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine a preto nie je možné prihliadať na také výdavky povinného rodiča, ktoré vyplývajú napríklad z úverových zmlúv, telefónnych poplatkov, poistného a podobne. K odvolaniu pripojila kópiu notárskej zápisnice č. N 377/89, NZ 355/89, z ktorej vyplýva, že odporca Š. S. a manželka M. rod. K. kúpili za sumu 46.280 Kčs nehnuteľnosti v katastrálnom území G., vedené na LV č. XXX a XXX a to rodinný dom, oplotenie, studňu, vedľajšie stavby, vonkajšie úpravy, porasty, zastavané a nezastavané pozemky. Ďalej predložila výpis z účtu zo Slovenskej sporiteľne za obdobie od 1.9.2012 do 30.9.2012.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom ozrejmil skutkový stav a v súlade so zákonom rozhodol o výške výživného. V priebehu konania bolo preukázané, že jeho pracovný pomer u posledného zamestnávateľa zanikol v roku 2007 z organizačných dôvodov a v tom čase obdržal nadštandardné odstupné, následne v priebehu šiestich mesiacov mal príjem 15.000 Sk a potom na celú rodinu poberal sociálne dávky vo výške 270 €. Vzhľadom na hospodársku situáciu v ich okolí sa mu nepodarilo získať trvalú pracovnú príležitosť a od toho času je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a poberá dávky v hmotnej núdzi 91,99 €. Z uvedeného príjmu platí výživné pre maloletú vo výške 30 €. Na pracovnom trhu nemá možnosť uplatniť sa a z uvedeného dôvodu nedosahuje taký zárobok, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu. Poukázal na to, že matka maloletej spolu s maloletou bývajú v byte, ktorý patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva a on bol nútený odísť bývať do rodičovského domu v obci G., aby sa vyhol konfliktným situáciám, nakoľko matka podala na neho trestné oznámenie pre domáce násilie a týranie. S maloletou sa snažil udržiavať riadny kontakt, avšak dcéra ho odmieta, nechce s ním rozprávať a jej postoje a dôvody, ktoré viedli k takémuto správaniu sa maloletej voči nemu podrobne popísal vo svojej výpovedi na pojednávaní. Navrhovateľka skresľuje celú situáciu, keď tvrdí, že on má príjem z predaja ovocia z obrovskej záhrady a neberie do úvahy tú skutočnosť, že táto záhrada je spoločná, avšak ona odmieta vykonávať akúkoľvek prácu v záhrade s tým, že príjem z tejto činnosti nemá. Čo sa urodilo v záhrade, použil pre vlastnú potrebu a samotná nehnuteľnosť je v ich BSM s navrhovateľkou bez možnosti samostatného nakladania s touto nehnuteľnosťou. Všetok ich majetok nadobudnutý počas trvania manželstva s navrhovateľkou sa nachádza v byte, ktorý bol nútený opustiť a musí pre seba zabezpečiť základné veci potrebné k bežnému životu. V priebehu konania poukázal na to, že svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej si plní podľa svojich možností a schopností, avšak v okrese Michalovce, ktorý je postihnutý vysokou mierou nezamestnanosti, je nemožné sa zamestnať v riadnom pracovnom pomere. Teoretické úvahy o možnosti zamestnať sa sú v rozpore s realitou a je jednoduché tvrdiť, že sa má uplatniť na pracovnom trhu, avšak tento zámer nemôže realizovať z objektívnych dôvodov, ktoré sú zapríčinené miestnymi podmienkami. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že na ich účte boli finančné prostriedky a tieto boli spotrebované, dodáva, že z tejto sumy bola financovaná výmena plastových okien na byte a boli použité na úhradu dlhov a výdavkov spojených s bežným životom. Uviedol, že žiadnymi úsporami nedisponuje, nemá iný príjem ako z dávky v hmotnej núdzi.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol určiť vyššie výživné ako rozhodol súd prvého stupňa.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu, zverení maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky a úprave styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o určení vyživovacej povinnosti odporcu na maloleté dieťa na čas po rozvode, preto rozsudok v napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, vyhodnotil dôkazy v súlade s ust. , v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje ( ) a dodáva, že zo zákonných ustanovení citovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov, ako aj ich majetkové pomery sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Je však potrebné zdôrazniť, že uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Výživné má byť v zásade určené tak, aby dieťa, rodičia ktorého spolu nežijú, malo takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že určené výživné zodpovedá vyššie uvedeným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľky odvolací súd zdôrazňuje, že potencionalita príjmov vyplývajúca z ust. Zákona o rodine sa týka oboch rodičov majúcich vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, teda aj navrhovateľky, ktorá je už od roku 2003 nezamestnaná, pričom je rovnako v produktívnom veku ako odporca. Vykonaným dokazovaním ďalej nebolo preukázané, že by odporca disponoval majetkom, ktorý by zvyšoval jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Majetkové pomery oboch rodičov dieťaťa sú v zásade rovnaké, nakoľko nehnuteľnosti majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s tým, že byt výlučne užíva navrhovateľka a pokiaľ ide o príjmy z ovocného sadu, ktorý je rovnako v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je potrebné dodať, že navrhovateľka nie je vylúčená z užívania sadu a má rovnakú možnosť brať úžitky z tejto nehnuteľnosti, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že poľnohospodárska činnosť je stratová a bez dotácii štátu nerentabilná, preto nie je možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľky, že ide o pomerne lukratívnu činnosť. Pokiaľ navrhovateľka namieta, že súd neaplikoval ust. Zákona o rodine (vývoj životných nákladov), odvolací súd dodáva, že predmetom konania bolo určenie výživného na čas po rozvode, nie zmena rozhodnutia o výživnom ( Zákona o rodine), pri ktorom je potrebné prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov, preto by uvedené právne posúdenie nebolo v súlade so zákonom. Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie týkajúce sa nakladania so sporožírovým účtom rodičov, nakoľko budú predmetom vyporiadania BSM rodičov po zániku ich manželstva. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ani pri určení výživného vo vyššom rozsahu, teda v rozsahu, aký žiada navrhovateľka a ktoré podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom odporcu by sa jej finančná situácia nezmenila, nakoľko je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, pri výpočte ktorej sa zohľadňuje do príjmu rodiny aj výživné poskytované maloletému dieťaťu, prípadne z manželského výživného alebo príspevku na výživu rozvedeného manžela, to znamená, že akýkoľvek príjem navrhovateľky z výživného má za následok zníženie dávky v hmotnej núdzi o sumu určeného výživného.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.