Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoE-27-2014.pdf
PDF · 72.83 KB
Case nature
Subarea
11CoE/27/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti povinnému: R. V., naposledy bytom T., U. XX/XX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody H. W.., pre vymoženie 418,24 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. októbra 2013, č.k. 16Er/589/2008-54, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu, čo odôvodnil § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj na príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 25.03.2008 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na základe Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 8870/07 zo dňa 22.11.2007. Z predloženého exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že dňa 21.02.2007 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o úvere č. 3281827 (ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky), na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v dohodnutých splátkach a lehotách podľa splátkového kalendára. Poverenie bolo udelené tamojším súdom dňa 21.04.2008 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Po preskúmaní predmetnej zmluvy dospel súd prvého stupňa k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v čl. 17 Všeobecných obchodných podmienok, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním predmetných Všeobecných obchodných podmienok ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne čl. 17, vzhliadol súd prvého stupňa nekalú podmienku. Zastával názor, že možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným je len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným stratil povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky stanovenej v čl. 17. (posledná veta) súd prvého stupňa posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. V danom prípade
bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvého stupňa videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa exekúciu z úradnej moci zastavil. Pokiaľ ide o trovy exekúcie oprávneného, uviedol, vzhľadom k tomu, že súd zastavil exekúciu ako celok z dôvodu, že oprávnený vymáha plnenie na základe nespôsobilého exekučného titulu, nemá oprávnený ani právo na náhradu trov exekúcie. Záverom dodal, že v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne aby odvolací súd alternatívne konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky. Vo svojom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania oprávneného, zaoberal sa tým, či odvolanie oprávneného bolo podané v zákonom stanovej lehote, či ho možno považovať za odvolanie podané oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či napadnuté rozhodnutie nezaniklo inak.
Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Spôsob doručovania písomností súdom upravujú ustanovenia § 45 a nasl. O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods. 1 O.s.p.). Podľa odseku 2 tohto ustanovenia druhá veta ak koniec lehoty pripadne na: sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (ods. 3 cit. ust.).
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (t.j. po lehote ustanovenej zákonom na podanie odvolania).
Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo oprávnenému (jeho právnemu zástupcovi) riadne doručené dňa 31.10.2013, čo má súd za preukázané z vrátenej doručenky. To znamená, že deň 31.10.2013 je potrebné považovať za deň doručenia napadnutého rozhodnutia. Lehota na podanie odvolania proti predmetnému rozhodnutiu začala plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t.j. dňa 01.11.2013 a jej posledný deň pripadol na 15.11.2013. Oprávnený podal odvolanie na pošte dňa 22.11.2013, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie oprávneného ako oneskorene podané odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .