Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/342/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: Tatra banka, a. s., Bratislava, Hodžovo nám. 3, IČO: 00 686 930, zastúpeného advokátskou kanceláriou: MCGA legal, s.r.o., Bratislava, Partizánska 2, proti povinnému: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: K. T. XXXX/X, J., exekúcii vedenej u súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 2, o vymoženie 1.918,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava pod č.k. -31 zo dňa 20.02.2013, EX 5521/2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e.

V časti povolenia odkladu exekúcie napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd pod bodom I./ exekúciu zastavil a pod bodom II./ povolil odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o jej zastavení.

Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil právne poukazom na ustanovenia , Exekučného poriadku, §, a zákona o rozhodcovskom konaní, na zákon o spotrebiteľských úveroch, §, 53 a 54 účinného do 31.10.2008 a na Smernicu rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa mal preukázané, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, založený zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0000895436 uzatvorenou medzi účastníkmi exekučného konania a povinným dňa 18.03.2008, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Posudzoval rozhodcovskú doložku, ktorá je uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach (v čl. IV. pod 4.9.), pričom zistil, že táto ( rozhodcovská doložka) je neprijateľná a ustanovenie o nej je absolútne neplatné, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže podľa názoru prvostupňového súdu založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky existuje zjavný rozpor exekučného titulu so zákonom, teda jeho nespôsobilosť a nepoužiteľnosť ako exekučného titulu v exekučnom konaní, preto súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Pre dôvodné očakávanie zastavenia exekúcie bolo potom treba (podľa názoru súdu prvého stupňa) v zmysle Exekučného poriadku povoliť aj odklad exekúcie, keďže v exekučnom konaní navrátenie do pôvodného stavu nie je možné a bolo tak nevyhnutné zabrániť ďalšiemu vykonávaniu exekúcie aj pred definitívnym rozhodnutím o jej zastavení.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že sám poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie v zmysle žiadosti o udelenie poverenia.

V úvode svojho odvolania prostredníctvom právneho zástupcu poukázala na to, že postup okresného súdu v danej veci nie je správny, nakoľko cieľom ustanovenia je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, pričom ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné (čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky). Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, pričom spotrebiteľ môže svoje právo voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne‚ v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle predmetného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V zmysle dôvodovej správy NR SR je teda predmetná rozhodcovská doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým rovom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje právo voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom sude v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Ďalej poukazovala na to, že oprávnený je bankovým subjektom a v zmysle o bankách, z ktorého je zrejmé, že „Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov () budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.“ Na základe uvedeného ustanovenia zákona, podľa názoru odvolateľky oprávnená ponúkla neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) a povinný s touto rozhodcovskou doložkou súhlasil. V prípade, ak by povinný s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, mohol ju zmysle obchodných podmienok vypovedať v lehote 30 dní odo dňa podpisu Zmluvy o úvere. Povinný však dojednanú rozhodcovskú doložku v lehote nevypovedal. V tejto súvislosti poukazovala i na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici i Krajského súdu v Prešove. Záver o právnej nedovolenosti, či o rozpore s dobrými mravmi nie je možné podľa názoru odvolateľky jednoznačne vyvodiť ani zo skutočnosti že s účinnosťou od 1.5.2004, v súvislosti pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii sa stalo záväzné úniové právo aj pre Slovenskú republiku, pričom ani Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v Spotrebiteľských zmluvách nemožno aplikovať priamo, lebo smernica ako prameň práva nemá horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Taktiež namietala, že v prejednávanej veci sa stal rozsudok rozhodcovského súdu právoplatný a vykonateľný aj z dôvodu, že povinný nepodal ani opravný prostriedok podľa ZRK- žiadosť na preskúmanie rozsudku iným rozhodcom, ani žalobu na súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa a nasl. ZRK, napr. aj z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy - doložky (, , ZRK). Podľa odseku 47 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-40/08 - dodržiavanie zásady efektivity nemôže viesť k tomu, aby bolo po vnútroštátnom súde požadované, aby nielenže vyvážil procesné opomenutie spotrebiteľa, ktorý nebol oboznámený so svojimi právami, ale aby rovnako celkom zastúpil úplnú nečinnosť dotyčného spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil rozhodcovského nálezu, ktorý sa tak stal právoplatným. Táto zásada stanovuje hranice pre konanie exekučného súdu bez návrhu bez návrhu a to práve v prípade neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa a nasl. 2ZRK je formou mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý možno prirovnať k dovolaniu na najvyšší súd ( a nasl. ). Aj právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré trpí niektorou z vád uvedených v , zostáva exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, pokiaľ nie je na základe podaného dovolania zrušené. To platí aj v prípade, že sa takýmto rozsudkom rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu. Neplatnosť rozhodcovskej doložky preto nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku oko exekučného titulu, ale len na vznik práva povinného dlžníka podať žalobu podľa ZRK. Na základe vyššie uvedeného vyslovila názor, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolanie

spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v napadnutej časti zastavenia exekúcie podľa potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov. Takýmto predpisom je Exekučný poriadok.

V zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). V zmysle ods. 3 tohto ustanovenia proti rozhodnutiu súdu podľa ods. 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

V zmysle § 57 ods.2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v rámci postupu svojho konania nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného postupu, zrejmého z dôvodov napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa by tak v zásade postačovalo iba konštatovanie správnosti dôvodov prezentovaných súdom prvého stupňa odvolacím súdom s odkazom na ne (prvá časť ustanovenia ). Nakoľko v odvolaní však oprávnená argumentovala spôsobom v ňom uvedeným, odvolací súd k týmto námietkam dodáva:

Nemožno prijať už tú námietku odvolateľky, v ktorej poukázala na okolnosť, že z platnej právnej úpravy, týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, nemožno vyvodiť oprávnenie exekučného súdu nahrádzať pasivitu spotrebiteľa predstavovanú nepodaním žiadosti na preskúmanie rozsudku iným rozhodcom v zmysle § 37 „ZoRK“ ako aj nepodaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 „ZoRK“.

Exekučný súd totiž už pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle

§ 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví (príp. zastaví v časti). Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

Niet sporu o tom, že už v čase uzavretia zmluvy oprávnenej a povinného muselo byť jasne vylúčené, aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak ako na zmluvu spotrebiteľskú. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa opretými o ustanovenie § 53 ods. 1 O. z., ktorý obsahuje definíciu neprijateľnej podmienky, vymedzujúcu, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a rovnako i ods. 4 a 5 vyššie citovaného zákonného ustanovenia, čo vyvodilo stav, podľa ktorého je bez nádeje na úspech obhajoba exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) preto, že v danom prípade na neprijateľnosť treba usudzovať aj v prípadoch podoby doložky, poskytujúcej spotrebiteľovi na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nútiaceho však pre prípad zvolenia rozhodcovského súdu dodávateľom podrobiť sa právomoci výlučne tohto rozhodcovského súdu.

Zhrnúc uvedené bolo namieste vysloviť záver, že zmluvná podmienka, ktorá tvorí problematiku sporu, je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, robí z povinného slabšiu zmluvnú stranu v právnom vzťahu vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy a súčasne sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom. Na základe uvedených právnych úvah, a tiež skutočnosti, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, spôsobujúca hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, pretože vykazuje rysy neprijateľnosti, keďže nebola spotrebiteľom osobne vyjednaná a núti ho neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, pri súčasnom vzdaní sa ústavného práva na spravodlivý proces, odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru než k tomu, ku ktorému dospel pred ním súd prvého stupňa, teda záveru o potrebe vyhodnotenia prejednávanej rozhodcovskej doložky, tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, slúžiaceho tu za exekučný titul za neprijateľnú (a preto neplatnú) zmluvnú podmienku.

Logickým dôsledkom týchto úvah je aj ďalší záver, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom exekúcie, resp. exekučným titulom.

Oprávnený tiež namietal, že o bankách ukladal bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Avšak zo spôsobu uzatvorenia rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy, nie je možné jednoznačne odvodiť, že bankou (oprávnenou) bol návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky ponúknutý dlžníkovi (povinnému) a tento mal možnosť návrh prijať, ale aj odmietnuť. Rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, preto je zrejmé, že dlžník nemal možnosť uzatvorenie rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Len v prípade, ak by rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne, bolo by možné uvažovať, že spotrebiteľ bol riadne oboznámený s rozhodcovskou doložkou a pristúpil na ňu.

S poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo nadbytočným zaoberať sa ďalším obsahom zmluvy o úvere a prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných podmienok.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie podľa a ako vecne správne potvrdil.

Stotožniť sa však nebolo možné s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti odkladu exekúcie do jej právoplatného zastavenia a to pre jeho nadbytočnosť rozhodovania vtedy, ak sa už súd rozhodol exekúciu i zastaviť.

I exekučné konanie je totiž ovládané zásadnou predbežnou vykonateľnosťou uznesení už od ich doručenia ( a ), v exekučnom konaní potom súd rozhoduje výlučne takouto formou rozhodnutia a keďže ani v prípade uznesenia o zastavení exekúcie zákon žiadnu výnimku z takéhoto pravidla neustanovil, povoľovanie odkladu exekúcie spolu s jej zastavením postráda praktický

zmysel (zvlášť ak doručovanie uznesenia zastavujúceho exekúciu aj súdnemu exekútorovi spôsobuje okamžitú vedomosť o potrebe zdržania sa ďalšieho vymáhania pohľadávky aj u osoby bezprostredne na to určenej i s patričným dielom zodpovednosti za prípadnú neochotu sa takémuto príkazu podriadiť).

Odvolací súd preto v takejto časti napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa a per analogiam zrušil (bez potreby i možnosti náhrady rozhodnutia súdu prvého stupňa v takejto časti akýmkoľvek iným rozhodnutím, keďže tu k povoleniu odkladu nedošlo ani na návrh povinného, ale z iniciatívy samého súdu).

O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd nerozhodoval, pretože tu nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) bol spojený s povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania ( a ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.