Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-189-2013.pdf
PDF · 119.04 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/189/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: P., nar. X.X.XXXX, bytom U. voda XXX, E., proti odporcovi: C.. C. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s. so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, v konaní o zaplatenie 263,- eur, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške, 16,50 eur a tieto zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.3.2013 sa domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti náhrady škody vo výške 263eur spolu s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 15.novembra 2012 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 27. 3. 2011 v čase okolo 10.00 hod. motorovým vozidlom značky VW Passat, EČ: ZA XXX ER v jeho vlastníctve jazdil na pozemnej komunikácii v I., časť F., pričom na jeho vozidle došlo k poškodeniu čelného skla. Škodu spôsobil odporca prevádzkou motorového vozidla značky Ford Focus, EČV: CA XXX BP, a to tak, že od kolies vozidla odporcu vyletel kamienok, ktorý poškodil čelné sklo jeho vozidla zásah po kamienku o veľkosti asi 0,5 až 1 cm. V uvedenom čase sa v blízkosti jeho vozidla nenachádzalo žiadne iné vozidlo okrem vozidla odporcu, ktorý ho viedol v rovnakom smere pred ním. Na uvedenej komunikácií sa v čase škodovej udalosti, nachádzalo množstvo kamienkov, čo bolo spôsobené pohybom nákladných vozidiel obsluhujúcich neďalekú stavbu cesty.
Odporcu ihneď po škodovej udalosti upozornil blikaním a posunkami a požiadal ho zastavenie, oznámil mu, že kamienok ktorý odletel spod kolies jeho vozidla a poškodil čelné sklo na jeho aute. Odporca nepopieral, že ku škodovej udalosti došlo. Na mieste sme sa dohodli, že spôsobenie škody ohlási odporca poisťovni Wustenrot, v ktorej bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie morového vozidla Ford Focus, EČ: CA XXX BP, na ktorom jazdil odporca, čo urobil na druhý deň po nehode. Poisťovňa zaevidovala prípad ako poistnú udalosť č. 4116901725. Na základe oznámenia o poistnej udalosti sa dňa 31.3.2011 dostavil likvidátor poverený poisťovňou Wustenrot, p. Z. X., aby vykonal obhliadku poškodenia vozidla. Likvidátor pri obhliadke vozidla skonštatoval poškodenie čelného skla na vozidle a spísal zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti na ktorom vyznačil v položke č. 35 (čelné sklo) krížikom stĺpec „V", čo znamená „výmena". Likvidátor zároveň na čelnom skle vozidla urobil ostrým predmetom znak „X" čím čelné sklo určil na výmenu. Predtým sklo viditeľne poškodené po zásahu po kamienkom vo veľkosti asi 0,5 cm, avšak následne sklo bolo znehodnotené označením ,.X".
Dňa 6.4.2011 si poškodené a následne znehodnotené čelné sklo dal opraviť u p. E. T., adresa M. XX, K. - Z., pričom opravu vyúčtoval faktúrou č. 15/2011 na sumu 263 eur. Poisťovňa mu však sumu, ktorú zaplatil za opravu čelného skla, neuhradila, naopak listom zo dňa 28.6.2011 mu oznámila, že „na základe oznámenia o poistnej udalosti, ako aj následným šetrením poistnej udalosti bolo zistené, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobenú uvedenému v oznámení o poistnej udalosti a teda v zmysle § 8 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na Vašom vozidle a prevádzkou motorového vozidla poškodeného. V zmysle skutkového stavu a priebehu vzniku škody, náš poistený prihliadnuc ku všetkým okolnostiam, nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu, ako aj škodu samú, v danom čase na danom mieste. Z tohto dôvodu Wüstenrot poisťovňa nie je oprávnená vysporiadať náhradu škody". Stanovisko nezmenila ani po vyjadrení nesúhlasu s postupom listom zo dňa 14. 7.2011.
Keďže všetky jeho pokusy uskutočnené voči poisťovni s úmyslom vyriešenia veci boli neúspešné, písomne som vyzval odporcu k nahradeniu škody, ktorú doposiaľ odporca nenahradil.
Vo veci súd vydal dňa 10.6.2013 platobný rozkaz č.k. 7Ro/94/2013-20, ktorým v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa. Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor, ktorým došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.
Odporca odpor odôvodnil tým, že listom zo dňa 28.06.2011 bolo poisťovňou oznámené navrhovateľovi, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedenému v oznámení o poistnej udalosti a teda že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla poisteného, že škoda na motorovom vozidle navrhovateľa vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, rovnako ako následným listom zo dňa 12.08.2011, ktorým bolo navrhovateľovi oznámené opätovné zamietnutie škodovej udalosti. Poukázal na znenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. K zodpovednosti vodiča za škodu vodiča podľa § 420 ods. 1 OZ je potrebné naplnenie štyroch základných znakov zodpovednosti za škodu a to 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ vznik škody, 3/ kauzálny nexus medzi 1.) a 2.) a 4/ zavinenie vodiča, jedná sa o subjektívnu zodpovednosť. Poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa § 420 OZ a navrhovateľ žiadne porušenie povinností neuvádza. V prípade zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla podľa § 427 OZ tento zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexu medzi nimi. Avšak zákon v ustanovení § 4 ods. 2 požaduje preukázanie nároku poškodeného, je na poškodenom aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti navrhovateľa podľa § 427 OZ a navrhovateľ do dnešného dňa nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou, vzniknutou na jeho motorovom vozidle. Kauzálny nexus sa v právnej teórii chápe ako priama nadväznosť objektívnych (v reálnom čase a priestore existujúcich, t.j. nie iba možných resp. vysoko pravdepodobných) javov, v rámci ktorej jeden jav označovaný ako príčina, bezprostredne a priamo predchádzajúci následku, vyvolá neodvratne druhý jav t.j. následok. V rámci súboru javov existujúcich v čase a priestore, v ktorom škoda ako následok vzniká, je potrebné skúmať, či existuje jav, ktorý je v priamej vecnej súvislosti so vznikom následku, t.j. škody. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427 OZ musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného bremena (§ 4 ods. 2 zákona a § 120 ods. 1 OSP) je navrhovateľ povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Nepostačujú pritom len tvrdenia navrhovateľa ba dokonca ani súhlasné tvrdenia navrhovateľa a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexu. V prípade predmetnej dopravnej nehody príčinnú súvislosť ako vecnú súvislosť medzi príčinou a následkom nie je možné objektívne vyvodiť výlučne z tvrdení svedkov o jej existencii. V prípade odskočenia kameňa od kolies vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotností vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Poškodený v poškodenom aute mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo, avšak nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla poisteného. Vzhľadom na uvedené nie je preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus.
Pre prípad posúdenia oprávnenosti nároku, poukázal na existenciu liberačných dôvodov na strane odporcu, pretože podľa § 428 OZ. Prevádzkovateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ), avšak OZ v zmysle § 428 škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na 1/ škody bez možnosti liberácie - vždy ak škoda bola spôsobená okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke a 2/ škody s možnosťou liberácie - škody, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.
Poukázal na to, že okolnosti majúce povahu v prevádzke vozidla sú okolnosti vnútorné. Zásadne sa jedná o technický stav vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom, príkladmo to býva zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a podobne. Ostatné okolnosti t.j. okolnosti existujúce mimo samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s prevádzkou motorového vozidla napr. konanie tretích osôb, resp. zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. V prípade ostatných okolností sa prevádzateľ môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ), avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilie, ktoré možno požadovať, sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča. Práve naopak, vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V danom prípade to znamená, či vodič prevádzkovateľa vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať „prekážku" na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd máme za to, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za púhu náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historicky výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne (Rozhodnutie NS ČR Rv I 299/37). Bolo by absurdne formalistické požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každú, i najmenšiu skalku na ceste a snažil sa jej vyhnúť. Rozporoval aj nároky na priznanie úrokov z omeškania s poukazom na možnosti plnenia poisťovne.
Zhodne s odporcom sa vyjadril aj vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý svoj vstup do konania oznámil podaním zo dňa 27.6.2013.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na ktorom účastníci zotrvali na svojich vyjadreniach.
Navrhovateľ zdôraznil, že k nehode došlo dňa XX.X.XXXX v nedeľu, bolo to v obci F., kde robili plyn, bola tam strašne rozkopaná cesta. Odporca išiel pred ním pomaly, ale spod kolies jeho vozidla mu odprsklo viac kamienkov, z ktorý jeden z nich poškodil čelné sklo. Pohybovali sa rýchlosťou cca 30-40 km/hod.
Odporca uviedol, že niekoľkokrát žiadal poisťovňu, aby faktúru zaplatili, pretože sa nechcel súdiť. Poisťovňa mu povedala, že musí podať odpor, a vstúpila do konania. K priebehu škodovej udalosti uviedol, že v danom mieste bola rozkopaná cesta, pribrzdil avšak počul, že lietajú kamienky. Následne ho zastavil odporca, opísal mu škodu, nemal mu dôvod neveriť a preto spísali zápisnicu o nehode.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov.
Odporca bol na náhradu škody vyzvaný listom navrhovateľa zo dňa 2.11.2011.
Súd zo zápisu o poškodení vozidla pri škodovej udalosti zistil, že tento bol spísaný účastníkmi pri nehode zo dňa 27.3.2011, v ktorom zhodne konštatovali poškodenie čelného skla vozidla odporcu a zhodli sa na tom, že za poškodenie zodpovedá odporca.
Súd ďalej zistil, že navrhovateľ ako poškodený oznámil poistnú udalosť poisťovni, kde uviedol, že išiel za motorovým vozidlom Ford focus N a spod kolies mu odletel kamienok, ktorý poškodil čelné sklo.
Poisťovňa Wüstenrot a.s. v stanovisku ku škodovej udalosti č. 4116901725 vyjadrila nesúhlasné stanovisko s plnením a to ani po nesúhlasných vyjadreniach navrhovateľa so závermi šetrenia.
Súd z faktúry E. T. zistil, že navrhovateľovi bola účtovaná suma 263 eur za výmenu a montáž čelného skla VW Passat XvWXXXXGGY.
Súd z oznámenia o poistnej udalosti odporcu zistil, že ako držiteľ motorového vozidla je vedená Ing. L. U., ktorá bola uvádzaná aj ako vodič motorového vozidla v čase škodovej udalosti - nehody.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
V konaní mal súd preukázanú pasívnu legitimáciu odporcu ako vodiča, pričom nezrovnalosti so zápisom v oznámení poistnej udalosti boli odstránené výpoveďou odporcu.
Skutočnosť, že by odporca nebol prevádzkovateľom vozidla doposiaľ nebola sporná, nebola odporcom ani vedľajším účastníkom na jeho strane rozporovaná, teda súd vychádzal z toho, že ani táto skutočnosť nebola účastníkmi sporná.
Súd sa v prvom rade zaoberal opisom priebehového deja. V tejto súvislosti súd musí poznamenať, že v konaní bez pochybnosti nepreukázal navrhovateľ, že k poškodeniu čelného skla vozidla navrhovateľa došlo práve vymrštením kameňa spod vozidla poisteného odporcom. Poškodenie čelného skla na vozidle navrhovateľa odporcom v konaní namietal odporca. Všetky tvrdenia navrhovateľa vyplývajú len z jeho výpovede, ktorý však podľa názoru súdu nemohol vnímať vymrštenie kameňa spod kolesa pred ním idúceho vozidla, ale len náraz kameňa do čelného skla. Vzhľadom na opis okolností nehody (udalosti) pri ktorej boli prítomné len vozidlá účastníkov, vymrštenie kamienka spod kolies vozidla odporcu môže byť pravdepodobné, ale nemožno vylúčiť ani skutočnosť, že k poškodeniu čelného skla vozidla navrhovateľa mohlo dôjsť aj v inom čase a na inom mieste. Vzhľadom na vedenie vozidla odporcom, ktorý sa nachádzal pred navrhovateľom a priebehový dej mohol sledovať len v spätnom zrkadle, tento ani nemohol mať o priebehu deja relevantné informácie, pretože vnímanie tohoto pri obvyklej činnosti vodiča je nemožné.
Súd však je názoru, že aj keby nepochyboval o tom, že opis skutkového deja zodpovedá skutočnosti a mal ho za preukázaný, nebola by daná zodpovednosť poistenca odporcu a tým aj povinnosť odporcu či už ako vodiča v zmysle ust. § 420 Obč. zák. prípadne ako prevádzkovateľa vozidla podľa § 427 Obč. zák..
Judikatúrou súdov je ustálené, že pod prevádzkovou činnosťou je potrebné rozumieť stav podľa ktorého je motorové vozidlo v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Za takto spôsobenú škodu, ako škodu odvodzujúcu svoj pôvod z prevádzky, nemôže sa prevádzateľ zodpovednosti zbaviť. (pozri rozsudok NS SR č.k. 1CZ 42/71). Od tejto definície sa súdna prax neodchýlila.
Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR v súvislosti so zjednotením postupu súdov, podľa názoru ktorého exkulpácia je možná vtedy ak škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky (§ 427 Obč. zák.) ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (R 3/1984).
V danej veci súd zastáva názor, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má priamy pôvod v prevádzke, jedná sa teda o ostatnú okolnosť tak, ako ju vo vyjadrení definoval odporca. Totiž prevádzkou je potrebné rozumieť priame pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických veličín zdroja, ktorý je v prevádzke. Naopak vymrštenie kameňa spod pneumatiky predstavuje odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu pri súčasnom pôsobení trecej a odstredivej sily a prípadne tlaku kolesa. Takéto fyzikálne sily sú však neustále prenášané aj na vozovku a tým aj všetky predmety na vozovke sa nachádzajúce. Nemusí sa vždy jednať len o voľne položený kameň, ale môže ísť aj o súčasť vozovky, ktorá sa skladá zo živíc ropných produktov, štrku, kameniva či iného adhézneho materiálu. Preto vymrštenie kameňa voľne ležiaceho na vozovke predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však vyvolaná priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok v ktorom odovzdaná kinetická energie je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky.
Súd s poukazom na uvedené zastáva názor, že sa jedná o ostatnú okolnosť v prevádzke, teda okolnosť existujúcu mimo samotného vozidla, ktorá je okolnosťou vonkajšou a priamo nesúvisiacou s prevádzkou motorového vozidla. Obdobná okolnosť by bola, keď by predchádzajúci automobil splašil zviera, ktoré by spôsobilo škodu.
Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou je základným predpokladom, ktorý musí byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť k náhrade škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy).
V danom prípade prevádzka vozidla by nanajvýš pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá následkom pôsobenia vozidla bola uvedená do pohybu a až samotný predmet (skalka) mohol spôsobil škodu. Predmet ktorý by spôsobil škodu poškodením čelného skla na automobile idúcom za takýmto vozidlom nie je súčasťou vozidla alebo jeho nákladu, ktoré vymrštenie kameňa spôsobilo.
Preto v danej veci prichádza do úvahy exkulpácia, teda vyvinenie sa odporcu. Súd v konaní z tvrdení účastníkov a výsluchu svedkov nemal preukázané, že by motorové vozidlo bolo špeciálne upravované tak, že odmrštenie by bolo následkom tejto úpravy, prípadne že by vozidlo nespĺňalo požiadavku pre prevádzku na pozemných komunikáciách podľa zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a že by odmrštenie kameňa bola následkom týchto okolností, pričom takéto skutočnosti neboli ani tvrdené. Teda ak bol vozidlom odporcu vymrštený kamienok, tento nebolo možné vodičom tohto vozidla ani predvídať a nebolo možné požadovať po ňom, aby takejto náhodnej udalosti zabránil. Za predmety na vozovke, či už posypový materiál, alebo aj prípadné znečistenie vodič nenesie zodpovednosť a ak takéto predmety tvorili prekážku v komunikácii alebo znečistenie, zodpovedá za stav na vozovke jej správca prípadne ten, kto takéto znečistenie spôsobil.
Nakoľko súd návrh zamietol, prípadným spoluzavinením navrhovateľa sa súd nezaoberal.
Vo vzťahu ku škode spôsobenej „znehodnotením“ čelného skla vozidla navrhovateľa vyznačením tvaru „X“, súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nebola preukázaná zodpovednosť odporcu. Likvidátor, ktorý mal takéto označenie na skle vykonať, nebol totiž zamestnancom odporcu, ale poisťovne a zároveň nevykonával činnosť v mene odporcu, ale v mene poisťovne, ktorá riešila poistnú udalosť. V danom prípade nebol teda z tejto zodpovednosti odporca pasívne legitimovaný a preto sa súd týmto nárokom v rámci hospodárnosti konania viac nezaoberal.
Nakoľko súd má za to, že nebolo jednoznačne preukázané, že škodu spôsobil odporca a ak by aj ku škode došlo opisom uvedeným navrhovateľom, odporca neporušil žiadnu zo svojich povinností a z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla, pričom škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého možného úsilia, ktoré možno spravodlivo po ňom požadovať, návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko odporca si uplatnil náhradu trov konania ktoré v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil, súd podľa § 151 ods. 2 O.s.p. mu priznal len náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu a to náhradu trov vo výške 16,50 eur vyrubeného navrhovateľovi uznesením č.k. 14C/323/2012-54 zo dňa 18.2.2014, ktorý zaplatil dňa 4.3.2014 pod položkou reg. č. 804, 6/3-14 vo vyrubenej výške.
Nakoľko vedľajší účastník na strane odporcu si trovy konania v stanovenej lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil a súd náhradu účelne vynaložených trov konania podľa § 151 ods. 2 O.s.p. na jeho strane nezistil, súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).