Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/83/2014

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. V., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XXX, okr. Q. K. zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov Z. T. Z., nar. XX.X.XXXX, toho času na neznámom mieste v Z., zamestnaný v Abbot GmbH & Co. KG, Max - Planck - Ring 2, D-65 205 Wiesbaden, Nemecko a D.. A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, okr. Q. K., právne zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml., advokátkou so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice na návrh matky mal. dieťaťa, v konaní o vydanie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Súd dočasne zveruje mal. T. V., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke D.. A. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Otec mal. dieťaťa Z. T. Z., nar. XX.X.XXXX je povinný uhrádzať výživné v nevyhnutnej miere mal. T. V., nar. X.XX.XXXX vo výške 80,- eur mesačne vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala na tunajší súd spolu s návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. T. V., nar. X.XX.XXXX aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zveril mal. T. V., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a uložil otcovi mal. dieťaťa prispievať na výživu maloletého T. V., nar. X.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne až do právoplatného skončenia veci samej.

Podaný návrh odôvodnila tým, že z jej družského vzťahu s Z. T. Z., nar. XX.X.XXXX pochádza mal. T. V., nar. X.XX.XXXX. S otcom mal. dieťaťa sa spoznala v spoločnosti Abbot vo Wiesbaden, kde pracovala od 1.7.2011 ako finančný analytik. Od augusta 2011 sa začala s otcom mal. dieťaťa intenzívnejšie stretávať. V novembri 2011 s ňou zamestnávateľ ukončil pracovný pomer. Potom sa presťahovala k otcovi mal. dieťaťa do jeho prenajatého bytu lebo sa rozhodla ostať v Nemecku a nájsť si tam prácu. Zaevidovala sa na úrade práce, kde poberala dávku v nezamestnanosti a spoločné výdavky uhrádzala s otcom mal. dieťaťa rovným dielom. Vo februári 2012 otehotnela z čoho otec. mal. dieťaťa nebol nadšený a počas tehotenstva sa viackrát vrátila domov na Slovensko, nakoľko pôrod mal byť na Slovensku. Otec mal. dieťaťa za ňou pricestoval na pár dní v októbri 2012, potom po pôrode v novembri 2012 a tiež na krstiny mal. dieťaťa. Vo februári 2013 sa vrátila spolu s mal. dieťaťom späť do Nemecka v snahe viesť s otcom mal. dieťaťa spoločnú domácnosť, pokračovať v budovaní ich spoločného vzťahu a spoločne

vychovávať ich syna. K obnoveniu ich spolužitia však už nedošlo. Čoraz častejšie medzi nimi dochádzalo k nezhodám. Otec mal. dieťaťa je náladovej a výbušnej povahy. Mával návaly hnevu, kedy ju s mal. dieťaťom vyhadzoval z bytu, vyhrážal sa jej a ponižoval ju, následne ju upokojil, ospravedlnil sa jej a sľúbil jej, že sa to už nebude opakovať. V snahe udržať ich vzťah vyhľadala psychológa, ktorého návštevu navrhla aj otcovi mal. dieťaťa, avšak toto poradenstvo im nepomohlo prekonať ich krízu. Správanie otca mal. dieťaťa sa ešte viac zhoršilo, okrem častých hádok a vyhrážok im otec. mal. dieťaťa prestal kupovať jedlo. Ich spolužitie sa stalo natoľko neznesiteľným, že oslovila Jugendamt a azylový dom (tzv. Frauenhaus) a požiadala ich o pomoc. Dňa 25.10.2013 odišla spolu s mal. dieťaťom do azylového domu, kde jej pridelili izbu a kuchyňu, zároveň im dali pohotovostný balíček so základnými potravinami a poskytli jej pomoc sociálneho pracovníka a právnika. V azylovom dome bola do 12.11.2013, kedy sa definitívne vrátila na Slovensko. Od odchodu do azylového domu až do súčasnosti neprispel otec mal. dieťaťa na výživu mal. dieťaťa žiadnym výživným, ani materiálnym plnením, ako ani darčekmi pri príležitosti narodenín či Vianoc. Otec mal. dieťaťa zakúpil mal. dieťaťu jedine detský kočiar. So šatstvom jej pomohla sestra a tiež lieky jej posielali zo Slovenska. Pri odchode z azylového domu si mohla vziať len najnevyhnutnejšie veci. V byte otca ostali všetky ostatné veci mal. dieťaťa, ako lieky, bezdotykový teplomer, autosedačka, detská kozmetika, celá dojčenská výbava, textilné plienky, deky, oblečenie, topánky, osušky, aj hračky, ktoré jej otec mal. dieťaťa do dnešného dňa neposlal hoci ho o to opakovane žiadala. Matka mal. dieťaťa je od 9.1.2014 zamestnaná v spoločnosti GURLEX, s.r.o. v Starej Ľubovni ako referent maloobchodu. Jej priemerný čistý mesačný zárobok je 440,- eur. Od marca 2014 poberá rodičovský príspevok vo výške 203,- eur. Vyplácanie prídavku na dieťa má momentálne pozastavené, z dôvodu riešenia vyplácania prídavku na dieťa z Nemecka. Vlastní byt v B., ktorý prenajíma, s tým že nájomné pokrýva hypotéku, ktorá jej bola poskytnutá na kúpu tohto bytu. Žiaden zisk nedosahuje a iný majetok nemá. Spolu s mal. dieťaťom býva u svojich rodičov v rodinnom dome v E., kde má k dispozícii na bývanie jedno poschodie. Jej mama je invalidná dôchodkyňa. Otec je na predčasnom starobnom dôchodku. Zároveň prevádzkujú bar, ktorý je otvorený od 16.30 do 22.00 hod. Počas jej pracovnej doby je mal. dieťa v opatere jej rodičov. Ráno mal. dieťa nakojí rovnako po príchode z práce a trávi s ním celé poobedie, večer a noc. Jej mesačné výdavky sú 100,- eur príspevok rodičom na bývanie, 100,- eur strava, 50,- eur cestovné do práce, 22,- eur splátka študentského pôžičkového fondu, 10,- eur stavebné sporenie, 10,- eur životné sporenie, 30,- eur poistné na životné a úrazové poistenie, 5,- eur sporenie pre jej krstňatá a 50,- eur výdavky na mobilný telefón. Hygienické potreby, kozmetiku a lieky kupuje iba v nevyhnutných prípadoch. Oblečenie a topánky si nekupuje vôbec, keďže jej finančná situácia jej to neumožňuje. Výdavky na mal. dieťa predstavujú mesačne 50,- eur na plienky, 160,- eur na stravu, 20,- eur za lieky, 50,- eur za ošatenie a obuv, 5,- eur za uskladnenie pupočníkovej krvi, 10,- eur stavebné sporenie a 22,- eur na životné a úrazové sporenie. Otec mal. dieťaťa je zamestnaný v spoločnosti Abbot vo Wiesbaden v Nemecku. Jeho priemerný mesačný príjem je 3200,- eur. Počas ich spolužitia bývali v prenajatom byte, za ktorý platili 850,- eur mesačne. Po jej odchode s mal. dieťaťom sa otec mal. dieťaťa presťahoval do menšieho bytu. Jeho súčasnú adresu však matka mal dieťaťa uviesť nevie. Vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré spláca sumou 310,- eur mesačne. O ostatných majetkových pomeroch viac informácií nemá. Ďalej uviedla, že od októbra je mal. dieťa výlučne jej osobnej starostlivosti. Stará sa o jeho výchovu, výživu, zdravie a všestranný vývoj. Všetky jeho potreby zabezpečuje sama. Otec mal. dieťaťa na jeho výživu neprispieva ničím. Mala záujem, aby sa otec mal. dieťaťa s ním stretával, za tým účelom aj kontaktovala aj mediátorku, ale otec mal. dieťaťa odmietal akékoľvek jej návrhy. Otec mal. dieťaťa v poslednej dobe zintenzívnil kontakt cez skype a sms. Opakovane zdôrazňuje, že si príde pre mal. dieťa, čo v nej vzbudzuje veľké obavy, a to vzhľadom na skúsenosť, ktorú zažila pri úteku do azylového domu v Nemecku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa nej nevyhnutný okamžitý zásah súdu ešte pred skončením konania vo veci samej, a teda je daná potreba rýchlo a dočasne upraviť právne pomery účastníkov konania, pretože ich práva a oprávnené záujmy sú ohrozené. S otcom mal. dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti a potreba predbežnej úpravy je nevyhnutná aj s prihliadnutím na medzinárodný prvok a nebezpečenstvo únosu mal. dieťaťa zo Slovenska ako krajiny obvyklého pobytu. Keďže otec mal. dieťaťa si neplní svoju vyživovaciu povinnosť navrhla, aby súd nariadil predbežným opatrením otcovi mal. dieťaťa povinnosť platiť výživné vo výške 200,- eur mesačne. Aj napriek len čiastočnému zdokladovaniu príjmov otca mal. dieťaťa, ten bude schopný platiť výživné v takejto výške bez akejkoľvek existenčnej ujmy.

Uznesením sp. zn. zo dňa 29.4.2014 súd ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa. Na rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností je príslušný súd toho členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt. Pojem „obvyklý pobyt dieťaťa“ sa musí posudzovať v každom jednotlivom prípade na základe individuálnych skutkových okolností a skutkového stavu v súlade s cieľmi a účelom Nariadenia rady ( ES ) č. 2201/2003. Ak sa maloleté dieťa presťahuje z jedného členského štátu do iného, nadobudnutie obvyklého pobytu v novom členskom štáte nastáva súčasne „so stratou“ obvyklého pobytu v predchádzajúcom členskom štáte. Pojem obvyklý pobyt dieťaťa treba vysvetľovať tak, že ten zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. O vyživovacej povinnosti a o rodičovských právach a povinnostiach sa koná v rámci spoločného súdneho konania. Na vyživovaciu povinnosť sa však Nariadenie rady ( ES ) č. 2201/2003 neuplatní. Na časť rozhodnutia týkajúca sa vyživovacej povinnosti sa uplatní Nariadenie Rady ES č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti zo dňa 18.12.2008. Podľa Nariadenia Rady /ES/ č. 2201/2003 z 27.11.2003, článku 8 ods. 1 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa článku 20 ods. 1 cit. nariadenia v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, ohľadne osôb alebo majetku v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.

Podľa Nariadenia Rady /ES/ č. 4/2009 z 18.12.2008, kapitoly II. čl. 3 ods. 1 V členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomocnezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Podľa článku 14 cit. nariadenia Súdom členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.

Vzhľadom na uvedené je tu daná právomoc slovenského súdu rozhodnúť v danej veci, jednak z pohľadu miesta obvyklého pobytu mal. dieťaťa a jednak z pohľadu úpravy obsiahnutej v čl. 20 Nariadenia Rady / ES/ č. 2201/2003 z 27.11.2003 ako aj z pohľadu úpravy obsiahnutej v čl. 14 Nariadenia Rady /ES/ č. 4/2009 z 18.12.2008. Podľa , ods. 1, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa , predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenia na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa ods. 2, cit. zákonného ustanovenia návrh má okrem náležitosti návrhu podľa § 79, ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežné ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejme, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do

ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa ods. 4 cit. zák. ust. o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu.

Podľa ods. 5 cit. zák. ust. ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b/, rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitostí podľa ods. 2.

Podľa ods. 6 cit. zák. ust. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ods. 8 cit. zák. ust. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a/ predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozsah výživného v predbežnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia a výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného.

Podľa predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Účelom predbežného opatrenia v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou je dočasná úprava pomerov účastníkov.

Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky okolnosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie meritórneho rozhodnutia. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť ani dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Ak by pred vydaním predbežného opatrenia bolo potrebné preukázanie nároku v procese dokazovania, nebol by potom rozdiel medzi predbežným opatrením a konečným rozhodnutím. Predbežné opatrenie by nemohlo plniť funkciu okamžitej i keď, len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov. Platí to pre takéto predbežné opatrenia, ktorých cieľom má byť dočasná úprava pomerov i pre také, ktorými sa má zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia pred jeho zmarením.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania ( ) alebo po začatí konania ( ). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe. Od predmetu prebiehajúceho konania alebo konania, ktoré len začne podaním žaloby, okrem iného závisí aj spôsob, akým sa má obmedziť časové trvanie predbežného opatrenia.

Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť zrejmé podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa.

Súd po preskúmaní podaného návrhu a listinných dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade je dôvod a aj potreba dočasnej úpravy pomerov mal. dieťaťa v jeho záujme v zmysle ust. , a to jeho zverením do starostlivosti jedného z rodičov.

Súd poukazuje predovšetkým na to, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Otec mal. dieťa videl naposledy v októbri 2013 t.j. približne pred 1 rokom. Otec sa teda so svojim mal. dieťaťom nestretáva dlhodobo. Matka odišla dňa 25.10.2013 spolu s mal. dieťaťom zo spoločnej domácnosti do azylového domu a následne dňa 12.11.2013 prišla naspäť na Slovensko. Dôvodom jej odchodu boli pretrvávajúce nezhody medzi ňou a otcom mal. dieťaťa, taktiež sa jej vyhrážal a ponižoval, čo bolo pre ňu neznesiteľné. Taktiež otec mal. dieťaťa sa matke mal. dieťaťa prostredníctvom sms správ a skypu vyhráža, že jej zoberie mal. dieťaťa, čo v nej vzbudzuje veľké obavy, vzhľadom na to, čo pri odchode z Nemecka zažila.

Pokiaľ ide o povinnosť platiť výživné, súd v tomto štádiu nemá všetky doklady o príjmových a zárobkových pomeroch rodičov, a preto otca zaviazal k povinnosti platiť výživné pre mal. dieťa vo výške 80,- eur mesačne .

V rámci predbežného opatrenia možno nariadiť rodičom platenie výživného iba v nevyhnutnej miere, a to v zmysle ust. a určenie výšky výživného bude predmetom ďalšieho konania vo veci samej t.j. úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozsah výživného v predbežnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia a výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Do predmetného spisu boli matkou doložené niektoré výplatné listiny preukazujúce príjmy otca, avšak súd nemal zdokladované aj výdaje na jeho strane. Súd je však toho názoru, že každopádne pomery na strane otca mu umožňujú takto súdom určené výživné v nevyhnutnej miere riadne platiť a v prevyšujúcej časti preto návrh matky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.