Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-23-2013.pdf
PDF · 75.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8C/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, právne zastúpený GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice proti odporcovi: O. S., I. G. XXX, XXX XX J., tohto času Ústav na výkon trestu Ilava o zaplatenie 347,15 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 347,15 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 9.4.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 81,77 eur a náhradu iných trov konania v sume 20,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Predmetom konania je zaplatenie sumy 347,15 eur s príslušenstvom z titulu neoprávneného odberu elektriny zistenom dňa 9.1.2009 na odbernom mieste na adrese Trebatice 90, o čom bol dňa 9.1.2009 vyhotovený protokol o zistení neoprávneného odberu, pričom pri obhliadke miesta odberu bolo zistené, že chýba podniková plomba krytu svorkovnice elektromera.
Podľa § 35 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len Zákon o energetike), akýkoľvek zásah do určeného meradla a obvodov určeného meradla inou osobou ako prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy je zakázaný.
Podľa § 39 ods. 1, písm. a), c) Zákona o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy a meraný meracím prístrojom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenému odberu.
Podľa § 39 ods. 2 Zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. (ďalej len Vyhlášky), škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej
spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife.
Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.
Podľa § 1 ods. 4 písm. b) Vyhlášky, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz.
Podľa § 1 ods. 5 Vyhlášky, vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.
Podľa § 114 ods. 5 O.s.p., ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3 § 114 O.s.p., môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
Podľa § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p., rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak sa žalovaný k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 3).
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 20,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 81,77 eur pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby á 26,56 eur v sume 53,12 eur v zmysle § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (dňa 1.5.2010 prevzatie a príprava zastúpenia a dňa 10.1.2013 podanie návrhu na súd), za režijný paušál v sume 15,02 eur za 1 úkon právnej služby v roku 2010 á 7,21 eur a 1 úkon právnej služby v roku 2013 á 7,81 eur v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a za 20 % DPH vo výške 13,63 eur (20% DPH zo sumy 68,14 eur), ktoré trovy sú v súlade s ustanoveniami vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., preto ich súd navrhovateľovi v danej výške priznal.
Podľa § 157 ods. 4 O.s.p., v odôvodnení rozsudku podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti uloženia povinnosti zaplatiť istinu
s príslušenstvom nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. ( § 202 ods. 1 O.s.p.)
Proti tomuto rozsudku vo zvyšnej časti možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali tohto práva po vyhlásení rozsudku.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)