Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-38-2011.pdf
PDF · 93.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/38/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudca JUDr. Andrej Mitterpák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.4.2014 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaná
M. K. O. F. K. D. Q. Z. O. X. Á., Q.. XX.XX.XXXX T. X.Z., W. U. X., U. X, Y. R.,
u z n á v a s a v i n n o u , ž e
v Košiciach a ani inde od 8.8.2009 do 22.11.2010 ( moment oznámenia obvinenia v zmysle § 122 ods. 12 Tr. zák. ) neumožnila styk U. W. Y. J. Y. X..W.., Q.. XX.X.XXXX, hoci styk otca s maloletým synom bol upravený rozsudkom Okresného Y. X. Z. Y.. M.. XXP XXX/XX M. D. XX.X.XXXX, právoplatného dňa 11.3.2005, ako aj rozsudkom Okresného Y. X. Z. Y.. M.. XXC XXX/XX M. D. X.X.XXXX, právoplatného dňa 2.8.2005, pričom na základe týchto rozhodnutí súdu je otec oprávnený stretávať sa s maloletým X. každý druhý víkend v mesiaci v sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec maloleté dieťa prevezme v určenom čase pri vchode obytného domu, v ktorom matka býva a dieťa matke v určenom čase riadne odovzdá pri vchode obytného domu, v ktorom matka býva a to napriek tomu, že sa proti nej bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu tohto rozhodnutia, a to jednak výzva Okresného Y.Ú. X. Z. Y.. M.. XXEm XX/XX z 21.10.2005 na dobrovoľné plnenie rozhodnutia Okresného Y.D. X. Z. Y.. M.. XXP XXX/XX, ktoré povinná nerešpektovala, v dôsledku čoho Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. XXEm -X- XT XX/XX
XX/XX zo dňa 6.2.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského Y.Ú. X. Y.. M.. XCoP XXX/XX zo dňa 14.7.2006, dňa 17.8.2006 rozhodol o uložení pokuty povinnej matke maloletého dieťaťa vo výške 66,39,- Eur, avšak táto naďalej nerešpektuje právoplatné rozhodnutie súdu o úprave styku otca s dieťaťom,
t ý m s p á c h a l a
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák.,
z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 349 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j, § 38 ods. 3 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 200,- (dvesto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) týždňov.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Košice I podal na M. K. obžalobu pre skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku a jej konanie kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodeného, svedkov, znalca, pripojenými civilnými spismi, v ktorých prebiehajú konania o úprave styku, trestným spisom K. X. Z. Y.. M.. XT XX/XX, Y. K. X. Z. Y.. M.. XXP XX/XX, prečítaním listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Z výpovedí obžalovanej vyplýva, že jej bývalý manžel U. W. sa od roku 2003 do roku 2005, t.j. do rozhodnutia súdu o úprave styku, s ich spoločným synom skoro vôbec nestretával a až po rozhodnutí súdu sa so synom stretol asi trikrát, kde pri poslednom stretnutí v auguste 2005 sa syn rozplakal a s otcom sa už stretnúť nechcel. Bývalý manžel sa jej taktiež vyhrážal, že jej bude robiť problémy a po tomto vyhrážaní sa odmlčal. Za celé tie roky sa potom o syna nestaral, vôbec ho nekontaktoval a ignoroval aj jeho sviatky. Až keď ho obvinená vo februári 2009 požiadala o súhlas so zmenou priezviska ich syna, začal si o styk so synom viac nárokovať, aj keď dovtedy o neho nemal záujem. So zmenou priezviska jej bývalý manžel nesúhlasil a od tohto obdobia začal -3- 3T 38/11
účelovo posielať prostredníctvom svojho právnika výzvy na umožnenie styku so synom. Ten sa však s jej bývalým manželom nevidel od roku 2005 a už ho ani nepoznal, preto chcela túto situáciu riešiť so psychológom. Bývalému manželovi predložila aj psychologický posudok, v ktorom bolo uvedené, že sa neodporúča odlúčenie od matky, a preto ho aj žiadala, aby zvážil, či si bude takýmto spôsobom vynucovať styk so synom, nakoľko by to malo negatívne následky na jeho vývoj, keďže syn bol na základe diagnózy neustále lekársky sledovaný a potreboval špeciálnu výživu a lieky a hlavne kľud. Následne na ňu bývalý manžel podal trestné oznámenie.
Z tvrdení obvinenej ďalej vyplýva, že syna voči otcovi nikdy nepopudzovala, na otca pred ním nikdy nenadávala ani ho nikdy neopisovala, nakoľko syn to od nej nežiadal. Syn sa taktiež nikdy nedožadoval toho, aby mu vysvetlila, kde má otca. Keďže sa jeho otec o neho počas piatich rokov vôbec nezaujímal, otca mu ani nespomínala, aby syn nemal stres z toho, že sa o neho otec nestará a nezaujíma. V civilnom konaní o zmenu priezviska bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou z odboru psychológie, v ktorom znalkyňa odporučila zákaz styku otca s dieťaťom na dobu jedného roka. Okrem tohto konania je v súčasnej dobe na súde vedené aj konanie o zmene úpravy styku, kde žiada upraviť styk otca so synom len raz do mesiaca. Jej snahou nie je brániť bývalému manželovi v styku so synom, ale len ochrániť syna pred stresujúcou situáciou, teda pred stretnutím s cudzou osobou, t.j. otcom, ktoré by u syna mohlo vyvolať epileptický záchvat.
Obžalovaná ďalej vypovedala, že je zámerom v žiadnom prípade nebolo mariť rozhodnutie súdu, ale snažila sa zabezpečiť nerušený priebeh výchovy syna vzhľadom na osobu bývalého manžela. V súčasnej dobe má syn 11 rokov, chodí do školy, jeho stav je momentálne stabilizovaný, on sám odmieta kontakt s otcom. Tiež vypovedala, že otec sa začal domáhať styku s dieťaťom až po 5 rokoch po tom, čo podala na súde žiadosť o zmenu priezviska.
Z výpovedí svedka - poškodeného U. W. v prípravnom konaní vyplýva, že obvinená mu v období od augusta do februára 2010 vo viacerých prípadoch neumožnila styk so synom a to aj napriek tomu, že jej svoj úmysel sa s ním stretnúť vždy vopred písomne oznámil. Syna videl naposledy v roku 2005 a svoj intenzívny záujem o syna až po niekoľkoročnom časovom odstupe vysvetlil tým, že mal pocit, že ani justícia mu nepomohla vyriešiť jeho problém a taktiež sa jednalo aj o dôsledok napätej situácie ústiacej z toho, že ho otec obvinenej v roku 2002 postrelil, kvôli čomu sa viedlo aj trestné stíhanie a takisto z dôvodu ďalšieho vedeného trestného stíhania pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby na podklade trestného oznámenia obvinenej na jeho osobu. -4- 3T 38/11
Poškodený ďalej vypovedal, že sú mu známe závery znaleckých posudkov a trvá na styku s dieťaťom a znalecké posudky, ktoré boli vypracované sa navzájom spochybňujú. Potvrdil, že od r. 2005 do r. 2009 sa nedomáhal kontaktu so synom, pretože obžalovaná na neho podala trestné oznámenie. V marci 2009 sa dozvedel od obžalovanej, že trestné stíhanie bolo zastavené, keď obžalovaná prišla za ním, aby dal súhlas na zmenu priezviska syna na K.. On s týmto návrhom na zmenu priezviska nesúhlasil a žiadal, aby mu bol umožnený styk so synom.
Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie R.. Ľ.N. E. zo dňa 18.5.2010 (čl. 181-194 spisového materiálu), ktorý bol pôvodne vypracovaný v civilnom konaní o zmenu priezviska a úpravu styku mal. X. W. (konanie je vedené na Okresnom Y. X. Z. R. Y..M.. XXP XX/XX a doposiaľ nie je skončené) vyplýva, že u maloletého X. sa vyžaduje nevystavovanie dieťaťa emotívnemu rozrušeniu a konfliktom. Jeho postoj k otcovi je v súčasnosti negatívny, čo je spôsobené predovšetkým tým, že sa s ním otec vôbec nekontaktuje a toho času reaguje syndrómom „zavrhnutého rodiča“. Matka dieťa voči otcovi neovplyvňuje a v jeho prítomnosti sa vôbec o otcovi nezmieňuje. V minulosti síce bránila styku dieťaťa s otcom, nebolo to však z dôvodu, že by chcela dieťa citovo oddeliť od otca, ale v dôsledku toho, že dieťa ochorelo a matka ho chcela ochrániť pred akýmkoľvek rozrušením. Aktuálne nie je proti styku, pokiaľ bude prebiehať v obmedzenej miere a otec bude rešpektovať jej požiadavky v súvislosti s diagnózou dieťaťa a dieťa bude styk akceptovať. Styk dieťaťa s otcom podľa znalkyne predstavuje vzhľadom na uvedené isté riziko, hlavne v prípade, že by sa mal takýto styk dieťaťu nariadiť. Psychický stav dieťaťa by to mohlo ohroziť do takej miery, že by sa dieťa odmietlo styku zúčastniť a mohlo by to spôsobiť také rozrušenie u dieťaťa, ktoré by malo za následok aj možné skomplikovanie jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na výrazne negatívny postoj dieťaťa k osobe otca ako aj jeho zdravotné oslabenie znalkyňa styk neodporúča realizovať a to až do doby, pokiaľ sa postoj dieťaťa voči otcovi nezmení. Zároveň odporúča zákaz styku otca s dieťaťom po dobu jedného roka, počas ktorého by sa mala realizovať postupná príprava dieťaťa na styk s otcom, a to stretnutím matky a otca, poprípade zorganizovaním sporadických krátkych stretnutí dieťaťa s otcom za prítomnosti matky.
K obdobným zisteniam dospela aj znalkyňa z odboru psychológie J.. S. S., ktorá v záveroch svojho znaleckého posudku zo dňa 4.5.2011 okrem iného konštatuje, že v tejto chvíli by styk s otcom prinášal pre maloletého viac negatív, stresu, hnevu až riziko aktivovania traumatogénnej emocionality, -5- 3T 38/11
ako prípadné pozitíva. Zistená bola výrazne verbalizovaná neochota maloletého a verbalizovaný strach zo stretnutia s otcom ako aj manifestovaná agresivita k otcovi. V danej situácii preto v súlade so želaním dieťaťa znalkyňa odporúča skôr styk nerealizovať.
Znalkyňa J.. S. S. bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní, ktorá v podstate zotrvala na podanom znaleckom posudku a vyjadrovala sa k otázkam, že zo strany obžalovanej nezistila vedome a cielene ovplyvňovanie syna matkou.
Súd ďalej vypočul J.. P. E., pracovníčku ÚPSVaR Košice, ktorá má na starosti agendu mal. Konráda Tkáčika, ktorá uvádzala svoje poznatky z návštevy u obžalovanej s tým, že maloletý sa jej zdôveril, že s otcom sa nechce stretávať, chce sa volať K., neznáša, keď ho niekto osloví W.. Keď bol poškodený u nej na úrade, podľa jej názoru sa správal agresívne, bol rozhorčený. Podľa nej sa maloletý s otcom odmieta stretávať, lipne na matke, ktorá mu vytvára pevné zázemie. Pri jej návštev v rodine, ktorá trvala viac ako 3 hodiny maloletý sústavne odmietal kontakt s otcom a mala pocit, že pri zmienke o otcovi dostane záchvat.
Súd ďalej vypočul svedkov Z.. K. G. Z.. K., rodičov obžalovanej, ktorí podrobne vypovedali o vzťahu obžalovanej s poškodeným, aj o vzťahu k maloletému synovi. Z ich výpovedí vyplynulo, že poškodený je manipulátor a tyran, aj vzhľadom na prebiehajúce pojednávania, ktoré vedie poškodený s ich dcérou na súdoch v civilných konaniach. Svedok Z.. K. doložil do spisu listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú na č.l. 398-424.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca J.. S., ktorý vypracoval znalecký posudok na maloletého, ktorý trpel epileptickými záchvatmi, maloletého vyšetroval v r. 2010, trpí benignou parciálnou epilepsiou, ktorá sa vyskytuje u mladých ľudí, najčastejšie v detskom veku 2-7 rokov, v neskoršom veku je výskyt menší, nemusí sa prejavovať už epilepsiou, môže však pretrvávať v mozgu ložisko epileptogénne a to
potom môže pri aktivácii vyvolať záchvat. Spúšťačom tejto choroby môže byť aj psychická záťaž- stres je veľmi dôležitým faktorom k navodeniu možného záchvatu.
Z pripojených listinných dôkazov a spisov, ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní bol doplnený celkový obraz o skutku, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
-6- 3T 38/11
Súd po zrušujúcom uznesení X. X. Y.. M.. XTo XX/XX zo dňa 29.1.2014 doplnil dokazovanie rozsudkom K. X. Z. Y.. M.. XXP X/XX zo dňa 12.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.7.2013, z výroku ktorého vyplýva, že súd zaviazal matku mal. X.. W., aby v pravidelných štvrťročných intervaloch informovala otca písomne o zdravotnom stave maloletého, o mene pediatra, ako aj ostatných lekárov- špecialistov, v ktorých starostlivosti je dieťa, o škole, ktorú mal. X. navštevuje, o jeho školskom prospechu, o jeho školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách a záľubách, o mene a priezvisku triedneho učiteľa a o všetkých mimoriadnych udalostiach týkajúcich sa života mal. X..
Rozsudkom K. X. Z. Y.. M.. XXC XXX/XX zo dňa 9.6.2005 právoplatný 2.8.2005 bolo manželstvo obž. K. G. U. W. rozvedené. Mal. X. W. bol zverený do výchovy matky a otec bol zaviazaný platiť na jeho výživu mesačne 2 000,- Sk k rukám matky vopred.
Zároveň bol upravený styk otca s mal. X. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletých dieťaťom každý druhý víkend v mesiaci v sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si otec maloleté dieťa prevezme v určenom čase pri vchode obytného domu, v ktorom matka býva a dieťa matke v určenom čase riadne odovzdá pri vchode obytného domu, v ktorom matka býva. Tento styk bol ďalej upravený rozsudkom K. X.Z. Z. Y.. M.. XXP XXX/XX zo dňa 18.1.2005, právoplatný 11.3.2005, ktorý upravil styk otca s maloletým tak, že tento je oprávnený stýkať s s maloletým dieťaťom každý druhý víkend v mesiaci v sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že dieťa prevezme v dohodnutom čase vo vchode obytného domu, v ktorom matka býva a dieťa matke v určenom čase riadne odovzdá pri vchode obytného domu, v ktorom matka býva.
Uznesením K. X. Z. Y.. M.,. XXP XXX/XX z 1.10.2009 bol návrh obžalovanej na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala vydania predbežného opatrenia na zákaz styku otca s mal. X. až do právoplatného ukončenia súdneho konania o zákaz styku otca s maloletým.
Pretože obžalovaná nerešpektovala rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, na návrh otca K. X. Z. R. Y.. M.. XXEm XX/XXXX zo dňa 6.2.2006 uložil pokutu M. K. za neumožnenie styku otca s mal. X. W. vo výške 2 000,- Sk.
-7- 3T 38/11
Rozhodnutie OS Košice I bolo potvrdené uznesením X. X. Y.. M.. XCoP XXX/XXXX zo 14.7.2006 a rozhodnutie o pokute nadobudlo právoplatnosť 17.8.2006.
Z listinných dôkazov vyplýva, že aj napriek výzvam poškodeného (27.7.2009, 12.8.2009, 3.9.2009) nebol umožnený zo strane obžalovanej kontakt otca s dieťaťom.
Objektom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. je záujem na riadnom výkone rozhodnutím súdu, alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí alebo výkon predbežného opatrenia uloženou v občianskom súdnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veci starostlivosti súdu o maloletých.
Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý marí výkon rozhodnutia súdu, alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, pričom opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k ich výkonu neboli úspešné.
Rozhodnutím súdu o výchove maloletých detí je rozhodnutie o úprave práv a povinnosti k maloletému dieťaťu- rozhodnutie o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s maloletými deťmi, zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a pod.
Opatreniami v občianskom súdnom konaní smerujúcimi k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí sa v zmysle tohto ustanovenia rozumejú miernejšie spôsoby donútenia, ktoré je možné použiť na výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí podľa § 272 a nasl. O.s.p.
Ak výzva sudcu podľa § 272 ods. 2 O.s.p. ostane bezvýsledná ukladá sudca tomu, kto neplní dobrovoľne súdne rozhodnutie alebo súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí prípadne o úprave styku s nimi, postupne pokuty.
Po zhodnotení vykonaných dôkazov, hodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich súhrne súd dospel k záveru, že obžalovaná svojim konaním naplnila pojmové znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., pretože napriek tomu, že jej bola uložená pokuta za účelom umožnenia styku maloletého dieťaťa s otcom U. W., ktoré jej vyplývalo z rozsudku K. X. Z. Y.. M.. XXC XXX/XX, túto povinnosť nerešpektovala a styk maloletého s otcom neumožnila. -8- 3T 38/11
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy a za zistenia jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j, teda že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, jej uložil peňažný trest vo výmere 200,- Eur, pretože má za to, že tento trest je na nápravu obžalovanej dostatočný. Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 týždňov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.