Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_1T-57-2008.pdf
PDF · 87.31 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/57/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Petrom Kaňom v trestnej veci obžalovaného T. J. pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003) a iné na hlavnom pojednávaní v Komárne 29. apríla 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. súd obžalovaného
T. J., narodeného X. F. . XXXX v A., trvalé bydlisko A., A. č. XXXX/XX,
spod obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne podanej na Okresný súd Komárno 21. apríla 2008, pod č. Pv 1021/04-157 pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 - ďalej len „Tr. zák.“), trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. a pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 10. mája 1997 v čase okolo 4.50 hod. v A. v nočnom klube „West Disco Club“ na L. Z. po tom, čo sa dostal do konfliktu s J. Q., nar. XX. Z. XXXX, vystrelil na neho z pištole držanej bez povolenia zn. „Z“, výrobného čísla B-322814 a spôsobil mu strelné poranenie vonkajšej strany hornej tretiny ľavého ramena, ktoré si vyžiadalo liečenie v trvaní najmenej 14 dní,
o s l o b o d z u j e ,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
Na podklade obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne podanej na Okresný súd Komárno 21. apríla 2008, pod č. Pv 1021/04-157, na obvineného T. J., pre skutok v obžalobe právne posúdený ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 - ďalej len „Tr. zák.“), trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. a pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, vykonal súd hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka a súčasne poškodeného J. Q., J. Q., M. J., Z. Q., X. J., A. Q., V. Q., A. J., V. B., I. E., znalca F.. X. Q. a čítaním v konaní zabezpečených listinných dôkazov, ako aj čítaním znaleckého posudku Kriminalisticko - expertízneho ústavu z odvetvia balistiky.
Obžalovaný T. J. na hlavnom pojednávaní využil právo nevypovedať. V prípravnom konaní (výpoveď bola postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. zák. čítaná) spáchanie žalovaného skutku poprel. V predmetnom bare síce v daný deň bol, kde mal fyzický konflikt s nemu neznámym mužom, do ktorého sa následne zapojili aj ďalšie osoby, avšak on pri sebe žiadnu zbraň nemal, žiadnu streľbu nepočul, preto nemôže byť strelcom na poškodeného.
Svedok (a súčasne poškodený) J. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v predmetný deň sa nachádzal v predmetnom bare, kde bol s M. J. a E. E.. v bare bol aj Z. Q.. Až keď prišli policajti ši všimol, že je zranený. Žiadny výstrel nepočul. Kto mu spôsobil zranenie ramena nevie.
Svedok J. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v daný deň bol inkriminovanom bare. Okrem neho tam bol J. Q., M. J., brat J. Q., a E. E., s ktorými sedel pri stole následne prišiel obžalovaný, ktorý sedel pri nich. Obžalovaný riešil nejaké rozpory s M. J., jeho bývalým svokrom. Hádali sa pri stole. Po 15 až 20 minútach obžalovaný začal cúvať od stola dozadu a obžalovaný začal strieľať. Ako strieľal, tak E. E. vykrikoval, že ho trafil do brucha. Obžalovaný mohol byť od neho vzdialený asi 3 až 4 metre. Koľkokrát vystrelil si nepamätá, ani ktorým smerom. Videl, že má v ruke zbraň - menšiu pištoľ. Potom sa presúvali k baru, tam sa už traja, štyria bili, pripojil sa k tomu J. Q.. Potom keď obžalovaný trafil E. E. a J. Q., tak z toho bola bitka. Do tej bitky sa zapojili J. Q., jeho brat, E. E.. Potom si pamätá, že pri bare ležal obžalovaný, na ňom ležalo viacero osôb. Ležalo tam takto viacero osôb v rámci bitky a na to asi za 5 až 10 minút prišli policajti. E. E. bol pri hracom automate a keď nastala hádka medzi obžalovaným a M. J., prišiel poškodený tak, že stál oproti obžalovanému. Na E. E. zranenia nevidel. To, že trafil E. E. vie preto, že to E. E. povedal. Zranenie nevidel ani na J. Q.. Medzi obžalovaným a J. Q. keď obžalovaný strieľal bolo približne 4 až 5 metrov. Ako začal obžalovaný strieľať, tak ostaní, nie len J. Q., išli oproti nemu. Oproti obžalovanému takto vykročil aj jeho brat, taktiež E. E.. Nepamätá sa, že by poškodený mal zdvihnutú ruku, ale v čase keď na neho strieľal obžalovaný, určite nebol vo vzdialenosti bližšie ako dva metre. J. Q. keď bol zasiahnutý povedal, že ho trafil do ruky. Zmenu svojej výpovede v skoršom štádiu konania v prospech obžalovaného odôvodnil tým, že sa mu vyhrážal A. J.. Povedal mu, že má na súde vypovedať tak, ako vypovedal pred vyšetrovateľkou s tým, že všetko čo povedal je pravda, ale obžalovaný nie je osoba, ktorá strieľala.
Svedok M. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že už si o prejednávanom skutku nič nepamätá. V prípravnom konaní (zápisnica o jeho výpovedi bola podľa § 264 ods. 1 Tr. por. čítaná) sa však k okolnostiam streľby v bare vyjadriť nevedel, i keď v tom čase sa v ňom mal nachádzať. Pamätal si len, že v bare boli dve bitky, do ktorých sa ale nezapojil.
Svedok Z. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na nijakú streľbu v predmetnom bare si nepamätá, len videl, že bratovi krváca ruka. Nepamätá si, že by sa jeho brat dostal do nejakého konfliktu. V bare boli prítomní M. J., E. E., ktorý už zomrel a jeho brat. Iné osoby si nepamätá. Nevie akým spôsobom sa zranil jeho brat, videl len, že mu krváca ruka. Ani nevedel, že je postrelený, myslel si, že sa porezal. Iné podstatné okolnosti uviesť nevedel.
Svedok X. J. (pracovník baru) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten večer tí, ktorí mali udržiavať poriadok neboli prítomní. Zišla sa tam dosť veľká partia väčšinou rómskych osôb, boli dosť hluční, ale v tom čase medzi nimi nebola žiadna hádka. Potom mu obžalovaný povedal, že počul, že chcú zobrať peniaze z pokladne, preto sa rozhodol, že odnesie peniaze. Zobral peniaze a z baru odišiel. Nevie čo sa stalo kým tam nebol, ale keď sa nadránom vrátil, všetko bolo rozbité. Zavolal vlastníkom diskotéky, ktorí boli z B., porozprával im čo sa stalo a oni sa následne rozhodli, že diskotéka bude zatvorená, tak sa aj stalo. V bare boli predavačky za barom, ale ich mená nevie uviesť.
Svedkyňa A. Q. (matka svedka J. Q.) sa k inkriminovanej udalosti vyjadriť nevedela. Bola vypočutá k okolnostiam možného ovplyvňovania jej syna svedka J. Q. s ohľadom na pôvodnú zmenu jeho výpovede. Na hlavnom pojednávaní poprela akúkoľvek vedomosť o tom, že by jej syna v uvedom zmysle ovplyvňoval A. J. s tým, že jej syn v danom čase u nej nebýval. A. J. prišiel pre neho autom, aby ho zobral na súd, ale ona mu povedala, že sa zdržiava v I., že tam má manželku. Akýkoľvek rozhovor medzi jej synom a A. J. v súvislosti s touto trestnou vecou nepočula. V prípravnom konaní (výpoveď bola čítaná postupom podľa § § 264 ods. 1 Tr. por.) uviedla, že A. J. bol za jej synom viackrát a vyhrážal sa mu, že bude zle ak nepôjde vypovedať na súd tak, že obžalovaný v danom klube nestrieľal, ale strieľal niekto iný. Rozpory v jej výpovediach nevedela hodnoverne vysvetliť.
Svedok V. Q. (brat svedka J. Q.) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v tom bare bol asi 10 minút, na nič sa ale nepamätá. Za ten čas nebol svedkom žiadneho konfliktu. Poprel, že by mal akúkoľvek vedomosť o tom, že by jeho brata ktokoľvek, teda aj A. J. nejakým spôsobom ovplyvňoval ako má vypovedať v prejednávanej trestnej veci. V prípravnom konaní (výpoveď bola čítaná postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por.) vypovedal, že .vie od svojej matky, že A. J. sa mal J. Q. vyhrážať, aby zmenil svoju výpoveď v prospech obžalovaného v súlade s pôvodnou výpoveďou jeho matky. Na otázky smerujúce k odstráneniu rozporov uviedol, že je možné, že takto vypovedal. Rozpory vo výpovediach nijako vysvetliť nevedel. Uviedol, že len počul, že jeho matka sa s A. J. rozprávala, že z toho prípadu bude rómsky súd, nevyhrážali sa mu.
Svedok A. J. (H.) na hlavnom pojednávaní sa k inkriminovanej udalosti vyjadriť nevedel. O tejto veci vie toľko, že obžalovaný (jeho synovec) bol rozhorčený nad tým, že je to vymyslená vec a nezakladá sa to na pravde. J. Q. ohľadne prejednávanej veci napomenul, aby sa zúčastnil súdneho pojednávania, nakoľko vedel, že synovec je vo väzbe, a boli také náznaky, počul to od ľudí v rómskej komunite, ktorí o tom rozprávali, že nepôjde na súdne pojednávanie. Povedal mu, že keď sa nezúčastní na pojednávaní, tak ho vylúči z rómskej komunity. Boli tam prítomní jeho matka, aj ďalší šudia, ktorí tam bývajú. Záležalo mu veľmi na tom, aby sa väzba zbytočne nepredlžovala jeho synovcovi. Žiadnym spôsobom mu neradil, ani ho nenútil ako má vypovedať. Nijako ho neovplyvňoval. Svedok V. B. (strýko obžalovaného) využil právo odoprieť vypovedať ako svedok. Svedok I. E., vypovedal, že bol som v predmetnom klube, kde sa odohrala streľba. Bol vnútri s viacerými kamarátmi, s akými si už nepamätá. Bolo to večer, išli sa zabaviť. Ani nevie, čo sa tam odohralo, lebo si išli von zapáliť. Došli policajti, potom ich zobrali dovnútra na políciu. Žiadnu streľbu nepočul ani nebol jej svedkom. Nevidel nikoho zraneného.
Znalec F.. X. Q. vypracoval znalecký posudok, v ktorom opísal zranenia poškodeného spôsobom, ktorý sa odrazil v skutkovej vete obžaloby. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzájomné postavenie strelca a poškodeného najpravdepodobnejšie bolo také, že poškodený vo vzťahu k strelcovi stál bokom, pretože projektil strely zostal v svale ramena vo vnútri a tento pravdepodobne zadržala tvrdá ramenná kosť, ak by bol poškodený postrelený spredu alebo zozadu, tak by došlo pravdepodobne k preniknutiu projektilu cez mäkké tkanivá svalstva ramena a samotný projektil by spôsobil priestrel. Presne nemožno určiť vzájomné postavenie strelca a poškodeného z dôvodu, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie nebol zrejmý uhol strelného kanála. Keďže vyšetroval poškodeného s odstupom času, strelný kanál v tom čase už na ňom vidieť nemohol. Strelec a poškodený boli od seba vo vzdialenosti asi 2 až 3 metre, vychádzal pri tom jednak z toho, že na koži poškodeného neboli stopy, ktoré by boli zanechané v prípade výstrelu z bezprostrednej vzdialenosti, pričom taktiež prihliadal na razanciu strely zo zbrane, ktorá bola použitá, razancia danej pištole podľa jeho vedomostí nie je až taká veľká, z toho dôvodu nepredpokladá, že vzdialenosť bola väčšia ako 3 metre.
Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vina obžalovaného nebola preukázaná. Bolo síce preukázané, že žalovaný skutok sa stal a tento je trestnými činmi uvedenými v obžalobe, avšak nemožno bez dôvodných pochybností urobiť záver o tom, žalovaný skutok spáchal obžalovaný, teda, že obžalovaný bol strelcom na poškodeného a tomuto spôsobil znalecky ustálené zranenia. Jediným dôkazom svedčiacim v neprospech obžalovaného je výpoveď svedka J. Q., ktorá v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi nie presvedčivá. Žiadny iný svedok nachádzajúci sa v predmetnom bare nepotvrdil jeho výpoveď v tom, zmysle, že práve obžalovaný bol strelcom na poškodeného. Viacerí svedkovi ani nepotvrdili, že by registrovali jeho prítomnosť v predmetnom bare v inkriminovanom čase. Tento svedok navyše uvádzal skutočnosť, ktorá nevyplynula zo žiadnych iných dôkazov, a síce, že by streľbou mal byť zasiahnutým a teda aj zranený toho času už nebohý E. E.. Tento podľa úradného záznamu zasahujúcich príslušníkov polície v bare bol prítomný, odovzdával im aj zaistenú strelnú zbraň, ktorú podľa jeho udania našiel v bare na zemi, pričom žiadna lekárska pomoc mu poskytovaná nebola a ani on sám v danom čas nepotvrdil žiadne strelné zranenie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k streľbe na poškodeného došlo, tomuto boli spôsobené znalecky preukázané zranenia, avšak situácia na mieste bola neprehľadná v dôsledku hromadnej bitky, ktorá tu nastala. Podstatné je aj to, že ani sám poškodený sa nevedel vyjadriť k pôvodcovi jeho zranenia tvrdiac, že zranenie pocítil a všimol si ho až neskôr. Uvedený svedok navyše počas konania bol vypočutí viackrát, pričom svoju pôvodnú výpoveď v skoršom štádiu konania zmenil v prospech obžalovaného tak, že nevidel, že by on bol strelcom. Uvedenú skoršiu zmenu výpovede odôvodnil tým, že tak robil v dôsledku vyhrážok zo strany A. J., čo v prípravnom konaní síce potvrdila jeho matka a sprostredkovane aj jeho brat, avšak títo na hlavnom pojednávaní vypovedali odlišne a síce, že k takýmto vyhrážkam nedošlo. Z výpovede A. J. vyplynulo, že tento na J. J. naliehal, aby sa dostavil na hlavné pojednávania súdu, nakoľko nechcel, aby pre jeho neúčasť bolo zbytočne predlžované trestné konanie, v ktorom bol jeho synovec - obžalovaný vo väzbe. Navyše svedok J. J. z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti nie je bezúhonný, čo taktiež znižuje jeho hodnovernosť ako svedka.
Iné dôkazy svedčiace o vine obžalovaného v konaní zabezpečené neboli. V čase zaistenia zbrane neboli zaistené daktyloskopické odtlačky na nájdenej zbrani, aby tak mohlo byť v relevantnom čase zistené kto so zbraňou manipuloval. V čase rozhodovania súdu pre neúčelnosť takéhoto doplnenia dokazovania, nakoľko s ohľadom na čas, ktorý od skutku uplynul možno dôvodne predpokladať, že k uchovania takýchto stôp na zbrani nemohlo dôjsť, aj s poukazom na vyjadrenie prokurátora, že bolo cestou Policajného zboru zistené, že so zbraňou už manipulovali príslušníci KEÚ pri jej expertíznom skúmaní bez rukavíc, na základe čoho ani nenavrhol takýto dodatočný spôsob dokazovania, súd upustil od doplnenia dokazovania v uvedenom smere. Ani zo zabezpečených listinných dôkazov vrátane rekonštrukcie nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by svedčili v neprospech obžalovaného.
Po vykonaní dokazovania vo vyššie uvedenom rozsahu dospel súd k záveru, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný, pričom nie je možné vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by boli spôsobilé bližšie objasniť okolnosti žalovaného skutku v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por.
Na tom základe súd, vychádzajúc zo zásady prezumpcie neviny vyjadrenej v § 2 ods. 4 Tr. por. a od nej odvodenej zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ (in dubio pro reo), obžalovaného spod obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne na skutkovom základe v nej uvedenom postupom podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil.
Nakoľko žiadny z poškodených si neuplatnil nárok na náhradu škody zákonom stanoveným spôsobom, adhézne konanie nebolo predmetom tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia, na tunajší súd. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, ho môže napadnúť, len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.