Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5P-20-2014.pdf
PDF · 96.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5P/20/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci navrhovateľky: X., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., proti odporcovi: K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., toho času v B. G., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom: V., nar. XX.XX.XXXX a N. nar. XX.XX.XXXX., maloleté deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky X. nar. G. a odporcu K. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v V. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v V. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XXX sa r o z v á d z a . Maloleté deti: V., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec maloletých detí K. nar. XX.XX.XXXX. je povinný prispievať na výživu maloletej V. výživným vo výške 110 € mesačne a na výživu maloletej N. výživným vo výške 90 € mesačne vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.03.2014 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s odporcom dňa XX.XX.XXXX, maloleté deti na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 110 € na výživu maloletej V. a 90 € na výživu maloletej N. s tým, že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
V odôvodnení svojho názoru ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa zoznámila v roku 2003, postupom času sa vzťah prehĺbil a po jednoročnej známosti uzatvorili manželstvo, v ktorom neboli na začiatku vážnejšie nezhody alebo konflikty, problém nastal v auguste v roku 2010, kedy bol odporca vzatý do väzby za pokračujúci trestný čin lúpeže, ktoré čiastkové skutky vykonával v peňažných ústavoch v rokoch 2007 až 2010. Príčinou boli odporcove problémy s gemblérstvom a hraním hazardných hier cez internet, kde prehral značné sumy peňazí, bol nútený požičiavať si peniaze a nemal pôžičky z čoho splácať, preto riešil túto situáciu lúpežami v G. o čom navrhovateľka nevedela. Počas súdneho konania sa dozvedela, že už v čase pred uzatvorením manželstva mal odporca problémy s hraním a požičiavaním peňazí od kamarátov, čo jej odporca pred uzatvorením manželstva zamlčal. Od jeho vzatia do väzby vzájomné vzťahy ochladli a začali sa vzájomne odcudzovať. Navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti zo I. a žije spolu so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome na adrese J.. K odporcovi stratila citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu. Došlo k absolútnej strate dôvery, komunikácie, nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je už len formálne a je hlboko a trvale rozvrátené.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, ktorý je tohto času vo výkone trestu odňatia slobody v G., pričom má výzvu súdu, či súhlasí s pojednávaním a rozhodnutím predmetnej veci v jeho neprítomnosti, reagoval podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.04.2014 s tým, že s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko navrhovateľka aj napriek tomu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ho navštevuje v pravidelných mesačných intervaloch, čoho je dôkazom priložený výpis priebehu návštev vykonaných počas jeho výkonu trestu, preto nesúhlasí s pojednávaním nariadeným na deň 29.04.2014 o 08:30 hod. a žiada, aby nariadené pojednávanie bolo zrušené, z toho dôvodu jeho prítomnosť na pojednávaní nie je potrebná.
Navrhovateľka na doplnenie vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že ich manželstvo bolo normálne do dňa, kým manžela nezavreli, k čomu došlo pred 4 rokmi. Zavreli ho z dôvodu, že vykrádal G. psychiatrickými posudkami bolo vyslovené, že je patologickým hráčom. Navrhovateľke to bolo ľúto, s manželom mali veľa telefonátov, keď sa jej vyhrážal, že sa obesí, že si ublíži a že aj jej niečo spraví. Z toho dôvodu za ním často chodievala, rovnako s dcérou V. navštevovala psychologičku, aby zvládli uvedenú situáciu. Postupom času však všetko upadalo, navrhovateľke došlo ako ju počas manželstva klamal, ostala na všetko sama. Musela riešiť všetky záležitosti, nevybavené účty, navštevovať psychológa s deťmi. Situácia sa začala zhoršovať minulý rok, kedy sa začala s manželom rozprávať o rozvode, vtedy jej manžel povedal, že žiadosť o rozvod nepodpíše s tým, že nebude s rozvodom nikdy súhlasiť a takisto nedovolí rodičom navrhovateľky, aby zobrali deti na dovolenku a spraví pre to všetko. Pokiaľ sa navrhovateľke nedalo s deťmi prísť na stretnutie do G. napríklad napadlo veľa snehu a cez O. bol ťažký prechod, vyhrážal sa jej, že si niečo urobí, že spácha samovraždu. Z jeho strany to bolo len vydieranie a nátlak. Navrhovateľka nebráni deťom, aby sa kontaktovali s otcom, avšak už posledne dcéra V. za otcom ani nechcela ísť. Posledná návšteva bola vo februári tohto roku. Chodievala aj so N., ktorá je vo veku 3 roky, avšak je to pre ňu prostredie plné mreží a cudzích ľudí, avšak s otcom mala dobrý vzťah, aj sa s ním porozprávala, avšak v súčasnosti tam už nechce ísť.
Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu zveriť maloleté deti do starostlivosti matky, ktorá sa o deti riadne stará a má vytvorené všetky podmienky pre výchovu a starostlivosť s tým, aby zastupovala maloleté deti a spravovala ich majetok vzhľadom k tomu, že otec je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody. Doposiaľ stanovená výška výživného a to 110 € mesačne pre dcéru V. a 90 € mesačne na dcéru N. je primeraná vzhľadom k tomu, že táto výška výživného bola určená i posledným rozhodnutím, kedy bol otec maloletých detí vo výkone trestu odňatia slobody, pričom uvedenú skutočnosť si zapríčinil otec sám svojím nezodpovedným správaním. Stretávanie otca s maloletými deťmi nie je potrebné upravovať vzhľadom k tomu, že otec je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody, avšak je žiadúce, aby matka zabezpečila aspoň primeraný kontakt detí so svojim otcom.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v V.. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé, obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo vo I., čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na toto súdne konanie. Z manželstva účastníkov sa narodili dve maloleté deti a to dňa XX.XX.XXXX V. a dňa XX.XX.XXXX N.
Na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9T/50/2011-2009 zo dňa 28.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 25.10.2011 bol odporca uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže a pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu lúpeže, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov a na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený ochranný dohľad na dva roky, počas ktorého sa zakazuje odporcovi účasť na hazardných hrách, hraním na hracích automatoch vrátane návštev zariadení a internetových stránok umožňujúcich takéto hry. Podľa § 287 ods. 1 trestného poriadku bola odporcovi uložená povinnosť nahradiť poškodeným spoločnostiam a to W. škodu vo výške XXXX,XX €, M.. škodu vo výške XXXXX,XX €, N., škodu vo výške XXXX,XX €, H. škodu vo výške XXXXX,XX €, Y. škodu vo výške XXXX € a W. škodu vo výške XXX,XX . €. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že odporca v čase páchania trestných činov trpel duševnou poruchou (patologické hráčstvo), napriek tomu však v čase páchania trestných činov mohol rozpoznať nebezpečenstvo (protiprávnosť) svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať. Znalci zistili tendenciu racionalizovať
svoje asociálne konanie, znižovať vlastnú zodpovednosť za ne a externalizovať vinu. Motívom páchania trestnej činnosti bola snaha získať finančné prostriedky na ďalšie vklady do hazardných hier a na úhradu dlhov vzniknutých z predchádzajúceho hrania v snahe zakryť svoje zlyhanie pred najbližšími príbuznými.
Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 1To/89/2011-2057 zo dňa 25.10.2011 bolo odvolanie obžalovaného K. zamietnuté, pretože nie je dôvodné.
Podľa správy Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody v G. sa odporca nachádza v uvedenom zariadení od XX.XX.XXXX. Predpokladaný dátum prepustenia je XX.XX.XXXX.
Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona o rodine:
1) Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. 2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine: 1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov tak, ako to predpokladá vyššie citované zákonné ustanovenie. V manželstve účastníkov došlo k porušeniu hlavných zásad manželského spolužitia, a to povinnosti žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie pre výchovu svojich maloletých detí. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytváranie harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Základom každého manželstva je predovšetkým vzájomná úcta a dôvera, v danom prípade však konaním odporcu došlo k absolútnej strate dôvery, čo je zo strany navrhovateľky je okolnosť, ktorá vylučuje do budúcna obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo sa uzatvára na základe súhlasného stanoviska muža a ženy, nemožno ho podľa názoru súdu udržiavať proti vôli jedného z manželov, čím by došlo k výraznejšiemu zhoršeniu vzťahov medzi manželmi a následnému odcudzeniu. Odporca si musí uvedomiť, že svojim nezodpovedným konaním a prístupom, v dôsledku ktorého bol odsúdený na trest odňatia slobody, vyvolal u navrhovateľky absolútnu stratu dôvery, ktorá okolnosť vylučuje ďalšie spolužitie do budúcna. V dôsledku straty dôvery došlo i k citovému ochladnutiu a následnému odcudzeniu, v dôsledku protiprávneho konania odporcu manželia už 4 roky nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, nevedú intímny ani citový život. Za daného stavu je manželstvo účastníkov konania len formálnym zväzkom dvoch ľudí, bez reálnej možnosti obnovenia jednotlivých funkcií manželstva vzhľadom na jednoznačný odmietavý postoj navrhovateľky k prípadnému obnoveniu manželského spolužitia.
Keďže v záujme maloletých detí je predovšetkým, aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby ich výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju ich osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, pričom práve záujem detí je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí (článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa). I keď maloleté deti majú vytvorené citové väzby k otcovi, súčasný stav, a to vykonávanie výkonu trestu odňatia slobody zo strany otca maloletých detí neumožňuje osobnú účasť otca na výchove maloletých detí.
Z vyššie uvedených dôvodov súd toto manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine: 1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine: 1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine: 1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) 4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na základe súhlasného stanoviska kolízneho opatrovníka súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o deti riadne stará a na ktorej i doposiaľ bola rozhodujúca miera starostlivosti o maloleté deti. Matka má vytvorené riadne podmienky pre výchovu svojich maloletých detí, z toho dôvodu súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti a zároveň určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude výlučne matka, nakoľko v súčasnosti otec vzhľadom na výkon trestu odňatia slobody má obmedzené možnosti.
Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov ako aj z odôvodnených potrieb maloletých detí. Vyživovacia povinnosť otca maloletých detí bola naposledy určovaná rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 3P/102/2011-39 zo dňa 07.02.2012, právoplatným dňom 08.03.2012, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej V. výživným vo výške 110 € mesačne a na výživu maloletej N. výživným vo výške 90 € mesačne, počnúc dňom 01.01.2012. V tom čase bol otec maloletých detí vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon odňatia slobody v G., kde dosahoval minimálny príjem.
Následne otec maloletých detí podaním doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 10.07.2013 požiadal o zvýšenie výživného na maloletú V. na sumu 160 € mesačne a na maloletú N. na sumu 140 € mesačne, pričom konanie bolo na základe späťvzatia návrhu zo strany otca dieťaťa zastavené uznesením tunajšieho súdu č.k. 9P/56/20133-26 zo dňa 14.08.2013 a nadobudlo právoplatnosť dňom 06.09.2013.
Podľa správy Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon odňatia slobody v G. (čl. 33 spisu) odporca sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody od XX.XX.XXXX pričom od októbra XXXX je zaradený do práce a za rok XXXX dosiahol príjem XXX,XX €, v roku XXXX príjem XXX,XX €, za rok XXXX príjem XXXX,XX €, za rok XXXX príjem XXXX,XX € a v roku XXXX zatiaľ príjem XXX,XX €. Z jeho príjmu sú vykonávané zrážky titulom výživného na obe maloleté deti.
Matka maloletých detí žije s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým na domácnosť neprispieva žiadnou čiastkou. Jej čistý priemerný mesačný zárobok za obdobie posledných 12 mesiacov od jej zamestnávateľa Y.. predstavuje XXX,XX €. Do roku 2013 poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 €, v roku 2014 vo výške 203,20 €, ktorý bude poberať do februára 2015. Ďalej poberá prídavky na obe maloleté deti vo výške 47,04 € mesačne. Jej celkový mesačný príjem (náhradné výživné na maloleté deti vo výške 110 € mesačne na dcéru V. a 90 € mesačne na dcéru N., rodičovský príspevok na N. O. vo výške 203,20 € mesačne, prídavky na obe maloleté deti vo výške 47,04 € mesačne a jej príjem zo zamestnania Y.) predstavujú dohromady 766,64 € s tým, že z uvedeného príjmu má mesačné pravidelné výdavky vo výške 532,16 € (poplatky za školu, družinu a stravu dcére V. 32 € mesačne, tanečný krúžok 55 € polročne, poistka 36 € ročne, N. poplatky za škôlku 30 € mesačne, úrazová poistka 8 € mesačne, stavebné sporenie pre obe maloleté deti 10 € mesačne, nákupy na pohonné hmoty do auta 120 € mesačne a náklady na stravu 320 € mesačne. Okrem toho sú tu aj nepravidelné ročné výdavky). Na základe uvedeného súd potom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej V. výživným vo výške 110 € mesačne a na výživu maloletej N. výživným vo výške 90 € mesačne, ktoré výživné zodpovedá odôvodnením požiadavkám maloletých detí a zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca poskytovať na výživu svojich detí.
Vzhľadom k tomu, že otec sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd styk otca s maloletými deťmi neupravil, keď nie je možné stanoviť úpravu stretávania vzhľadom na obmedzený režim, ktorému v súčasnosti podlieha otec maloletých detí, nakoľko má právo prijímať návštevy blízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru, teda úprava stretávania stanovená rozhodnutím súdu by bola nevykonateľná, keď termín návštev blízkych osôb určuje riaditeľ zariadenia.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 144 veta prvá OSP, takže účastníci nemajú právo na náhradu trov v konaní o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.