Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31C/120/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: ADMI s. r. o., so sídlom Jesenského 1347, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 015 156, právne zastúpená JUDr. Ing. Milanom Očkom, advokátom s miestom výkonu činnosti Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, IČO: 32 238 169, proti odporcom: I. P. F., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXXX/XX, XXX XX O. A. P., štátny občan SR, II. P. F.Á., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXXX/XX, XXX XX O. A. P., štátny občan SR, obaja právne zastúpení JUDr. Máriou Vajdovou, advokátkou s miestom výkonu činnosti Dom kultúry, Litovelská 871, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 37 804 316, o zaplatenie 6.806,81 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporcovia I. a II. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.308,43 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.715,12 eur od 28.06.2007 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26.03.2007 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 03.04.2007 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov I., II. a pôvodne žalovaných odporcov III. až V. (U.A. F., N. O. Y. Y. F.) spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 157.062,- Sk (5.213,50 eur) spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 9 % zo sumy 16.624,- Sk (551,82 eur) od 17.09.2004 do zaplatenia a vo výške 9,5 % zo sumy 140.438.- Sk od 23.11.2006 do zaplatenia a zároveň nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej pôvodné obchodné meno bolo RUTI s. r. o. Je výlučným vlastníkom bytu na adrese O. XXXX/XX, O. A. P., zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. Kysucké Nové Mesto ako byt č. 66. Výlučným vlastníkom sa stal na základe kúpnej zmluvy. Odporcovia boli nájomcami bytu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.03.2000 do doby jej skončenia na základe výpovede. Odporcovia po dobu od novembra 2001 neplatili žiadne nájomné, ani úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Z tohto dôvodu za obdobie od novembra 2001 do januára 2004 vznikol odporcom dlh voči navrhovateľovi vo výške 34.311,- Sk, a to titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým, že za odporcov realizoval úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Tento dlh si vymáhal v konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca spis. zn. . Dňa 14.07.2003 predložil odporcom výpoveď z nájmu bytu podľa ust. , nakoľko títo si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že neplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu po čas dlhší ako 3 mesiace. Výpovedná lehota uplynula dňa 31.10.2003. týmto dňom zanikol odporcom nájom bytu. Podľa ust. odporcovia nemajú nárok na bytovú náhradu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v období od februára 2004 realizoval ďalšie úhrady za služby spojené s užívaním bytu, a to dňa 16.09.2004 zaplatil v hotovosti

sumu 16.624,- Sk ako nedoplatky za rok 2002. Dňa 19.10.2005 podal správca bytového domu Kysuca s.r.o. návrh na Okresný súd Žilina o zaplatenie sumy 140.438,- Sk, ktorý dlh vznikol neplatením úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu - vyúčtovanie za rok 2003 vo výške 44145,- Sk, vyúčtovanie za rok 2004 vo výške 49.045,- Sk a mesačné preddavky do októbra 2005 vo výške 47.248,- Sk. Okresný súd Žilina dňa 03.03.2006 vydal vo veci platobný rozkaz č. k. , ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný. Následne bol dňa 10.11.2006 súdnym exekútorom Mgr. Pavlom Malíkom vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného - navrhovateľa, na základe čoho bola z jeho účtu odpísaná dňa 22.11.2006 pohľadávka vo výške 195.800,- Sk. Z platieb poukázaných správcovi bytového domu či už priamo do pokladne alebo na základe exekučného príkazu je nesporné, že odporcom vzniklo bezdôvodné obohatenie spolu vo výške 157.062,- Sk titulom úhrad na plnenia spojených s užívaním bytu. V tomto kontexte navrhovateľ poukázal na znenie ust. a , , , a a súčasne na znenie ust. a ust. nariadenia Vlády SR č. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhovateľ predložil kópie výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina odd. Sro, vložka č. 3784/L, výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 09.03.2007, zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.03.2000, výpovede z nájmu bytu zo dňa 14.07.2003 spolu s doručenkami, rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -63 zo dňa 12.10.2004, príjmového pokladničného dokladu spoločnosti KYSUCA, s. r. o. č. 20400664 zo dňa 16.09.2004, žaloby spoločnosti KYSUCA s. r.o. zo dňa 19.10.2005, exekučného príkazu Mgr. Ing. Pavla Malíka, súdneho exekútora č. k. EX 475/2006-19 zo dňa 10.11.2006, výpisu z bankového účtu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.11.2006. Súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. -24 zo dňa 13.06.2007. Keďže odporcovia III. až V. v zákonnej lehote podali proti platobnému rozkazu na súde dňa 09.07.2007 odpor, došlo ex lege podľa ust. k zrušeniu platobného rozkazu. Odporcovia III. až V. v podanom odpore namietali, že navrhovateľ v návrhu uviedol, že boli nájomcovia bytu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.03.2000. Na nájomnej zmluve sú ako zmluvná strana uvedení len odporca I. spolu s manželkou odporkyňou II. Nie je im tak jasné, na základe akého právneho titulu ich navrhovateľ uviedol v návrhu ako odporcov. V danom byte dlhodobo nebývajú, nakoľko žijú a pracujú v zahraničí. Sú len osoby, ktorým prináleží možnosť bývania v tomto byte, pričom ich bývanie je odvodené od práva nájmu ich rodičov. Len odporcovia I. a II., t. j. ich rodičia, sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z predmetného nájomného vzťahu. Vo výzve na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 70.041,- Sk zo dňa 18.07.2003, sú vyzývaný na plnenie len odporcovia I. a II. Odporcovia III. až V. tak namietali s poukazom na uvedené, že nie sú v konaní pasívne legitimovaní a ak je navrhovateľ presvedčený o opaku, nech uvedie konkrétne zákonné ustanovenie, z ktorého by táto ich pasívna legitimácia vyplývala. Navrhovateľ sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 03.07.2008, v ktorom uviedol, že odporcovia zrejme nedôsledne čítali návrh, pretože z návrhu vyplýva, že nájom odporcom I. a II. a odvodené právo odporcom III. až V. zaniklo dňa 31.10.2003 a v tomto konaní si uplatňuje navrhovateľ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči osobám, ktoré v byte bývali bez právneho dôvodu v období od februára 2004. Z tohto dôvodu argumentácia odporcov neobstojí, že nie sú v spore pasívne legitimovaní, dokonca že v predmetnom byte vôbec nebývali a bývali niekde inde. Pri podaní návrhu vychádzal zo skutočného stavu, keď žiadny z odporcov nenamietal, že by v uvedenom byte nebýval a rovnako v evidencii obyvateľstva vedenej Mestským úradom Kysucké Nové Mesto boli odporcovia v spornom období prihlásení k trvalému pobytu. Odporcovia I. a II. sa k návrhu písomne nevyjadrili. Súd vo veci po prvý krát rozhodol rozsudkom č. k. -156 zo dňa 27.09.2012, ktorým návrh v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcom I. až V. ich náhradu nepriznal. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil vychádzajúc z toho, že odporcom I. a II. ako manželom vzniklo dňom 01.03.2000 právo užívať predmetný byt č. 66 nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. XXXX, k. ú. Kysucké Nové Mesto na dobu neurčitú, a to na základe zmluvy o nájme tohto bytu uzavretú s navrhovateľom ako vlastníkom predmetného bytu. Aj napriek skutočnosti, že nedošlo k platnému uzavretiu písomnej zmluvy o nájme, a to vzhľadom k tomu, že ako nájomca je na zmluve uvedený odporca I., avšak tento zmluvu nepodpísal, ale podpísala ju odporkyňa II. táto však nebola oprávnená konať za odporcu I. v takejto veci. Vzhľadom k tomu, že ust. pre zmluvu o nájme bytu nepredpisuje obligatórne písomnú formu, súd mal za to, že medzi navrhovateľom a odporkyňou II. však došlo k ústnej dohode o uzavretí zmluvy o nájme predmetného bytu s uvedeným obsahom a súčasne tak k vzniku spoločného nájmu bytu odporcami I. a II. ako manželmi podľa ust. . Odporcovia I. a II. užívali predmetný byt na základe nájomného vzťahu až do 31.10.2003, kedy sa skončil ich nájom predmetného bytu, a to na základe výpovede

navrhovateľa zo dňa 14.07.2003 podľa ust. uplynutím výpovednej 3-mesačnej lehoty podľa ust. , ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca august 2003, t. j. mesiaca nasledujúceho po mesiaci júl 2003, kedy bola výpoveď odporcom I. a II. doručená. Vzhľadom na to, že v konaní nevyšlo najavo, že by odporcovia I. a II. napadli platnosť výpovede na súde v lehote podľa ust. , súd vychádzal z toho, že výpoveď bola platná. S poukazom na ust. odporcom I. a II. nevzniklo právo na bytovú náhradu. Odporcovia tak následne od 01.11.2003 užívali predmetný byt neoprávnene. V ďalšom súd poukázal na to, že navrhovateľ vyvodzoval vznik svojho práva voči odporcom na tom skutkovom základe, že správcovi bytového domu KYSUCA, s. r. o. uhradil dňa 16.09.2004 sumu 16.624,- Sk a dňa 22.11.2006 sumu 140.438,- Sk, čím malo odporcom I. až V. vzniknúť bezdôvodné obohatenie v tejto výške. Navrhovateľ súčasne poukazoval na to, že obdobne už pred tým odporcom I. až V. vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 34.311,- Sk tým, že za odporcov realizoval úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia si však uplatňoval už v inom súdnom konaní. Napokon súd poukázal na to, že navrhovateľ počiatok omeškania odporcov I. až V. s úhradou ním uplatnených nárokov odvíjal zjavne odo dňa nasledujúceho po tom, ako vykonal úhradu v prospech spoločnosti Kysuca, s. r. o. Napokon samotný navrhovateľ, aj keď mu takáto povinnosť z ust. nevyplýva, v kontexte uplatnených nárokov poukázal na znenie ust. . Z hľadiska právneho posúdenia veci tak súd vychádzal z toho, že navrhovateľ odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore z ust. a pasívnu vecnú legitimáciu odporcov I. až V. z ust. , t. j. navrhovateľ si uplatňoval právo na vydanie bezdôvodného obohatenia odporcov I. až V., ktoré spočívalo v tom, že za nich uhradil plnenie obchodnej spoločnosti KYSUCA, s. r.o. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. sú dve skutočnosti: 1. predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám a 2. je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. Tieto skutočnosti musia byť naplnené kumulatívne (súčasne). Takéto podmienky však v danej veci podľa názoru súdu neboli naplnené. Navrhovateľ mal sám povinnosť voči obchodnej spoločnosti Kysuca, s. r. o., a to jednak na zmluvnom základe podľa zmlúv o výkone správy, ako aj podľa ust. Naopak odporcovia I. až V. takúto povinnosť voči spoločnosti KYSUCA, s. r.o. nemali ani na zmluvnom základe, ani na základe akéhokoľvek všeobecne záväzného právneho predpisu, prípadne na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Pokiaľ si teda navrhovateľ ako vlastník predmetného bytu v bytovom dome súp. č. 1140 plnil svoje povinnosti voči obchodnej spoločnosti KYSUCA, s. r. o. ako správcovi bytového domu súp. č. 1140 na základe ňou vyhotoveného vyúčtovania nedoplatkov za roky 2002, 2003 a 2004, ako aj predpisov zálohových platieb, nemohlo dôjsť z jeho strany k plneniu za odporcov I. až V. Súd tak návrh z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie účastníkov konania návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Ďalej súd uviedol, že čo sa týka prípadných záväzkov odporcov III. až V. voči navrhovateľovi, súd považoval tvrdenia navrhovateľa, že odporcovia III. až IV. užívali byt v spornom období za nepreukázané. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd odporcom ich náhradu nepriznal z dôvodu, že si ich náhradu návrhom neuplatnili podľa ust. 151 ods. 1 veta prvá V zákonnej lehote podal proti rozsudku vo vzťahu k odporcom I. a II. navrhovateľ odvolanie, majúc za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že za viazanosť žalobného návrhu nie je možné považovať takú situáciu, ak titul uplatneného nároku je na základe posúdenia súdu nakoniec iný, než o ktorý navrhovateľ svoj nárok opieral. Právna kvalifikácia predmetu sporu nie je totiž obligatórnou náležitosťou žaloby. Právna kvalifikácia je plne v dispozícii súdu v zmysle zásady iura novit curia. Súd teda nemusí rozhodovať v súlade s právnym a skutkovým názorom účastníka a osvojuje si vlastné právne závery preukázaného skutkového stavu. Prvostupňový súd mal odporcov zaviazať k zaplateniu žalovanej istiny, a to aj v prípade, že podľa právneho záveru súdu titul nároku by mal byť iný, než ten, o ktorý svoj nárok pôvodne opieral. Domáhal sa vydania bezdôvodného obohatenia, pretože vychádzal zo skutočnosti, že s odporcami I. až V. nemal uzavretú písomnú nájomnú zmluvu a tým neexistoval zmluvný vzťah. Prvostupňový súd ustálil, že bez ohľadu na to, že nebola splnená podmienka písomnosti právneho úkonu, nájomný vzťah vznikol, a preto sa mal navrhovateľ domáhať svojho nároku titulom zmluvného plnenia a nie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ by sa však navrhovateľ domáhal zaplatenia nárokov, ktoré by mali vzniknúť titulom nájomného vzťahu, uplatňovaný nárok by bol neporovnateľne vyšší. Preto prvostupňový súd, hoci dospel k inej právnej kvalifikácii, mal rozhodnúť o žalovanom plnení. Navyše navrhovateľ poukázal aj na iné rozhodnutia súdu medzi tými istými účastníkmi, a to rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -122 zo dňa 27.01.2010 a rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. -63 zo dňa 12.10.2004. Odôvodnenie tohto rozhodnutia tak neguje oba tieto rozsudky z titulu chybnej právnej

kvalifikácie, hoci by mal na ne logicky nadväzovať, keďže posudzuje iné obdobie jedného trvajúceho právneho stavu. V tomto kontexte poukázal na zásadu právnej istoty, ktorá vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a znamená, že štátne orgány, teda aj súdy, budú pri konštantných podmienkach dávať na tú istú právnu otázku rovnakú odpoveď z hľadiska interpretácie i aplikácie. Tým sa otvára úplne iná otázka v rovine ústavnoprávnej, keďže sa nemôže spoľahnúť na správnosť odôvodnení rozsudkov. Prvostupňový súd v rozsudku neuvádza, či dôkazy považuje za nedostatočné, resp. nepreukazujúce skutkový stav. Ich dôkaznou silou sa vôbec nezaoberal. Nespochybnil, že odporcovia užívali byt a neplnili žiadne úhrady s užívaním bytu spojené a že tieto uhrádzal navrhovateľ. Nie je možné zamietnuť návrh len s poukazom na to, že si mal uplatňovať nárok na zaplatenie sumy s poukazom na iné zákonné ustanovenie, než k akému na základe právnej kvalifikácie dospel súd. Pokiaľ od odporcov uplatňoval iba úhradu nákladov, ktoré vznikli s užívaním bytu, je nesporné, že pokiaľ by uplatňoval voči nim nájomné vo výške dohodnutej alebo vo výške obvyklej, rovnako by ako prenajímateľ mal právo uplatniť aj náklady spojené s užívaním a správou bytu. Navrhovateľ tak žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu by vo vzťahu k odporcom I. a II. vyhovel a zaviazal ich k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Odporcovia I. a II. sa k odvolaniu písomne vyjadrili podaním zo dňa 14.11.2012, ktorým žiadali rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdiť. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o odvolaní navrhovateľa rozhodol uznesením č. k. -189 zo dňa 13.03.2013, ktorým rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ sa týka ostatnej časti rozsudku prvostupňového súdu, rozsudok ponechal odvolací súdu nedotknutý. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolanie navrhovateľa je sčasti dôvodné. Rozsudok prvostupňového súdu považoval za založený čiastočne na nesprávnom právnom posúdení veci, v dôsledku ktorého prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci. Ďalej odvolací súd uviedol, že vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalovaného nároku navrhovateľ si voči odporcom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5.213,50 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že je výlučným vlastníkom predmetného bytu. Odporcovia, hoci byt užívajú, neplatili žiadne nájomné, ani úhrady za služby spojené s užívaním bytu, pričom do 31.10.2003 odporcovia I. a II. užívali byt ako nájomcovia a od 01.11.2003 ho užívali neoprávnene. Od februára 2004 zaplatil navrhovateľ správcovi spoločnosti Kysuca s.r.o. sumu 157.062,- Sk (ako mesačné preddavky a vyúčtovanie za rok 2002 až 2005) a to titulom úhrad na plnenia spojené s užívaním bytu, pričom odporcovia po dobu od novembra 2001 neplatili žiadne nájomné ani úhrady za služby spojené s užívaním bytu, ktorú sumu si voči nim uplatňuje. Rozhodujúcimi tvrdeniami pre určenie základu nároku tak bolo tvrdenie navrhovateľa, že je vlastníkom bytu, ktorý odporcovia I. a II. užívali do 31.10.2003 ako nájomcovia, od 01.11.2003 bez právneho dôvodu, pričom za užívanie bytu mu neplatili žiadne plnenia. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu uviedol, že zaplatil správcovi bytu na základe uzatvorenej zmluvy sumu 5.213,50 eur, táto skutočnosť slúžila iba na odôvodnenie výšky nároku, ktorú si uplatňuje voči odporcom. V súlade s návrhom prvostupňový súd došiel k záveru, že odporcovia užívali predmetný byt na základe nájomného vzťahu až do 31.10.2003, kedy sa skončil ich nájom predmetného bytu na základe výpovede navrhovateľa. Takýto záver je v zhode s tvrdením navrhovateľa v podanom návrhu. Odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, ako prvostupňový súd došiel k záveru o konkludentnom, resp. ústnom uzatvorení zmluvy o nájme predmetného bytu, keď dôkaz predložený navrhovateľom - písomnú zmluvu považoval za neplatnú a v konaní vôbec nevypočul odporcov I. a II., ktorých výsluch by mohol slúžiť ako prípadný dôkaz uzatvorenia ústnej dohody o uzavretí zmluvy o nájme. Z vykonaných dôkazov však odvolaciemu súdu vznik ústnej dohody o nájme nevyplýva. Pokiaľ by však prvostupňový súd došiel k záveru o platnom uzatvorení ústnej nájomnej zmluvy, bolo jeho povinnosťou vyporiadať sa aj s výškou nájomného a výškou úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsobom ich výpočtu, keďže ide o obligatórnu náležitosť nájomnej zmluvy. Nájomné a úhrada za služby spojené s užívaním bytu sú nárokmi, ktoré patria prenajímateľovi v prípade platného uzavretia či už písomnej alebo ústnej zmluvy o nájme bytu, pokiaľ ide o úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, tieto sa platia podľa skutočnej spotreby energií, tepla, vody, odvoz komunálneho odpadu, prevádzku výťahu, osvetlenie a podobne. Podstatná časť plnenia, ktorú navrhovateľ zaplatil správcovi bytu (hoc na základe platne uzatvorenej správcovskej zmluvy) spočívala práve v týchto plneniach, ktoré spotrebovali odporcovia I. a II. a výška týchto plnení musí byť totožná s plnením, ktoré zaplatil navrhovateľ správcovi bytu. Povinnosť odporcov I. a II. však nevyplýva zo skutočnosti, že tieto plnenia zaplatil navrhovateľ správcovi na základe platne uzatvorenej zmluvy, ale z titulu nájomného vzťahu (pre prípad, že by bol platne uzatvorený). Takýto právny základ vyplýva zo skutkových tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu. Je nepochybné, že počnúc od 01.11.2003 užívali odporcovia I. a II. predmetný byt vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu, pričom navrhovateľovi neplatili žiadne plnenia. Odvolací súd ďalej

uviedol, že právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. Záväzkovo-právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení týchto predpokladov: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane povinného (obohateného), b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností uvedených v zákone ( a ), c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávnený), pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje. Ak sa naplnia všetky uvedené zákonné predpoklady, vznikne medzi dvoma osobami, resp. viacerými individuálne určenými osobami samostatný záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Jeho obsahom je, aby ten, kto sa obohatil z niektorých dôvodov uvedených v zákone, vydal obohatenie naspäť tomu, na úkor koho k obohateniu došlo. Navrhovateľ uviedol v návrhu také skutkové tvrdenia, z ktorých možno vyvodiť základ uplatneného nároku, vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcov I. a II. v zmysle ust. a . Zo skutočností, ktoré vyplývajú zo skutkového vymedzenia návrhu, t.j. že navrhovatelia užívajú predmetný byt od 01.11.2003 bez právneho dôvodu, pričom navrhovateľovi ako vlastníkovi bytu neplatili žiadne plnenie, ktoré prvostupňový súd považoval za nesporné, možno právne kvalifikovať základ nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie na strane odporcov I. a II. spočívalo v prospechu, ktorý získali tým, že užívali byt vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu, pričom za užívanie bytu neplatili plnenie, ktoré je spravidla spojené s bývaním v cudzom byte. Je irelevantné, že navrhovateľ požadoval vydanie peňažného plnenia podľa iného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ totiž nebol povinný uviesť právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, potom aj uvedenie nesprávnej kvalifikácie je právne nezáväzné. Pokiaľ navrhovatelia I. a II. požadovali od odporcov to, čo zaplatili správcovi bytu na základe platne uzatvorenej zmluvy o správe bytu, ide len o odôvodnenie výšky plnenia, pričom základ nároku vyplýva z iných uvedených skutočností uvedených v návrhu. Pokiaľ ide o výšku nároku, ktorý navrhovateľovi patrí, možno súhlasiť s konštatovaniami prvostupňového súdu, vychádzajúc z ustálenej judikatúry, že v prípade neoprávneného užívania cudzej nehnuteľnosti, prichádza do úvahy vydanie neoprávneného majetkového prospechu tomu, na úkor koho bolo získané, tzv. obvyklého nájomného, ktoré by neoprávnení užívatelia boli inak za užívanie cudzieho bytu platili, pričom dôkaznú povinnosť preukázať výšku obvyklého nájomného má navrhovateľ. Obvyklé nájomné však nie je jediným majetkovým prospechom, ktorý odporcovia I. a II. neoprávneným užívaním bytu získali. Takýmto prospechom je nepochybne aj spotreba plnení spočívajúcich v užívaní bytu, energií, tepla, vody, odvoz odpadu, osvetlenie a podobne. Vychádzajúc zo zmluvy, ktorú mal v predmetnom období uzatvorenú navrhovateľ so správcom bytu, možno konštatovať, že súčasťou zaplatenia preddavkov a následného vyúčtovania bola práve spotreba týchto plnení. Hoci možno súhlasiť, že výška bezdôvodného obohatenia sa nerovná sume, ktorú musel navrhovateľ ako vlastník bytu zaplatiť správcovi na základe platne uzavretej zmluvy (a pravdepodobne je ešte vyššia ale vo vzťahu k tejto skutočnosti tu nie sú výsledky dokazovania), plnenia poskytnuté navrhovateľom správcovi nie sú irelevantné z hľadiska ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia odporcov I. II., ktoré získali na úkor navrhovateľa, najmä pokiaľ ide o skutočnú spotrebu plnení spojených s užívaním bytu. Navrhovateľ preukázal, že je tu daný základ nároku na plnenie voči odporcom I. a II. Je nepochybné, že počnúc od 01.11.2003 je medzi navrhovateľom a odporcami I. II. právny vzťah bezdôvodného obohatenia, na základe ktorého sú odporcovia I. a II. povinní navrhovateľovi vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré na úkor neho získali. Pokiaľ ide o obdobie pred 01.11.2003 odvolací súd uložil prvostupňovému súdu, aby opätovne prehodnotil vykonané dôkazy a posúdil z hľadiska podstatných náležitostí nájomnej zmluvy, či bol uzatvorený medzi účastníkmi nájomný vzťah, do ktorého obsahu patrí platenie nájomného a plnení spojených s užívaním bytu nájomcami prenajímateľovi, v opačnom prípade aj v tomto období môže ísť o užívanie predmetného bytu bez právneho dôvodu. Následne uložil odvolací súd prvostupňovému súdu, a to aj vzhľadom na unesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa, zaoberať sa výškou plnenia. Prvostupňový súd posúdil uplatnený nárok nesprávne, a preto sa nezaoberal výškou plnenia, ktoré navrhovateľovi patrí. Napokon tak odvolací súd uložil prvostupňovému súdu, aby opätovne vec prejednal, pritom vychádzal z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu a zaoberal sa výškou uplatneného nároku, majúc za to, že základ nároku je daný. V ďalšom konaní zároveň rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. V ďalšom konaní prvostupňového súdu po rozhodnutí odvolacieho súdu, navrhovateľ písomným podaním zo dňa 27.02.2014 zmenil svoj návrh, pričom si uplatňoval voči odporcom I. a II. ako solidárnym

dlžníkom právo na zaplatenie sumy 6.806,81 eur spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 9 % ročne zo sumy 551,82 eur od 16.09.2004 do zaplatenia a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.661,69 eur od 23.11.2006 do zaplatenia. Svoje podanie navrhovateľ odôvodnil tým, že odporcovia I. a II. preukázateľne bývali a užívali byt č. XXXX/XX A. J.. O. Q. O. A. P. zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Kysucké Nové Mesto pre k. ú. Kysucké Nové Mesto, ktorého bol v rozhodnom čase vlastníkom. Od 01.03.2000 do 31.10.2003, kedy uplynula výpovedná lehota, bývali v predmetnom byte na základe zmluvy o nájme a následne od 01.11.2003 bez právneho dôvodu. Odporcovia I. a II. za užívanie bytu od novembra 2001 neplatili žiadne nájomné, ani úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Z dôvodu, že za nich uhrádzal služby spojené s užívaním bytu správcovi bytového domu Kysuca, s. r. o., ktorý na základe zmluvy spravoval aj predmetný byt, uplatnil si v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod spis. zn. dlžnú sumu za služby spojené s užívaním bytu uhradenú v období od novembra 2001 do januára 2004 vo výške 34.311,- Sk. Návrhom v prejednávanej veci zo dňa 26.03.2007 sa domáhal zaplatenia sumy 157.062,- Sk, t. j. 5.213,50 eur s prísl. Uvedená suma je vyčíslením poplatkov za služby spojené s užívaním bytu uhradených od 01.02.2004 do 31.10.2005 správcovi Kysuca, s. r. o. Išlo teda o úhrady v období od februára 2004 do novembra 2005, kedy už odporcovia I. a II. bývali a užívali predmetný byt bez právneho dôvodu, aj keď sa úhrada týkala nedoplatkov aj za predchádzajúce obdobie vyúčtovaných správcom Kysuca, s. r. o. Na návrh zo dňa 26.03.2007 nadväzoval návrh zo dňa 03.04.2007, ktorým sa na Okresnom súde Žilina voči odporcom I., II. a pôvodne žalovaným odporcom III. až V. domáhal zaplatenia sumy 78.856,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia, pričom konanie sa viedlo pod spis. zn. . Suma 78.856,- Sk bola súčtom úhrad za služby spojené s užívaním bytu a ušlého nájomného vo výške 2.000,- Sk za obdobie od novembra 2005 do marca 2007. Nakoľko súd v uvádzanom konaní právoplatným rozhodnutím uznal, že má nárok aj na ušlé nájomné vo výške obvyklej v tejto lokalite a v uvádzanom období v Kysuckom Novom Meste, rozširuje v prejednávanej veci návrh zo dňa 26.03.2007 o sumu 1.593,31 eur (48.000,- Sk; 24 mesiacov x 2.000,- Sk), ktorá spočíva v ušlom nájomnom v mesačnej výške 2.000,- Sk za obdobie od 01.11.2003 do 31.10.2005, spolu 24 mesiacov. Celkovo sa tak voči odporcom I. a II. domáha zaplatenia sumy 6.806,81 eur (5.213,50 eur + 1.593,31 eur). Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania zo sumy ušlého nájomného vo výške 1.593,31 eur navrhovateľ uviedol, že z tejto si úroky z omeškania neuplatňuje. Súd uznesením č. k. -232 zo dňa 03.04.2014 v zmysle ust. pripustil zmenu návrhu podľa podania navrhovateľa zo dňa 27.02.2014. Súd tak vec opätovne prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 29.04.2014 podľa ust. v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu odporcov. Od predvolania navrhovateľa súd upustil podľa ust. Právny zástupca odporcov mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania podľa ust. , pričom mu zároveň bolo uložené, aby s termínom pojednávania oboznámil aj odporcov. Právny zástupca odporcov svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 25.04.2014 zo zdravotných dôvodov, pričom výslovne uviedol, že nežiada odročiť pojednávanie. Odporcovia I. a II. sa na pojednávanie bez ospravedlnenia neustanovili a nepožiadali ani o odročenie pojednávania. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na návrhu zmeneného v zmysle podania zo dňa 27.02.2014. Súd tak vykonal dokazovanie navrhovateľom produkovanými listinnými dôkazmi, ako aj nižšie označenými listinami nachádzajúcimi sa v pripojených spisoch Okresného súdu Žilina spis. zn. a , pričom zistil nasledovný skutkový stav. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina odd. Sro. Vložka č. 3784/L (na č. l. 17) vyplýva, že navrhovateľ do 02.05.2001 vystupoval pod obchodným menom RUTI s.r.o. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 09.03.2007 (na č. l. 4 spisu) vyplýva, že tento bol založený pre k. ú. Kysucké Nové Mesto, pričom na tomto je evidovaný byt č. XX nachádzajúci sa na X. p. vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX postaveného na parc. KN č. XXXX/X (ďalej „predmetný byt“). V časti BLV bol ku dňu 09.03.2007 vedený ako výlučný vlastník bytu navrhovateľ, a to titulom zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa rozhodnutím pod č. V 16/2000 zo dňa 21.02.2000. Zmluvou o nájme bytu zo dňa 01.03.2000 (na č. l. 5 spisu) malo dôjsť medzi navrhovateľom (ešte po obchodným menom RUTI s.r.o.) ako prenajímateľom a odporcom I. ako nájomcom k prenechaniu bytu č. XX Q. T. X.. Č.. XXXX A. J.. O. Q. O. A. P. do užívania odporcovi I., a to na čas neurčitý od 01.03.2000 (čl. I. bod 1. a 2. zmluvy). Za nájomcu zmluvu podpísala odporkyňa II. Listom zo dňa 14.07.2003 adresovaným odporcom I. a II. označeným ako „Výpoveď z nájmu bytu“ (na č. l. 7 spisu) navrhovateľ vypovedal odporcom I. a II. nájom predmetného bytu s poukazom na ust. a s odôvodnením, že ako nájomcovia užívajú na základe

nájomnej zmluvy zo dňa 01.03.2000 predmetný byt, za jeho užívanie však na základe riadnej nájomnej zmluvy neplatia riadne nájomné a ani poplatky za služby spojené s užívaním bytu, a to až do mesiaca november 2001. Za obdobie od mesiaca november 2001 do dňa výpovede nezaplatili z titulu nájomného a súvisiacich služieb žiadnu čiastku. Podľa pripojených doručeniek listových zásielok navrhovateľa odporcom I. a II. bola výpoveď doručená dňa 16.07.2003. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. -63 zo dňa 12.10.2004 (na č. l. 8 spisu), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2004, zaviazal odporcov I. a II. zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 34.311,- Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 12 % zo sumy 34.311,- Sk od 01.01.2004 do zaplatenia, a to na základe návrhu navrhovateľa, ktorý uplatnený nárok odvodzoval s poukazom na to, že odporcovia I. a II. ako nájomcovia užívali byt č. XX nachádzajúci sa v dome súp. č. XXXX v Kysuckom Novom Meste, pričom za byt hradili poplatky spojené s užívaním a správou bytu oneskorene, resp. od mesiaca november 2001 ich neplatili vôbec. Podľa príjmového pokladničného dokladu obchodnej spoločnosti KYSUCA, s. r.o., so sídlom Ul. Matice Slovenskej 620, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 593 488 č. 20400664 zo dňa 16.09.2004 (na č.l. 10 spisu) navrhovateľ zaplatil spoločnosti KYSUCA, s. r.o. dňa 16.09.2004 sumu 16.624,- Sk. Ako účel platby je na príjmovom pokladničnom doklade uvedené zúčtovanie nedoplatku z ročného vyúčtovania za rok 2002 za byt 1140/66. Dňa 19.10.2005 podala obchodná spoločnosť KYSUCA, s. r.o. ako navrhovateľ na Okresnom súde Žilina voči obchodnej spoločnosti ADMI, s. r. o. ako odporcovi návrh (na č. l. 11 spisu), ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 140.438,- Sk, a to na tom skutkovom základe, že je správcom bytového domu súp. č. XXXX/XX na ul. O. Q. O. A. P. podľa ADMI, s. r. o. je vlastníkom bytu č. XX v uvedenom bytovom dome. Má povinnosť podľa a podľa čl. II. bodu 7 zmluvy o výkone správy zo dňa 20.05.2002 a podľa čl. V. bodu 4 zmluvy o výkone správy uhradiť nedoplatok ročného vyúčtovania do 30 dní od doručenia za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu. ADMI, s. r.o. bolo dňa 31.05.2004 doručené vyúčtovanie úhrad na plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2003 s nedoplatkom vo výške 44.145,- Sk a je od 01.07.2005 v omeškaní, ďalej dňa 31.05.2005 doručené vyúčtovanie úhrad na plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2004 s nedoplatkom vo výške 49.045,- Sk a je od 01.07.2005 v omeškaní. Ďalej má povinnosť podľa čl. V. bodu 3 zmluvy o výkone správy a podľa evidenčného listu platiť vopred do 25. dňa v mesiaci mesačné preddavky vo výške po 4.668,- Sk za mesiace január a február 2005 a po 4.739,- Sk za mesiace marec až október 2005. Do spísania návrhu nezaplatila uvedené mesačné preddavky spolu vo výške 47.248,- Sk. Dňa 20.05.2002 uzavrel navrhovateľ ako vlastník s obchodnou spoločnosťou KYSUCA, s. r.o. ako správcom zmluvu o výkone správy bytového domu súp. č. XXXX A. J.. O. Q. O. A. P. (na č. l. 14 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. ). Touto zmluvou sa zaviazal na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy domu zaplatiť správcovi mesačné preddavkové platby pozostávajúce z preddavkov za služby - plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov, z príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, z príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vchodu domu, z poplatku za výkon správy, pričom tieto platby bol povinný poukazovať správcovi mesačne, najneskôr do 25. dňa každého mesiaca. Ďalej sa zaviazal uhradiť vyúčtovaním zistený nedoplatok za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Dňa 10.12.2004 uzavrela väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX Q. O. A. P. s obchodnou spoločnosťou KYSUCA, s. r.o. ako správcom zmluvu o výkone správy bytového domu súp. č. XXXX na J.. O. Q. O. A. P. (na č.l. 3 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. ). Touto zmluvou bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť správcovi podľa evidenčného listu mesačné preddavkové platby pozostávajúce z úhrad za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov, z príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, z príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vchodu domu, z poplatku za výkon správy, pričom tieto platby bol povinný poukazovať správcovi mesačne vopred do 25. dňa v bežnom mesiaci. Ďalej sa zaviazal uhradiť vyúčtovaním zistený nedoplatok z týchto platieb po skončení kalendárneho roka v lehote do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Faktúrou č. 114006600 zo dňa 23.05.2005 (na č. l. 22 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. ) vyúčtovala obchodná spoločnosť KYSUCA, s. r. o. navrhovateľovi ako vlastníkovi predmetného bytu nedoplatok z ročného vyúčtovania úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2004 vo výške 49.045,- Sk. Podľa prílohy č. 1 k faktúre (na č. l. 23 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. ) boli skutočné náklady spojené s poskytovaním plnení spojených s užívaním predmetného bytu za rok 2004 vo výške 49.044,60 Sk, z čoho suma 1.656,- Sk bol príspevok do fondu opráv domu, suma 1.536,- Sk bol príspevok do fondu opráv vchodu a suma 1.500,- Sk bol

poplatok správcovi za výkon správy. Faktúru prevzal navrhovateľ dňa 31.05.2005 (doručenka na č. l. 22 rub pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. ). Podľa ročného vyúčtovania úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2005 vystaveného obchodnou spoločnosťou KYSUCA, s. r. o. navrhovateľovi ako vlastníkovi predmetného bytu boli skutočné náklady spojené s poskytovaním plnení spojených s užívaním predmetného bytu za rok 2005 vo výške 54.158,60 Sk, z čoho suma 1.656,- Sk bol príspevok do fondu opráv domu, suma 1.536,- Sk bol príspevok do fondu opráv vchodu a suma 1.500,- Sk bol poplatok správcovi za výkon správy. Platobným rozkazom Okresného súdu Žilina č. k. -34 zo dňa 03.03.2006 (na č.l. 34 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. ), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2006, bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť obchodnej spoločnosti KYSUCA, s .r.o. sumu 140.438,- Sk. Dňa 10.11.2006 vydal Mgr. Ing. Pavol Malík, súdny exekútor exekučný príkaz EX 475/2006-19 (na č.l. 12 spisu) na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu navrhovateľa ako povinného z exekúcie v banke vo výške 140.438,- Sk a 70.983,- Sk v prospech bankového účtu súdneho exekútora č. XXXXXXXXXX/XXXX Q. XXX/XXXX, a to na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Žilina č. k. -34 zo dňa 03.03.2006. Podľa výpisu z bankového účtu navrhovateľa č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.11.2006 (na č. l. 13 spisu) bola odpísaná z tohto účtu suma 195.800,- Sk v prospech bankového účtu XXXXXXXXXX/XXXX Q. B. XXX/XXXX. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -122 zo dňa 27.01.2010 (na č. l. 122 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. ), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2010 (rozsudok ani jeden z účastníkov nenapadol odvolaním), zaviazal odporcov I. a II. a Y. F. spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 3.288,29 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.288,29 eur od 06.12.2007 do zaplatenia, a to na základe toho, že dospel k záveru, že odporcom vzniklo bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že v období od novembra 2005 do marca 2007 užívali predmetný byt bez právneho dôvodu, pričom za toto užívanie navrhovateľovi neposkytli žiadne plnenie v podobe nájmu, ako aj úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia odporcov spočívajúceho v tom, že navrhovateľovi za užívanie predmetného bytu neposkytovali odplatu v podobe nájmu, Okresný súd Žilina vychádzal z výšky obvyklého nájmu za predmetný byt vo výške 2.000,- Sk mesačne, ktorá výška medzi účastníkmi konania bola nesporná (uvedené vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.01.2010 - na č. l. 108 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. kedy sa právny zástupca odporov - JUDr. Mária Vajdová, advokát - výslovne vyjadril, že túto výšku nenamieta, podľa jeho názoru táto výška je adekvátna vzhľadom na lokalitu, ako aj rozlohu bytu). Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia odporcov spočívajúceho v tom, že navrhovateľovi za obdržané plnenia spojené s užívaním predmetného bytu neposkytovali žiadne úhrady, Okresný súd Žilina vychádzal z výšky skutočných nákladov za služby spojené s užívaním predmetného bytu vyúčtovaných navrhovateľovi správcom bytového domu za roky 2005, 2006 a 2007, od ktorých odpočítal náklady spočívajúce v príspevkoch do fondu opráv domu, vchodu a poplatku za správu, pričom mesačnú výšku týchto nákladov určil ako podiel 1/12 z celkovej výšky týchto nákladov za rok. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že aj samotný navrhovateľ takto skutkovo vymedzil výšku bezdôvodného obohatenia odporcov. Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ust. , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa ust. , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa ust. , ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Podľa ust. , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa ust. , nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu. Podľa ust. , spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Podľa ust. , úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. Podľa ust. , ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Podľa ust. , nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Podľa ust. 711 ods. 1 písm. d) , prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Podľa ust. , ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. ( ). Podľa ust. , neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. Podľa ust. , ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. a násl. je, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), alebo u neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr., ak za neho plnil niekto iný), a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť plynúca zo zákona, či z rozhodnutia a pod. Ide teda o prípady, v ktorých právny dôvod v čase plnenia vôbec neexistoval. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade dochádza okamihom prijatia plnenia. Možno konštatovať, že navrhovateľ si v konaní voči odporcom I. a II. ako solidárnym dlžníkom uplatňoval nárok vyplývajúci z jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. , ktoré získali odporcovia I. a II. tým, že v období od 01.11.2003 užívali predmetný byt bez právneho dôvodu a v období od 01.02.2004 do 31.10.2005 neposkytovali navrhovateľovi peňažné plnenie za služby spojené s užívaním predmetného bytu a súčasne v období od 01.11.2003 do 31.10.2005 neposkytovali navrhovateľovi peňažné plnenie v podobe odplaty za užívanie predmetného bytu ( ). Súd považoval medzi účastníkmi za nesporné skutkové tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia v období od 01.11.2003 do 31.10.2005 predmetný byt užívali. Súd ďalej vychádzal z toho, že v konaní nevyšiel najavo opak skutkového tvrdenia navrhovateľa, že odporcovia užívali v období od 01.11.2003 do 31.10.2005 predmetný byt bez právneho dôvodu. Bez ohľadu na platnosť, alebo neplatnosť nájomnej zmluvy zo dňa 01.03.2000, je zrejmé, že od 01.11.2003 už medzi navrhovateľom a odporcami neexistoval ohľadom užívania predmetného bytu žiadny zmluvný právny vzťah. Navrhovateľ totiž

výpoveďou zo dňa 14.07.2003 vypovedal odporcom nájom predmetného bytu z dôvodu podľa ust. , pričom výpoveď bola obom odporcom doručená dňa 16.07.2003. Keďže odporcovia neuplatnili na súde neplatnosť výpovede podľa ust. do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede, nájom predmetného bytu (ak aj existoval) sa skončil uplynutím výpovednej 3-mesačnej lehoty podľa ust. , ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca august 2003, t. j. mesiaca nasledujúceho po mesiaci júl 2003, kedy bola výpoveď odporcom doručená. S poukazom na ust. odporcom I. a II. nevzniklo právo na bytovú náhradu. Odporcovia tak následne od 01.11.2003 užívali predmetný byt neoprávnene. Z uvedených dôvodov sa tak súd ani v ďalšom už nezaoberal otázkou, či medzi účastníkmi platne vznikol v akejkoľvek forme (písomnej alebo ústnej) nájomný vzťah k predmetnému bytu, keďže tento už ku dňu 01.11.2003 nepochybne neexistoval. Z vykonaného dokazovania nevyšiel najavo opak skutkového tvrdenia navrhovateľa, a to, že odporcovia mu v období od 01.11.2003 do 31.10.2005 neposkytovali žiadne peňažné plnenie za užívanie predmetného bytu a rovnako v období od 01.02.2004 do 31.10.2005 mu tiež neposkytovali žiadne plnenie za požívané služby spojené s užívaním predmetného bytu, a súd preto z uvedeného skutkového tvrdenia navrhovateľa vychádzal. Je možné konštatovať, že z uvedeného vyplýva dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku čo do jeho základu. Navrhovateľ tak preukázal, že je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v konaní (t. j. je nositeľom návrhom uplatneného hmotného práva podľa ust. ) a odporcovia sú nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie (t. j. nositeľmi povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie podľa ust. zodpovedajúcej návrhom uplatnenému právu). Súčasne s poukazom na znenie ust. sú odporcovia zaviazaní navrhovateľovi solidárne (spoločne a nerozdielne). Uvedené už v zásade konštatoval aj odvolací súd. Pokiaľ ide o rozsah bezdôvodného obohatenia, ktorí sú odporcovia povinní vydať navrhovateľovi ( ), súd považuje za potrebné poukázať na záver odvolacieho súdu vyslovený v uznesení č. k. -189 zo dňa 13.03.2013, v zmysle ktorého: „Pokiaľ navrhovateľ požadoval od odporcov I., II. to, čo zaplatil správcovi bytu na základe platne uzavretej zmluvy o správe bytu, ide len o odôvodnenie výšky plnenia, pričom základ nároku vyplýva z iných skutočností uvedených v návrhu.“. Ak teda navrhovateľ zdôvodňoval výšku bezdôvodného obohatenia odporcov I. a II. spočívajúcom v tom, že v období od 01.02.2004 do 31.10.2005 (toto obdobie navrhovateľ ohraničil aj s poukazom na konanie Okresného súdu Čadca spis. zn. , v ktorom si uplatňoval dlh, ktorý mal vzniknúť odporcom za obdobie od novembra 2001 do januára 2004 tým, že za nich navrhovateľ realizoval úhrady za služby spojené s užívaním bytu a súčasne s poukazom na konanie Okresného súdu Žilina spis. zn. , v ktorom si uplatnil svoje nároky vyplývajúce z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia odporcov I. a II. za obdobie od 01.11.2005 do marca 2007) bez právneho dôvodu na úkor navrhovateľa požívali plnenia spojené s užívaním predmetného bytu, pričom navrhovateľovi neposkytli doposiaľ žiadne plnenie, súd mal za to, že navrhovateľom produkované skutkové vymedzenie návrhu v časti, v ktorej uviedol, že správcovi bytového domu uhradil v období od 01.02.2004 do 31.10.2005: 1. nedoplatok za rok 2002 vo výške 16.624,- Sk dňa 16.09.2004, 2. nedoplatok za rok 2003 vo výške 44.145,- Sk dňa 22.11.2006, 3. nedoplatok za rok 2004 vo výške 49.045,- Sk dňa 22.11.2006 a 4. preddavkové platby za obdobie od 01.01.2005 do 31.10.2005 vo výške 47.248,- Sk dňa 22.11.2006, spolu teda 157.062,- Sk (5.213,50 eur), je len skutkové tvrdenie odôvodňujúce výšku nároku uplatneného navrhovateľom, t. j. nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získali odporcovia v období od 01.02.2004 do 31.10.2005. Súd tak pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia v tejto časti, postupoval z hľadiska jej určenia obdobne, ako tomu bolo v konaní medzi tými istými účastníkmi vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. , teda súd vychádzal z ročných vyúčtovaní úhrad za služby spojené s užívaním predmetného bytu vyhotovených správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt, obchodnou spoločnosťou KYSUCA, s. r. o. za roky 2004 a 2005. Pokiaľ si totiž navrhovateľ uplatňoval právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získali odporcovia na jeho úkor v období od 01.02.2004 do 31.10.2005, nemožno za bezdôvodné obohatenie odporcov získané v tomto období považovať plnenia spojené s užívaním predmetného bytu poskytnuté odporcom v roku 2002 a 2003, a to aj napriek tomu, že úhrady za tieto plnenia boli navrhovateľom zaplatené správcovi obytného domu súp. č. XXXX až neskôr dňa 16.09.2004, resp. dňa 22.11.2006. Súd tak vychádzal zo sumy skutočných nákladov služieb spojených s užívaním predmetného bytu poskytnutých odporcom v roku 2004 a 2005 (kedy malo dôjsť k navrhovateľom tvrdenému vzniku bezdôvodného obohatenia odporcov zodpovedajúceho užívaniu predmetného bytu bez právneho dôvodu, t. j. plnením navrhovateľa bez

právneho dôvodu - poskytovaniu plnení spojených s užívaním predmetného bytu, ku ktorému plneniu v období od 01.02.2004 do 31.10.2005 navrhovateľ zaviazaný odporcom nebol) uvedených v týchto vyúčtovaniach za roky 2004 a 2005, pričom od týchto odrátal obdobne ako Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. ) náklady za príspevky do fondov údržby domu a vchodu, ako aj náklady za poplatky za správu domu. V rozsahu uvedených súm sa totiž odporcovia nemohli bezdôvodne obohatiť, a to z dôvodu, že príspevky do fondu opráv nekryjú náklady plnení spojených s užívaním bytu, ale sú peňažnými prostriedkami akumulovanými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome za účelom krytia budúcich nákladov opráv spoločnej nehnuteľnosti. Rovnako nedošlo k bezdôvodnému obohateniu odporcov v rozsahu sumy zodpovedajúcej poplatkom za správu bytového domu, keďže správu domu vykonáva správca na základe zmluvného vzťahu s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome v ich prospech. Toto plnenie správcu tak nie je poskytované užívateľom bytov a nebytových priestorov (pokiaľ nie sú súčasne ich vlastníkmi), ale vlastníckom bytov a nebytových priestorov v dome. Pokiaľ sa týka obdobia od 01.02.2004 do 31.12.2004 súd vychádzal zo sumy celkových skutočných nákladov za rok 2004 vo výške 49.045,- Sk, od ktorých odpočítal príspevok do fondu opráv domu vo výške 1.656,- Sk, príspevok do fondu opráv vchodu vo výške 1.536,- Sk a poplatok správcovi za výkon správy vo výške 1.500,- Sk, t. j. súd tak vychádzal zo sumy 44.352,60 Sk (49.045,- Sk - 1.656,- Sk - 1.536,- Sk - 1.500,- Sk = 44.352,60 Sk). Takto určenú sumu za obdobie celého roku 2004 súd vydelil počtom dní v kalendárnom roku 2004, t. j. 366 a následne vynásobil počtom dní obdobia od 01.02.2004 do 31.12.2004, t. j. 335 dní, pričom tak dospel k záveru o rozsahu bezdôvodného obohatenia odporcov v tejto časti v období od 01.02.2004 do 31.12.2004 vo výške 40.595,96 Sk (t. j. 1.347,54 eur; výpočet: 44.352,60 Sk / 366 dní x 335 dní = 40.595,96 Sk). Obdobne pokiaľ sa týka obdobia od 01.01.2005 do 31.10.2005 súd vychádzal zo sumy celkových skutočných nákladov za rok 2005 vo výške 54.158,60 Sk, od ktorých odpočítal príspevok do fondu opráv domu vo výške 1.656,- Sk, príspevok do fondu opráv vchodu vo výške 1.536,- Sk a poplatok správcovi za výkon správy vo výške 1.500,- Sk, t. j. súd tak vychádzal zo sumy 49.466,60 Sk (54.158,60 Sk - 1.656,- Sk - 1.536,- Sk - 1.500,- Sk = 49.466,60 Sk). Takto určenú sumu za obdobie celého roku 2005 súd vydelil počtom dní v kalendárnom roku 2005, t. j. 365 a následne vynásobil počtom dní obdobia od 01.01.2005 do 31.10.2005, t. j. 304 dní, pričom tak dospel k záveru o rozsahu bezdôvodného obohatenia odporcov v tejto časti v období od 01.01.2005 do 31.10.2005 vo výške 41.199,58 Sk (t. j. 1.367,58 eur; výpočet: 49.466,60 Sk / 365 dní x 304 dní = 41.199,58 Sk). Čo sa týka časti návrhu, ktorou si uplatňoval navrhovateľ právo na zaplatenie sumy 1.593,31 eur (48.000,- Sk), ktorá má zodpovedať rozsahu bezdôvodného obohatenia odporcov spočívajúceho v tom, že v období od 01.11.2003 do 31.10.2005 za užívanie predmetného bytu neposkytli navrhovateľovi ako vlastníkovi bytu žiadne plnenie, súd považoval v tejto časti návrh navrhovateľa dôvodný aj čo do výšky. Súd vychádzal z toho, že odporcovia získali bezdôvodné obohatenie aj v rozsahu bežného nájomného, ktoré by museli uhradiť vlastníkovi predmetného bytu v prípade, ak by tento užívali na základe zmluvného právneho vzťahu s navrhovateľom. Výšku tohto bežného nájomného za rok 2003 až 2005 udávanú navrhovateľom v podaní zo dňa 27.02.2014 - 2.000,- Sk mesačne - považoval súd medzi účastníkmi konania za nespornú (jednak s ohľadom na nespornosť v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. , ako aj jednak s ohľadom na to, že sa odporcovia k podaniu navrhovateľa zo dňa 27.02.2014 vôbec nevyjadrili, hoci bolo ich právnemu zástupcovi spolu s uznesením č. k. -232 zo dňa 03.04.2014 riadne doručené). Súd tak určil rozsah bezdôvodného obohatenia odporcov v tejto časti vo výške 1.593,31 eur (t. j. 48.000,- Sk; výpočet: 24 mesiacov obdobia od 01.11.2003 do 31.10.2005 x 2.000,- Sk = 48.000,- Sk). Súd tak návrhu navrhovateľa, pokiaľ ide o jeho časť zodpovedajúcu uplatňovanej istine 6.806,81 eur, vyhovel v rozsahu sumy 4.308,43 eur a v ostatku (2.498,38 eur) návrh v tejto jeho časti zamietol. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (od 01.01.2003 základnej úrokovej sadzby NBS) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorou si navrhovateľ uplatnil príslušenstvo (úroky z omeškania, ) zo sumy 5.213,51 eur, súd poukazuje na to, že ako sám navrhovateľ uviedol, neuplatnil si právo na zaplatenie úrokov z omeškania z priznaného bezdôvodného obohatenia odporcov zodpovedajúceho výške obvyklého nájomného (1.593,31 eur), ktoré by museli odporcovia v prípade zmluvného vzťahu s navrhovateľom uhradiť. Ak teda súd navrhovateľovi priznal z celkovo pôvodne uplatňovanej sumy 5.213,50 eur iba sumu 2.715,12 eur, bez ďalšieho musel vysloviť nedôvodnosť návrhu, pokiaľ ide o časť uplatňovaných úrokov z omeškania zo sumy 2.498,38 eur. Čo sa týka omeškania odporcov s úhradou sumy 2.715,12 eur, vzhľadom k tomu, že v pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie, a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; zročnosť pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému. (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 01.05.2006) Navrhovateľ nepreukázal, že odporov vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia skôr, ako im bol doručený návrh na začatie konania, a preto súd za kvalifikovanú výzvu na plnenie považoval až návrh na začatie konania. Návrh na začatie konania bol odporcovi I. doručený dňa 26.06.2007 a odporkyni II. dňa 27.06.2007. Vzhľadom k už konštatovanej solidarite odporcov, súd mal za to, že k splatnosti peňažného záväzku odporcov vo výške 2.715,12 eur došlo nasledujúceho dňa po doručení návrhu odporcovi I., t. j. dňa 27.06.2007. Odporcovia sa tak dostali do meškania s plnením dňa 28.06.2007, pričom navrhovateľovi tak vzniklo podľa ust. právo požadovať od odporcov úroky z omeškania vo výške stanovenej v ust. nariadenia Vlády SR č. v znení účinnom do 31.12.2008, t. j. vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania odporcov, teda vo výške 8,5 % ročne (súd má zo svojej činnosti vedomosť, že základná úroková sadzba NBS bola ku dňu 28.06.2007 vo výške 4,25 % ročne, ) zo sumy 2.715,12 eur od 28.06.2007 do zaplatenia. V tomto rozsahu tak súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel a v ostatku návrh navrhovateľa v tejto jeho časti zamietol. Podľa ust. , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na väčší počet účastníkov podľa ust. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Žiline, dňa 29.04.2014

Mgr. Andrej Kekely

sudca