Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/47/2003

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Čecha a prísediacich Verony Bebkovej a Petra Troščáka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. apríla 2014 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

D. Š., S.. XX.XX.XXXX W. V., N. M. U. XX, J.. V.

j e v i n n ý

- z trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorý spáchal tak,

ž e

- dňa 2.10.2002 približne o 18.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode a na základe pokynov obžalovaného D. Š. potom, čo tento pri vopred dohodnutom stretnutí za mestom X. dal odsúdenému C. V., ktorý tam došiel na jeho pokyn a odsúdenému X. Q., ktorý tam prišiel s obžalovaným D. Š. príkaz, aby odsúdený C. V. ako vodič motorového vozidla zn. G. F. X,X N., O.. Č.. S.-XXX L. a odsúdený X. Q., ako spolujazdec išli do obce R. A., J.. V., kde do zadnej časti auto nastúpilo 25 migrantov indickej národnosti, ktorí v nezistenom čase a mieste nelegálne prekročili štátnu hranicu SR. Počas cesty ich sprevádzal s osobným motorovým vozidlom zn. D. G. X,X N., O.. Č.. V.-XXX L. obžalovaný D. Š., ktorý toto vozidlo i riadil. Po vzájomnej dohode mali týchto migrantov previesť do mesta V., pričom v meste V. na základe pokynu obžalovaného D. Š. vystúpil odsúdený X. Q. z auta odsúdeného C. V. a nastúpil do motorového vozidla obžalovaného D. Š., kde počas celej cesty sa všetci obžalovaní navzájom dohovárali a komunikovali prostredníctvom vysielačiek a mobilných telefónov, pričom v meste Q. S. Y.. W. boli všetci menovaní zadržaní príslušníkmi PZ

t e d a

- spoločným konaním iným osobám pomáhali nedovolene prekročiť štátnu hranicu SR

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 171a ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa účinného do 31.12.2005 obžalovaného menom J. M., S.. XX.X.XXXX, N. M. E. Č.. XXX, J.. Z., N.. Č.. M. L. P. X. XX, D.. XXX, XXXX H., G. o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora Q. pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa , Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 2.10.2002 približne o 18.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode a na základe pokynov obžalovaného D. Š. potom, čo tento pri vopred dohodnutom stretnutí za mestom X. dal odsúdenému C. V.J., ktorý tam došiel na jeho pokyn a odsúdenému X. Q., ktorý tam prišiel s obžalovaným D. Š. príkaz, aby odsúdený C. V. ako vodič motorového vozidla zn. G. F. X,X N., O.. Č.. S.-XXX L. a odsúdený X. Q., ako spolujazdec išli do obce R.É. A., J.. V., kde do zadnej časti auto nastúpilo 25 migrantov indickej národnosti, ktorí v nezistenom čase a mieste nelegálne prekročili štátnu hranicu SR. Počas cesty ich sprevádzal s osobným motorovým vozidlom zn. D. G. X,X N., O.. Č.. V.-XXX L. obžalovaný D. Š., ktorý toto vozidlo i riadil. Po vzájomnej dohode mali týchto migrantov previesť do mesta V., pričom v meste V. na základe pokynu obžalovaného D. Š. vystúpil odsúdený X.S. Q. z auta odsúdeného C. V. a nastúpil do motorového vozidla obžalovaného D. Š., kde počas celej cesty sa všetci obžalovaní navzájom dohovárali a komunikovali prostredníctvom vysielačiek a mobilných telefónov, pričom v meste Q. S. Y.. W. boli všetci menovaní zadržaní príslušníkmi PZ

pretože tento skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Q. podala na obžalovaných C. V., J. M., D. Š. L. X. Q. obžalobu pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorý mali spáchať tak, že dňa 02.10.2002 asi o 18.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode o rozdelení úloh a na základe pokynov obž. D. Š. potom, čo tento pri vopred dohodnutom stretnutí za mestom X., dal obž. C. V., ktorý tam došiel na jeho pokyn a obž. X. Q., ktorý tam prišiel s obž. D. Š., dal obž. D. Š. týmto príkaz, aby obž. C. V. ako vodič motorového vozidla zn. G. F. X,X N., O. S.-XXX L. a obž. X. Q. ako spolujazdec, išli do obce R. A., okres V., kde do zadnej časti auta nastúpilo 25 migrantov indickej národnosti, ktorí v nezistenom čase a mieste nelegálne prekročili štátnu hranicu SR, ktorých v doprovode s osobným motorovým vozidlom zn. D. G. X,X N., O. V.-XXX L., ktoré riadil obž. D. Š. mali týchto previesť do mesta V., pričom v meste V. na základe pokynu obž. D. Š.E., obž. X. Q. vystúpil z auta obž. C. V. a nastúpil do motorového vozidla obž. D. Š. a k obž. C. V.Á. následne ako spolujazdec nastúpil obž. J. M., kde počas celej cesty sa všetci obžalovaní navzájom dohovárali a komunikovali prostredníctvom vysielačiek a mobilných telefónov, pričom v meste Q. S. Y.. W. boli všetci obžalovaní zadržaní príslušníkmi PZ.

Rozsudkom Okresného súdu Q. zo dňa 08.10.2013, č. k. XT XX/XX-XXX boli obž. C. V. a X. Q. právoplatne uznaní vinnými zo žalovaných skutkov, kvalifikovaných v zmysle podanej obžaloby.

Uznesením zo dňa 11.02.2014, sp. zn. XTo XX/XX Krajský súd v Q. zrušil rozsudok Okresného súdu Q. zo dňa 08.10.2013, č. k. XT XX/XX-XXX v časti týkajúcej sa obžalovaných D. Š. L. J. M. a vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Súd vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov, ako i ďalšími v texte uvedenými dôkazmi, doplnil dokazovanie v intenciách cit. rozhodnutia krajského súdu a na

základe toho mal za preukázaný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný D. Š. v prípravnom konaní uviedol, že 02.10.2002 sa v V. náhodou stretol so svojím bývalým spolužiakom X. Q., ktorý ho požiadal, či by ho neodviezol do Q.Š.. Pretože tam mal náhodou cestu, vzal ho do svojho auta zn. D. G. bielej farby a išli do Q., keď sa predtým ešte zastavili v obci U., kde býva a kde si od manželky zobral 500 USD, ktoré mal v úmysle zmeniť na slovenské koruny a zakúpiť za ne strešnú krytinu. Pri sebe mal ešte 7.000,- Sk a 80 Euro na bežné výdaje spojené s cestou. Z miesta jeho bydliska odišli približne o 17.30 hod. a išli smerom na V., kde ako spolujazdec sedel X. Q.. Pred X. v obci C. zastavili na čerpacej stanici, kde sa zdržali len krátko cca 15 minút a pokračovali v ceste v smere X. - V. - W. S. N. L. Q., pričom do Q. došli približne o 19.00 hod. Pred Q. ich zastavila polícia. Nevedel vysvetliť odkiaľ sa v jeho vozidle vzali vysielačky. Podľa jeho názoru tieto vysielačky mu do vozidla dal Q..

Pri konfrontácii so spoluobžalovaným Q. zmenil svoju výpoveď, keď tvrdil, že na benzínovej pumpe Q. vystúpil s tým, že mu zavolá, kde ho má počkať a potom v jazde pokračoval sám a keď sa skontaktovali Q. mu povedal, že ho má čakať na ceste v V.. Tento rozpor nevedel na hlavnom pojednávaní vysvetliť.

Obžalovaný J. M. v prípravnom konaní (03.10.2002) vypovedal, že brigádnicky pracuje u súkromného podnikateľa C. V., ktorý sa zaoberá montážou plastových roliet, ktoré práce vykonávajú po celom území V.. Už asi po dobu jedného roka vykonávajú práce najmä v okolí mesta V., kde v meste V. majú aj svoje ubytovanie na turistickej ubytovni G. V.. Pri rozdeľovaní objednávok dňa 02.10.2002 mu zavolal V., či s ním nechce ísť do S. C., pričom mu nič bližšie nepovedal a uviedol len to, aby ho asi o pätnásť minút čakal pred ubytovňou na hlavnej ceste. Predpokladal, že V. ho chce zobrať ho sebou kvôli doobjednaniu ďalšieho materiálu a tak súhlasil. Po nasadnutí do vozidla telefonoval zo svojho mobilného telefónu a zasielal SMS správy, pričom so V. sa nerozprávali. Keď chcel do úložného priestoru pred sebou uložiť svoju peňaženku, zbadal v skrinke v palubnej doske vysielačku, na ktorú keď sa V. opýtal, tento ju vzal a položil vedľa seba na sedadlá. Počas jazdy potom cez vysielačku s niekým rozprával, resp. sa pýtal či je čisto a či je všetko v poriadku, čím myslel, či je voľná trasa na ceste. Vtedy mu aj povedal, že vezie nejakých ľudí, pričom mu ale nepovedal, o akých ľudí išlo. Len mu povedal, že keď s ním pôjde, dá mu 2.000,- Sk. Pri výsluchu dňa 13.12.2002 korigoval svoju výpoveď v tom zmysle, že nevidel V.R., ako hovorí do vysielačky a jeho predchádzajúca výpoveď (03.10.2002) bola vyšetrovateľom zle interpretovaná.

Svedkovia Q. V. L. Q. V. vo svojich výpovediach uviedli, že dňa 01.10.2002 nelegálne prekročili štátnu hranicu V. R. a dňa 02.10.2002, kde ich 25 člennú skupinu Indov prevzali dvaja slovenskí prevádzači, ktorí ich odviedli až k okraju jedného lesa, kde boli ukrytí asi pol dňa. Dňa 02.10.2002 prišlo k ich úkrytu biele dodávkové auto bez okien , do ktorého všetci nastúpili. S vozidlom išli asi dve hodiny, počas ktorých vozidlo niekoľkokrát zastavilo, pričom bolo počuť otvorenie ako dverí vodiča tak aj spolujazdca.

Svedkyňa O. Š., manželka obžalovaného D. Š., vypovedala, že 500 USD, ktoré mal jej manžel pri sebe v čase zadržania jej dali jej rodičia, aby za ne pre nich zabezpečila krytinu. Čo sa týka zvyšnej sumy, ktorú mal pri sebe, bolo to bežné, pretože manžel v tom čase podnikal a mával pri sebe aj vyššie obnosy peňazí.

Svedok F. P., podnikajúci pod obchodným menom F. P. - R. v oblasti výroby a predaja žalúzií, dosvedčil, že dňa 3.10.2002 mal C. V., ktorý je jeho obchodným partnerom už asi tretí rok odobrať od neho tovar, ktorý neskôr odobrala jeho manželka, ktorá skutočnosť je potvrdená objednávkovými listami, faktúrou a dodacím listom. Svedok tiež potvrdil, že pre tovar obvykle so V.Č. chodili aj iní ľudia, nakoľko pre jedného by naloženie takéhoto tovaru bolo problematické. Dosvedčil, že jedným z tých, ktorí chodili pre tovar, bol aj obž. J. M..

Svedkovia U., E., X., F., Č., N., U., U. L. V. k veci samej nevedeli uviesť nič bližšie.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a z fotodokumentácie o tejto ohliadke je zrejmé, že dňa 02.10.2002 o 22.00 hod. vykonal vyšetrovateľ PZ obhliadku dvoch motorových vozidiel - G. F. X,X N., O. S. XXX L., v nákladnom priestore ktorého sa nachádzalo 25 štátnych príslušníkov - mužov. Pri vozidle sa nachádzal jeho vodič C. V. a spolujazdec J. M.. Na podlahe vozidla sa nachádzali dva mobilné telefóny S. a rádiostanica X. R. Q.. Pred týmto vozidlom sa nachádzalo odstavené osobné motorové vozidlo D. G.

X,X N., O. V.-XXX L. bielej farby, pri ktorom vozidle sa nachádzali D. Š. - vodič a X. Q. - spolujazdec. Na zadných sedadlách tohto vozidla boli dva mobilné telefóny, na sedadle vodiča jeden mobilný telefón a na podlahe na mieste spolujazdca dve prenosné rádiostanice X. R. Q. L. X. R. P..

Zo zoznamu migrantov vyplýva, že vo vozidle sa nachádzalo 25 osôb mužského pohlavia indickej štátnej príslušnosti.

* * *

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému presvedče-niu, že sa skutok stal tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri ustálení skutkového stavu vychádzal súd z výpovede vo veci už právoplatne odsúdeného X. Q., ktorý zo spáchania skutku usvedčuje aj spoluobžalovaného Š.. Skutočnosti uvádzané X. Q. sú objektivizované aj ďalšími vykonanými dôkazmi, konkrétne nálezom vysielačiek vo vozidle ods. V. a obž. Š., kde práve prostredníctvom týchto mali obaja menovaní navzájom komunikovať, čo okrem obž. Q. potvrdil vo svojej v poradí prvej výpovedi i obž. M.. Jeho neskoršiu zmenu výpovede v tom smere, že V. mal vysielačku len položenú veľa seba a nevidel ho hovoriť do vysielačky, vyhodnotil súd ako účelovú vedenú snahou napomôcť spoluobžalovanému V., ktorý je jeho zamestnávateľom a je preto vo vzťahu k nemu v určitej existenčnej závislosti. Navyše jeho odôvodnenie zmeny výpovede, teda že vyšetrovateľ zle interpretoval jeho prvotnú výpoveď nie je akceptovateľné, nakoľko s touto výpoveďou sa riadne oboznámil a ako vecne správnu ju aj podpísal.

Výpovede obžalovaného Š. sú plné vzájomných rozporov. Tento najskôr tvrdil, že Q. po celý čas sedel v jeho vozidle počas cesty z U. do Q. s krátkou zastávkou na benzínovej pumpe a pri konfrontácii s menovaným už tvrdil, že na benzínovej pumpe Q. vystúpil a tohto opätovne do vozidla naložil až v V..

Na základe uvedeného preto súd ustálil skutok tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, pričom tento upravil oproti jeho zneniu v obžalobe okresného prokurátora tak, že tento prispôsobil skutočnosti, že uznával z jeho spáchania vinným už len obž. Š.. Zároveň súd vypustil formuláciu o tom, že sa skutku páchatelia dopustili po predchádzajúcej vzájomnej dohode a rozdelení úloh. Pri tejto úprave vychádzal súd z tej skutočnosti, že nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by obžalovaný Š. a ďalší páchatelia, ktorí už vo veci boli právoplatne odsúdení, si medzi sebou rozdelili úlohy, resp. vytvorili ad hoc akúkoľvek štruktúrovanú skupinu, v ktorej by boli ich úlohy rozdelené. Bolo preukázané jedine to, že páchatelia tohto skutku sa spoločne dohodli na nelegálnom prevoze migrantov, ktorý uskutočnil ods. V. svojím motorovým vozidlom a ods. Q. s obž. Š. sa na tomto prevoze spolupodieľali takým spôsobom, že jazdili pred vozidlom V. za účelom overenia si prítomnosti policajných hliadok po ceste.

Na základe uvedeného súd konanie obžalovaného D. Š. kvalifikoval ako spolupáchateľstvo (§ 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005) trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorého skutkovú podstatu po objektívnej stránke naplnil tým, že zabezpečil spoločne s ďalšími osobami prepravu dvadsiatich piatich migrantov indickej národnosti, ktorí v presne nezistenom čase a mieste nezákonne prekročili štátnu hranicu SR a ktorí mali ďalej pokračovať v migrácii do C. O.. Predchádzajúca dohoda a príprava na skutok, spočívajúca v zaobstaraní vysielačiek a ich následnom používaní svedčí o jeho priamom úmysle spáchať takýto skutok, čím bola naplnená citovaná skutková podstata aj po stránke subjektívnej.

Nebezpečnosť konania obžalovaného pre spoločnosť videl súd v tom, že svojim konaním porušil dôležitý záujem štátu na kontrole osôb, ktorí nelegálne prekročili štátnu hranicu.

Obžalovaný D. Š. je z miesta bydliska kladne hodnotený. Hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

Preto pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd v zmysle ust. § 31 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosti nápravy a pomery páchateľov a tiež na vyššie uvedený účel trestu.

Poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti pri výmere trestu u obžalovaných súd nezistil.

Pri trestnom čine nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa Tr. zákona platného ku dňu spáchania skutku umožňuje uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na jeden až päť rokov alebo peňažný trest.

Vzhľadom na nezistenie priťažujúcich, ale ani poľahčujúcich okolností, dospel súd k záveru, že u obž. Š. aj trestom odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní jedného roka, bude možné dosiahnuť vyššie uvedený účel trestu. Pri určovaní spôsobu výkonu uloženého trestu nemohol súd prehliadnuť značný odstup času od spáchania skutku a tiež dĺžku trestného konania, ktorá len sčasti (v odvolacom konaní) bola zavinená konaním obžalovaných Z uvedeného dôvodu preto súd obžalovanému D. Š. uložený trest odňatia slobody podmienečne odložil na najkratšiu možnú skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Súd pritom prihliadol i na skutočnosť, že od spáchania skutku obžalovaný žije riadnym spôsobom života a nedopúšťa sa trestnej činnosti.

* * *

Vo vzťahu k obž. J. M. nemal súd za preukázané, že by sa bol dopustil žalovaného trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1, 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Z výsluchov spoluobžalovaných V., Š. L. Q. nemožno usudzovať, že by obžalovaný M. bol uzrozumený s tým, že vo vozidle, v ktorom sedel ako spolujazdec V., sú prevážaní nelegálni migranti. Samotná skutočnosť, že v odkladacej skrinke tohto vozidla našiel vysielačku, ktorú podal V., nenasvedčuje ešte jeho účasti na žalovanom skutku. Taktiež fakt, že za túto cestu mu V. sľúbil 2.000,- Sk nie je niečím výnimočný, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že M. pracoval pre V. už aj v minulosti ako závozník, čo okrem samotného obž. V. dosvedčil aj svedok F. P..

Na základe uvedeného potom súd ustálil ako najbližšiu k pravde verziu obžalovaných V. L. M., teda že M. vo vozidle sedel len z toho dôvodu, lebo mal na druhý deň pomôcť naložiť do vozidla tovar (žalúzie) objednaný u svedka P..

Pretože nebolo preukázané, že by konanie obžalovaného spočívajúce v tom, že sa viezol ako spolujazdec vo vozidle, v ktorom boli prevážaní ilegálni migranti napĺňalo po objektívnej i subjektívnej stránke znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, resp. niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti , súd ho podľa účinného do 31.12.2005 v celom rozsahu oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora, pretože skutok, ktorý spáchal nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 (ôsmich) dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Prešove.