Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14Cb-17-2013.pdf
PDF · 112.86 KB
No categories available
14Cb/17/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou v právnej veci žalobcu: Vipax s.r.o., Sliačska 10, 831 02 Bratislava, IČO: 46 534 237 zast. advokátkou JUDr. Ritou Tóthovou, kpt. Jaroša 4, 934 05 Levice proti žalovanému: 1/ PROGRES - HL, s.r.o., Mičinská cesta 45, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 632 718 zast. spoločnosťou Advokátska kancelária Laššák s.r.o., Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, 2/ M. S., W. F. XX, XXX XX Š. o zaplatenie 10.130,90 eura s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie proti žalovanému v 2. rade v celom rozsahu z a s t a v u j e.
Súd n e p r i z n á v a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania.
Súd konanie voči žalovanému v 1. rade o zaplatenie 130,90 eura s úrokmi z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 17.11.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Súd žalobu proti žalovanému v 1. rade o zaplatenie 10.000,-- eur s úrokmi z omeškania 9% ročne zo sumy 2.507,61 eura od 17.11.2010, zo sumy 4.082,70 eura od 24.12.2010 a zo sumy 3.409,69 eura od 06.01.2011, vo všetkých prípadoch do zaplatenia z a m i e t a .
O trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa ako postupník - právny nástupca predávajúceho DUOLUX s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 885 726 (predchádzajúce obchodné meno DUOVERZIO s.r.o.) žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2012 domáhal voči žalovanému v 1. rade ako kupujúcemu a žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi zaplatenia časti kúpnej ceny dodaného tovaru podľa faktúr č. XXXXXXXXX zo dňa 13.08.2010 spl. 21.08.2010 na sumu 130,90 eura, č. XXXXXXXXX zo dňa 16.08.2010 spl. 16.11.2010 na sumu 49.381,62 eura - nezaplatená časť 2.507,61 eura, č. XXXXXXXXX zo dňa 23.09.2010 spl. 23.12.2010 na sumu 25.570,60 eura - nezaplatená časť 4.082,70 eura a č. XXXXXXXXX zo dňa 05.10.2010 spl. 05.01.2011 na sumu 21.355,43 eura - nezaplatená časť 3.409,69 eura. Uviedol, že postupca ako predávajúci svoju povinnosť dodať tovar splnil, ale žalovaný v 1. rade ako kupujúci svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu tovaru v celkovej výške 10.130,90 eura nesplnil. Postúpenie pohľadávok oznámil postupca žalovanému v 1. rade listom zo dňa 16.07.2012, ktoré oznámenie žalovaný v 1. rade prevzal dňa 17.07.2012, proti postúpeniu nič nenamietal a postúpené pohľadávky nezaplatil. Žalovaný v 2. rade dňa 23.10.2012 písomne vyhlásil, že ak žalovaný v 1. rade nesplní svoje záväzky podľa vyššie uvedených faktúr, uspokojí žalobcu ako ručiteľ.
Súd nariadil pojednávanie na deň 19.02.2013, kedy pojednával v neprítomnosti žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
Žalovaný v 1. rade namietal, že ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2. rade je účelové a urobené z dôvodu založenia miestnej príslušnosti Okresného súdu D. R., keďže inak je miestne príslušný vo veci Okresný súd N. N. a on nemal doteraz vedomosť o žiadnom ručiteľskom záväzku. Pokiaľ ide o žalobou uplatnené pohľadávky, žalovaný v 1. rade sa bránil tým, že pohľadávky - nezaplatené časti faktúr č. XXXXX-XXXX, XXXX, XXXX - spolu vo výške 10.000,-- eur - zanikli započítaním, a to s jeho nárokom na zmluvnú pokutu dohodnutú vo výške 10.000,-- eur dňa 09.08.2010. Pokiaľ ide o sumu 130,90 eura podľa fa. č. XXXXXXXXX, faktúru na túto sumu neeviduje. Žalobu žiadal zamietnuť v celom rozsahu.
Žalobca na žalobe trval s tým, že započítanie neuznáva. Poukázal na to, že zo záznamu spísaného dňa 09.08.2010 nie je zrejmé, za porušenie akých konkrétnych povinností mala byť zmluvná pokuta dohodnutá a ani jej splatnosť. Uviedol, že žalované nároky vyplývajú zo zmluvného vzťahu postupcu so žalovaným v 1. rade vzniknutého na základe ústnej dohody uzavretej na základe písomnej objednávky žalovaného v 1. rade č. XX/XXXX/XX. Predmetom dodávok boli stožiare s príslušenstvom a dodávky boli realizované postupne podľa pokynov žalovaného v 1. rade a týkali sa realizácie verejného osvetlenia v Ž. D. C.. Nedoplatky na troch faktúrach sú spolu 10.000,-- eur a nevie, prečo žalovaný v 1. rade na tú - ktorú faktúru platil toľko, koľko platil. Tvrdil, že faktúra na sumu 130,90 eura bola žalovanému v 1. rade riadne doručená, súvisí s dodacím listom č. XXXXX a predmetom fakturácie bola redukcia stožiarov, ktorých dodávka bola fakturovaná inou faktúrou. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu žalovaného v 1. rade voči postupcovi, žalobca trval na tom, že nedošlo voči nemu doteraz k jej uplatneniu, a teda nemohlo dôjsť ani k započítaniu. V prípade, že by započítanie namietal žalovaný v 1. rade teraz, neurobil by to včas, keďže oznámenie postupcu o postúpení pohľadávok mu bolo riadne doručené dňa 17.07.2012 a bol povinný mu bezodkladne (čo je cca 8 dní) v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka oznámiť svoje pohľadávky voči postupcovi na započítanie. To znamená, že započítanie už teraz, by bolo oneskorené. Žalovanému v 1. rade však nič nebráni, aby si svoje pohľadávky uplatnil voči postupcovi v samostatnom konaní. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, žalobca uviedol, že nevie, čo ho viedlo k postúpeniu ručiteľského vyhlásenia.
Žalovaný v 1. rade potvrdil, čo sa týka dodávok tovaru, svoj zmluvný vzťah s právnym predchodcom žalobcu a nespochybnil dodanie tovaru ani záväzky titulom jeho kúpnej ceny podľa faktúr č. XXXXX- XXXX, XXXX, XXXX. Trval však na tom, že vo výške 10.000,-- eur zanikli jeho záväzky započítaním voči záväzku právneho predchodcu žalobcu titulom zmluvnej pokuty, a to ešte pred postúpením pohľadávok. Nárok na zmluvnú pokutu dojednaný v zápise dňa 09.08.2010 mu vznikol, keďže právny predchodca žalobcu preukázateľne do 20.08.2010 svoje záväzky nesplnil, čoho dôkazom je to, že dodávky boli realizované ešte aj v septembri a v októbri 2010, pričom zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad omeškania odo dňa 21.08.2010, ktorým dňom bola teda už aj splatná. K jeho kontaktu s právnym predchodcom žalobcu došlo asi tri týždne po dni 09.08.2010 - ešte v roku 2010. V N. N. sa stretol konateľ právneho predchodcu žalobcu I. S. a zamestnanec A.. O. s jeho konateľom A.. C. a zamestnancom A.. Č.. V tom čase už bola celá dodávka zrealizovaná a obchodný vzťah uzavreli. Riešili aj započítanie vzájomných pohľadávok a došlo k ich vysporiadaniu. I. S. bolo povedané, že vzájomné pohľadávky sa vysporiadajú tak, že právny predchodca žalobcu nebude platiť zmluvnú pokutu a on nebude platiť v tej časti faktúry. I. S. sľúbil k faktúram vystaviť dobropisy, čo ale neurobil.
Konateľ žalobcu I. S. uviedol, že pripúšťa stretnutie so žalovaným v 1. rade, resp. jeho konateľom po dni 09.08.2010, ale na sľúb o vystavení dobropisov ani na riešenie pohľadávok započítaním si nepamätá.
Pojednávanie bolo dňa 19.02.2013 odročené za účelom vykonania ďalšieho dokazovania a následne bolo pojednávanie nariadené na deň 10.04.2014.
Dňa 10.04.2014 žalobca vzal pred pojednávaním žalobu proti žalovanému v 2. rade v celom rozsahu späť. Dôvod späťvzatia žaloby neuviedol.
Dňa 10.04.2014 po otvorení pojednávania vzal žalobca žalobu čiastočne späť aj voči žalovanému v 1. rade, a to v časti o zaplatenie 130,90 eura spolu s úrokmi z omeškania 9% ročne od 17.11.2010 do zaplatenia z dôvodu, aby nebolo sporné, či sa dodávka podľa fa. č. XXXXXXXXX uskutočnilo alebo nie. Žalovaný v 1. rade nemal voči späťvzatiu žalobu námietky.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví, ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Na základe späťvzatia žaloby proti žalovanému v 2. rade v celom rozsahu a proti žalovanému v 1. rade vo vyššie uvedenom rozsahu súd konanie podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. zastavil, tak ako je to vo výroku uvedené.
V súvislosti so zastavením konania proti žalovanému v 2. rade vznikol nárok na náhradu trov konania tomuto žalovanému proti žalobcovi podľa § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p., pretože z procesného hľadiska zastavenie konania proti žalovanému v 2. rade zavinil žalobca. Súd však žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože mu trovy konania nevznikli.
V súvislosti so zastavením konania o časti žaloby proti žalovanému v 1. rade o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd ďalej konal vo veci o zaplatenie 10.000,-- eur s príslušenstvom proti žalovanému v 2. rade (ďalej už len žalovaný).
Dňa 10.04.2014 konateľ žalobcu uviedol, že nevie kedy došlo k postúpeniu pohľadávok, ale bolo to postúpenie bezodplatné. V čase postúpenia pohľadávok bola spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. predĺžená. Dlhy žalobca od nej neprevzal. V čase, keď boli realizované dodávky stožiarov pre žalovaného, spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. tieto nakupovala u obchodného partnera v D., mala u neho určitý kredit, ale dodávky pre žalovaného ho presahovali, a preto žalovaný platil za dodávky priamo do D.. Na adrese sídla žalobcu Z. XX N. má žalobca kanceláriu, ale tam nikto nie je a keď má on čas ide tam a preberie poštu. V prípade I. S. uvedeného ako spoločníka žalobcu vo výpise z OR s adresou A. XXX S. Š. a I. S. uvedeného ako konateľa žalobcu s adresou O. X Š., ide o tú istú fyzickú osobu. Spoločnosť DUOLUX s.r.o. vlastní t. č. skladové zásoby elektro-materiálu v cene cca XX.XXX,-- eur. Zásoby sú uložené v priestoroch, ktoré má prenajaté žalobca.
Žalobca na žalobe v konečnom dôsledku trval z dôvodov už prv uvedených, teda, že nie je sporné, že žalovaný ani jeho právnemu predchodcovi ani jemu po postúpení pohľadávok nedoplatok na kúpnej cene prevzatého tovaru spolu 10.000,-- eur nezaplatil, k započítaniu vzájomných pohľadávok pred postúpením pohľadávok nedošlo, resp. v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. K započítaniu pohľadávok nedošlo ani neodkladne po doručení oznámenia o postúpení pohľadávok, ako to vyžaduje Občiansky zákonník, ktorý v tomto smere nepozná výnimku. Nemožno preto prihliadnuť na započítací prejav žalovaného urobený v priebehu konania. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
Žalovaný trval na zamietnutí žaloby z dôvodu zániku jeho záväzkov voči právnemu predchodcovi žalobcu započítaním dohodou ešte pred postúpením pohľadávok, resp. minimálne jednostranným započítaním z jeho strany, ktorý prejav započítania bol I. S. známy. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že v rozsahu 10.000,-- eur zostala nezaplatená nie jedna z troch faktúr, ale na základe požiadavky I. S., čiastočne všetky tri faktúry a toto bolo dohodnuté pri rozhovoroch s I. S. na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo až po dni 09.08.2010. Pre prejav započítania zákon nevyžaduje písomnú formu. Z opatrnosti - ak by súd nepovažoval pohľadávky žalobcu za prv zaniknuté započítaním, žalovaný uplatnil svoju pohľadávku na započítanie v konaní ako procesnú obranu.
Súd zo zhodného vyjadrenia konateľov účastníkov a dokazovaním, ktoré vykonal oznámením obsahu priložených listín, a to: oznámenia o postúpení pohľadávok s doručenkou (čl. 5), ručiteľského vyhlásenia (čl. 6), faktúr a dodacích listov (čl. 7-15), výpisov z OR žalobcu (čl. 23), žalovaného (čl. 24) a spoločnosti DUOLUX s.r.o. (čl. 27), objednávky žalovaného (čl. 29), listu žalovaného zo dňa 24.08.2012 (čl. 30), dohody (čl. 31-32), príkazu na úhradu (čl. 33), zálohovej faktúry (čl. 34), e-mailovej komunikácie (čl. 35-37), zápisu zo dňa 09.08.2010 (čl. 38), listov žalovaného zo dňa 21.07.2010 (čl. 39) a dňa 24.06.2010 (čl. 40), listu ORPZ - Odboru kriminálnej polície (čl. 61) a výsluchom svedka Ľ. O.G., zistil tento skutkový stav:
Súd na základe zhodného tvrdenia konateľov účastníkov, ktoré si súd osvojil považoval za zistené, že spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. (od 12.07.2012 DUOLUX s.r.o.) na základe objednávky žalovaného č. XX/XXXX/XX zo dňa 06.05.2009 a následne ústnej dohody medzi nimi vznikol záväzok dodať žalovanému v roku 2009 podľa jeho harmonogramu tovar - stožiare špecifikované čo do druhu, množstva a ceny na objednávke (celkovo 1 816 ks v celkovej cene 238.947,76 eura). Stožiare mali byť dodané v súvislosti s rekonštrukciou verejného osvetlenia v Ž.L. D. C. v dohodnutej lehote v roku 2009. Spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. svoje záväzky v dohodnutej lehote nesplnila a na splnenie dodávky ju žalovaný vyzýval ešte aj listami zo dňa 24.06.2010 a 21.07.2010. Dňa 09.08.2010 sa konateľ spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. I. S. a konateľ žalovaného M. C. (+ Ľ. O. V. F. Č.) stretli a zo stretnutia bol spísaný záznam. Žalovaný sa v zázname zaviazal uhradiť D.I. dodávateľovi - obchodnému partnerovi spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. - faktúry za chýbajúce dodávky stožiarov a spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. sa zaviazala neodkladne zabezpečiť dodávku chýbajúcich stožiarov, v čo najkratšom termíne, a to najneskôr dňa 20.08.2010. Pre prípad, že zo strany spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. nebude dodržaný termín dodávky, zaviazala sa táto uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 10.000,-- eur. Do dňa 20.08.2010 došlo iba k čiastkovej dodávke chýbajúcich stožiarov dňa 16.08.2010. V konaní nebolo sporné, že v termíne do 20.08.2010 spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. dodávku chýbajúcich stožiarov pre žalovaného v celom rozsahu nezabezpečila - k dodávkam došlo ešte aj následne, a to minimálne v dňoch 23.09.2010 a 05.10.2010. V konaní rovnako nebolo sporné, že spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. vyfakturovala žalovanému kúpnu cenu dodaných stožiarov okrem iného aj faktúrami č. XXXXXXXXX zo dňa 16.08.2010 spl. 16.11.2010 na sumu 49.381,62 eura, č. XXXXXXXXX R.o dňa 23.09.2010 spl. 23.12.2010 na sumu 25.570,60 eura a č. XXXXXXXXX zo dňa 05.10.2010 spl. 05.01.2011 na sumu 21.355,43 eura. Žalovaný každú z uvedených faktúr čiastočne zaplatil, a to tak, že nezaplatených zostalo spolu 10.000,-- eur (2.507,61 eura na fa. č. XXXXXXXXX + 4.082,70 eura na fa. č. XXXXXXXXX + 3.409,69 eura na fa. č. XXXXXXXXX). Rovnako nebolo sporné, že spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. žalovanému nezaplatila zmluvnú pokutu vo výške 10.000,-- eur podľa zápisu zo dňa 09.08.2010.
Z výpovede svedka Ľ.V. O., ktorý bol vypočutý dňa 21.02.2014 pred dožiadaným Okresným súdom Ž., súd zistil, že bol zamestnancom spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. vo funkcii P. O., P. R. a pracovný pomer ukončil asi pred tromi rokmi. Ako zamestnanec tejto spoločnosti rokoval o obchodných záležitostiach s konateľom žalovaného M. C., a to aj o dodávke stĺpov verejného osvetlenia v Ž. D. C.. Bol prítomný na stretnutí dňa 09.08.2010 a zápis z tohto stretnutia aj podpísal. V dobe, keď to riešili, nastal problém s dodávkami materiálu, neplnili termíny, ktoré sľúbili s čím pravdepodobne vznikol nárok na sumu 10.000,-- eur. Bolo im povedané, že oneskorenými dodávkami spôsobili problém pri samotnej realizácii a pokiaľ sa pamätá, p. C. bol nejakým spôsobom sankcionovaný zo strany objednávateľa práve vo výške 10.000,-- eur. Termín plnenia dodávky na stretnutí 09.08.2010 dohodnutý do 20.08.2010 a bola dohodnutá zmluvná pokuta. S p. C. sa stretol aj po dni 09.08.2010, nepamätá sa koľkokrát sa stretli, riešili obchodné veci, vždy to bolo o obchodnej spolupráci, resp. o dodávkach verejného osvetlenia pre žalovaného. I. S. ho následne po dni 09.08.2010 požiadal dva alebo trikrát, aby zavolal p. C., či im nevie doplatiť tie peniaze naspäť. On mu povedal, že tam je predsa tá zmluvná pokuta, na čo mu p. S. povedal, že napriek tomu, aby sa ho skúsil spýtať, či by nedoplatil tých 10.000,-- eur. Následne bol jeden alebo dvakrát v telefonickom kontakte s p. C., ktorému žiadosť p. I. S. tlmočil, ale p. C. uviedol, že je to na základe zmluvy a tým pádom to on považuje za vybavené. Pokiaľ ide o vzájomný zápočet, táto vec bola následne po stretnutí 09.08.2010 spomenutá, padlo to niekde v rozhovore, akým spôsobom sa to vysporiadalo, čo sa týka papierov a účtovníctva nevie, mali to dotiahnuť dokonca A.. S. a p. C.. Vedel, že p. C.Š. neustúpil od pokuty, keďže aj v tom telefonáte, keď mu tlmočil žiadosť p. S., aby doplatil tých 10.000,-- eur, bolo to povedané v tom zmysle, že to bolo dohodnuté, že je to vlastne pokuta, ktorá nebude zaplatená. V tej dobe sa už spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. prestala o to nejako zaujímať, on nevie z akého dôvodu, ale už nevyvíjala okolo toho žiadnu aktivitu.
Spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. zmenila od 12.07.2012 obchodné meno na DUOLUX s.r.o. a od 21.08.2009 má sídlo na adrese B. X/E N.. Od 12.07.2012 je jej jediným spoločníkom I. S., ktorý je od 22.05.2008 jej jediným konateľom.
Spoločnosť Vipax s.r.o. (žalobca) ako právnická osoba vznikla zápisom do OR dňa 16.02.2012, od ktorého dňa je jej jediným spoločníkom a súčasne jediným konateľom I. S..
Spoločnosť DUOLUX s.r.o. listom zo dňa 16.07.2012 (podpísaným konateľom I. S.) oznámila žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila na postupníka Vipax s.r.o. (uvedenú s kontaktnými údajmi vrátane bankového spojenia) pohľadávky z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar podľa faktúr č. XXXXX-XXXX, XXXX, XXXX, XXXX celkom 10.130,90 eura. V liste boli faktúry čo do dňa vystavenia, dňa splatnosti, celkovej fakturovanej sumy a zostatku k úhrade, špecifikované. List bol žalovanému doručený poštovou zásielkou dňa 17.07.2012.
Z vyjadrenia konateľa žalobcu I. S. súd zistil, že v čase postúpenia pohľadávky od spoločnosti DUOLUX s.r.o. (ktorej bol taktiež konateľom) bola táto spoločnosť predĺžená, pohľadávky boli postúpené žalobcovi bezodplatne a dlhy tejto spoločnosti žalobca neprevzal.
Žalovaný listom zo dňa 24.08.2012 oznámil žalobcovi (na jeho upomienku zo dňa 23.08.2012), že neeviduje voči nemu žiadne záväzky, ako aj to, že s ním nemal žiadne obchodné vzťahy, a preto upomienku považuje za bezpredmetnú.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 544 ods. l, 2 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 34 Obč. zák., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák. pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 Obč. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 529 ods. 2 Obč. zák., dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky, ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.
Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:
V roku 2009 na základe objednávky žalovaného zo dňa 06.05.2009 spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. (od 12.07.2012 po zmene obchodného mena DUOLUX s.r.o.) a žalovaný uzavreli ústne kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obch. zák., predmetom ktorej boli dodávky stožiarov pre akciu - rekonštrukcia verejného osvetlenia v Ž. D. C.. Termín dodávky bol rok 2009. Z uzavretej zmluvy vznikol spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. ako predávajúcemu záväzok dodať žalovanému dohodnutý tovar do konca roku 2009 a žalovanému ako kupujúcemu vznikol záväzok zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. V prejednávanom spore súd považoval za zistené, že spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. svoj záväzok do konca roku 2009 v celom rozsahu nesplnila a neurobila tak ani do dňa 09.08.2010. Dňa 09.08.2010 sa zaviazala pre prípad nedodania chýbajúcich častí dodávky ani do dňa 20.08.2010 zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu 10.000,-- eur. Súd v prejednávanom spore považoval túto zmluvnú pokutu za dohodnutú podľa § 544 Obč. zák. (subsidiárne použitého pre obchodný vzťah), a to právne relevantným spôsobom, keďže jej dojednanie bolo uvedené v písomnom zázname zo dňa 09.08.2010, ktorý podpísali konatelia obidvoch zmluvných strán. V prejednávanom spore súd zo žiadneho prejavu účastníkov a najmä ani z prejavu konateľa žalobcu, ktorý bol v čas spísania záznamu aj konateľom spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. (a je ním dodnes) nezistil, že by dňa 09.08.2010, kedy bola zmluvná pokuta dojednaná, mali zmluvné strany pochybnosť o tom, pre aké porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu je zmluvná pokuta dojednaná, resp. v akom rozsahu spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. svoje záväzky z kúpnej zmluvy nesplnila. Súd preto nemohol akceptovať obranu žalobcu, že dojednanie zmluvnej pokuty nebolo dostatočne určité čo do povinnosti, za porušenie ktorej sa zmluvná pokuta dojednáva. Súd dospel k záveru, že dňom 21.08.2010 sa stala dojednaná zmluvná pokuta vo výše 10.000,-- eur splatná, keďže spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. do 20.08.2010 svoje záväzky z kúpnej zmluvy voči žalovanému nesplnila v celom rozsahu, keďže do dňa 20.08.2010 došlo iba k čiastočnému plneniu záväzku z kúpnej zmluvy zo strany spoločnosti DUOVERZIO s.r.o., a to dňa 16.08.2010. V prejednávanom spore bolo nepochybné, že spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. svoj záväzok zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu 10.000,-- eur nesplnila, a teda od dňa 21.08.2010 žalovaný voči tejto spoločnosti disponoval pohľadávkou spôsobilou na započítanie.
Po dni 20.08.2010 došlo k plneniu došlo k plneniu dňa 23.09.2010 a 05.10.2010. Kúpna cena v dňoch 16.08.2010, 23.09.2010 a 05.10.2010 dodaného tovaru bola splatná 16.11.2010 (faktúra žalobcu č. XXXXXXXXX), dňa 23.12.2010 (faktúra žalobcu č. XXXXXXXXX) a dňa 05.01.2011 (faktúra žalobcu č. XXXXXXXXX). Žalovaný kúpnu cenu za tieto dodávky podľa faktúr spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. zaplatil tak, že každú z faktúr uhradil čiastočne a nezaplatené zostali spolu vo výške 10.000,-- eur (2.507,61 eura spl. 16.11.2010, 4.082,70 eura spl. 23.12.2010 a 3.409,69 eura spl. 05.01.2011), ktorú sumu si žalovaný započítal so svojou pohľadávkou voči spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. - nárokom na zmluvnú pokutu vo výške 10.000,-- eur.
V prejednávanom spore súd dospel k záveru, že žalovaný a spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. mali vzájomné pohľadávky s plnením rovnakého druhu, ktoré sa vzájomne kryli. Podmienkou ich zániku bol podľa § 580 Obč. zák. v danom prípade prejav žalovaného smerujúci k započítaniu urobený voči spoločnosti DUOVERZIO s.r.o.. Súd považoval za zistené, že k takémuto prejavu nepochybne došlo. Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. (subsidiárne použitého pre obchodný vzťah) prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chce účastník prejaviť. V danom prípade už samotné konanie žalovaného, teda to, že zaplatil spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. kúpnu cenu dodaného tovaru tak, že spolu zostalo nezaplatených 10.000,-- eur, nevzbudzuje pochybnosť o tom, že tým prejavil úmysel nezaplatený rozdiel započítať so svojou pohľadávkou voči tejto spoločnosti vo výške 10.000,-- eur titulom zmluvnej pokuty. V prejednávanom spore však súd považoval za preukázané, že žalovaný tento prejav urobil aj výslovne, v konaní presne nezistený deň voči spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. (a to najmä z výpovede svedka Ľ. O. v aktuálnom čase zamestnanca spoločnosti DUOVERZIO s.r.o.). Z výpovede svedka súd zistil, že na požiadanie konateľa spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. I. S. oslovil a nie raz konateľa žalovaného, či predsa len nedoplatí žalovaný tie faktúry (nie, aby urgoval ich zaplatenie) a svedok mu tlmočil odpoveď konateľa žalovaného, v ktorej bolo poukázané na nezaplatenú zmluvnú pokutu. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 266 ods. 1 Obch. zák. a na to, že úmysel žalovaného ako konajúcej osoby započítať pohľadávky v danom prípade musel byť spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. známy. Súd v prejednávanom spore dospel k záveru, že došlo k právne relevantnému prejavu žalovaného smerujúceho k započítaniu vzájomných pohľadávok spôsobilých na započítanie, ktoré ku dňu, kedy sa stretli - najneskôr však ku dňu 05.01.2011, kedy bola splatná najneskôr zročná pohľadávka spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. voči žalovanému titulom kúpnej ceny - zanikli. V uvedenej súvislosti súd nepovažoval za rozhodujúce, resp. potrebné v konaní zistiť, kedy došlo k postúpeniu pohľadávok žalobcovi, resp. kedy bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou DUOVERZIO s.r.o. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, keďže žalobca ako spoločnosť vznikol až 16.02.2012, kedy bol zapísaný do Obchodného registra, teda až po zániku pohľadávok započítaním. V čase postúpenia pohľadávok už postupované pohľadávky neexistovali.
Napriek vyššie uvedenému nie je možné opomenúť obranu žalobcu proti procesnému započítaniu s poukazom na ustanovenie § 529 ods. 2 Obč. zák.. Procesným započítaním v konaní sa žalovaný z opatrnosti bránil, tvrdiac, že v tomto prípade žalovaný mu bez zbytočného odkladu po prijatí oznámenia o postúpení pohľadávok, čo bolo 17.07.2012, neoznámil ako postupníkovi svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi. V danom prípade súd nemal pochybnosť o tom, že žalobca mal už v čase postúpenia pohľadávok ako postupník vedomosť o pohľadávke žalovaného na zmluvnú pokutu voči postupcovi - spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. v tom čase už DUOLUX s.r.o. na zmluvnú pokutu, keďže aj postupca aj postupník mali v čase postúpenia a majú aj teraz toho istého konateľa, ktorým je I. S.. Tento mal nepochybne vedomosť o tom, že predĺžený postupca má dlh voči žalovanému titulom zmluvnej pokuty. Tento však napriek bezodplatnému prijatiu postúpených pohľadávok žiadne dlhy postupcu neprevzal. Dovolávať sa teda v danom prípade výkonu svojho práva, resp. povinnosti žalovaného na bezodkladné oznámenia mu pohľadávky na započítanie podľa § 529 ods. 2 Obč. zák. je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Podľa § 265 Obch. zák. preto výkon tohto práva nemôže požívať právnu ochranu. Do úvahy by teda prichádzalo aj procesné započítanie vzájomných pohľadávok.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
O trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného (pôvodne žalovaného v 1. rade) rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.