Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/17/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobcu: A. B., s miestom podnikania C. D. XXX/XX, XXX XX B. E., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpený: Mgr. Pavol Baláž, advokát, so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50119303, proti žalovanému: F. G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. H. X, XXX XX C. H., právne zastúpený: DEMKO & PARTNERS s. r. o., so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice – mestská časť Juh, IČO: 54 245 729, o zaplatenie 4.760,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. - 166 zo dňa 29.09.2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „odvolací súd“) rozhodol takto:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3740 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3400 eur od 31.08.2018 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 340 eur od 05.10.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a ďalšie náklady vo výške 412,60 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému, ako konateľovi spoločnosti Jura-Tech s.r.o., domáha zaplatenia škody v zmysle ustanovení § 11a Zákona o konkurze a vyrovnaní z dôvodu, že žalovaný nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu včas, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, a preto si uplatnil na náhradu škody v rozsahu, v akom jeho pohľadávka nebola uhradená spoločnosťou Jura-Tech s.r.o. Pohľadávka žalobcovi bola priznaná súdnym rozhodnutím. Dôvodnosť žaloby odôvodňoval aj tým, že žalovaný porušil zákaz konkurencie, a taktiež porušil ustanovenia podľa .

Žalovaný sa bránil, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal včas, a to hneď potom ako bola vystavená účtovná závierka spoločnosti Jura-Tech s.r.o. Správcom konkurznej podstaty mu nebolo vytýkané, že tento návrh by bol podaný neskoro, a nebola mu uložená nejaká sankcia. Konal s odbornou

starostlivosťou. Taktiež mal za to, že neporušil zákaz konkurencie, a ak by k tomu aj došlo, tieto skutočnosti neovplyvnili skutkový stav, a to, že obchodný partner neuhradil pohľadávku spoločnosti Jura- Tech s.r.o., a teda žiadne financie sa do obchodnej spoločnosti nedostali a vylúčil aj aplikáciu ustanovenia 135a .

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uzatvorili zmluvu o spolupráci na vykonávanie prác, za tieto práce boli vystavené žalobcom faktúry pre spoločnosť Jura-Tech s.r.o., avšak z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, kedy za tieto práce vykonané žalobcom pre žalovaného žalovanému neuhradila spoločnosť, pre ktorú tieto práce boli vykonané, nemohlo dôjsť k úhrade tejto pohľadávky, a preto spoločnosť Jura-Tech s.r.o. z dôvodu predĺženia podala návrh na vyhlásenie konkurzu. Sporné medzi účastníkmi je, či návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný včas, a ak nie, či nastupujú liberačné dôvody, resp. či nastupuje aj iná zákonná úprava na priznanie nároku na náhradu škody podľa a

Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za to, že návrh žalobcu z titulu náhrady škody uplatnenej podľa §11a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že žalobca má súdom priznanú pohľadávku voči spoločnosti Jura-Tech s.r.o. Spoločnosť Jura-Tech s.r.o. dňa 12.04.2019 podala návrh na vyhlásenie konkurzu, a tento bol zamietnutý pre nedostatok majetku. Pre daný prípad zákon ustanovuje, že ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, v takomto prípade si môže veriteľ voči osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu voči tejto spoločnosti uplatňovať nárok na náhradu škody vo výške pohľadávky, ktorá nebola po zastavení konkurzného konania uhradená. Zákon o konkurze a vyrovnaní v § 74 / liberačné dôvody/ umožňuje tejto osobe zbaviť sa tejto zodpovednosti, ak preukáže liberačný dôvod. V danom prípade, v spoločnosti Jura-Tech s.r.o., osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu bol jej konateľ, v tomto konaní žalovaný.

Jednoznačne bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Prešov bol návrh spoločnosti Jura-Tech s.r.o. na vyhlásenie konkurzu zamietnutý pre nedostatok majetku a žalobca si môže uplatniť nárok na náhradu škody podľa § 11a Zákona o konkurze a vyrovnaní. Žalovaný vzniesol obranu liberačných dôvodov. Súd prvej inštancie preto musel skúmať, či sú tu liberačné dôvody, na ktoré žalovaný poukázal vo svojej obrane. Žalovaný poukázal na to, že konal s odbornou starostlivosťou, pretože až po vyhotovení účtovnej závierky sa dozvedel o tom, že je v predĺžení, a následne potom podal návrh na vyhlásenie konkurzu a mal zato, že tak urobil včas. Žalobca nesúhlasil s touto obranou, že žalovaný konal k odbornou starostlivosťou, pretože podľa neho skutočnosť, že je v predĺžení a jeho povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu mu bola známa už skôr.

Na preukázanie dôvodnosti tohto tvrdenia boli v konaní predložené dôkazy, po vyhodnotení ktorých súd prvej inštancie súd mal za to, že je preukázané, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, návrh na vyhlásenie konkurzu nepodal včas a preto liberačné dôvody neboli preukázané. Súd má zato, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, a návrh na vyhlásenie konkurzu nepodal včas. Spoločnosť Jura-Tech s.r.o. bola jednoosobovou spoločnosťou. Dôvodom vzniku tejto spoločnosti bolo iba formálne založenie spoločnosti za účelom uzatvárania zmlúv s rakúskym obchodným partnerom na vykonávanie prác, a to medzi spoločnosťou Jura-Tech s.r.o. a rakúskou spoločnosťou. Spoločnosť Jura-Tech s.r.o. tieto práce pre rakúsku spoločnosť reálne nevykonávala, ale na výkon týchto prác si spoločnosť Jura-Tech s.r.o. hľadala ďalších obchodných partnerov. V tomto konaní to bol žalobca. Sám žalovaný prezentoval, že tak ako samotný žalobca spolu aj s ďalšími zhotoviteľmi, aj on osobne vykonával tieto práce pre rakúsku spoločnosť. Na tejto zákazke teda v dennodenne bol v kontakte so zhotoviteľmi, a vedel, o aký počet týchto zhotoviteľov ide, teda musel mať jednoznačný a presný prehľad s koľkými zhotoviteľmi má uzatvorené zmluvy. Žalovaný sám uviedol, že aj on pracoval pre rakúsku spoločnosť, a taktiež nemal uhradené práce ako žalobca. Žalovaný ako jediný konateľ spoločnosti Jura-Tech sr.o. vedel, že nemôže uhradiť svoj záväzok v zmysle zmluvy uzatvorenej so žalobcom, ako aj s inými zhotoviteľmi, pretože nemal uhradené ceny za práce od rakúskej firmy a s iných dlžníkov nemal. Žalovaný, aj keď sa bráni tým, že nemá na to vzdelanie, aby vedel viesť účtovníctvo, je veľmi jednoduché si spočítať, aké sumy dlžil žalobcovi, resp. plus ďalším zhotoviteľom, a aké sumy mu dlží

jeho obchodný partner, pričom mal iba jedného obchodného partnera a aký majetok mala spoločnosť. Spoločnosť Jura-Tech s.r.o. bola založená iba formálne, a vykonávala iba takzvane papierovú činnosť, kedy sprostredkovala práce od rakúskej spoločnosti pre ďalších živnostníkov. Príjem mala a očakávala iba od rakúskej spoločnosti. Nemala zamestnancov, prevádzky, nerealizovala žiadny nákup materiálu a strojov a ani ich nepotrebovala. To vyplýva aj z účtovníctva spoločnosti, ktoré predložil žalovaný. Preto pri takomto chode spoločnosti pri zachovaní odbornej starostlivosti žalovaný musel vedieť, aký je stav spoločnosti vo vzťahu majetku a záväzkov. To, že žalovaný musel mať prehľad o takomto stave vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný vykonáva živnosť niekoľko rokov, a naviac, iného obchodného partnera nemal. Sám žalovaný uviedol, že od septembra 2018 vedel, že rakúska spoločnosť je v omeškaní, a následne robil úkony na vymoženie pohľadávky. Žalovaný preukázal, že spoločnosť Jura-Tech s.r.o. viackrát kontaktovala svojho rakúskeho partnera na zaplatenie tejto pohľadávky a okrem toho si najala aj vymáhačskú spoločnosť, ktorá za ňu mala robiť takúto činnosť. V podaní z februára 2019 jej vymáhačská spoločnosť sama oznámila, že vymáhanie takejto pohľadávky je neúspešné, a že nie je ani predpoklad, že by v súdnom konaní bola táto pohľadávka vymožená pre nemajetnosť tejto spoločnosti. Spoločnosť Jura-Tech s.r.o. po tomto oznámení upustila od vymáhania pohľadávky. To znamená, že najneskôr týmto momentom žalovaný musel vedieť, že jediný dlžník, ktorého má, neuhradí záväzky spoločnosti Jura- Tech s.r.o., a teda, že spoločnosť Jura-Tech s.r.o. nebude mať k dispozícii financie, aby mohla uhradiť svoje záväzky voči svojim odberateľom.

Žalovaný taktiež musel vedieť, že majetok spoločnosti nebude postačovať na úhradu záväzkov, a teda že je predlžený. Žalovaný vedel, že má záväzky po lehote splatnosti viac ako 30 dní. Ak by konal s odbornou starostlivosťou, mohol si dať urobiť aj mimoriadnu účtovnú závierku, prípadne podať návrh na reštrukturalizáciu, a nie čakať na podanie daňového priznanie, pretože daňové priznanie nie je jediným dôkazom, z ktorého možno zistiť predlženie spoločnosti. Žalovaný pri konaní s odbornou starostlivosťou, keď vedel, že jeho dlžník je už v omeškaní úhradou záväzkov už od polovice septembra, by si dal vypracovať daňové priznanie v krátkom čase po ukončení roka 2018, a nečakal by do polovice mesiaca marec 2019. Ak by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou, pričom za odbornú starostlivosť sa nemôže považovať vyčkávanie na podanie daňového priznania, konanie s odbornou starostlivosťou je potrebné vnímať tak, že v najbližšom možnom čase úkony, ktoré sú vo veci potrebné, žalovaný urobí, návrh na vyhlásenie konkurzu by podal čo najskôr po dátume 12.02.2019. Súd prvej inštancie má za to, že žalovaný tak nekonal a návrh na vyhlásenie konkurzu podal až 12.04.2019, teda po dvoch mesiacoch. Naviac súd prvej inštancie dodáva, že ak aj žalovaný vyčkával na podanie daňového priznania, z účtovnej závierky vyplýva, že toto bolo podané dňa 15.03.2019 a až 12.04.2019 bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, t. j. po 30 dňoch, čo nemôže jednoznačne byť konanie s odbornou starostlivosťou. Preto súd má za to, že liberačný dôvod, že konal s odbornou starostlivosťou, preukázaný nebol, a preto súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.

Predovšetkým je potrebné, aby konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným konal so starostlivosťou primeranou funkcii, teda štatutárneho orgánu, ktorému je zo zákona zverené obchodné vedenie spoločnosti ( ) a ktorý môže v mene spoločnosti urobiť všetky úkony navonok a dovnútra, ktoré považuje za potrebné, a nie je povinný sa riadiť príkazmi nikoho; rovnako však nie je povinný ani na také pokyny čakať.

Jednoznačne bolo preukázané, že žiaden z liberačných dôvodov preukázaný nebol. ktorú z podmienok podľa ustanovenia § 74a ods. 5 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Žalovaný bol oprávnený konať v mene úpadcu samostatne, preto nemohol ani tvrdiť, že k nesplneniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu došlo pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne. Žalovaný nebol ako člen štatutárneho orgánu ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania, pretože žalovaný bol konateľom spoločnosti od jej vzniku, a taktiež nebolo preukázané, žeby žalovaný poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Podľa zákona sa nahrádza škoda, ktorá veriteľovi nebola uhradená. Súd prvej inštancie má za to, že uplatnená škoda je preukázaná platobným rozkazom, kde žalobcovi bola priznaná suma 3.740,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.400,- eur od 31.08.2018 do zaplatenia,

vo výške 9 % ročne zo sumy 340,- eur od 05.10.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, preto súd prvej inštancie túto škodu žalobcovi priznal. Inú výšku škody žalovaný nepreukázal (§ 11a ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní).

Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani obranu žalovaného, že ak by aj bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu skôr, tak v takomto prípade by žalobca v konkurze nebol uspokojený. Práveže táto skutočnosť by spôsobila to, že ak by bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný skôr, žalobca by si nemohol uplatniť nárok na náhradu škody podľa §11a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z týchto dôvodov, keďže boli splnené zákonom stanovené predpoklady pre priznanie škody podľa §11a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd sa nezaoberal, či sú splnené podmienky na priznanie škody na základe aj iných zákonov.

Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal mu súd plnú náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Odvolanie podal z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Namietal, že nevyhnutným predpokladom pre priznanie nároku žalobcovi je existencia skutočnej škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku toho, že žalovaný nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Niet principiálneho rozdielu, či návrh na vyhlásenie konkurzu by bol podaný hoci aj niekoľko mesiacov skôr oproti momentu jeho skutočného podania. To preto, lebo finančný a majetkový stav spoločnosti Jura- Tech s.r.o. bol rovnaký ako v septembri roku 2018, tak v apríli roku 2019. Žalovaný by nedosiahol viac ani pri skoršom podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Preto nemožno súhlasiť so zjednodušeným záverom súdu prvej inštancie, že skoršie podanie návrhu na konkurz by spôsobilo, že žalobca by si nemohol uplatniť nárok na náhradu škody podľa . Nemožno považovať za vecne správne ak súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu včas, ale nevenoval žiadnu pozornosť skúmaniu vzájomnej súvislosti (ne)včasného podania návrhu na konkurz a s tým spojeného dôsledku, ktorým je vznik škody u žalobcu.

Žalovaný podnikal kroky pre vymoženie svojej pohľadávky od rakúskej spoločnosti v ich logickej postupnosti. Rovnako by postupovala akákoľvek obchodná spoločnosť v postavení veriteľa, nech by bola ovládaná akoukoľvek fyzickou osobou. Nebolo rozumné s prihliadnutím na peňažné výdavky s tým spojené „vtiahnuť“ obchodnú spoločnosť Jura-Tech s.r.o. do sporu s rakúskou spoločnosťou na súde v situácii, že inkasná spoločnosť pohľadávku vyhodnotila ako nevymožiteľnú. Žalovaný konal v logickej postupnosti krokov. Najprv sa snažil spoločnosť stabilizovať vymožením pohľadávky. Až vo februári 2019 zistil od inkasnej spoločnosti, že vymáhanie úspešné nebude. Následne po vypracovaní účtovnej závierky v marci 2019 podal v apríli 2019 návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť Jura- Tech s.r.o. Takéto konanie nemožno vyhodnotiť ako konanie, ktoré nie je v zhode s konaním s odbornou starostlivosťou. Žalovaný konal po dôkladnom zvážení všetkých dostupných a relevantných informácií so zohľadnením ich predpokladaných následkov. Jeho konanie bolo nepochybne v záujme spoločnosti Jura-Tech s.r.o., pričom neuprednostnil žiadne svoje individuálne záujmy pred záujmami spoločnosti. Zároveň konal v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, teda v nezavinenej nevedomosti, že jeho konanie by mohlo mať akékoľvek negatívne dôsledky. Kumulatívnym naplnením uvedených požiadaviek nemôže byť zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi daná s tým, že objektívne vzaté žalobcovi žiadna škoda ani nevznikla.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný nenaplnil liberačné dôvody v zmysle . Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno existencie taxatívne zákonom určených liberačných dôvodov. Žalovaný sa bránil najmä tvrdením o jeho údajnom konaní s odbornou starostlivosťou, čo však nielenže nepreukázal, ale skôr potvrdil opak. Žalovaný konal výslovne v rozpore s odbornou starostlivosťou proti záujmom Jura-Tech s.r.o., keď porušoval zákaz konkurencie. Sám žalovaný potvrdil, že vo vlastnom mene vykonával živnosť na rovnaké činnosti a v rovnakom čase ako Jura-Tech s.r.o., takže túto skutočnosť možno považovať na nespornú a možno z nej vychádzať. Teda žalovaný konal protizákonne v rozpore s , keď spoločnosti Jura-Tech s.r.o. konkuroval výkonom živnosti vo vlastnom mene. Ak by žalovaný neporušoval zákaz konkurencie a vykonával všetku podnikateľskú činnosť prostredníctvom Jura-Tech s.r.o., k úpadku Jura- Tech s.r.o. by nedošlo a pôvodná pohľadávka žalobcu by bola uhradená.

Žalovaný opomína, že pri aplikácii sa existencia a výška škody prezumuje a je na žalovanom, aby preukázal opak, čo sa nestalo. Žalovaným predložené dôkazy nevyvrátili dôvodnosť žaloby, ale potvrdili existenciu uplatneného nároku. Tvrdenia žalovaného totiž odporujú aj skutočnostiam vyplývajúcim z ním predložených dôkazov, konkrétne Účtovnej závierky spoločnosti Jura-Tech s.r.o. za rok 2018. Podľa Účtovnej závierky zostavenej k dátumu 31.12.2018 bol v spoločnosti Jura-Tech s.r.o. majetok vo výške 8.812,- eur, teda podstatne vyšší ako bola pohľadávka žalobcu zodpovedajúca nároku uplatnenému v tomto konaní. Teda Účtovaná závierka vyvracia tvrdenie o nemajetnosti Jura-Tech s.r.o.

Spoločnosť Jura-Tech s.r.o. bola malou obchodnou spoločnosťou, kde žalovaný ako jediný konateľ a spoločník vykonával všetku činnosť a komunikáciu v mene spoločnosti. Zároveň Jura-Tech s.r.o. nemala veľké množstvo pohľadávok, záväzkov a majetku, takže žalovaný musel mať úplný prehľad o stave spoločnosti. Preto niet pochybností, že žalovaný vzhľadom na svoje postavenie a dostupné informácie pri zachovaní odbornej starostlivosti sa o predĺžení mohol dozvedieť omnoho skôr, ako v apríli 2019, kedy podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. (ďalej len „“), v zmysle zásad ust. a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Predmetom konania je nárok žalobcu zo zodpovednosti za škodu v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

Podľa , osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

Podľa , na účel uplatnenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa predpokladá, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený, ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené, alebo ak podnikateľ pod dočasnou ochranou poruší povinnosť uložiť do zbierky listín vyhlásenie podľa osobitného predpisu.

Podľa , ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.

Podľa , nároky veriteľa podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.

Podľa , osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v mene dlžníka podľa sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že sú tu skutočnosti podľa .

Podľa , povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

V civilnom sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného, a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže byť za základ pre svoje rozhodovanie.

Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno existencie zákonom taxatívne určených liberačných dôvodov v zmysle , pritom zodpovednosti sa mohol zbaviť iba v prípade preukázania existencie týchto liberačných dôvodov.

Žalovaný sa bránil tvrdením existencie liberačného dôvodu v zmysle , keď tvrdil, že ako štatutár Jura-Tech s.r.o. konal s odbornou starostlivosťou, keď sa snažil vymáhať pohľadávku voči spoločnosti P&B Elektromont GmbH, pričom sám žalovaný uviedol, že predmetnú pohľadávku spoločnosti Jura-Tech s.r.o. vymáhal len prostredníctvom inkasnej spoločnosti, pričom k súdnemu uplatneniu danej pohľadávky nedošlo. Zaslanie predžalobnej výzvy a oslovenie inkasnej spoločnosti nemožno považovať za riadne vymáhanie pohľadávky.

Žalovaný sa odvolával na zákonné definície predĺženia a konania s odbornou starostlivosťou, pričom vymoženie pohľadávky Jura-Tech s.r.o. voči P&B Elektromont GmbH považoval za očakávaný výsledok ďalšej správy majetku a zostavenie účtovnej závierky za rok 2018 v marci 2019 a následné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v apríli 2019 za konanie so starostlivosťou primeranou jeho funkcii. Pritom o predĺžení spoločnosti Jura-Tech s.r.o. musel žalovaný vedieť omnoho skôr, ako pri zostavovaní účtovnej závierky v marci 2019. Vyplýva to z toho, že žalovaný už v septembri 2018 upozorňoval P&B Elektromont GmbH na neuhradené faktúry, pričom sám uvádzal, že už v danom období trvalo omeškanie viac ako mesiac, ďalej žalovaný zasielal predžalobnú výzvu P&B Elektromont GmbH listom zo dňa 04.11.2018, kde sám uvádza, že opakovane a niekoľkokrát bezúspešne vyzýval na úhradu danej pohľadávky, a napokon inkasná spoločnosť EU inkasso s.r.o., ktorú žalovaný oslovil dňa 29.11.2018, aby vymáhala danú pohľadávku, mu dňa 12.02.2019 oznámila, že „nedoporučuje prihlasovanie pohľadávky na súd“, pričom samotný žalovaný označuje toto oznámenie ako moment, kedy sa dozvedel o nevymožiteľnosti pohľadávky voči P&B Elektromont GmbH. Žalovaný vzhľadom na svoje postavenie jediného konateľa vykonávajúceho všetku činnosť v mene spoločnosti, musel mať úplný prehľad o stave spoločnosti. Preto niet pochybností, že žalovaný vzhľadom na svoje postavenie a dostupné informácie pri zachovaní odbornej starostlivosti, sa o predĺžení mohol dozvedieť omnoho skôr, keďže už na jeseň 2018 bolo evidentné, že vymoženie pohľadávky voči P&B Elektromont GmbH bude problematické a nebolo možné túto pohľadávku považovať za očakávaný výsledok ďalšieho prevádzkovania podniku. Rovnako podľa žalovaným predloženej Účtovnej závierky, už k dátumu 31.12.2018 bolo zjavné predĺženie spoločnosti Jura-Tech s.r.o., keďže majetok tejto spoločnosti bol vo výške 8.812,- eur a záväzky spoločnosti boli vo výške 10.429,- eur. Teda už 31.12.2018 muselo byť žalovanému zrejmé, že spoločnosť Jura-Tech s.r.o. je predĺžená.

Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil svoju povinnosť v zmysle , keď v lehote 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predĺžení spoločnosti Jura-Tech s.r.o., nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, keď o nevymožiteľnosti pohľadávky voči P&B Elektromont GmbH sa dozvedel oznámením od inkasnej spoločnosti EU inkasso s.r.o. dňa 12.02.2019, takže najneskôr v tomto momente musel žalovaný vedieť, že pohľadávka je nevymožiteľná, a že spoločnosť Jura-Tech s.r.o. je predĺžená. Návrh na vyhlásenie konkurzu žalovaný podal až 12.04.2019, teda po lehote ustanovenej v prvá veta . Pritom ako je uvedené vyššie, existencia predĺženia spoločnosti Jura-Tech s.r.o. musela byť žalovanému zrejmá podstatne skôr, ako oznámením od inkasnej spoločnosti EU inkasso s.r.o. zo dňa 12.02.2019.

S ohľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalovaný nevyvrátil zákonnú domnienku zmeškania lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle .

Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

Za týchto okolností súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v zmysle nariadenia vlády č. a tohto vládneho nariadenia. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o úrokoch z omeškania, ako aj výrok o trovách konania, ktoré neboli osobitne napadnuté odvolaním, odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).