Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-8C/17/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľky: I. A., D.. XX.XX.XXXX, N. H. XXXX/X, XXX XX N., právne zastúpená advokátom JUDr. Ľubomírom Hnátom, Guothova 20, 831 01 Bratislava proti odporkyni: O.. P. O., D.. XX.XX.XXXX, N. C. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpená advokátkou JUDr. Danielou Suchánkovou, M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany o určenie majiteľa účtov takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100%.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.10.2008 domáhala určenia, že je výlučnou majiteľkou vkladového účtu č. 2243428991/0200 a bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedených vo Všeobecnej úverovej banke a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava (ďalej len vkladový účet a bežný účet) ako aj náhrady trov konania.

V odôvodnení návrhu uviedla, že odporkyňa ju presvedčila o tom, že ju rodina okradla, a aby zmenila dispozičné právo k účtu pre jej synovca. Spoločne s odporkyňou v banke zmenili bežný účet vedený na navrhovateľku na účet pre viacerých majiteľov a súčasne zriadili terminovaný účet taktiež na viacerých majiteľov, a to pre navrhovateľku a odporkyňu. Na oboch účtoch pritom boli uložené finančné prostriedky výlučne z vlastníctva navrhovateľky. Z dôvodu zriadenia účtov pre viacerých majiteľov mala navrhovateľka obmedzené právo disponovať s finančnými prostriedkami na účtoch, pričom si mohla vyberať peniaze len za prítomnosti odporkyne, ktorá jej neposkytovala potrebnú súčinnosť a na výzvu, aby zmenili typ účtov nereagovala.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť pre nedostatok naliehaného právneho záujmu na takomto určení a z dôvodu, že navrhovateľka jej finančné prostriedky na účte darovala.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou navrhovateľky a odporkyne, výpoveďami svedkov F. N., Ľ. Z., O. Ž., L.. F. Ž.L. V. M.. O. R., zmluvou o vkladovom účte, zmluvou o bežnom účte, výzvou navrhovateľky adresovanou odporkyni z 11. 6. 2008, podacím lístkom, darovacou zmluvou z 18. 1. 2008, dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 25. 2. 2008, výpisom z listu vlastníctva č. 4932, príkazom na úhradu na sumu 3.000.000,- Sk, výpismi z bežného a vkladového účtu a zistil tento skutkový stav veci:

Písomnou darovacou zmluvou uzavretou dňa 18.1.2008 O. Ž., sestra navrhovateľky darovala navrhovateľke finančnú hotovosť v sume 3.000.000,- Sk, ktorá dar prijala do svojho vlastníctva. Podpisy na darovacej zmluve boli overené notárom.

Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretou podľa zo dňa 25.2.2008 medzi I. G., rozvedenou manželkou a navrhovateľkou ako závetnou dedičkou po nebohom S. G., došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva I. G. a S. G. ohľadom nehnuteľnosti, a to bytu č. XX na X. poschodí, Ú. X, N. F. zapísaného na U. Č.. XXXX, k.ú. F. spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu (ďalej len predmetný byt) a hnuteľných vecí tak, že tieto prešli do dedičstva po nebohom S. G.. Navrhovateľka sa zaviazala na úplné vyrovnanie z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva zaplatiť I. G. sumu 1.600.000,- Sk, ktorej príjem I. G. podpisom dohody potvrdila.

Podľa čiastočného výpisu z U. Č.. XXXX zo dňa 25.10.2008 k.ú. N. F. navrhovateľka sa stala výlučnou vlastníckou predmetného bytu titulom dedenia na základe osvedčenia o dedičstve.

Dňa 25.3.2008 uzavrela Všeobecná úverová banka, a.s. na pobočke v Bratislave Rači s navrhovateľkou a odporkyňou ako majiteľkami účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb fexiúčtu pre viacerých majiteľov, predmetom ktorej bola transformácia pôvodného bežného účtu a vedenie účtu v zmysle zvoleného účtu. V zmluve bolo dohodnuté, že výpisy z účtu budú doručované poštou na adresu odporkyne.

Z výpisov banky z bežného účtu vyplýva, že dňa 4.2.2008 bol vložený vklad pri otvorení účtu vo výške 200,- Sk.

Dňa 8.2.2008 bola na účet vložená O. Ž. suma 3.000.000,- Sk.

Dňa 19.3.2008 bola z účtu vybraná suma 1.600.000,- Sk.

Dňa 25.3.2008 prišlo k zmene podpisového vzoru na účte a bol vykonaný výber v hotovosti v sume 1.180.000,- Sk.

Dňa 8.4.2008 bol vykonaný výber v sume 20.000,- Sk.

Dňa 18.7.2008 bol vykonaný výber v sume 99.000,- Sk.

Dňa 22.12.2008 bol vykonaný výber v sume 100.000,- Sk. Ku dňu 31.8.2009 bol zostatok na bežnom účte 54,90 eur.

K iným pohybom na bežnom účte okrem vyplatenia kreditného úroku a zrazenia dane z úroku a poplatku za vedenie účtu neprišlo.

Dňa 25.3.2008 uzavrela Všeobecná úverová banka, a.s. na pobočke v Bratislave Rači s navrhovateľkou a odporkyňou ako majiteľkami účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zmluvu o vkladovom účte terminovaný vklad pre viacerých majiteľov, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie účtu v zmysle všeobecných obchodných podmienok. V zmluve bolo dohodnuté, že výpisy z účtu budú doručované poštou na adresu odporkyne. Pre vykonávanie úkonov za majiteľa účtu bola majiteľkami účtu vybraná možnosť, že každá z nich má postavenie majiteľa účtu, pričom všetky úkony za majiteľa účtu sú povinní majitelia účtu vykonávať spoločne, t.j. podpismi všetkých majiteľov spoločného účtu. Majitelia účtu taktiež spoločne určia osoby oprávnené disponovať s účtom v podpisovom vzore.

Dňa 25.3.2008 bol vykonaný vklad pri otvorení vkladového účtu v sume 1.200.000,- Sk. K iným pohybom na vkladovom účte okrem vyplatenia kreditného úroku a zrazenia dane z úroku neprišlo.

Navrhovateľka listom zo dňa 11.6.2008 vyzvala odporkyňu, aby s ňou do 7 dní navštívila VUB, pobočka Rača za účelom zmien dispozičného práva k jej účtu, ktorá výzva dňa 11.6.2008 bola odoslaná na poštovú prepravu na adresu odporkyne.

Navrhovateľka prostredníctvom dožiadaného súdu za prítomnosti právnych zástupcov oboch účastníčok v marci 2011 vo výpovedi uviedla, že odmalička sa priatelila s matkou odporkyne a jej vzťah k odporkyni bol dobrý. Pri návšteve odporkyne tejto uviedla, že ide do pobočky VUB banky v Rači a odporkyňa jej povedala, že pôjde s ňou. S bankovým úradníkom jednala sama a chcela si vybrať peniaze. Navrhovateľka uviedla, ž nevedela aké dokumenty v banke podpisuje, obsah dokumentov si neprečítala a ani pracovník banky ju s nimi neoboznámil. Pracovník banky jej iba oznámil stav na účte, na čo ona povedala, že je to v poriadku. Navrhovateľka uviedla, že len ona je vlastníčkou peňazí uložených na bežnom a vkladovom účte, odporkyňa nič na účty nevložila. Navrhovateľka doplnila, že nemala v úmysle založiť dva účty a ani poskytnúť odporkyni spoludispozíciu, pričom odporkyňa ju o to ani nežiadala. S odporkyňou sa už nestýka. Navrhovateľka pri výbere peňazí potrebovala súčinnosť odporkyne, pričom posledné roky už z účtov peniaze nevyberala.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že v prípade, že majiteľmi účtu sú viaceré osoby, nemôže s účtom disponovať jeden majiteľ bez podpisu ostatných majiteľov spoločného účtu. Z dodatku k zmluve o vkladovom účte poskytnutého bankou je zrejmý spôsob vykonávania úkonov za majiteľa účtu v prípade spoločného účtu viacerých majiteľov. Zmluvu o vkladovom a bežnom účte pre viacerých majiteľov z 25.3.2008 podpísali spoločne navrhovateľka s odporkyňou. Odporkyňa prisľúbila navrhovateľke opateru, ktorú jej bude poskytovať, pričom následne po podpísaní zmlúv odporkyňa žiadnu opateru navrhovateľke nezabezpečovala. Finančné prostriedky vložené na bežnom a vkladovom účte sú len vo vlastníctve navrhovateľky. Odporkyňa k týmto finančným prostriedkom nemá vlastnícke právo.

Právny zástupca navrhovateľky doplnil, že navrhovateľka si vo Všeobecnej úverovej banke zriadila dňa 4.2.2008 bežný účet s vkladom 200,- Sk. Dňa 8.2.2008 bola na účet vložená suma 3.000.000,- Sk, pričom išlo o dar od sestry navrhovateľky. Dňa 19.3.2008 navrhovateľka z účtu vybrala 1.600.000, -Sk na vyporiadanie BSM, dňa 25.3.2008 prišlo na účte k zmene podpisového vzoru a z účtu bola suma 1.180.000,- Sk spolu so sumou 20.000,- Sk, ktoré boli úsporami navrhovateľky, použitá ako vklad na založenie terminovaného účtu dňa 25.3.2008. Následne navrhovateľka z bežného účtu vybrala dňa 8.4.2008 sumu 20.000,-Sk, dňa 17.8.2008 sumu 99.000,- Sk a dňa 22.12.2008 sumu 100.000,- Sk, pričom na každý výber potrebovala aj súhlas odporkyne, ktorá musela spolu s navrhovateľkou v banke podpísať podľa podpisového vzoru výber z účtu. Navrhovateľka tak nemôže s bežným ani s vkladovým účtom samostatne bez spolupôsobenia odporkyne disponovať. Čo sa týka termínovaného účtu na tomto od jeho založenia neboli žiadne pohyby týkajúce sa vkladov a výberov.

K vyjadreniu odporkyne, že navrhovateľka finančné prostriedky odporkyni darovala, jej právny zástupca uviedol, že tieto nie sú pravdivé a ide o účelovú obranu odporkyne.

K naliehavému právnemu záujmu na žalovanom určení právny zástupca navrhovateľky uviedol, že finančné prostriedky na bežnom i terminovanom účte patria v celom rozsahu navrhovateľke, pričom s nimi nemôže voľne disponovať. Po dohode s príbuznými by chcela navrhovateľka ísť do zariadenia pre staršie osoby, ktorý by si chcela z finančných prostriedkov i platiť, čo v súčasnosti podľa vlastnej úvahy nemôže robiť, pričom žije len z penzie a z príspevkov príbuzných. K vykonateľnosti žalovaného petitu právny zástupca uviedol, že banka je schopná na základe žalovaného určenia urobiť zmeny na účtoch.

Navrhovateľka je už staršieho veku a všetky podrobnosti vo veci už si nemusí presne pamätať. Podľa lekárskej správy z 11.08.2009 už bolo navrhovateľke diagnostikované, že trpí demenciou stredného až ťažkého stupňa. Demenciou trpela navrhovateľka už v roku 2008, keďže z prepúšťacej správy z augusta 2009 je zrejme, že u nej bola zistená demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa, pričom nejde o chorobu, ktorá by sa vyvíjala rýchlo, má dlhší progres, takže určite zdravotné problémy mala navrhovateľka už v roku 2008. Navrhovateľka však v roku 2008 žila sama, rozpoznávala právne úkony a mohla ich robiť, avšak všetky dôsledky právneho úkonu ohľadom zriadenia predmetných účtov nevedela dôsledne posúdiť.

Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že navrhovateľku pozná od detstva, ich mamy boli kamarátky. Odporkyňa navrhovateľku navštevovala aj s dcérou a jej priateľom, ktorý u nej pracoval na záhrade. Asi v roku 2005 zomrel navrhovateľke brat, potrebovala psychickú oporu a odporkyňa k nej často chodila. V roku 2006, keď si navrhovateľka zlomila nohu, jej veľa pomáhala. V tom čase navrhovateľka nemala dobré vzťahy so sestrou, dokonca sa s ňou súdila kvôli majetku ich brata. Brat navrhovateľky celý majetok zanechal jej, pričom odporkyňa jej viackrát hovorila, aby sa so sestrou rozdelila, čím by sa vyriešil ich zlý vzťah. Sestra navrhovateľky s deťmi bývala v susedstve navrhovateľky, ale medzi pozemkami bol postavený plot. V roku 2008 sa navrhovateľka so sestrou začala stretávať. V tom čase mala navrhovateľka 85 rokov, vedela sa sama obstarať a navštevovala ju sestrička, ktorá jej nosila lieky. Od toho času mala odporkyňa pocit, že sa vzťah navrhovateľky ku nej zmenil, akoby ju príbuzní na niečo nahovárali. Navrhovateľka jej oznámila, že by chcela za dlhoročné priateľstvo a pomoc v domácnosti na ňu nechať prepísať rodinný dom a kvôli tomu aj oslovila advokátku M.. R., avšak k spísaniu darovacej zmluvy neprišlo. Na to jej navrhovateľka uviedla, že jej príbuzní jej dali podpísať darovaciu zmluvu a dom prepísala na sestru. Za to jej sestra vložila na účet do banky sumu okolo 3 miliónov Sk. V tom čase sa navrhovateľka chodila informovať do banky, či už tam suma bola poukázaná. Navrhovateľka jej často krát volala, aby ju sprevádzala či už pri návšteve banky, či iných inštitúcii, nakoľko sa jej točila hlava a aby nešla sama. Takto ju odprevadila aj do VÚB banky v Rači, kde navrhovateľka zistila, že jej suma asi 1.600.000,- Sk bola z účtu vybraná. V banke urobila krik, lebo si nebola vedomá toho, že by mohol niekto disponovať s jej účtom, ale pracovník banky jej vysvetlil, že podpísala plnomocenstvo niektorému zo synovcov. Navrhovateľka však trvala na tom, aby sa účet zmenil tak, aby naň nikto z jej príbuzných nemal dosah. Pracovník banky s nimi jednal, pričom odporkyňa sedela bokom a do jednania nezasahovala. Navrhovateľka vysvetlila, že nechce nechať disponovať s účtom svojich príbuzných a keďže jej nedarovala dom, chcela by jej aspoň nechať nejaké peniaze. Na to jej pracovník banky navrhol viacero možností, akým spôsobom zriadiť účty a aj skutočnosť, že v prípade potreby výberu peňazí je vhodné nechať jeden bežný a jeden terminovaný účet. Navrhovateľka tieto peniaze na účtoch chcela darovať odporkyni, avšak odporkyňa nechcela, aby peniaze boli písané len na jej meno, ale aby to zostalo tak, že pokiaľ bude navrhovateľka žiť, môže s nimi disponovať aj ona a až v prípade jej smrti by tieto peniaze zostali odporkyni za to, že jej pomáhala. Darovacia listina medzi nimi spísaná nebola. Ak by sa však niečo stalo so odporkyňou, peniaze by zostali pre navrhovateľku. Pracovník banky navrhol navrhovateľke zriadenie dvoch účtov bežného a terminovaného na obe, s čím navrhovateľka súhlasila. Neskôr jej navrhovateľka volala, že si chce kúpiť koberec a potrebuje vyberať peniaze, ale odporkyňa mala problémy so zubami a nemohla s ňou hneď ísť do banky. Na to prišla do Hlohovca navrhovateľka autom so sestrou a so synovcom a išli spolu do VÚB banky v Hlohovci, kde ju príbuzní navrhovateľky osočovali, že navrhovateľku okradla, že to tak nenechajú. Odporkyňa si myslí, že navrhovateľka uvádza to, čo jej hovoria príbuzní. S navrhovateľkou bola dvakrát v banke, raz v Hlohovci a raz v Bratislave, kde vyberala po 99.000,- Sk, kde s ňou bol aj synovec, ktorý si po výbere peniaze prevzal. Na bežnom účte po výberoch navrhovateľkou nezostali takmer žiadne peniaze. Odporkyňa z účtov nikdy peniaze nevyberala, hoci mala k dispozícii aj bankomatovú kartu.

Odporkyňa k výpovediam svedkov doplnila, že odmietla zmenu termínovaného účtu, lebo tieto peniaze jej navrhovateľka darovala, tak prečo by termínovaný účet menila.

Odporkyňa doplnila, že jej navrhovateľka hovorila, že jej dá celú sumu 3.000.000 Sk, ktorá bola na účte, však z nej bolo vybratých 1.600.000 Sk. Avšak celý zvyšok navrhovateľka darovala odporkyni. A hoci mala odporkyňa k bežnému účtu aj bankomatovú kartu, nikdy neurobila výber.

Právna zástupkyňa odporkyne poukázala, že navrhovateľka je ľahko ovplyvniteľná. Finančné prostriedky na zriadených účtoch navrhovateľka darovala odporkyni, pričom doposiaľ nikto od navrhovateľky nezisťoval, či chcela tieto finančné prostriedky odporkyni darovať a či ich odporkyni darovala. Namietla, že by navrhovateľka mohla v danom prípade žalovať na plnenie, a to poskytnutie súčinnosti odporkyňou v súvislosti zo zrušením predmetných účtov, pokiaľ by navrhovateľka vychádzala z toho, že k darovaniu neprišlo, inak by navrhovateľka na žalovanom určení nemala naliehavý právny záujem. V marci 2008 bola navrhovateľka v dobrej psychickej aj fyzickej kondícii, sama zorganizovala cestu do banky, avšak všetky ďalšie úkony ako aj oslovovanie odporkyne kvôli vyberaniu peňazí, boli v prítomnosti sestry navrhovateľky, a jej syna. Má za to, že navrhovateľka koná pod tlakom príbuzných, ktorých motivácia je finančná, keďže navrhovateľka je bezdetná.

Podľa ustálenej judikatúry ak možno žalovať na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem na žalobe o určenie, prípadná choroba navrhovateľky sama o sebe nespôsobuje jej nespôsobilosť na právne úkony, pričom ak by pracovník banky zistil, že klient nie je schopný správne alebo dostatočne vnímať daný právny úkon, zmluvu by s ním neuzavrel, aby sa tak vyhli prípadným ďalším problémom. Bolo by potrebné v súčasnosti zistiť, či je navrhovateľka schopná vôbec vnímať, že je účastníčkou tohto konania, či by jej nebolo potrebné ustanoviť opatrovníka.

Svedok F. N., pracovník Všeobecnej úverovej banky, ktorý s navrhovateľkou a odporkyňou uzatváral zmluvu o bežnom a vkladovom účte vo výpovedi uviedol, že na žiadne okolnosti ohľadom uzatvárania zmluvy o vkladovom a bežnom účte vo vzťahu k účastníkom konania z 25.03.2008 si už s ohľadom na odstup času nepamätá. Všeobecne k uzavretiu zmluvy o bežnom alebo vkladovom účte pre viacerých majiteľov uviedol, že ide o jeden z bankových produktov, kde nie je len jeden majiteľ a príp. disponent, ale sú dvaja majitelia. Pri takomto účte potom nedochádza k blokovaniu účtu pri úmrtí jedného z majiteľov v prospech dedičov zomrelého majiteľa, rovnako je dvojnásobná ochrana účtu vo vzťahu k fondu ochrany vkladov. Čo sa týka zmluvných vecí ako sú rušenie účtu, či jeho dodatky, alebo označenie ďalších osôb na podpis k účtu, tak tieto zmluvné vzťahy musia majitelia riešiť spoločne. Čo sa týka dispozície s účtom vo vzťahu k výberom alebo prevodným príkazom, môžu si majitelia účtu určiť, či tak budú robiť spoločne alebo samostatne. Účty pre viacerých majiteľov využívajú najmä starší klienti, a to až v 30% prípadov. Interne banka neodporúča zriaďovať účty pre viac ako troch majiteľov. Aktívne banka tieto účty neponúka, ak sa na to klienti spýtajú, rokuje s nimi o takomto účte. Banka v zásade vychádza z toho, že majitelia účtu sú aj vlastníkmi účtu v pomere 50:50 pri dvoch majiteľoch. Svedok doplnil, že s klientmi o zmluvách rokuje, tieto si môžu prečítať a slobodne sa rozhodnúť, či zmluvu podpíšu alebo nie.

Svedkyňa Ľ. Z., dcéra odporkyne, vo výpovedi uviedla, že s matkou chodievala k navrhovateľke, a tieto mali dobrý vzťah. Navrhovateľka jej matku často volala na návštevu. Po problémoch v rodine navrhovateľky sa prestali navštevovať. K zriadeniu účtov sa nevedela vyjadriť, avšak navrhovateľka ich chcela zabezpečiť tak, že jej matke odkáže peniaze.

Svedok O. Ž., synovec navrhovateľky, vo výpovedi uviedol, že pôvodne mal k účtu navrhovateľky dispozičné právo, nakoľko sa v rodine riešila situácia ohľadom doriešenia vypriadania bezpodielového spoluvlastníctva s bývalou manželkou brata navrhovateľky, ktorý zomrel a riešilo sa to v dedičskom konaní. Navrhovateľka ho požiadala, aby kontaktoval bývalú manželku jej brata a jej právneho zástupcu nakoľko po bratovi zostal byt v Bratislave v Rači. Bývalá manželka žiadala, keďže išlo o 3 izbový byt, vyplatiť 1.600.000 Sk ako polovicu jeho hodnoty, ktoré financie však navrhovateľka nemala k dispozícii, preto sa dohodla z jeho mamou, že jej daruje rodinný dom a ona jej za to daruje sumu 3.000.000 Sk, z ktorých potom vyplatila sumu 1.600.000 Sk za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré z účtu pre navrhovateľku ako disponent vyberal. Pri výbere sa mu stalo, že si navrhovateľka ich dohodu o výbere nepamätala, lebo keď od nej chceli telefonické potvrdenie z banky, toto nepotvrdila, preto musel do banky prísť s ňou osobne. Následne asi v júni 2008, keď navrhovateľke prišli doklady zo súdu ohľadom úhrady poplatkov za dedičské konanie, požiadala ho, aby v banke vybral peniaze na úhradu týchto poplatkov, avšak v banke sa dozvedel, že už nie je oprávnený s účtom disponovať a iné informácie mu poskytnúť odmietli. Toto oznámil navrhovateľke, ktorá zostala zo situácie zmätená, avšak našla doma predmetné zmluvy, z ktorých vyplývalo, že zriadila bežný a termínovaný účet pre dvoch majiteľov, pričom výpisy z účtu mali byť doručované len odporkyni. Keď navrhovateľke vysvetlil akú formu účtov si zriadila, zostala zaskočená z danej situácie. Neskôr sa už o predmetné účty prestal zaujímať. Navrhovateľke taktiež vysvetlil, že podľa daných zmlúv nebude môcť s účtom sama disponovať, ale bude potrebovať súčinnosť s odporkyňou. Navrhovateľka si nepamätala, že prišlo k zmene zmlúv o účte. Svedok si nepamätal, že by navrhovateľka spomínala, že chce darovať odporkyni finančné prostriedky, avšak toto nevylučuje, lebo aj jemu ponúkala dom za služby, ktoré jej robil. V súčasnosti sa o navrhovateľku stará jej sestra. Výpadky pamäti mala navrhovateľka aj v roku 2008, avšak jej stav sa časom zhoršil, čo bude prejav Alzheimerovej choroby.

Svedok L.. F. Ž., synovec navrhovateľky, vo výpovedi uviedol, že navrhovateľke v roku 1999 zomrel manžel a zostali jej len súrodenci, ktorí sa o ňu starali. V roku 2005 jej zomrel brat a o tetu začala prejavovať záujem odporkyňa, nakoľko teta poznala jej mamu. Jeho brat dvojča v tom období spôsobil rozbroje medzi navrhovateľkou a jej sestrou, čo využila odporkyňa a začala chodiť za navrhovateľkou. Starší brat O. riešil vyporiadanie BSM po bývalej manželke brata navrhovateľky, pričom vtedy odporkyňa nahovorila navrhovateľke, že ju chcú okradnúť. Pripísala sa na účty navrhovateľky ako druhá majiteľka, až neskôr starší brat zistil, že už nie je disponentom k danému účtu. Toto povedali navrhovateľke, avšak táto si na to nepamätala. Svedok bol prítomný pri kontaktoch navrhovateľky s odporkyňou, keď chcela z účtu vybrať peniaze. Najskôr sa uskutočnil výber sumy 20.000 Sk, čo muselo byť za prítomnosti odporkyne. Neskôr odporkyňa prestala komunikovať. V auguste 2008 bol s navrhovateľkou za odporkyňou, ktorá s nimi odmietla ísť do banky, nakoľko ide k zubárovi, kde ju aj odviezli, s tým že potom pôjdu do banky, ale odporkyňa chcela odísť iným vchodom. Odporkyňu zastihli a spoločne išli do banky, kde však odporkyňa odmietla podpísať doklady, ktorými by došlo k zmene majiteľov účtu, avšak navrhovateľka, keďže už bola v banke chcela vybrať nejaké peniaze s tým, že mohla vybrať len sumu 99.000 Sk keďže odporkyňa uviedla, že nemá druhý doklad totožnosti. V banke dohodli, že sa na ďalší určený deň dostavia za účelom zmeny týchto účtov s tým, že odporkyňa si prinesie dva doklady, ale keď za ňou boli, túto nezastihli. Ešte v decembri 2008 prišla odporkyňa do pobočky VÚB v Bratislave, kde si z jej súčinnosťou mohla navrhovateľka vybrať peniaze z bežného účtu, avšak zmenu termínovaného účtu odmietla. V súčasnosti sa svedok s navrhovateľkou denne stretáva, pričom táto potrebuje celodennú starostlivosť, avšak do nemocnice odmieta ísť. Navrhovateľka teraz už nemá dobrú pamäť. Ešte tak pred 3 až 4 rokmi, keď jej spomenul predmetné účty, tak reagovala tým, že čo urobila, že má peniaze v banke. Odporkyňa konkrétny dôvod odmietnutia súčinnosti pri zmene účtov neuviedla, pričom pred ním ani tetou nikdy neuviedla, že by jej teta peniaze na účtoch darovala.

Svedkyňa M.. O. R. vo výpovedi uviedla, že v druhej polovici roku 2006 ju kontaktovala navrhovateľka prostredníctvom odporkyne s tým, že hľadá advokátku. Navrhovateľka sa jej zdôverila so starými záležitosťami ohľadom jej príbuzných, pričom ju informovala o tom, že odporkyňa aj s dcérou za ňou chodí, pomáhajú jej a ona uvažovala, že prevedie majetok na odporkyňu. Konkrétne však obsah majetku nepoznala, vedela v podstate len o rodinnom dome a nejakých pozemkoch a viniciach, ale nemala k tomu žiadne doklady. Svedkyňa navrhovateľke uviedla, že pokiaľ takýto úkon chce vykonať, je potrebné mať všetky potrebné doklady ohľadom majetku, ale keď za navrhovateľkou bola, táto jej uviedla, že doklady jej pobrali príbuzní. To bolo niekedy na prielome roku 2006 - 2007 a keďže v tom čase bola už primátorkou, nevykonávala už advokátsku prax, ale chcela zabezpečiť, aby mohla navrhovateľka tento úkon urobiť u notárky, za ktorou aj v Rači blízko jej bydliska išli, ale v tom čase bola notárka chorá. S navrhovateľkou bola v kontakte celkovo tri krát, pričom spomínala, že chce previesť majetok na odporkyňu a finančne ju zabezpečiť. Naposledy bola s navrhovateľkou len v telefonickom kontakte na prelome rokov 2007-2008, kde jej do telefónu tvrdila, že ju o všetko obrali. Pokiaľ bola s navrhovateľkou v osobnom kontakte naposledy začiatkom roku 2007 bola v poriadku po psychickej stránke a na svoj vek veľmi čulá.

Podľa , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa , a , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh nebol podaný dôvodne. Navrhovateľka sa domáhala určenia, že je výlučnou majiteľkou bežného aj vkladového účtu, pričom ako dôvody takéhoto určenia uviedla, že je výlučnou vlastníčkou všetkých finančných prostriedkov uložených na týchto účtoch a odporkyňa ju vo vzťahu k zmene bežného účtu a založenia vkladového účtu uviedla do omylu. Navrhovateľka však v konaní neuviedla ani nepreukázala, v čom by mal tento omyl spočívať, z akých skutočností vychádzal a ako tento omyl u nej odporkyňa vyvolala.

Z listinných dokladov a vyjadrení účastníkov ako aj svedkov mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľka si vo Všeobecnej úverovej banke zriadila dňa 4.2.2008 bežný účet s vkladom 200,- Sk, ku ktorému mal dispozičné právo jej synovec O. Ž.. Dňa 8.2.2008 bola na bežný účet vložená suma 3.000.000,- Sk, ktorú navrhovateľke darovala jej sestra na základe písomnej darovacej zmluvy zo dňa 18.1.2008. Dňa 19.3.2008 navrhovateľka z účtu vybrala 1.600.000 Sk na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva jej nebohého brata, ktorého bola závetnou dedičkou, s bývalou manželkou, ktorú sumu jej podľa dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 25.2.2008 vyplatila. Z výpovede svedka O. Ž. vyplynulo, že po dohode s navrhovateľkou mal ako disponent túto sumu vybrať sám, avšak navrhovateľka nevedela telefonicky potvrdiť túto skutočnosť, nakoľko si ich dohodu nepamätala, preto sa musel do banky dostaviť spolu s navrhovaeľkou. Už v tom čase sa stávalo, že mala navrhovateľka s ohľadom na vysoký vek a zdravotné komplikácie, výpadky pamäti, inak však bola sebestačná a žila sama. Dňa 25.3.2008 navštívila navrhovateľka s odporkyňou pobočku VUB v Rači, kde po rokovaní s pracovníkom banky prišlo k zmene bežného účtu tak, že uzavreli zmluvu o bežnom účte pre viacerých majiteľov, ktorými boli navrhovateľka a odporkyňa, pričom dispozičné právo synovca navrhovateľky k účtu zaniklo. Súčasne navrhovateľka s odporkyňou dňa 25.3.2008 zriadili vkladový účet pre viacerých majiteľov, ktorými boli taktiež navrhovateľka a odporkyňa, pričom z bežného účtu vybrali sumu 1.180.000,- Sk, ktorú spolu so sumou 20.000,- Sk, ktoré boli úsporami navrhovateľky, použili ako vklad na vkladový účet. Navrhovateľka vo výpovedi nevedela uviesť veľa podrobností k zmene bežného účtu, či zriadeniu vkladového účtu zo dňa 25.3.2008, avšak uviedla, že chcela ísť do banky, a odporkyňa jej povedala, že pôjde s ňou. Pracovník banky, ktorý s navrhovateľkou a odporkyňou podpísal obe zmluvy si konkrétne okolnosti tohto prípadu už nepamätal. Uviedol, že účty pre viacerých majiteľov predstavujú pomerne využívaný bankový produkt, najmä u starších klientov, nakoľko nedochádza k blokovaniu účtu pri úmrtí jedného z majiteľov v prospech dedičov zomrelého majiteľa, rovnako je dvojnásobná ochrana účtu vo vzťahu k fondu ochrany vkladov. Pri takomto účte musia majitelia účtu riešiť zmeny v zmluvnom vzťahu ako zrušenie účtu, dodatky k zmluve, určenie disponenta k účtu spoločne, a ohľadom ďalších úkonov sa dohodnú, či tieto budú robiť spoločne alebo každý samostatne. Banka v zásade vychádza z toho, že majitelia účtu, sú aj vlastníkmi účtu. Pracovník banky doplnil, že pri uzatváraní zmlúv vždy klientom umožní, aby si tieto prečítali a slobodne sa rozhodli, či tieto podpíšu. Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že obsah dokumentov nečítala a pracovník banky ju s nimi neoboznámil, avšak táto okolnosť aj pokiaľ by bola pravdivá, nezakladá neplatnosť zmlúv a obežnom a vkladovom účte. Je na zodpovednosti účastníka právneho vzťahu, ktorý písomnosti podpisuje, aby sa s nimi náležite oboznámil, prípadne sa informoval dostatočne na ich obsah. Okrem toho, je otázne, či si navrhovateľka do takej miery pamätá rokovanie v banke, nakoľko už v tom čase mávala výpadky pamäti. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka si po aj krátkom čase určité skutočnosti nepamätala, nerobí takýto úkon neplatným. Vzhľadom k tomu, že k uzavretiu zmlúv o bežnom a vkladovom účte prišlo v pobočke banky s jej pracovníkom, kde chcela navrhovateľka sama ísť, je viac ako nepravdepodobné, že by zo strany odporkyne mohlo pred pracovníkom banky prísť k takej manipulácii navrhovateľky, že by si to pracovník banky nevšimol. Okrem toho pracovník banky rokoval s obomi účastníčkami, preto prípadná okolnosť, že by navrhovateľka v tom čase bola v omyle ohľadom toho, aké konkrétne zmeny na bežnom účte sú vykonávané, je taktiež veľmi nepravdepodobná. V danom prípade pritom nešlo o dvojstranný právny úkon medzi navrhovateľkou a odporkyňou, kde by prípadné uvedenie do omylu navrhovateľky odporkyňou, bolo záležitosťou len medzi nimi dvomi. V danom prípade bol právny úkon uzatváraný v pobočke banky jej pracovníkom, a to ohľadom bežne využívaného bankového produktu, ktorý banka svojím klientom poskytuje. Teda k zmene bežného a k zriadeniu vkladového účtu muselo prísť v rámci určitého času trvajúceho rokovania, kde pracovník banky s obomi klientkami komunikoval. Otázne do určitej miery zostáva, či si navrhovateľka v plnom rozsahu uvedomovala alebo vedela posúdiť právne následky takto uzavretých zmlúv, i s ohľadom na jej vyšší vek, či zdravotné komplikácie, avšak táto skutočnosť sama o sebe nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Okrem toho navrhovateľka v konaní nikdy výslovne netvrdila, že mala v úmysle uzavrieť zmluvu na iný bankový produkt, ako ten, čo uzavrela, resp., že mala inú predstavu o právnych následkoch, ktoré týmto úkonom vykoná. Navrhovateľka tak v konaní nepreukázala, že by odporkyňa nejaký omyl u navrhovateľky vyvolala, nakoľko v konaní ani netvrdila, že by mala v úmysle vykonať iný právny úkon, a aký, resp. dosiahnuť iné právne následky takéhoto úkonu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd nemal z vykonaného dokazovania preukázané, že by dané právne úkony navrhovateľky boli v časti zriadenia účtu pre viacerých majiteľov neplatné. Okrem toho si treba uvedomiť, že účastníkmi tohto vzťahu boli tri subjekty, nie len navrhovateľka a odporkyňa, pričom banka vychádzala z požiadaviek klientov a podstatné informácie pri zmene bežného účtu a zriadení vkladového účtu musel pracovník banky klientom poskytnúť.

Na vkladový účet pre viacerých majiteľov bola dňa 25.3.2008 vložená suma 1.200.000 Sk a následne na danom účte k žiadnym výberom, či vkladom nedošlo. V priebehu roka 2008 navrhovateľka z bežného účtu vybrala dňa 8.4.2008 sumu 20.000,-Sk, dňa 17.8.2008 sumu 99.000,- Sk a dňa 22.12.2008 sumu 100.000,- Sk, pričom na každý výber potrebovala aj súčinnosť odporkyne, ktorá musela spolu s navrhovateľkou v banke podpísať podľa podpisového vzoru výber z účtu. Ku dňu 31.8.2009 bol zostatok na bežnom účte 54,90 eur.

V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že všetky finančné prostriedky na bežnom účte aj vkladovom účte boli a sú vo vlastníctve navrhovateľky. Bežný účet zakladala navrhovateľka so sumou 200 Sk a následne jej na tento účet jej sestra poukázala sumu 3.000.000 Sk, ktorú jej na základe písomnej darovacej zmluvy z 18.1.2008 darovala. Po zmene na bežnom účte na viacerých majiteľov 25.3.2008 odporkyňa na bežný účet nevložila žiadne finančné prostriedky. Aj výbery z bežného účtu vykonávala len navrhovateľka. Čo sa týka vkladového účtu na tento bola z bežného účtu prevedená suma 1.180.000 Sk z bežného účtu, teda z prostriedkov vo vlastníctve navrhovateľky a okrem toho na tento účet ešte navrhovateľka uvedeného dňa doložila sumu 20.000 Sk. Všetky finančné prostriedky na bežnom aj vkladovom účte tak sú vo vlastníctve navrhovateľky.

Skutočnosť, že banka pristupuje k viacerým majiteľom jedného účtu ako ku vlastníkom účtu, neznamená, že by sa zriadením účtu pre viacerých majiteľov stali týmto majitelia automaticky aj vlastníkmi finančných prostriedkov na nich uložených. Zriadením účtu pre viacerých majiteľov nedochádza k zmene vlastníckeho práva finančných prostriedkov na takomto účte uloženom. Banka pri tomto bankovom produkte umožňuje obom vlastníkom samostatne, či spoločne, podľa toho aký spôsob nakladania s účtom si vyberú, disponovať s predmetnými finančnými prostriedkami, avšak vnútorný vzťah viacerých majiteľov účtu, čo sa týka vlastníctva finančných prostriedkov, zostáva medzi nimi zachovaný, pričom tento vzťah pre banku nie je podstatný, nakoľko táto vychádza len z obsahu zmluvy, ktorá bola s ňou uzavretá. Ako uviedol pracovník banky pri výpovedi, má účet pre dvoch majiteľov tú výhodu, že požíva dvojnásobnú ochranu vo vzťahu k fondu ochrany vkladov. Okrem toho účet pre viacerých majiteľov má špecifický právny režim pri úmrtí jedného z majiteľov účtu, kde nedochádza k blokovaniu účtu z dôvodu úmrtia majiteľa, ale s účtom môže disponovať druhý z majiteľov, a to aj pred tým, než príde k vysporiadaniu dedičského konania. Na rozdiel od bežného účtu, kde je len jeden majiteľ účtu (bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú k účtu ďalší disponenti), kde banka bezplatne blokuje finančné prostriedky na účtoch zosnulého až do momentu vysporiadania dedičského konania.

A práve tieto okolnosti vedenia a nakladania s účtom po úmrtí jedného z majiteľov účtu sú rozhodujúce pre danú právnu vec. Odporkyňa v konaní uviedla, že navrhovateľka jej finančné prostriedky na oboch účtoch chcela darovať, resp. jej tieto peniaze darovala, avšak odporkyňa nechcela, aby peniaze boli písané len na jej meno, ale aby to zostalo tak, že pokiaľ bude navrhovateľka žiť, môže s nimi disponovať aj ona a až v prípade jej smrti, by tieto peniaze zostali odporkyni za to, že jej pomáhala. Darovacia listina medzi nimi však spísaná nebola. Ak by sa však niečo stalo so odporkyňou, peniaze by zostali pre navrhovateľku. Podľa vyjadrenia svedkov, a to synovcov navrhovateľky O. Ž. a L.. F. Ž., ktorý bol prítomný pri výberoch z bežného účtu za asistencie odporkyne, odporkyňa nikdy pred nimi a navrhovateľkou neuviedla, že by jej navrhovateľka finančné prostriedky na účte darovala. Sama odporkyňa vo výpovedi uviedla, že finančné prostriedky na oboch účtoch mala získať v prípade smrti navrhovateľky, čo potvrdzovala aj tým, že doposiaľ ani raz s predmetnými účtami sama nedisponovala, dokonca ani s bežným účtom, ku ktorému mala bankomatovú kartu. Pokiaľ by tvrdenia odporkyne o tom, že jej navrhovateľka finančné prostriedky na bežnom a vkladovom účte darovala, boli pravdivé, išlo by v oboch prípadoch o neplatný právny úkon darovania. Za daných okolností by nebolo potrebné ani zisťovať skutočnosť, či navrhovateľka chcela finančné prostriedky na oboch účtoch darovať odporkyni, nakoľko i keby tak chcela urobiť, spôsob akým sa tak malo stať by bol v zmysle zákona neplatný. Z výpovede svedkyne M.. R. je zrejmé, že navrhovateľka zvažovala prevod svojho majetku na odporkyňu a za týmto účelom navrhovateľka prostredníctvom odporkyne kontaktovala advokátku, avšak nakoniec k prevodu majetku neprišlo. Okrem toho z výpovede svedka O. Ž. vyplynulo, že aj jemu chcela navrhovateľka darovať dom, za služby, ktoré pre ňu vykonal, z čoho možno usudzovať, že navrhovateľka bola za poskytnutú pomoc, či už zo strany príbuzných, či známych osôb vďačná, a chcela sa im nejakým spôsobom odmeniť. Avšak tu treba rozlišovať medzi určitou myšlienkou odmeniť niekoho za poskytnuté služby, a skutočným právnym úkonom darovania. Podmienkou platného darovania je, že darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Pokiaľ sú predmetom darovania peniaze a neprišlo pri darovaní k ich faktickému odovzdaniu obdarovanému, ako to bolo v danom prípade, je potrebné, aby mala darovania zmluva písomnú formu, pričom odporkyňa potvrdila, že písomne darovaniu zmluvu nespísali. Uzavretie zmluvy s bankou o zmene alebo zriadení účtu pre viacerých majiteľov, nepredstavuje právny úkon darovania, nakoľko nespĺňa jeho zákonné náležitosti. Zriadením takéhoto účtu nedochádza k prevodu vlastníckeho práva k peniazom na účte. Status majiteľa majú účastníci zmluvy len vo vzťahu k účtu, ale nie k finančným prostriedkom naň uloženým. Okrem toho ide o typ účtu, kde s peniazmi na účte môže nakladať každý s majiteľov samostatne, alebo spoločne, podľa toho akú formu nakladania s účtom si vyberú, avšak otázky zmien zmluvy môžu riešiť len spoločne. Zmenou bežného účtu, resp. zriadením vkladového účtu pre viacerých majiteľov k zmene vlastníckeho práva k finančným prostriedkom na účte z navrhovateľky na odporkyňu neprišlo. Dokonca tomu nezodpovedá ani správanie sa odporkyne, ktorá opakovane v priebehu roka 2008 poskytovala navrhovateľke súčinnosť pri výbere peňazí z bežného účtu, ktoré navrhovateľka použila ako vlastné finančné prostriedky. Ak by prišlo k darovaniu, nemohla by už finančné prostriedky z účtu použiť navrhovateľka, nakoľko darovaním by stratila vlastnícke právo k týmto peniazom. Tvrdenie odporkyne, že finančné prostriedky na oboch účtoch mala získať v prípade smrti navrhovateľky, ktoré by prípadne aj potvrdila navrhovateľka, že tak chcela urobiť, by však znamenalo, že aj takýto právny úkon zo strany navrhovateľky by bol neplatný, nakoľko v zmysle , neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti. Odporkyňa v konaní nepreukázala, že by zo strany navrhovateľky prišlo k platnému darovaniu finančných prostriedkov na bežnom a vkladovom účte, naopak z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že finančné prostriedky na bežnom aj vkladovom účte sú vo vlastníctve navrhovateľky. Ak by odporkyňa finančné prostriedky po smrti navrhovateľky z predmetných účtov použila, došlo by z jej strany k bezdôvodnému obohateniu voči dedičom navrhovateľky, ktorí by sa mohli jeho vydania domáhať aj súdnou cestou. Prípadné nakladanie s finančnými prostriedkami na bežnom a vkladovom účte počas života oboch majiteliek, je pritom podmienené spoločným konaním oboch z nich.

Navrhovateľka v konaní v podstate uvádzala, že nemôže s bežným ani s vkladovým účtom samostatne bez spolupôsobenia odporkyne disponovať, pričom odporkyňa jej takúto súčinnosť opakovane odmietla, avšak takýto spôsob disponovania s účtom bol medzi účastníčkami konania a bankou dohodnutý. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by zmluva o bežnom účte a zmluva o vkladovom účte boli uzavreté neplatne, a v danom prípade v podstate chýba súčinnosť odporkyne, nie je daný dôvod na žalobu o určenie výlučného majiteľa účtu. Keďže súd z vykonaného dokazovania vyhodnotil, že zmluva o bežnom účte aj zmluva o vkladovom účte boli uzavreté platne, ale odporkyňa odmieta súčinnosť pri realizácii právnych úkonov vzťahujúcich sa k tomuto účtu, môže sa navrhovateľka domáhať žalobou o plnenie, napr. formou nahradenia prejavu vôle odporkyne ohľadom zrušenia vkladového účtu. S poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka má možnosť žalovať odporkyňu na plnenie, nie je daný ani naliehavý právny záujem na podanej žalobe o určenie výlučného majiteľa bežného a vkladového účtu. Okrem toho treba dodať, že ak boli zmluva o bežnom účte a zmluva o vkladovom učte uzavreté platne, nie je daný ani právny dôvod na určenie, že výlučným majiteľom oboch účtov je navrhovateľka, nakoľko súd nemôže zmeniť platne dohodnuté zmluvy v ich časti, pokiaľ nemal vykonaným dokazovaním preukázané, že by v tejto časti boli v nejakého zákonného dôvodu neplatné. Okolnosť, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou finančných prostriedkov vložených na oba tieto účty, nezakladá možnosť, domáhať sa určenia, že navrhovateľka je výlučnou majiteľkou účtov. Ako súd uviedol vyššie, právny vzťah s bankou na základe účtu pre viacerých majiteľov nezakladá sám o sebe zmenu vlastníckeho práva k prostriedkom uloženým na účte. Súd v konaní nemal žiadnu pochybnosť o tom, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou peňazí na oboch účtoch, avšak táto skutočnosť, nebránila navrhovateľke spolu s odporkyňou uzavrieť v banke zmluvy o účtoch pre viacerých majiteľov. Pokiaľ odporkyňa odmieta súčinnosť, ktorá bráni tomu, aby navrhovateľka účet zmenila, alebo z neho vybrala finančné prostriedky, môže sa navrhovateľka domáhať svojho práva žalobou o plnenie, a to formou nahradenia prejavu vôle odporkyne k takémuto úkonu.

K spôsobilosti navrhovateľky pred súdom samostatne konať, ktorú spochybňovala právna zástupkyňa odporkyne s tým, že navrhovateľka ani nevie, že sa takéto konanie vedie, súd uvádza, že navrhovateľka nie je obmedzená ani pozbavená spôsobilosti na právne úkony, ani sa takéto konanie na súde nevedie.

Odporkyňa nie je od roku 2008 s navrhovateľkou v osobnom kontakte, pričom v roku 2011 bola navrhovateľka dožiadaným súdom ako účastníčka konania vo veci vypočutá, a hoci si nepamätala detaily danej situácie, k predmetu konania sa vyjadrila, teda je zrejmé, že jej predmet konania bol známy. I v prípade, že by si v súčasnosti navrhovateľka súdne konanie nepamätala, nakoľko v súvislosti s vekom a zdravotným stavom, trpí výpadkami pamäti, nie je sama o sebe táto skutočnosť dôvodom, že by nemohla pred súdom samostatne konať. Navrhovateľka je od začatia konania zastúpená advokátom, ktorého povinnosťou je chrániť práva a záujmy navrhovateľky v súlade so zákonom.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a odporkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie sa práva proti navrhovateľke, pričom s poukazom na súd namiesto určenia výšky trov, priznal odporkyni náhradu trov vyjadrenú percentom. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).