Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13CoE-55-2014.pdf
PDF · 86.47 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/55/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: U. F., a.s., IČO: XX XXX XXX, B. 7, B., zastúpený spoločnosťou F. legal, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, X. 2, B. proti povinnej: V. Z., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom v H. č. XX, vedenej u súdneho exekútora P.. A. E., XX. augusta 2, B. pod sp.zn. EX XXX/XXXX, o vymoženie 1.617,64 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.8.2013, č. k. XEr/XX/XXXX-XX, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 26.8.2013, č. k. XEr/XX/XXXX- XX (ďalej len „uznesenie“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú, z dôvodu neprípustnosti ju zastavil a uviedol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa návrhom domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. v Bratislave zo dňa 21.8.2009, č.k. XXXXXXX. Dňa 9.3.2010 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), podľa § 103, § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predložených dôkazov zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 25.8.2006 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 1.062,21 eura a povinná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť v 48 mesačných splátkach po 37,24 eura. Súd posúdil vyššie uvedenú zmluvu medzi oprávneným a povinnou ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinná vystupovala v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa bodu 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov spoločnosti U., a.s. sa zmluvné strany dohodli, všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s.. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode v 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Súd mal za to, že ustanovenie bodu 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov je v rozpore so znením § 53 ods. 1 OZ a je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatné, na čo súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. V závere uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekúcia je neprípustná, a preto ju súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Rožňava zastavil.
Oprávnený v odvolaní nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 5.38 Obchodných podmienok pre úver je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej ak by niektoré z ustanovení zakladalo právomoc rozhodovať spor výlučne v rozhodcovskom konaní, považuje sa takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní. Podľa odvolateľa v zmysle tejto dôvodovej správy je rozhodcovská doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XCoE/XX/ XXXX, podľa ktorého pokiaľ pred 01.01.2008 bola uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 01.01.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. To platí aj pre § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré až od 01.01.2008 označilo za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Navyše, neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá sama o sebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ale len na vznik práva dlžníka podať žalobu podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.
Povinná dňa 22.4.2013, t.j. ešte pred vydaním uznesenia súdu prvého stupňa, zomrela. Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:
Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere zo dňa 25.8.2006 podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinných od 01.01.2008, vyhodnotenie tejto rozhodcovskej doložky ako neplatnej v celom rozsahu a nedôvodné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 25.8.2006 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 1.062,21 eura, ktorú sumu sa povinná zaviazala vrátiť v 48 mesačných splátkach vo výške 37,24 eura, t.j. v celkovej sume 1.787,70 eura (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 21.8.2009, č. XXXXXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.9.2009 a vykonateľnosť dňa 6.9.2009.
Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov, existujú z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to umožniť exekučného súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Exekučný poriadok v citovanom ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným zákonom zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné konanie zastaví.
Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.
V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov (verzia X/XXXX) za rozpornú s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo oprávnený namietal s poukazom na túto právnu úpravu, ktorá sa stala účinnou až po uzavretí zmluvy o úvere zo dňa 25.8.2006.
Rozhodcovská doložka sa nachádzala v bode 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov. Podľa tohto ustanovenia sa zmluvné strany dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. podľa jeho základných vnútorných predpisov.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, Obchodné podmienky úverových produktov (verzia X/XXXX), v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto obchodné podmienky nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve - zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. XCdo XXX/ XXXX).
Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Obchodných podmienkach úverových produktov ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Preto neboli splnené podmienky pre pokračovanie exekúcie.
Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na časť plnenia, ktoré je súladné so zákonom, odvolací súd uvádza, že toto nie je možné, nakoľko dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd v celej veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Ak napriek tomu rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu, ide o rozsudok vydaný neoprávnenou osobou, a teda je paaktom, nespôsobilým na jeho výkon.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie potvrdil ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.