Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3To-77-2022.pdf
PDF · 108.93 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/77/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného S. U., pre pokus pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 14 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 24.08.2022 pod sp. zn. 8T/2/2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.03.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
S. U., nar. XX.X.XXXX v R., trvale bytom T., S. XXX/XX, prechodne bytom H., S. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
u k l a d á :
Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods.5 Trestného zákona, § 43 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona ďalší trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri ) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný S. U. uznaný vinným v bodoch 1./ až 4./ pre pokus pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 14 k § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a v bode 1./ aj prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že 1./ v presne nezistenom čase dňa 3.5.2021 v S. a na iných miestach vystupujúc pod falošnou totožnosťou svojho brata A. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., S. XXX/XX sa pokúsil vylákať od spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany, Teplická 147, peňažné plnenie v celkovej výške 1.400 eur na nákup spotrebného tovaru prostredníctvom eshopu Y. <., ktoré mu malo byť poskytnuté na základe elektronicky uzatvorenej úverovej zmluvy o revolvingovom úvere č. 710500381 z emailovej adresy a@b.c <mailto:a@b.c>, pri uzatváraní ktorej zneužil totožnosť svojho brata A. U. a doložil fotokópiu jeho občianskeho preukazu č. A a fotokópiu jeho rodného listu a ako svojho zamestnávateľa uviedol
spoločnosť Lycos - Trnavské sladovne, s. r. o. Trnava s tým, že poberá čistý mesačný príjem vo výške 850 eur, čo však nebola pravda, nakoľko bol nezamestnaný a nemal finančné prostriedky na splácanie úveru, spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany po preverení doložených dokladov úver v rámci schvaľovacieho procesu neposkytla a zmluvu stornovala, pričom A. U. o uzatvorení zmluvy svojím bratom na jeho osobu ani nevedel,
2./ v presne nezistenom čase dňa 13.5.2021 v S. a na iných miestach vystupujúc pod falošnou totožnosťou osoby S. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T., S. XXX/XX sa pokúsil vylákať od spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany, Teplická 147, peňažné plnenie v celkovej výške 700 eur na nákup spotrebného tovaru prostredníctvom eshopu Y. <., ktoré mu malo byť poskytnuté na základe elektronicky uzatvorenej úverovej zmluvy o revolvingovom úvere č. 7105041628 z emailovej adresy a@b.c, pri uzatváraní ktorej doložil fotokópiu svojho upraveného občianskeho preukazu č. G. XXXXXX v dátume narodenia a rodnom čísle, ako aj fotokópiu pozmeneného rodného listu svojho brata A. U. na meno S. U. v dátume narodenia a v rodnom čísle a ako svojho zamestnávateľa uviedol spoločnosť Lycos
- Trnava Malt House, s. r. o., Trnava s tým, že poberá čistý mesačný príjem vo výške 875 eur, čo však nebola pravda, nakoľko bol nezamestnaný a nemal finančné prostriedky na splácanie úveru, pričom spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany po preverení doložených dokladov úver v rámci tzv. schvaľovacieho procesu neposkytla a zmluvu stornovala z dôvodu podozrenia na falzifikát predloženého občianskeho preukazu č. G. XXXXXX,
3./ v presne nezistenom čase dňa 31.5.2021 v S. a na iných miestach vystupujúc pod falošnou totožnosťou osoby S. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T., S. XXX/XX sa pokúsil vylákať od spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany, Teplická 147, peňažné plnenie v celkovej výške 700 eur na nákup spotrebného tovaru prostredníctvom eshopu Y. <., ktoré mu malo byť poskytnuté na základe elektronicky uzatvorenej úverovej zmluvy o revolvingovom úvere č. 710510848 z emailovej adresy a@b.c, pri uzatváraní ktorej doložil fotokópiu svojho upraveného občianskeho preukazu č. G. XXXXXX a pozmeneného na číslo G. XXXXXX v dátume narodenia a rodnom čísle, ako aj fotokópiu pozmeneného rodného listu svojho brata A. na meno S. U. v dátume narodenia a rodnom čísle, zároveň ako svojho zamestnávateľa uviedol spoločnosť Gefco Slovakia, s. r. o., Bratislava s tým, že poberá čistý mesačný príjem vo výške 910 eur, napriek tomu, že bol nezamestnaný a nemal finančné prostriedky na splácanie úveru, pričom spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany po preverení doložených dokladov úver v rámci schvaľovacieho procesu neposkytla a zmluvu stornovala z dôvodu podozrenia na falzifikát predloženého občianskeho preukazu č. G. XXXXXX,
4./ v presne nezistenom čase dňa 28.9.2021 v S. a na iných miestach sa pokúsil vylákať od spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany, Teplická 147, peňažné plnenie v celkovej výške 550 eur na nákup spotrebného tovaru prostredníctvom eshopu Y. <., ktoré mu malo byť poskytnuté na základe elektronicky uzatvorenej úverovej zmluvy o revolvingovom úvere č. 7109120294 z emailovej adresy a@b.c, pri uzatváraní ktorej doložil fotokópiu svojho upraveného občianskeho preukazu č. G. XXXXXX a pozmeneného na číslo G. XXXXXX ako aj fotokópiu pozmeneného rodného listu svojho brata A. U. na meno S. U. v dátume narodenia a rodnom čísle a ako svojho zamestnávateľa uviedol spoločnosť ŽOS Trnava, a. s. s tým, že poberá čistý mesačný príjem vo výške 880 eur, napriek tomu, že bol nezamestnaný a nemal finančné prostriedky na splácanie úveru, pričom spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany po preverení doložených dokladov úver v rámci schvaľovacieho procesu neposkytla, zmluvu stornovala z dôvodu podozrenia na falzifikát predloženého občianskeho preukazu č. G. XXXXXX,
pričom rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/7/2010 z 31.3.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/20/2016 zo 16.6.2016 bol uznaný za vinného v bode I. rozsudku pre zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 43 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona úhrnný ďalší trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č. l. 208-215 spisu. Proti tomuto rozsudku, vo výroku o treste, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný S. U.. V písomnom zdôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne JUDr. Magdalény Kuciaňovej namietal nesprávnosť právnych úvah súdu prvého stupňa pri výpočte úpravy spodnej hranice trestnej sadzby, pričom vyslovil názor, že v danom prípade mal súd zvýšiť spodnú hranicu trestnej sadzby ( ktorá je v danom prípade 3-10 rokov), o jednu polovicu ( pri opätovne spáchanom zločine) na 4 a pol roka a nie na 6 rokov a 6 mesiacov. Pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bolo potom možné uložiť trest v nižšej výmere v zmysle § 39 ods.2 písm. a), § 39 ods.3 Tr,. zákona a to až na hranicu dvoch rokov a preto navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a uložiť mu trest na samej spodnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby. Konanie na odvolacom súde: Po predložení veci odvolaciemu súdu bolo krajskému súdu dňa 14.02.2023 prostredníctvom obhajcu obžalovaného JUDr. Petra Havlíka doručené písomné podanie, obsahom ktorého bolo písomné späťvzatie súhlasu poškodeného A. U. ( brata obžalovaného) s trestným stíhaním obžalovaného v bode jedna rozsudku pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods.1 písmeno a) Trestného zákona. Späťvzatie súhlasu poškodeného bolo poškodeným vlastnoručne podpísané a podpis bol zároveň úradne overený matričným úradom obce Zavar. Krajská prokuratúra v Trnave po oboznámení sa s vyššie uvedeným úkonom poškodeného vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 20.02.2023 uviedla, že nakoľko výrok o vine v napadnutom rozsudku po vyhlásení obžalovaného o vine nadobudol právoplatnosť, uplatnenie práva poškodeného v zmysle § 211 Tr. por. v odvolacom konaní považuje za bezpredmetné, nakoľko nemôže vykonať účinky zrušenia odvolaním napadnutého rozsudku v celom rozsahu a zastavenie trestného stíhania súdom v zmysle § 281 ods.1 Tr. por. s poukazom na § 9 ods.1 písm. f) Tr. por. Odvolací súd vykonal dňa 14.03.2023 verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcov a prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava. Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s prvostupňovým rozhodnutím, napadnutý výrok o treste považuje za zákonný a primeraný. Obhajcovia obžalovaného uviedli, že netrvajú na písomných námietkach odvolania ohľadom úpravy trestnej sadzby, no vzhľadom k tomu, že obžalovaný toho času vykonáva mnohoročný trest odňatia slobody, v napadnutom rozsudku uložený 4 ročný nepodmienečný trest s poukazom na to, že išlo v danom prípade výlučne o pokus zločinu s možnou škodu cca 3.300,- Eur ako i na postoj obžalovaného k trestnej činnosti, považujú za neprimerane prísny a preto navrhujú uložiť obžalovanému trest v kratšom trvaní. Obžalovaný sa vo svojom konečnom návrhu pridržiaval toho, čo povedali jeho obhajcovi a zároveň vyjadril úprimnú ľútosť nad spáchaním predmetnej trestnej činnosti. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Celkom na úvod krajský súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný S. U. učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., teda že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a toto jeho vyhlásenie bolo okresným súdom i prijaté a teda prvostupňový súd dokazovanie, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal, a vykonal výlučne dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Taktiež z obsahu spisu vyplýva, že po predložení veci odvolaciemu súdu bolo dňa 14.02.2023 súdu doručené písomné späťvzatie súhlasu poškodeného A. U. (brata obžalovaného) s trestným stíhaním obžalovaného v bode jedna rozsudku pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. V danej súvislosti je potrebné uviesť, že odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom prokuratúry ohľadne toho, že pokiaľ výrok o vine v napadnutom rozsudku nadobudol právoplatnosť vyhlásením obžalovaného o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., uplatnenie práva poškodeného v zmysle § 211 Tr. por. v odvolacom konaní nemá žiadne relevantné procesné účinky.
Krajský súd je v súlade s judikatúrou najvyššieho súdu v obdobných veciach ( viď napr. č. 18/1975 Sb. rozh. tr.) toho názoru, že pokiaľ existuje dôvod, pre ktorý treba v aktuálnom štádiu trestné stíhanie zastaviť, nie je právoplatný odsudzujúci výrok o vine prekážkou pre zastavenie trestného stíhania.
Trestné stíhanie sa totižto končí až pri odsúdení páchateľa právoplatným výrokom o vine a treste, resp. upustením od potrestania. Napadnutím vyhláseného rozsudku , hoci len vo výroku o treste, vzniká preto vo veci právny stav neskončeného trestného stíhania. Odsudzujúci výrok o vine, ktorý je právoplatný, nie je podľa názoru odvolacieho súdu (všeobecne) prekážkou pre príp. zastavenie trestného stíhania pre späťvzatie súhlasu poškodeného s trestným stíhaním.
Keďže však v danom prípade došlo k späťvzatiu súhlasu poškodeného s trestným stíhaním len vo vzťahu k prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorý bol spáchaný jednočinným súbehom s čiastkovým útokom pokusu pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 14 k § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, takéto konanie (takýto trestný čin) sa nezastavuje ale zo skutkovej vety sa „vypúšťa“
Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania neprichádza do úvahy, pretože existuje iba jeden skutok a pre závažnejší zbiehajúci sa trestný čin súhlas (v danom pírpade iného) poškodeného s trestným stíhaním späťvzatý nebol, resp. § 211 Tr. por. toto ani nepripúšťa.
Vypúšťanie okolností zo skutkovej vety je možné iba v prípadoch, ak ide o konanie, ktoré samostatne nie je skutkom alebo čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, a bez ktorého zvyšné konanie nestráca charakter samostatne stojaceho skutku. Ak by konanie, ktoré má byť vypustené, bolo takého významu, že zvyšná časť sama o sebe nie je skutkom (a teda logicky ani trestným činom) musí byť o celom skutku rozhodnuté v prospech páchateľa oslobodením spod obžaloby alebo zastavením trestného stíhania, čo však nie je daný prípad. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného o vine a následného späťvzatia súhlasu poškodeného (brata obžalovaného) s trestným stíhaním len vo vzťahu k prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorý bol spáchaný jednočinným súbehom s čiastkovým útokom pokusu pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 14 k § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, kedy nie je možné zastaviť trestné stíhanie v zmysle § 281 ods.1 Tr. por. s poukazom na § 9 ods.1 písm. f) Tr. por. a tiež pre tzv. „ zakonzervovanie skutku“ po vyhlásení obžalovaného o vine ani tzv. vypustením skutkovej a právnej vety v napadnutom rozsudku, bolo nevyhnutné túto skutočnosť zohľadniť už len pri preskúmaní výroku o treste. Podľa § 34 ods. l Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. V súvislosti s vyššie citovanými ustanoveniami zodpovedá skutočnosti, že okresný súd sa pri ukladaní trestu obžalovanému dopracoval k zisteniu, že u obžalovaného boli dané dve poľahčujúce okolnosti a to v zmysle § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., pričom zistil tiež dve priťažujúce okolnosti v zmysle §
37 písm. h/, písm. m/ Tr zák. Rovnako bolo v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní zistené, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/7/2010 z 31.3.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/20/2016 zo 16.6.2016 bol uznaný za vinného v bode I. rozsudku pre zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, preto okresný súd postupoval v danom prípade i podľa § 38 ods.5 Tr. zákona. Tento postup odvolací súd považuje za správny a zákonný a preto správne okresný súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody za použitia § 38 ods. 5 Tr. zák. aj v rámci ukladania úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák.
Tým, že obžalovaný podal odvolanie proti výroku o treste a následne predložil dôkaz o späťvzatí súhlasu poškodeného s trestným stíhaním vo vzťahu k prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, došlo kvalitatívne k novej situácii, ktorú v rámci rozhodovania musel odvolací súd zohľadniť, pretože v celkovom vyjadrení došlo k prevahe poľahčujúcich nad priťažujúcimi okolnosťami, nakoľko už nebolo možné aplikovať § 37 písm. h) Tr. zákona.
Na základe týchto skutočností odvolací súd podľa § 321 ods. l písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por. ukladal ďalší trest odňatia slobody ( nakoľko obžalovaný t.č. vykonáva trest odňatia slobody na základe rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/7/2010 z 31.3.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/20/2016 zo 16.6.2016 s predpokladaným koncom trestu stanoveným na deň 10.05.2026)) v rámci zákonom upravenej trestnej sadzby uvedenej v § 222 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods.5 Trestného zákona, § 43 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona.
Pri úvahách o výmere trestu krajský súd dospel k záveru, že pri takejto úprave bude zákonným a výstižným pre obžalovaného mimoriadne znížený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom rovnako, ako okresný súd postupoval v zmysle § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ( pozn. odvolacieho súdu - v danom prípade však okresný súd aplikoval uvedené ustanovenie nesprávne, pretože v konaní pred súdom prvého stupňa bol obžalovaný odsúdený okrem pokusu zločinu i za dokonaný prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona) a tiež v súlade s § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona, s poukazom na fakt, že vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu predmetnej trestnej činnosti má za to, že použitie trestnej sadzby upravenej zákonným ustanovením § 38 ods.5 Tr. zákona (6 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov), by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Krajský súd je toho názoru, že takýto postup je zákonný a správny a že trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov zodpovedá tak charakteru trestnej činnosti, osobnostným pomerom obžalovaného ako i požiadavkám individuálnej aj generálnej prevencie.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti
u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako aj etické . K vyššie uvedenému krajský súd len dodáva, že obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti činu, ale i od osobných pomerov obžalovanej osoby a jeho trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej činnosti. Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov nepodmienečne za zákonný a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený trest zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody odvolací zhodne ako súd I. stupňa zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Celkom na záver ma krajský súd za potrebné uviesť, že doplnenie odsúdenia za zločin úverového podvodu Okresným súdom Trnava vo veci sp. zn. 7T/7/2010 do skutkovej vety výroku rozsudku spôsobom, ako to učinil prvostupňový súd, je v rozpore so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. júna 2019, Tpj 26/2019, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení § 163 ods. 3 a § 165 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že odsudzujúci výrok o vine má jednak skutkovú časť (vetu), a jednak právnu časť, teda právnu vetu a právnu kvalifikáciu. Skutková veta odráža faktické okolnosti, ktoré sú právne relevantné z hľadiska základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, teda kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona. Formulácia „uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu“ (§ 163 ods. 3 Trestného poriadku) znamená povinnosť uviesť vo výroku o vine odsudzujúceho rozsudku okrem skutkovej vety aj tzv. právnu vetu, vychádzajúcu zo znenia ustanovenia (ustanovení), použitého (použitých) na právnu kvalifikáciu činu, ktoré sú označené vo výroku o vine zákonným pomenovaním a číselným paragrafovým označením (s nimi je priamo spojená trestná sadzba trestu odňatia slobody). Do kategórie faktických okolností uvedených v predchádzajúcom odseku a tvoriacich súčasť skutkovej vety patria aj skutočnosti, ktoré podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona vyvolávajú použitie osobitnej trestnej sadzby, namiesto použitia sadzby, ktorá je uvedená v kvalifikačne relevantnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, resp. namiesto sadzby iného trestu než trestu odňatia slobody, ktorá z právnej kvalifikácie činu inak vyplýva (§ 47 ods. 2, § 61 ods. 4 a 5 Trestného zákona). Skutočnosti bez kvalifikačnej relevancie, vyvolávajúce použitie ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona, ktoré len upravuje hranice trestnej sadzby priradenej ku kvalifikačne použitému ustanoveniu osobitnej časti Trestného zákona (§ 38 ods. 3 až 6, § 41 ods. 2 samostatne alebo v spojení s § 42 ods. 1, § 61 ods. 3 a 6 Trestného zákona), nie sú súčasťou skutkovej vety výroku odsudzujúceho rozsudku. Dotknuté ustanovenia sa uvádzajú (označujú) vo výroku o treste v zmysle § 165 ods. 1 Trestného poriadku („s uvedením zákonných ustanovení, podľa ktorých bol trest uložený“).
Vyššie uvedené formálne pochybenie súdu prvého stupňa však nemalo žiadny vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku.
Na základe uvedeného rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.