Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-2579-2011.pdf
PDF · 75.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/2579/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného NEXT TRADE, s. r. o., so sídlom Banská 4, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 324 825, právne zastúpeného JUDr. Danielom Kostolanským, advokátom, AK so sídlom Štúrova 4, 921 01 Piešťany, proti povinnému AGM BB, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 047 147, o vymoženie pohľadávky vo výške 684,37 € s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom K. Mikszátha 268, 979 01 Rimavská Sobota, sp. zn. EX 1043/2011, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,58 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor podal na tunajší súd dňa 13. 11. 2013 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd z predloženého exekútorského spisu zistil, že povinný podľa lustrácie na internetovej stránke Katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografia a katastra Slovenskej republiky nie je vlastníkom nehnuteľnosti na území SR a podľa oznámenia príslušného dopravného inšpektorátu nie je vlastníkom motorových vozidiel. Súdny exekútor taktiež vydal príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučné príkazy adresované viacerým bankám, ktoré však neboli úspešne realizované.
Z uvedených skutočností vyplýva, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie a ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Preto súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy spolu vo výške 69,54 vrátane DPH z odmeny. Súd mu po preskúmaní jeho vyúčtovania priznal uplatnenú minimálnu odmenu vo výške 33,19 €.
Súd súdnemu exekútorovi priznal aj náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie za poštovné za doručovanie 8 poštových zásielok do vlastných rúk vo výške 13,20 € a 6 poštových zásielok doporučene vo výške 6,55 €.
Súdny exekútor si uplatnil tiež náhradu hotových výdavkov označené ako "paušálne výdavky" vo výške 5,58 €. Výšku týchto výdavkov však nijakým spôsobom nepreukázal a táto ani nevyplýva z predloženého exekučného spisu. Podľa uvedeného výpočtu týchto výdavkov (kancelárske potreby, toner, obálky) má súd navyše za to, že tieto sú v zmysle citovaného ustanovenia § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene exekútora, nakoľko ide o výdavky za administratívne práce. Preto mu súd ich náhradu nepriznal. Ak vyhláška výslovne v § 22 osobitne náklady na tlač, kopírovanie a pod. neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012. Súd ďalej uvádza, že vyhláška nepriznáva súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu výdavkov, len náhradu skutočne vynaložených výdavkov, ktorých vynaloženie a výšku je potrebné preukázať.
Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu telekomunikačných výdavkov vo výške 1,15 €. Súdny exekútor má síce v zmysle ustanovenia § 22 vyhlášky nárok na náhradu telekomunikačných výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekúcie, avšak nijakým spôsobom výšku uplatnenej sumy nepreukázal pri svojom vyúčtovaní a táto ani nevyplýva z priloženého exekútorského spisu. V zmysle ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodnúť o výške trov exekúcie je úlohou súdu, pričom nemôže výšku hotových výdavkov len pasívne prevziať z vyúčtovania, ale musí ich opodstatnenosť ako aj účelnosť preskúmať. Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu týchto trov nepriznal.
Súdny exekútor si uplatnil tiež náhradu hotových výdavkov za pracovnú cestu vo výške 2,43 €. Súdnemu exekútorovi síce v zmysle § 22 vyhlášky patrí aj náhrada cestovného, ale aj tieto výdavky musia byť v súlade s uvedeným paragrafom účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Z úradného záznamu priloženého súdnym exekútorom súd zistil, že súdny exekútor vykonal pracovnú cestu do sídla povinného dňa 29. 06. 2012 a výsledkom tejto cesty bolo zistenie, že na uvedenej adrese sa nikto nenachádzal a budova bola zamknutá. Súdny exekútor však o tejto skutočnosti mal vedomosť aj skôr, nakoľko sa mu z adresy sídla povinného vrátila zásielka, ktorou doručoval upovedomenie o začatí exekúcie, už dňa 13. 01. 2012 ako aj exekučné príkazy dňa 08. 02. 2012, z dôvodu adresát neznámy. Jeho pracovnú cestu teda nie je možné považovať za vykonanú účelne v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, a preto mu súd náhradu cestovných výdavkov nepriznal. V tejto súvislosti mu súd nepriznal ani náhradu za stratu času stráveného cestou vyúčtovanú vo výške 0,80 €.
Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, súd mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu o 20 %, teda o sumu 6,64 €.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného, zaviazal na úhradu trov oprávneného v súlade s ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.