Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_64Cb-19-2014.pdf
PDF · 92.83 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/19/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa SKKP, k. s., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, správca úpadcu TIMEX, akciová spoločnosť, so sídlom Pri Šajbách 7, 831 06 Bratislava, IČO: 00 587 036, zast. Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Lermontova 14, 811 01 Bratislava, IČO: 36 860 018, v mene ktorej koná konateľ - advokát JUDr. Eduard Andrašovič, proti odporcovi FUN-DAN GS, s. r. o., so sídlom Cementárenská 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 630 499, zast. JUDr. Ďurčeková, s. r. o., so sídlom Námestie Slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 254, v mene ktorej koná konateľ
- advokátka JUDr. Dagmar Ďurčeková, o zaplatenie sumy 700,-- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi iné trovy konania v sume 42,-- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ si návrhom zo dňa 17. 10. 2013, v spojení s podaním zo dňa 27. 12. 2013, uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 700,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 300,-- Eur od 24. 04. 2010 do zaplatenia, zo sumy 100,-- Eur od 26. 05. 2010 do zaplatenia a zo sumy 300,-- Eur od 24. 06. 2010 do zaplatenia. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 6K 38/2011 zo dňa 27. 07. 2011, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 148/2011 dňa 02. 08. 2011, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 6K 38/2011 zo dňa 06. 12. 2011, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 237/2011 dňa 12. 12. 2011, bol navrhovateľ ustanovený do funkcie správcu úpadcu. Úpadca vedie vo svojom účtovníctve voči odporcovi pohľadávku z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za tovar vyfakturovaný odporcovi faktúrou č. 110000027 dňa 09. 04. 2010 v sume 300,-- Eur, č. 110000042 dňa 11. 05. 2010 v sume 100,-- Eur a č. 110000053 dňa 09. 06. 2010 v sume 300,-- Eur. Predmetné faktúry boli odporcovi vystavené z titulu dodania objednaného tovaru. Na základe uvedených skutočností vznikla odporcovi povinnosť uhradiť úpadcovi za dodaný tovar kúpnu cenu vo výške 700,-- Eur. Odporca si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania, preto si navrhovateľ uplatnil aj právo na úrok z omeškania.
Súd vydal vo veci dňa 08. 01. 2014 platobný rozkaz č. k. 63Rob 371/2013-24, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že návrh pokladá za nedôvodný, neboli mu doručené žiadne písomnosti, na základe ktorých by bola zrejmá oprávnenosť vyúčtovaných a
žalovaných súm. Taktiež odporca eviduje voči úpadcovi pohľadávku v celkovej sume 144 142,75 Eur nespornú čo do dôvodu aj výšky a v tejto súvislosti, pokiaľ by navrhovateľ preukázal oprávnenosť žalovanej pohľadávky, vznáša z opatrnosti do výšky žalovanej sumy kompenzačnú námietku.
Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 29. 04. 2014, na ktorý sa odporca (právny zástupca) ustanovil riadne a včas. Navrhovateľovi (právnemu zástupcovi) bola zásielka s predvolaním na termín pojednávania doručená dňa 21. 03. 2014 (§ 49 ods. 1 O. s. p.), a to spolu s výzvou súdu, ktorou bol urgovaný na vyjadrenie k podanému odporu. Dňa 26. 03. 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k podanému odporcu. Na určený termín pojednávania sa však navrhovateľ neustanovil, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. S poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. súd potom na pojednávaní určenom na deň 29. 04. 2014 prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti navrhovateľa.
Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že daňovým dokladom - faktúrou č. 110000053, dátum vystavenia 09. 06. 2010, dátum splatnosti 23. 06. 2010, úpadca fakturoval odporcovi za prijaté nákupné poukážky v maloobchodných predajniach úpadcu v nominálnej hodnote sumu 300,-- Eur. Daňovým dokladom - faktúrou č. 110000042, dátum vystavenia 11. 05. 2010, dátum splatnosti 25. 05. 2010, úpadca fakturoval odporcovi prijatú nákupnú poukážku v maloobchodnej predajni ŠPORT PRO v nominálnej hodnote 100,-- Eur, sumu 100,-- Eur a daňovým dokladom - faktúrou č. 110000027, dátum vystavenia 09. 04. 2010, dátum splatnosti 23. 04. 2010, úpadca fakturoval odporcovi prijaté nákupné poukážky v maloobchodných predajniach ŠPORT PRO v nominálnej hodnote 100,-- Eur, sumu 300,-- Eur.
Okrem konštatovaných daňových dokladov - faktúry č. 110000027, č. 110000042 a č. 110000053 navrhovateľ ako dôkazy označil a predložil uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č. k. 6K 38/2011 zo dňa 06. 12. 2011, ktorým bol navrhovateľ ustanovený do funkcie správcu úpadcu, vrátane výňatku z Obchodného vestníka č. 237/2011, deň vydania 12. 12. 2011, v ktorom bolo zverejnené konštatované uznesenie konkurzného súdu o ustanovení navrhovateľa do funkcie správcu úpadcu a označil a predložil aj informatívny výpis úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Iné dôkazy navrhovateľ neoznačil, ani nepredložil.
Vo vyjadrení k podanému odporu navrhovateľ uviedol, že v návrhu na začatie konania predložil relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súčasťou ktorých boli faktúry vystavené odporcovi z titulu dodania objednaného tovaru odporcom a následného nezaplatenia kúpnej ceny za objednaný tovar. Navrhovateľ preto opätovne doručuje predmetné faktúry, z ktorých vyplýva existencia a oprávnenosť žalovanej pohľadávky. Ak chce odporca proti úpadcovi formou obrany uplatniť kompenzačnú námietku, môže tak urobiť jedine v prípade, ak je jeho pohľadávka v konkurze považovaná za zistenú, nakoľko však odporcom uplatnená pohľadávka nie je považovaná za zistenú a na predmetnú pohľadávku sa neprihliada v zmysle § 54 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii odporca nemôže započítať svoje pohľadávky.
Odporca ďalej poukázal na to, že listinné dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil, nepreukazujú základ uplatneného nároku. Odporca má za to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by k nejakému zmluvnému vzťahu došlo, a teda že by boli doručené poukážky, ktoré navrhovateľ uvádza. Kompenzačnú námietku uplatnil len do výšky nároku uplatneného v tomto súdnom konaní, a to len pre prípad, že by navrhovateľ preukázal dôvodnosť svojej pohľadávky. Predmetnú pohľadávku si odporca riadne prihlásil do konkurzného konania, odporca disponuje aj potvrdeniami o doručení týchto prihlášok priamo od správcu úpadcu a odporca nemá doklad o tom, že by tieto pohľadávky boli popreté, pričom správca podstaty je v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii povinný bezodkladne doručiť veriteľovi oznámenie o popretí pohľadávky a o dôvodoch popretia.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodný stav v čase jeho vyhlásenia.
Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 120 O.s.p. účastníci konania majú v konaní procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť a predložiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Súd potom v konaní rozhoduje na základe výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi konania a len výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy. Ak teda účastník konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na skutkovom základe zistenom z vykonaného dokazovania, pričom dopad dôkaznej núdze pripočíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
V podanom návrhu navrhovateľ konštatoval, že faktúry boli odporcovi vystavené z titulu dodania objednaného tovaru. Podaným návrhom si potom navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy uvedenej v daňovom doklade - faktúre č. 110000027 dátum vystavenia 09. 04. 2010, č. 110000042 dátum vystavenia 11. 05. 2010 a č. 110000053 dátum vystavenia 09. 06. 2010.
Na navrhovateľom predložených daňových dokladoch - faktúrach však absentuje akýkoľvek prejav vôle odporcu, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako konanie odporcu smerujúce k prevzatiu tovaru. Je pravda, že v obchodno-záväzkových vzťahoch býva zvyklosťou aj skutočnosť, že daňový doklad - faktúra slúži aj ako dodací list, v danom prípade sa tak nestalo, na daňových dokladoch - faktúrach nie je žiadne konštatovanie, že slúžia zároveň ako dodacie listy a ako už bolo konštatované, nie je na nich žiadny prejav vôle odporcu, že tovar bol odporcovi dodaný a odporcom prevzatý. Naviac, hoci v návrhu navrhovateľ tvrdil, že ide o úhradu kúpnej ceny z titulu dodania objednaného tovaru, v predmetných daňových dokladoch - faktúrach je uvádzané, že sú nimi fakturované prijaté nákupné poukážky v maloobchodných predajniach úpadcu.
Konštatovanými daňovým dokladmi - faktúrami teda navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu záväzkového vzťahu medzi úpadcom a odporcom, z ktorého by úpadcovi vzniklo proti odporcovi právo na peňažné plnenie spolu v sume 700,-- Eur a odporcovi by vznikla povinnosť plniť úpadcovi takýto peňažný záväzok. Ak aj podľa tvrdení navrhovateľa odporcovi bol dodaný tovar, navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, o aký konkrétny tovar išlo, keď aj v daňových dokladoch
- faktúrach boli fakturované „prijaté nákupné poukážky“. Ak by však aj malo dôjsť medzi úpadcom a odporcom k uzavretiu záväzkového vzťahu, teda vzniku akejkoľvek zmluvy, zmluva je vždy dvojstranným právnym úkonom, a teda právu jednej zmluvnej strany zodpovedá povinnosť druhej zmluvnej strany. Preto, aby sa navrhovateľ mohol v konaní úspešne domáhať proti odporcovi zaplatenia ceny, či už za dodaný tovar, prijaté nákupné poukážky, prípadne aj poskytnuté akékoľvek služby alebo výkony, mal navrhovateľ v konaní relevantným spôsobom preukázať, že medzi úpadcom a odporcom došlo k dohode, na základe ktorej vznikol záväzok úpadcu prijať od odporcu peňažné poukážky, resp. dodať odporcovi tovar a záväzok odporcu zaplatiť úpadcovi cenu za prijatie týchto poukážok, resp. za dodanie tovaru. Navrhovateľ mal teda preukázať vznik kúpnej zmluvy medzi úpadcom a odporcom, na základe čoho navrhovateľ mal preukázať dodanie tovaru úpadcom odporcovi a prevzatie tovaru odporcom od úpadcu. Navrhovateľ však v konaní žiadne takéto skutočnosti nepreukázal, ani neoznačil alebo nepredložil relevantné dôkazné prostriedky na ich preukázanie, teda na preukázanie splnenia povinnosti úpadcu dodať odporcovi tovar. Ako už bolo konštatované, navrhovateľ ako dôkaz označil a predložil len daňové doklady - faktúry, ktoré však nepredstavujú dôkaz, ktorý je sám o sebe spôsobilý preukázať skutočnosť, že „prijaté nákupné poukážky“, ktorých cena je nimi účtovaná, boli skutočne prijaté, že boli prijaté od odporcu a rovnako nie sú spôsobilé preukázať prípadne ani skutočnosť, že odporcovi bol dodaný a odporcom prevzatý tovar, keďže daňové doklady - faktúry majú význam len z hľadiska účtovníctva, resp. daňového. Faktúra je totiž len účtovným a daňovým dokladom, ktorý nemôže mať viac účinku ako má. Faktúra nie je dôkazným prostriedkom spôsobilým preukázať existenciu akéhokoľvek
záväzkového vzťahu medzi úpadcom a odporcom, ani dôkazným prostriedkom spôsobilým preukázať splnenie povinnosti úpadcu z takéhoto prípadného záväzkového vzťahu, keď faktúra sama o sebe nezakladá právo na zaplatenie ceny ňou fakturovanej, toto právo vzniká až relevantným preukázaním vzniku záväzkového vzťahu medzi úpadcom a odporcom a následne preukázaním splnenia povinnosti úpadcu voči odporcovi.
Navrhovateľ teda do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej nepreukázal dôvodnosť a výšku svojho nároku proti odporcovi, ani do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej neoznačil alebo nepredložil dôkazné prostriedky, ktoré by dôvodnosť a výšku jeho nároku proti odporcovi preukazovali, hoci aj v predvolaní na termín pojednávania bol poučený o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti a výšky svojho nároku proti odporcovi, súd návrh navrhovateľa zamietol.
Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že keďže návrh navrhovateľa zamietol a odporca na svoju obranu uplatnil kompenzačnú námietku, teda započítanie do výšky nároku uplatneného v tomto súdnom konaní, súd sa v tomto štádiu konania s touto obranou odporcu nezaoberal a keďže nešlo ani o vzájomný návrh, súd o takomto nároku odporcu nerozhodoval ani procesne.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Na pojednávaní konanom dňa 29. 04. 2014 súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi plnú náhradu trov konania v sume, ktorá bude špecifikovaná v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Keďže právny zástupca odporcu trovy konania nevyčíslil, teda s poukazom na § 151 ods. 1 O.s.p. nesplnil povinnosť vyčísliť trovy konania najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, podľa § 151 ods. 2 O.s.p. súd priznal odporcovi len náhradu iných trov konania z titulu súdneho poplatku za odpor v sume 42,--Eur a náhradu trov právneho zastúpenia odporcovi nepriznal.
V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. je potrebné, aby navrhovateľ povinnosť uloženú týmto rozhodnutím splnil do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.