Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-913-2011.pdf
PDF · 84.08 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/913/2011
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: ELEKTRO, spoločnosť s ručením obmedzeným, Lipany, so sídlom Jánošíkova 114, Lipany, IČO: 17 082 811, proti povinnému: R.I.O. - elektro, s. r. o., so sídlom Vajanského 20, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 392 600, pre vymoženie pohľadávky 5.332,60 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, so sídlom Exekútorského úradu Kúpeľná 3, Prešov, pod spisovou značkou EX637/2011, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi trovy exekúcie vo výške 96,64 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom sa dňa 21. 06. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 637/2011 na vymoženie pohľadávky vo výške 5.332,60 eur s príslušenstvom, priznanej vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17. 02. 2011, sp. zn. Rob/25/2011. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 030297 zo dňa 13. 07. 2011, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 5.332,60 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z obsahu podania a exekútorského spisu súdneho exekútora vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinný v súčasnosti prakticky nedisponuje majetkom z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, ani nie je predpoklad jeho nadobudnutia v budúcnosti. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, z vydaného príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke neboli vymožené žiadne finančné prostriedky. Povinný je síce držiteľom nákladného motorového vozidla Suzuki Carry 1.3, ktoré súdny exekútor zablokoval, na tomto je však v rozhodujúcom poradí desať skorších exekútorských blokácií, pričom iný hnuteľný majetok povinného súdny exekútor nezistil. Povinný je uvedený v registri dlžníkov vedenom Sociálnou poisťovňou (dlžná suma 2.605,46 eur), ako aj v zozname neplatičov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorej dlhuje sumu 394,60 eur. Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že povinný je účastníkom vo viacerých ďalších konaniach vedených na tunajšom súde, v ktorých vystupuje vždy ako povinný. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, jediným spoločníkom a konateľom povinného je K. P., Y. G. S. XXX/XX, X. S.. Podľa zistení súdneho exekútora je však na uvedenej adrese neznámy. V
dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti, prinieslo by iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov.
Súd zastavil exekúciu bez návrhu v súlade s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučné konanie ako konanie návrhové je síce ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na jeho začatie sa vyžaduje návrh oprávneného a nemožno v ňom pokračovať proti jeho vôli, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku však dáva súdu oprávnenie, aby ex offo zastavil exekúciu, ak zistí, že sú naplnené skutočnosti predpokladané v § 57 ods. 1 alebo 2 Exekučného poriadku. V prejednávanej veci mal súd z podania súdneho exekútora a z predloženého exekútorského spisu preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bez návrhu zastavil, riadiac sa zásadou hospodárnosti a účelnosti exekučného konania.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 100,62 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti paušálnou sumou za jednotlivé úkony uvedené v ust. § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 66,40 eur. Po preštudovaní exekútorského spisu a predloženej špecifikácie trov súdneho exekútora priznal mu súd odmenu za získanie poverenia na
vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), za doručenie príkazu na začatie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. b/ vyhlášky), za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. c/ vyhlášky), za doručenie exekučného príkazu (prikázanie pohľadávky z účtu v banke, § 15 ods. 1 písm. d/ vyhlášky), za doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (§ 15 ods. 1 písm. e/ vyhlášky). Za úkony uvedené v § 15 ods. 1 písm. a/ až f/ má pritom súdny exekútor nárok na jednu odmenu za vykonaný úkon bez ohľadu na to, koľko rovnopisov doručoval. Ďalej má súdny exekútor nárok na odmenu za každé zisťovanie účtu povinného podľa § 15 ods. 1 písm. i/ vyhlášky, čo vykonal v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou dňa 26. 07. 2011, dňa 01. 03. 2012 a dňa 17. 09. 2012, celkom teda tri úkony. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj odmenu za ďalšie zisťovanie majetku povinného v súlade s § 15 ods. 1 písm. j/ vyhlášky, a to zo dňa 01. 03. 2012 v súčinnosti s notárskym centrálnym registrom a katastrom nehnuteľností, zo dňa 04. 04. 2012 s dopravným inšpektorátom, zo dňa 17. 09. 2012 v súčinnosti s dopravným inšpektorátom, notárskym centrálnym registrom, mestom Liptovský Mikuláš a s katastrom nehnuteľností a zo dňa 17. 03. 2014 v súčinnosti s dopravným inšpektorátom, katastrom nehnuteľností, notárskym centrálnym registrom a sociálnou poisťovňou. Súd uznal nárok súdneho exekútora na odmenu za jedenásť úkonov podľa § 15 ods. 1 písm. j/ vyhlášky. Súd sa nestotožnil s uplatnenou odmenou len v časti, v ktorej si súdny exekútor uplatnil odmenu za zisťovanie majetku povinného v súčinnosti s dopravným inšpektorátom zo dňa 01. 03. 2012. Keďže súdnemu exekútorovi patrí odmenu za takéto zisťovanie zo dňa 04. 04. 2012, keď bola zapísaná jeho blokácia motorového vozidla povinného, súd považoval ďalšie zisťovanie v priebehu ani nie dvoch mesiacov za nadbytočné a nespĺňajúce požiadavku účelnosti, a z tohto dôvodu súdnemu exekútorovi uplatnenú odmenu vo výške 3,32 eur nepriznal. Vo zvyšnej časti sa súd stotožnil s uplatnenou odmenou súdneho exekútora, považoval príslušné úkony za účelne vykonané a súdnemu exekútorovi priznal odmenu za ne tak, ako si ju uplatnil, celkom za devätnásť úkonov vo výške 63,08 eur (19 x 3,32 eur).
V súlade s § 22 ods. 1 má ďalej súdny exekútor nárok na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Túto si uplatnil za doručovanie písomností vo výške 17,45 eur. Preštudovaním exekútorského spisu zistil súd, že súdny exekútor vynaložil náklady na doručovanie nasledujúcich písomností: žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie (2 x - oprávnenému a povinnému), príkaz na začatie exekúcie (Všeobecnej úverovej banke, a.s.), upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie (2 x - oprávnenému a povinnému), exekučný príkaz (3 x - oprávnenému, povinnému, banke), príkaz na úhradu trov exekúcie (3 x - oprávnenému, povinnému, banke), žiadosť o súčinnosť ČSOB Leasing, a.s. zo dňa 01. 03. 2012, výzva na poskytnutie súčinnosti zaslaná povinnému zo dňa 17. 09. 2012, oznámenie o stave exekučného konania oprávnenému zo dňa 31. 12. 2012, zaslanie podnetu na zastavenie exekúcie súdu spolu s predložením exekútorského spisu. Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v ním uplatnenej výške 17,45 eur, nakoľko mal zo spisu preukázané, že náklady na doručovanie mu v takejto výške skutočne vznikli a zároveň ich súd považoval za účelne vynaložené v súvislosti s exekučnou činnosťou. Náhradu iných hotových výdavkov ako poštovného si súdny exekútor neuplatnil.
Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a priznané náhrady hotových výdavkov o 20 % DPH v sume 16,11 eur (základ dane 80,53 eur). Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi trovy vo výške 96,64 eur, z toho odmena predstavuje 63,08 eur, náhrada hotových výdavkov 17,45 eur a DPH 16,11 eur. Priznané trovy je povinný súdnemu exekútorovi zaplatiť oprávnený.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.