Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_6Co-171-2013.pdf
PDF · 83.47 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/171/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Stanislav Volár, správca konkurznej podstaty úpadcu MERKUR, v.o.s., Hanzlíkovská 24, Trenčín, IČO: 176 40 733, zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Volárovou, so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, proti odporcovi: KJG, s.r.o., v likvidácii, Hanzlíkovská 24, Trenčín, IČO: 36 295 507, zastúpenej advokátom Mgr. Róbertom Štefánikom, PhD., so sídlom Partizánska 826/52, Trenčín, o zaplatenie 98.287,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie oboch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. júna 2011, č. k. 7C/9/2002-438 a dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 13. marca 2013, č. k. 7C/9/2002-475, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a dopĺňací rozsudok v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd v záhlaví označeným rozsudkom a dopĺňacím rozsudkom znova rozhodol o uplatnenom nároku navrhovateľa, ktorým žiadal od odporcu vypratanie rozostavanej stavby na parc. č. 728/5, k. ú. Hanzlíková a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 98.287,19 eur so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 17.01.2000 do zaplatenia. Bezdôvodné obohatenie odporcu odôvodnil skutkovo tým, že odporca užíva predmetnú nehnuteľnosť na svoje podnikateľské aktivity bez právneho dôvodu. Odmieta legalizovať užívanie uzavretím nájomnej zmluvy. Predmetná nehnuteľnosť je súčasťou konkurznej podstaty úpadcu - Merkur, v.o.s., preto patria do podstaty aj úžitky z nej. Po doplnení dokazovania podľa pokynov odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, okresný súd konanie v časti o vypratanie nehnuteľnosti v dôsledku späťvzatia návrhu zastavil. Uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 65.921,95 eur, čo predstavuje jeho bezdôvodné obohatenie za obdobie od decembra 1999 do 15.06.2007. Výšku bezdôvodného obohatenia určil znaleckým dokazovaním ako hodnotu komerčného nájomného. Právne posúdil uplatnený nárok ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka. Okresný súd uviedol, že užívanie predmetnej stavby bolo protiprávne, keďže podľa § 76 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., pokiaľ stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno ich užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Bolo však preukázané, že v predmetných priestoroch vykonávali pôvodnú prácu ako živnosť bývalí zamestnanci úpadcu - Merkur, v.o.s., a to pre odporcu. Títo neplatili za užívané priestory žiadne nájomné, neplatili za stroje, na ktorých pracovali, ani za odber elektriky. V predmetných priestoroch podnikali a využívali ich so súhlasom odporcu. Dopĺňacím rozsudkom vydaným podľa § 166 ods. 1 a 2 O.s.p., okresný súd rozhodol o príslušenstve uplatneného nároku, o úrokoch z omeškania podľa § 365, § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to od splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými navrhovateľ fakturoval odporcovi náhradu za užívanie priestorov v nehnuteľnosti.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa okresný súd zamietol. Vymienil si právo rozhodnúť o náhrade trov konania po právoplatnosti rozsudku vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku odporca podal odvolanie, v ktorom predovšetkým namietal, že okresný súd nerozhodol o celom uplatnenom nároku - o príslušenstve pohľadávky a ďalej, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá zákonným kritériám, je mätúce a nepreskúmateľné. Odporca vo svojom včas podanom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. Namietal správnosť výroku rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 65.921,95 eur. Uviedol, že rozsudok neobsahuje paričnú lehotu (lehota na plnenie), že okresný súd nerozhodol o celom uplatnenom nároku - úrokoch z omeškania a napokon namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku (rozpor s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.), čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľa o užívaní neskolaudovanej nehnuteľnosti neboli preukázané, a teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie povinnosti odporcu zaplatiť žalovanú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia. Stavbu s ohľadom na jej stav a neexistenciu kolaudačného rozhodnutia nemohol odporca legálne užívať, ani ju prenajímať, čo napokon okresný súd vo svojom rozhodnutí aj konštatoval. Právne teda predmetná stavba nebola schopná užívania, preto je potrebné rozumne a spravodlivo určiť, akú cenu malo jej prípadné užívanie, v akom rozsahu, akými subjektmi, v akom čase bola takáto rozostavaná stavba skutočne užívaná. Bolo by potrebné zohľadniť, že v neskolaudovanej nehnuteľnosti nie je žiadna vnútorná kanalizácia, objekt nie je vykurovaný a nie sú tam žiadne bežne dostupné médiá potrebné k obvyklému užívaniu (plyn, elektrická energia). Poukázal ďalej na to, že užívanie nehnuteľnosti inými osobami bolo preukázané výpoveďami svedkov - V. N., K. F. a L. G., ktorí sú živnostníci, nie sú zamestnancami odporcu a pracujú aj pre iné subjekty. Z výpovede konateľa odporcu, ako aj svedkov, uvedených vyššie je zrejmé aj to, že odporca minimálne celý rok 2008 bol v likvidácii a už nepodnikal, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra. Považuje odôvodnenie rozsudku okresného súdu za nepreskúmateľné, pretože v ňom absentuje to, ako okresný súd dospel k sume 65.921,95 eur. Rozsudok nezohľadňuje ani zistený skutkový stav. Napokon uviedol, že považuje uplatnenie nároku navrhovateľom za rozporné s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Napadnutý rozsudok nie je vecne správny, nie je náležite odôvodnený, nie je presvedčivý a nemožno ho považovať za spravodlivý.
Odporca podal včas odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu, a to z identických dôvodov, ako proti rozsudku. Žiadal rozsudok a dopĺňací rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu spolu s dopĺňacím rozsudkom je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 2 O.s.p. O odvolaniach rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého odvolanie nebolo potrebné nariaďovať.
Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. určuje taxatívne dôvody, ktoré je možné uplatniť v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorým rozhodol vo veci samej.
Odporca vo svojom odvolaní deklaroval, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. - súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak sú splnené predpoklady pre jeho uplatnenie, teda, že v prejednávanej veci by odporca navrhol vykonať dôkaz, ktorý súd nevykonal, aj keď vykonanie tohto dôkazu bolo potrebné na úplné zistenie skutkového stavu.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že uvedený odvolací dôvod nie je uplatnený opodstatnene. Odporca na preukázanie rozhodujúcich skutočností neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý súd nevykonal a napokon tento uplatnený odvolací dôvod zostal iba v deklaratívnej forme, bez konkretizácie.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií v ustanovení § 132 O.s.p., v dôsledku čoho je jeho skutkový záver nesprávny.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivé a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Pri hodnotení dôkazov sa súd riadi zásadami logického myslenia, dôkazy hodnotí z aspektu ich pravdivosti a významu pre právny vzťah, ktorý v konaní posudzuje a rozhoduje o nárokoch z neho.
V prejednávanej veci nie je uplatnený opodstatnene ani tento odvolací dôvod. Okresný súd konštatoval, že v predmetných nehnuteľnostiach sa v rozhodnom období zdržiavali aj iné osoby - vypočutí svedkovia V. N., K. F., L. G., ktorí ako živnostníci vykonávali činnosti pre odporcu. Títo boli predtým zamestnancami úpadcu a pôvodnú prácu začali vykonávať pre odporcu ako živnostníci. Neplatili ani za stroje, ani za odber elektrickej energie, odporca s ich činnosťou v nehnuteľnostiach súhlasil.
Nie je sporné, že v rozhodnom období bola predmetná nehnuteľnosť - rozostavaná stavba, dokončená v roku 1997, ako to vyplýva zo znaleckých posudkov Q.. V. a Q.. Y., vo vlastníctve úpadcu - obchodnej spoločnosti Merkur, v.o.s., a bola zahrnutá do konkurznej podstaty (viď rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 66Cbi 485/00 a NS SR sp. zn. 7Obo 168/01). Predmetnou nehnuteľnosťou disponoval odporca, čomu nasvedčuje, že bývalí zamestnanci vykonávali živnosť s jeho súhlasom, pre neho, neplatili za energiu, vodu, za používanie strojov. Uvedený skutkový záver vyplýva aj zo samotnej žaloby, ktorou sa navrhovateľ domáhal vypratania predmetnej nehnuteľnosti a v tejto časti vzal návrh späť potom, ako nehnuteľnosť previedol na iný subjekt.
Nesprávny skutkový záver podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., vzhľadom na uvedené, nie je v prejednávanej veci opodstatneným odvolacím dôvodom.
Nesprávne právne posúdenie veci - odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je omyl súdu v aplikácii právnej normy, prípadne správna aplikácia, ale nesprávna interpretácia právnej normy na skutkové zistenia.
V prejednávanej veci zo skutkového záveru je evidentné, že predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľa, užíval a disponoval ňou odporca - vo forme súhlasu, aby v nej pracovali živnostníci, predtým zamestnanci navrhovateľa, a to pre neho.
Je tiež preukázané, že odporca na takéto disponovanie s nehnuteľnosťou nemal žiadny právny titul, ktorý by mu to umožňoval. Preukazoval tento titul „nájomnou zmluvou“, ktorú však vzhľadom na nedostatok podstatných náležitostí - cena nájmu, nebolo možné považovať za zmluvu o nájme nebytových priestorov, teda za právny dôvod užívania nehuteľnosti.
Za týchto okolností, okresný súd správne aplikoval na svoje zistenia ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje predpoklady zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie a sankcie za takéto obohatenie.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením (condictio) je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Bezdôvodné obohatenie vzniká aj tomu, kto svojím konaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora jeho nehnuteľnosti , keď ho sprístupnil len pre seba a svoje potreby, a to bez ohľadu na to, ako intenzívne ho skutočne užíval (akú časť, ako často, prípadne koľko sa v nej zdržiaval). Výška bezdôvodného obohatenia sa potom musí odvíjať od výšky nájomného, zodpovedajúcej nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase.
V prejednávanej veci zo skutkových zistení vyplýva, že zodpovednosť odporcu za bezdôvodné obohatenie vznikla plnením bez právneho dôvodu, ktoré spočíva v detencii predmetnej nehnuteľnosti vo
vlastníctve navrhovateľa. Výška bezdôvodného obohatenia bola stanovená znaleckým dokazovaním (okresný súd iba korigoval výšku vzhľadom na kratšie obdobie detencie, než z akého vychádzal znalec a exaktne svoj postup aj v rozsudku uviedol).
Pre úplnosť považuje odvolací súd uviesť k tvrdeniam v obrane odporcu, že v predmetnej nehnuteľnosti vykonávali živnosť iné subjekty, nasledovné:
To, že bývalí zamestnanci úpadcu zostali naďalej pracovať, ale už ako živnostníci v predmetných priestoroch, nemožno považovať za významné. S priestormi disponoval odporca, pracovali tam pre neho, s jeho súhlasom, jemu aj fakturovali vykonané práce, nemali tam ani svoje stroje.
V odvolaní odporcu uplatnené odvolacie dôvody nepovažoval odvolací súd za opodstatnené, preto rozsudok a dopĺňací rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd, pretože si vymienil rozhodnúť o náhrade trov po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .