Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/105/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 31820174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP3-2022/040843-006 zo dňa 2. decembra 2022, takto

rozhodol:

Krajský súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 07.12.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. OU-TN- OSZP3-2022/025319-030 zo dňa 13.10.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť „Občianska vybavenosť“ navrhovateľa - spoločnosti Senginer SK s. r. o., Jiráskova 2, 851 01 Bratislava, IČO: 35 936 584 (ďalej len „navrhovateľ“) sa nebude posudzovať v zmysle o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Obsahom správnej žaloby bola aj žiadosť žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s odôvodnením, že okamžitým výkonom najmä prvostupňového rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok na životnom prostredí, a to najmä na úseku ochrany vôd, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na právnu zásadu bdelosti („vigilantibus iura scripta sunt“), podľa ktorej „práva patria len bdelým“ a citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Žalobca ďalej uviedol, že vo vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady uvedené v o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to najmä princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je nevyhnuté prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí „závažná ujma na životnom prostredí.“ Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správny zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Pri priznávaní odkladného účinku správnej žalobe musí správny súd posudzovať aj princíp právnej istoty ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov. Inštitút odkladného účinku v značnej miere prelamuje tieto princípy, nakoľko postihuje samotné rozhodnutie správneho orgánu odkladom jeho vykonateľnosti. Správne orgány zneužívajú princíp prezumpcie správnosti aby rozhodovali arbitrárne a

nezákonne spoliehajúc sa na predmetný princíp a na nazeranie ostatných orgánov verejnej moci na správne orgány spôsobom, ktorý im prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia.

3. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti a preto je potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z uvedených možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému. Formalistický princíp zákonnosti založený iba na formalistickej prezumpcií správnosti rozhodnutí správnych orgánov musí ustúpiť princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. Žalobca s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus má žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Prepäté až formalistické bazírovanie súdov na princípe správnosti rozhodnutí správnych orgánov spôsobujú v slovenskej aplikačnej praxi známe nedostatky a to v podobe porušovania práva verejnosti na priaznivé životné prostredie, čo je tiež nespochybniteľným verejným záujmom a jedným z dôvodov priznania odkladného účinku podľa psím. a) . Podľa žalobcu len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak sa napadnuté rozhodnutie právnym aspektom konania a odôvodnením z relevantných právnych predpisov v skutočnosti ani nezaoberá. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR musí byť rozhodnutie správnych orgánov nie len zákonné, ale rozhodnutie sa aj ako zákonné aj musí javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu nie je splnené. Samotná citácia právnych predpisov, bez kauzálneho nexusu, nie je správnou úvahou, ale naopak je len formalistickým imitovaním zákonnosti rozhodnutia. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa zákona o životnom prostredí, ktorý je možné zjednodušene interpretovať ako zásadu v prípade pochybností v prospech životného prostredia.

4. Podľa žalobcu priznaním odkladného účinku správnej žaloby nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych výsledkov uvedených v v prípade nepozastavenia účinkov napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na a tvrdil, že správny súd má priznať požiadavke ochrany životného prostredia čo najvyššiu váhu. Ak totiž správny súd prizná odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo navrhovateľa na realizáciu stavebného zámeru, jeho právo bude len suspendované, a to až do času rozhodnutia vo veci samej alebo odpadnutia dôvodov, na základe ktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok.

5. V rámci konania došlo podľa žalobcu k podstatnému porušeniu procesných predpisov ako aj ku neaplikácii relevantných ustanovení o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako osobitného predpisu slúžiaceho na ochranu životného prostredia na úseku ochrany vôd, tým, že v rámci administratívneho konania nebolo zabezpečené stanovisko podľa , ktoré má byť podľa podkladom v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Výsledok neposúdenia je stav, kedy nie je zrejmý vplyv zámeru na ochranu životného prostredia v časti ochrany vôd. Je preto podľa žalobcu na mieste, aby v súlade so zásadou preventívnej opatrnosti bol priznaný odkladný účinok správnej žalobe.

6. Žalobca záverom uviedol, že okrem závažnej ujmy na ochrane vôd hrozí závažná ujma na ochrane životného prostredia v oblasti ochrany pamiatok. Objekt národnej kultúrnej pamiatky zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, „tepláreň s rozvodňou,“ č. ÚZPF č. XXXXX/X, súp. č. XXXX nachádzajúca sa na pozemku parcely registra C s parc. č. XXXXX/XX, k. ú. K. má byť v zmysle rozhodnutia zachovaný, pričom v zmysle podmienky č. 3 má byť zámer realizovaný spôsobom, aby nedošlo k žiadnemu ohrozeniu alebo poškodeniu nehnuteľnosti kultúrnej pamiatky. V administratívnom spise je taktiež informácia, že na príslušnom orgáne verejnej správy prebieha konanie o vydanie povolenia na zbúranie predmetnej budovy. V prípade ak by nebol priznaný odkladný účinok môže byť táto národná kultúrna pamiatku nielenže poškodená vykonávaním zámeru, ale môže byť nenávratne poškodená a zničená. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a podanú žalobu navrhol zamietnuť. Zároveň žalovaný navrhol zamietnuť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. K tvrdeniu žalobcu, že v rámci administratívneho konania nebolo zabezpečené stanovisko podľa , ktoré malo byt' podľa podkladom v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a k tvrdeniu žalobcu, že ak by nebol priznaný odkladný účinok správnej žalobe, došlo by k nenávratnému poškodeniu a zničeniu národnej kultúrnej pamiatky, žalovaný uviedol, že ide o nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré navyše nenapĺňajú podstatu definície závažná ujma na životnom prostredí. V prípade závažnej ujmy na životnom prostredí by výkonom rozhodnutia muselo priamo hroziť, že nastane poškodenie životného prostredia závažného charakteru. Podľa žalovaného rozhodnutie zo zisťovacieho konania je len odborným podkladom na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti. Týmto rozhodnutím sa v žiadnom prípade činnosť nepovoľuje. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania len oprávňuje navrhovateľa podať návrh na povolenie činnosti, pričom v procese povoľovania budú opätovne preskúmavané vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie.

8. V predmetnom zisťovacom konaní bol podľa žalovaného vplyv zámeru navrhovanej činnosti na vody dostatočne preskúmaný. Navrhovateľ spolu so zámerom predložil hydrogeologický posudok pre infiltráciu dažďovej vody, k predloženému zámeru doručil svoje stanovisko č. OU-TN- OSZP3-2022/027987-002 zo dňa 29.07. 2022 dotknutý orgán Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku ochrany vôd, ktorý v stanovisku určil podmienku na elimináciu prípadného negatívneho vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Táto podmienka bola prenesená do výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého sa toto záväzné stanovisko vydáva len pre tie činnosti, ktorých realizáciou môže dôjsť k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa . Podľa usmernenia Ministerstva životného prostredia SR č. 4876/2019-4.1 zo dňa 28.01.2019 pri určovaní ktoré zámery (stavby a činnosti) podliehajú postupu podľa je potrebné vychádzať z úvahy ich možného ovplyvňovania útvarov povrchovej vody alebo podzemnej vody a to či realizáciou daného zámeru môže dôjsť k modifikácii (zmene) fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmene úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, ktoré môžu viesť k zhoršeniu alebo nedosiahnutiu dobrého stavu/potenciálu vôd alebo k zhoršeniu stavu útvaru povrchových vôd z veľmi dobrého na dobrý stav (tzv. novou trvalo udržateľnou rozvojovou činnosťou človeka dôjde k zhoršeniu útvaru povrchovej vody).

9. Podľa žalovaného navrhovaná činnosť nie je v interakcií s vodným tokom ani iným útvarom povrchovej vody. Najbližší útvar povrchovej vody je Q., ktorý je vzdialený od stavby 750 m. Realizáciou stavby nedôjde k zmene fyzikálnych vlastností tohto útvaru povrchovej vody. Zároveň možno skonštatovať, že nie je ani stavbou, ktorá mení hladinu podzemnej vody, napr. čerpaním podzemnej vody. Rovnako tak nedôjde k zmene hladiny podzemnej vody ani pri zakladaní stavby ani v prípade vypúšťania vôd z povrchového odtoku zo strechy objektu do podzemných vôd. Tvrdenie žalobcu, že výkonom rozhodnutia zo zisťovacieho konania dôjde k nenávratnému poškodeniu a zničeniu národnej kultúrnej pamiatky tepláreň s rozvodňou je logický nezmysel. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania jednak neoprávňuje navrhovateľa realizovať akúkoľvek činnosť a práve v rozhodnutí zo zisťovacieho konania bola navrhovateľovi určená podmienka, že musí realizovať stavby takým spôsobom, aby nedošlo k žiadnemu ohrozeniu alebo poškodeniu predmetnej kultúrnej pamiatky. Splnenie tejto podmienky bude posudzované v následných povoľovacích konaniach na podklade predloženej dokumentácie k povoleniu navrhovanej činnosti.

10. Podľa § 13 zákon o životnom prostredí ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť.

11. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

13. Podľa o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

14. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

15. Vychádzajúc zo systematiky jednotlivých ustanovení možno predpokladať, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby inštitút odkladného účinku správnej žaloby bol využívaný ako výnimka zo zásady vyplývajúcej z ustanovenia , podľa ktorého podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.

16. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie a vzťahuje sa na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov. Zákon pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia stanovuje dva predpoklady, t. j. okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma (resp. iný vážny nenapraviteľný následok) a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

17. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

18. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojím návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení.

19. Správny súd je toho názoru, že v predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že v návrhu žalobcu nie sú uvedené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali žalobcom tvrdené skutočnosti a ktoré by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto je správny súd toho názoru, že v predmetnej veci žalobca neosvedčil prvý predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol len všeobecne ako hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, ktorú bližšie nešpecifikoval a žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca neuviedol, aká závažná ujma na životnom prostredí výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, v čom táto závažná ujma spočíva, aké dopady bude mať na životné prostredie a najmä nepredložil žiadne dôkazy osvedčujúce žalobcom tvrdenú hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí. Poukázanie na ustanovenie § 13 zákona o životnom prostredí samo osebe, bez uvedenia rozhodujúcich okolností o hrozbe nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, a to najmä uvedením druhu hroziacej škody, jej rozsahu, závažnosti pre životné prostredie a ďalších možných následkov, nie je dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Samotné vyššie citované ustanovenie predpokladá, rovnako ako ustanovenie , hrozbu nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia. Nie každá hrozba poškodenia životného prostredia je teda dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť. Závažnosť hrozby poškodenia životného prostredia je náležitosťou návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, kde povinnosťou tvrdenia, ako aj povinnosťou osvedčiť túto hrozbu, je zaťažený žalobca, ktorý priznanie odkladného účinku správnej žalobe navrhuje. Žalobca návrh na odkladný účinok správnej žalobe odôvodnil poukázaním na všeobecné princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne následky rozhodnutia hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, správny súd uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca túto hrozbu škody či ujmy na životnom prostredí dostatočným spôsobom nevymedzil a nešpecifikoval.

20. Správny súd poukazuje, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie, že navrhovaná činnosť „Občianska vybavenosť“ sa nebude posudzovať podľa , ktorej účelom je vybudovanie a prevádzka areálu občianskej vybavenosti so zázemím s prislúchajúcou dopravnou, technickou infraštruktúrou a plochami zelena. V danej veci išlo o zisťovacie konanie, ktoré má len predbežný charakter a ktoré vytvára len právny základ pre ďalšie rozhodnutia. Dôvody návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe tým, že výkonom rozhodnutia zo zisťovacieho konania dôjde k nenávratnému poškodeniu a zničeniu národnej kultúrnej pamiatky, resp. k závažnej ujme na životnom prostredí ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu o tejto správnej žalobe a tým sa definitívne vytvorí nezvratný právny stav, sa preto môžu týkať len postupu v následných povoľovacích konaniach, pre ktoré je potrebné vydať ďalšie rozhodnutia, ktoré môžu byť prípadne napadnuté i opravnými prostriedkami, resp. správnou žalobou. V tejto súvislosti sa správny súd stotožňuje s názorom žalovaného, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania jednak neoprávňuje navrhovateľa realizovať akúkoľvek činnosť a práve v rozhodnutí zo zisťovacieho konania bola navrhovateľovi určená podmienka, že musí realizovať stavby takým spôsobom, aby nedošlo k žiadnemu ohrozeniu alebo poškodeniu predmetnej kultúrnej pamiatky. Splnenie tejto podmienky bude posudzované v následných povoľovacích konaniach na podklade predloženej dokumentácie k povoleniu navrhovanej činnosti. Preto takéto neodôvodnené a najmä dôkazmi nepodopreté, resp. hypotetické tvrdenia, nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel.

21. Podľa názoru správneho súdu žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe taktiež neuviedol ani skutočnosti preukazujúce, že odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok konkrétne nešpecifikoval správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom prostredí v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. Nezákonnosť a nesprávnosť napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy je predmetom posúdenia súdom v rámci rozhodovania vo veci samej.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. zamietol podľa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť ( ).